Prvá báseň z klobúka
Kúp si verše z klobúka! Aha, čo v nich ponúkam: koláče s makom, žirafu s prakom, stále smädnú ťavu, zasadenú kravu, kvapky, ktoré neposedia, komáre, čo štípať vedia, psa - vraj lásku k hudbe zdedil, zlodeja, čo v mori sedí, jedno levie sólo, osolené mólo, pštrosa, čo vraj poletí, trochu rýmov pre deti, mliečne zuby boľavé, aj hodinky túlavé, nebezpečné zajace a tuším páva s krásnym chvostom. Veď si mojím hosťom!
|
Žirafa
Idú po ulici štyria námorníci. Za nimi žirafa, krk dlhý desať stôp, v ponorke robí periskop. Pardón! Bolo to tak: idú po ulici štyria bojovníci. Za nimi žirafa, hlavou rúca mrak, na rožkoch má malý prak. Pardón! Bolo to tak: idú po ulici štyria požiarnici. Za nimi nekráča vôbec nik. Žirafa je žirafa, a nie kúzelník!
|
Čo všetko sa zmestí do sna
Jedna stará sosna, biely pes, čo zametá, tristoročná prateta, tvoj učiteľ celý v sadre, štyri zmrzlinové kvádre, slon, čo pláva v dáždniku, ryba hluchá od kriku, lietajúca škola, modré perie z vola, starý pirát bezoký (prakom strieľa žraloky), tvoj bratanec Kristián, jeden pravý Indián, sedemhrbá ťava, žltý hroch čo mlieko dáva a slaný strapec hrozna.
To všetko sa zmestí do sna.
|
Nešťastný drak
Posťažoval sa mi drak: Som nemožný, je to tak! Telefón je pre mňa tabu, nezbalím tak žiadnu babu. Hádajú sa totiž všetky moje hlavy! Prvá kričí: Haló, haló! Druhá reve: Čo sa stalo? Tretia chripí: Stratila som hlas! Štvrtá zasa: Zavoláme vás! Piata hlava stále kýcha, šiesta siedmej na krk dýcha. Aby som to nezakríkol: posledná je stále ticho.
Každý z vás už asi tuší, čo šepkám do dračích uší: Kúp ty svojím hlavám mobily, všetci draci to tak spravili.
|
Smädná ťava
Stalo sa to včera v našom bufete. Sedela tam ťava, kývala si hrbom, dávala si repete: osem fľašiek koly, štyri pepsikoly, dvanásť fľašiek márky, zo tri minerálky, jednu malú sódu, vodu z vodovodu. Keď vypila sedem vedier kofoly, vrátila sa ladným krokom rovno do školy. Otvorila atlas sveta, povedala DOSŤ! Nebudem už smädný hosť. Darmo sme ju chceli chytiť, zostal po nej iba chvost.
|
Školská mapa
Jedna stará školská mapa vzala si raz do hlavy, že kým pôjde do penzie, trochu školu pobaví. Aby sme sa nenudili, vymyslela rôzne triky: vymenila Brno s Prahou, New York dala do Afriky. Etnu šupla do Egypta, Váh skrútila v smere vetra, rovník mierne vychýlila o pol kilometra. Pyramídy dala Ašu, poludníky zgumovala, tam, kde bola Veľká Fatra, je dnes Fatra Malá. Každý deň sa niečo dialo, celý svet bol prekrútený, žiaci boli v siedmom nebi, učitelia pred zrútením. Stará dobrá školská mapa chcela všetkým ukázať, že v škole sa musí snívať, vymýšľať a hlavne hrať.
|