sobota, 03 december 2011 14:40

Slovník latinských citátov

Napísal(a) Marta Hlušíková
Ohodnotiť túto položku
(0 hlasov)

Slovník latinských citátov

 

AB OVO USQUE AD MALA

/Horatius/

Od vajca k jablkám
Starí Rimania kedysi začínali svoje hostiny predjedlom, ktoré sa skladalo najčastejšie z vajíčok. Napriek tomu, že hostiny boli obrovským útokom na žalúdok hostí, končili sa aspoň jedným „zdravým“ chodom: podávaním ovocia. Slovné spojenie Ab ovo usque ad mala sa používa na označenie trvania niečoho od začiatku do konca.

AB URBE CONDITA /skr. a. U. c./

Od založenia mesta
Mestom sa myslí, samozrejme, Rím.  V roku 753 pred n. l. ho založili podľa povesti bratia Romulus a Remus. Od pamätného roku založenia Ríma sa teda odvíjalo datovanie všetkých významných udalostí v živote starej Itálie.

ABIECIT HASTAS
/Cicero/

Odhodil kopiju
Hovorí sa o človeku, ktorý sa vzdal, hodil  flintu do žita.


ACCIDERE EX UNA SCINTILLA INCENDIA PASSIM
/Lucretius/

Aj z jednej iskry bývajú obrovské požiare
Ináč povedané, aj z maličkosti môže vzniknúť veľký problém:  z malej iskry veľký oheň býva alebo aj maličký oheň veliký les zapáli.

ACCIPITRI COLUMBAS CREDERE

Jastrabovi zveriť holubov
Urobiť capa záhradníkom.

ACTA

Vybavené veci
Spisy, ktoré už prešli rukami úradníka a boli odložené ako vybavené.

 

ACTA DIURNA

Denné udalosti
Týmto slovným spojením boli označované denné správy zo zasadania rímskeho senátu. Dával ich zverejňovať za svojho konzulátu Gaius Iulius Caesar v roku 59 pred n. l.: „Keď sa Caesar ujal úradu, ako prvý vydal nariadenie, aby sa rokovania v senáte a pred ľudom zapisovali a uverejňovali.“ /Gaius Suetonius Tranquillus, Životopisy rímskych cisárov/. Postupne sa v týchto správach začali objavovať aj rôzne aktuálne udalosti, ktoré sa odohrali v Ríme. Tak boli na svete prvé noviny, akýsi náš denník. Čerstvé správy boli poštou rozposielané po celej ríši. Tento informačný systém sa udržal na svete štyri storočia.

ACU REM TETIGISTI
/Plautus/

Ihlou si sa dotkol veci
Dotkol si sa podstaty problému, trafil si klinec po hlavičke.


AD CALENDAS GRAECAS
/Suetonius/

Na grécke Kalendy
Názvom Kalendy označovali Rimania prvý deň v mesiaci. Nemali teda prvého marca, ale marcové Kalendy. Pretože Gréci takéto označovanie prvého dňa v mesiaci nepoznali, slovné spojenie na grécke Kalendy znamená vlastne nikdy. Ako keby sme povedali, že niečo urobíme na svätého Vida, čo nebude nikda.


AD HASTAM

Pri kopii, resp. ku kopii
Kopija bola v starom Ríme symbolom vlastníctva a zároveň aj predaja. Na mieste, kde bola zabodnutá do zeme, sa konávali dražby. Ad hastam teda znamenalo prísť do dražby alebo byť v dražbe. 

 

Latinsko-slovenský slovník

 

ēditiō, -ōnis, f.  1. vydanie /knihy/ 2. vydanie plodu, t. j. pôrod 3. usporiadane hier 4. správa, údaj 5. obžaloba: editio tribuum žalobcov návrh, z ktorej tribuy majú byť porotcovia

ēditum, -ī, n.  1. vyvýšenina, výšina, vysočina: edita montium horské výšiny 2. výrok, rozkaz, výnos: qui peragat edita aby vykonal rozkaz

ēditus, -a, -um  vysoký, vyvýšený, strmý, strmiaci: editior trochu vyšší, in immensum editus nesmierne vysoký

ēdō, -ere, -didī, -ditum  1. vydávať, vypúšťať: sonum edere vydávať zvuk, latratus edere štekať, hinnitus edere erdžať 2. vlievať sa /o riekach/ 3. tvoriť, plodiť, narodiť sa, priniesť na svet: edidit geminos Latona Latona porodila dvojčatá 4. vydávať, uverejňovať /o knihách/ 5. oznamovať, vyhlasovať, vypovedať 6. vyzradzovať 7. dávať odpoveď, odpovedať, oznamovať /o veštiarňach/: sortem oraculo editam osud oznámený veštbou 8. navrhovať, určovať 9. nomen edere ohlásiť sa, udať meno, vydávať sa za 10. zapríčiňovať, spôsobovať, vykonať, vytvoriť: scelus edere dopustiť sa zločinu, exemplum edere dať príklad 11. poriadať /hry/: edere munus gladiatorum poriadať gladiátorské hry 12. prinášať /plody/

edō, -ere /esse/, ēdī, ēsum /konj. préz. tiež edim, edīs atď., konj. imperf. tiež ēssem, ēssēs atď./  1. jesť: edisti satis atque bibisti dosť si sa najedol a napil 2. žrať /o zvieratách/ 3. /o ohni, zube času, jede, hrdzi a pod./ zožierať, stravovať, hlodať

ēdoceō, -ēre, -docuī, -doctum  1. alqm alqd dôkladne niekoho niečo naučiť, niekoho o niečom poučiť 2. alqm de alqa re niekomu podať o niečom dôkladnú správu

ēdoctus, -a, -um alqd  dôkladne poučený /o niečom/, dobre znalý /niečoho/: Cicero cuncta edoctus Cicero dobre znalý všetkého

ēdolō, -āre, -āvī, -ātum  1. vytesať 2. vykonať, urobiť, vypracovať

ēdomō, -āre, -domuī, -domitum  úplne skrotiť, premôcť, podmaniť: orbem edomare podmaniť si svet, edomuit nefas premohol hriech

Ēdōnī, -ōrum, m.  Edóni, trácky národ

Ēdōnidēs, -ae, m.  Trák, t. j. Eumolpus /zakladateľ eleuzínskych mystérií/

Ēdōnis, -idis, f.  Edónka, t. j. Bakchantka

Ēdōnus, -a, -um  edónsky, trácky

ēdormiō, -īre, -īvī, -ītum  1. alqd vyspať sa z niečoho: crapulam edormire vyspať sa z opice 2. vyspať sa

ēdormīscō, -ere alqd  vyspať sa z niečoho

ēducātiō, -ōnis, f.  výchova, vychovávanie

ēducātor, -ōris, m.  vychovávateľ, pestún, živiteľ

ēducātrīx, -īcis, f.  vychovávateľka, pestúnka, živiteľka

ēducō, -āre, -āvī, -ātum  1. vychovávať, živiť, pestovať /deti/ 2. pestovať /ovocie/, chovať: lepores educare chovať zajace, pomum educare pestovať ovocie, quod mare educat čo rastie v mori

ēdūcō, -ere, -dūxī, -ductum  1. odviesť, vyviesť, vytiahnuť: aliquem ex oppido educere niekoho vykázať z mesta, gladium educere tasiť meč 2. porodiť 3. vychovať, vypestovať 4. vypiť 5. vyplávať /o lodiach/: naves ex portu educere vyplávať s loďami z prístavu 6. /o vojsku/ vyviesť, vytiahnuť, vypochodovať: legiones ex hibernis educere vytiahnuť s légiami zo zimného tábora, in aciem educere vytiahnuť do boja 7. pohnať pred súd: in ius educere  8. vziať so sebou do provincie /o úradníkoch/ 9. zdvihnúť, vztýčiť, pozdvihnúť 10. vzniesť, povzniesť: animum ad astra educere povzniesť ducha k hviezdam 11. vybudovať, zriadiť, vystavať, postaviť: moenia educere vybudovať hradby

ēdulcō, -āre, -āvī, -ātum  1. osladiť 2. spríjemniť

edūlis, -e  jedlý

edūlium*, -iī, n.  potrava, potravina, jedlo, žranica

ēdūrō, -āre, -āvī, -ātum  trvať, potrvať: solis fulgor edurat slnečný ligot trvá

ēdūrus, -a, -um  1. úplne drevnatý, zdrevnatený 2. dosť silný 3. tvrdý, neľútostný: os edurum neľútostná tvár

Ēetiōn, -ōnis, m.  Eetion, otec Andromachy

Ēetionēus, -a, -um  patriaci Eetionovi

effarciō à efferciō

effascinātiō, -ōnis, f.  očarovanie

effātum, -ī, n.  1. výrok, výpoveď, veštba: vatum effata výroky veštcov 2. súd, úsudok

effātus, -a, -um /part. perf. pas. od effor/  určený, stanovený, ustálený, vypovedaný

effectiō, -ōnis, f.  1. konanie, vykonávanie: recta effectio správne konanie 2. prvotná príčina, prapríčina

effector, -ōris, m.  pôvodca, tvorca

effectrīx, -īcis, f.  pôvodkyňa, tvorkyňa: terra diei noctisque effectrix zem, tvorkyňa dňa a noci

effectuālis*, -e  pôsobivý, účinný

effectuāliter*  účinne, pôsobivo, naozaj

effectum, -ī, n.  účinok, dosah

effectus, -a, -um  /part. perf. pas. od efficiō/ spôsobený, zavinený, zapríčinený

effectus, -ūs, m.  1. vykonanie: effectus operis vykonanie diela, ad effectum adducere priviesť do konca 2. splnenie: effectus spei splnenie nádeje 3. pôsobenie 4. činnosť: in effectu esse byť konaný /v činnosti/ 5. následok, účinok: effectus eloquentiae následok výrečnosti

effēminātē prísl.  zmäkčeno, zženštilo

effēminātus, -a, -um /part. perf. pas. od effēminō/  zženštilý, zmäkčený, chúlostivý

effēminō, -āre, -āvī, -ātum  1. zmäkčovať, zženšťovať, robiť zženštilým, rozmaznávať 2. robiť ženou

 

Čítať 2765 krát Naposledy zmenené streda, 21 október 2015 10:47

Napíšte komentár

Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.

Komentáre nesúvisiace s témou nebudú zverejnené!