Ján Bradáč (20)
Rodná obec bola pre Jána Bradáča srdcovou záležitosťou (6)
Napísal(a) J. Bradáč
VONKAJŠIE VPLYVY NA UDALOSTI OBCE
Viac ako štvorročné zabíjanie v prvej svetovej vojne splodilo najhroznejšie storočie v dejinách ľudstva, ktoré úplne zmenilo tvár sveta. Ešte v prvej polovici 20. storočia náboženské, triedne, národnostné a mocenské protiklady sa rozrástli k organizovanému vyhubeniu obrovských más ľudí až v dvoch svetových vojnách. S veľkosťou vojny sa úmerne zväčšuje nešťastie, hromadia tragédie a narastá zhoršenie životných podmienok. Zákopovej vojne, ako nazývali prvú svetovú vojnu, padol za obeť z našej dediny Ján Fabian-Grajciarik, Ján Genči-Hudco. Do ruského zajatia sa dostal Štefan Kravec zo mlyna.
Po vojne nie je dôležitý počet obetí, ale odpoveď na otázku, či sa vyplatilo bojovať. Podľa hodnotenia víťazných mocností Dohody prežiť hrôzy a krviprelievanie sa v konečnom dôsledku vyplatilo. Veľká katastrofa pomohla aj Slovákom vymaniť sa spod národnostného útlaku. V roku 1918 veľmoci víťaznej Dohody radikálne zmenili usporiadanie strednej Európy, čím slovenská politika získala priaznivé podmienky pre dlho uchovávanú myšlienku odčleniť sa od Rakúsko-Uhorska.
Rodná obec bola pre Jána Bradáča srdcovou záležitosťou (5)
Napísal(a) J. Bradáč
VODNÝ MLYN V RAKOVNICI
Jedna z historicky zachovaných stavieb v Rakovnici je vodný mlyn na Vyšných lúkach. Mlynárska usadlosť Štefana Kraveca sa nachádza na samote pri Hončianskom potoku asi 2 km západne nad obcou. V minulosti sa v jej blízkosti nachádzala malá huta na spracovanie železnej rudy. Mlynársku usadlosť tvorí technická časť a obydlie mlynára, postavené pod jednou strechou. Technická časť mlyna pozostáva z kolesovne a z mlynice s mlynským pôjdom. Mlyn mal sústavu mlecích kameňov a drevené vodné koleso na vrchný pohon. Potrebnú vodu k nemu privádzal náhon odrazený od Genčanského potoka asi 400 m nad mlynom. Na mletie slúžili kovové valcové stolice. I dnes je možné vidieť jednu kompletnú kamennú valcovú sústavu pre šrotovanie, avšak už na elektrický pohon. Na triedenie meliva počas mletia slúžili vysievače. V procese spracovania zrna na múku muselo melivo prejsť tými strojmi viackrát. V okolí, kde nikdy nebolo veľa vody, Genčanský potok bol zárukou, lebo mal i v najväčších suchách vody dosť, takže mlynár mlel, kedy potreboval.
Rodná obec bola pre Jána Bradáča srdcovou záležitosťou (4)
Napísal(a) Ján Bradáč
DOMINANTY OBCE RAKOVNICA
Kostol ECAV je vedený ako kultúrna pamiatka. Nachádza sa na svahu, sklon terénu je v pozdĺžnej osi kostola. Bývala škola, ku ktorej bol kostol pristavaný, je vyššie osadená ako samostatný kostol. Popri západnej stene kostola vedie cesta, z východnej strany obteká pozemok potok. Z južnej strany ho lemuje cesta. Na hranici pozemku vidno zvyšky oporného múrika.
Na mieste dnešnej stavby stála pôvodne modlitebňa, pristavená k starej cirkevnej škole v roku 1787. Bola to jednoduchá stavba bez veže s osobitne stojacou zvonicou, ktorá bola drevená. V roku 1801 dostala modlitebňa oltár a kazateľnicu. Pre zlý stav bola v roku 1836 zbúraná a na jej mieste, pravdepodobne aj na starom pôdoryse, vystavaná nová budova kostola s prestavanou vežou, situovanou do štítového priečelia. Táto stavba bola dokončená v roku 1838, čo dokazuje aj štukový letopočet na priečelí veže.
Rodná obec bola pre Jána Bradáča srdcovou záležitosťou (3)
Napísal(a) Ján Bradáč
ARCHITEKTÚRA v Rakovnici
Do 1. svetovej vojny bola Rakovnica iba dedinkou s malými domčekmi pokrytými väčšinou slamou a šindľami, postavenými z nabíjanej hliny alebo z hlinených váľkov. Pri formovaní váľkov bol nasledovný technologický postup:
Do navlhčenej hliny sa pridávala slama. Slama bola pridávaná vcelku, alebo posekaná na krátke kusy, do vlhkej masy, ktorá sa premiešavala holými nohami, až kým sa slama dokonale premiešala s mokrou hlinou. Po príprave hlinenej masy táto bola ukladaná do drevenej formy na lúke alebo tvrdom povrchu, kde sa na slnku sušila. Po zaschnutí sa na dosušenie ukladali do tvaru pyramídy po 50 kusov. Takéto usporiadanie bolo výhodné – jednak v prípade dažďov sa dali zakryť a tiež sa lepšie počítali počty vytvorených kusov. Po zaschnutí sa ukladali pod prístrešky do sucha, až do ich použitia na stavbu domu. Bola to veľmi namáhavá práca, ktorú okrem obyvateľov prevažne robili v tej dobe cigáni. Postupom času prišli na to, že hlinu možno formovať do tvaru tehly, ktorú najprv len sušili a potom začali vypaľovať. Takáto tehelňa bola postavená v Rekeni na mieste, kde je teraz cesta k brehu a materská škola. Tehelňa zanikla po roku 1946. Bola majetkom Lisauera.
Rodná obec bola pre Jána Bradáča srdcovou záležitosťou (2)
Napísal(a) J. Bradáč
PODNEBIE V RAKOVNICI
Obec Rakovnica má kontinentálne podnebie. Letá sú teplé a zimy studené. Snehová pokrývka sa objavuje počas zimných mesiacov. Najčastejšie počas januára a februára. Priemerná ročná teplota vzduchu za obdobie rokov 1900 – 2000 je 7 – 8,5o C. Vo vegetatívnom období (apríl – september) trvajúca 150 – 160 dní je 12,8 –15,7o C. Najteplejší je mesiac júl s priemerom 17 – 19,7o C, najchladnejší január s rozpätím –4 až –5o C. Priemerná ročná amplitúda , t. j. rozpätie teplôt –22oC až + 23,7oC poukazuje na vysoký stupeň kontinentality územia. Priemerný ročný úhrn zrážok je 631 – 723 mm. Najdaždivejší mesiac je jún s priemerom 80 – 90 mm. Priemerný počet dní so snehovou pokrývkou je 53 – 67. Prúdenie vetra je zo západu.
Rodná obec bola pre Jána Bradáča srdcovou záležitosťou
Napísal(a) Ján Bradáč
Občan Rakovnice pplk. Ján Bradáč väčšinu života prežil ako vojak z povolania. Prešiel celým Československom, od západu po východ. Jeho život, pracovný i dôchodkový, bol plodný, plnohodnotný. Dožil sa 73 rokov. Zomrel v polovici decembra 2012.
Písal osobné celoživotné spomienky na všetko, čo zažíval, prežíval. Posledné roky života zasvätil svojim spomienkam a pocitom, ktoré zvečnil na papieri. Cieľom jeho snaženia bolo napísať celoživotnú knihu, v ktorej ťažisko by bolo zamerané na rodnú obec. Nečakaná choroba mu nedovolila jeho predsavzatie realizovať. Vytvorené dielo si zaslúži, aby bolo zverejnené a uchované, ako pre obecné potreby, tak aj pre širšiu verejnosť.
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. Na jeho rodnom dome sa nachádza pamätná tabuľa s bustou od sochára J. Kostku. -MM-
Študoval v Rožňave a na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. Učiteľ a organista v Pohorelej. Skomponoval vyše 100 cirkevných skladieb, z ktorých v roku 1883 vydal spevník pohrebných piesni Trúchlivé hlasy a v roku 1894 Adventné a vianočné piesne. Zbieral a knižne vydal zbierku Slovenské ľudové piesne, vzťahujúce sa na Muráň. V periodikách Slovenské noviny a Vlasť a svet uverejnil okolo 20 ľudovýchovných poviedok, hlavne s historickými námetmi. Zostavil dvojjazyčné šlabikáre a čítanky, učebnicu zemepisu a dejepisu Európy, do slovenčiny preložil Dejiny hradu Muráň od Jozefa Droppu (1905). Rozsah knihy je 160 strán, zameraná je na dejiny hradu a okolia, šľachtické rody na hrade Muráň, ako aj zvyky, piesne a povesti v tejto časti Gemera. Bol členom výboru Gemerskej župy, prvý predseda Veľkorevúckeho učitelského spolku, predseda Muránsko-horehronského učiteľskeho spolku, hlavný notár učiteľského spolku v rožňavskom biskupstve. -MM-
Manželka maliara Edmunda Gwerka. Študovala v Dobšinej, Banskej Bystrici, na Filozofickej fakulte KU v Prahe. Učiteľka v Spišskej Novej Vsi, Rimavskej Sobote, Bratislave a v Banskej Štiavnici. Zaoberala sa staršou históriou Slovenska, neskôr priekopnícky účinkovala v maďaristike. Venovala sa aj výskumu slovenskej literatúry, pripravila medailóny o popredných slovenských spisovateľoch. Svoje štúdie publikovala v rôznych časopisoch, heslami prispela do Ottovho náučného slovníka. Členka redakčného kruhu Prúdov a literárneho časopisu Služba. Aktivistka a funkcionárka vedeckých spolkov a ženského hnutia na Slovensku, spoluzostavovateľka a spoluautorka feministického zborníka Žena novej doby (1938), v ktorom propagovala úplnú emancipáciu ženy. Ako prekladateľka sa orientovala na pokrokových autorov maďarskej literatúry. Účastníčka SNP, rasovo prenasledovaná, zahynula ako obeť fašizmu v Kremničke. -MM-
Stredoškolské štúdium absolvoval v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Kežmarku, potom študoval právo na univerzite v Budapešti, neskôr slavistiku vo Viedni a v Prahe. Popri práci v prekladateľskom oddelení predsedníctva vlády, neskôr na ministerstve vnútra v Budapešti, sa venoval slovenčine, jej pôvodu a nárečiam. Jazykovedným bádaním sa pričinil o ustálenie pravopisnej normy spisovanej slovenčiny. Medzi jeho základné jazykovedné práce patria diela Príspevky k dejinám jazyka slovenského, Slovenský pravopis, K reči o slovenskom pravopise. V roku 1902 vydal kodifikačnú Rukoväť spisovnej reči slovenskej, založenej na stredoslovenskom nárečí, ktorá až do vydania Pravidiel slovenského pravopisu v roku 1931 bolo normou spisovného jazyka. Bol tiež autorom básní, besedníc a humoresiek, národno-politickej publicistiky. Zbieral nárečové materiály, medzi nimi ľudovú prózu a najmä rozprávky, ktoré vyšli posmrtne vo viacerých edíciách. -MM-
Študoval na evanjelickom lýceu v Banskej Štiavnici, v Levoči, potom na evanjelickom kolégiu v Prešove. Pôsobil ako farár v Hrachove. Počas štúdia sa zúčastňoval na národnokultúrnej práci štúrovskej mládeže v Levoči, pôsobil v slovenských kultúrnych spolkoch a bol členom Jednoty mládeže slovenskej a Spolku miernosti. Popri pastoračnej práci sa usiloval o upevnenie slovenského národného povedomia proti rastúcej maďarizácii. Publikoval najmä v časopise Korouhev na Sionu, prispel do Dobšinského povestí rozprávkou Mlynček. -MM-
Pôvodným zamestnaním bol zubný technik. Počas druhej svetovej vojny sa zapojil do protifašistického odboja, pôsobil v oblasti Gemera, ako spojka udržiaval styk medzi pokrokovými silami v Dobšinej a Revúcej, pomáhal budovať ilegálny technický aparát. Po vypuknutí SNP príslušník partizánskeho oddielu Sláva, vytvoril prieskumný oddiel Karol, s ktorým sa pripojil do partizánskej jednotky Petőfi, stal sa jej veliteľom a vyvíjal bojovú činnosť v priestore Dobšinej, Rimavskej Soboty, Plešivca, Rožňavy a Čiernej Lehoty. V decembri 1944 operoval v priestore Slavošovce – Rožňava – Zlatá Idka, kde plnil aj prieskumné, spravodajské a diverzné úlohy. Keď sa skupina pod jeho velením presunula do okolia Vyšnej Slanej a Rejdovej v ťažkých bojoch padol do zajatia a po mučení ho nacisti verejne popravili na námestí v Dobšinej. In memoriam bol vyznamenaný Čs. vojnovým krížom, Radom SNP II. triedy a Radom červenej hviezdy. Na budove pošty v Dobšinej je na jeho pamiatku osadená pamätná tabuľa. -MM-