Voľby (24)
Podradené kategórie
Gemerská Poloma zverejnila kandidátov pre jesenné voľby 2026
Napísal(a) MG od
V Rožňavskom Bystrom poznajú kandidátov pre jesenné komunálne voľby
Napísal(a) MG od
Aj Gemer prispel k víťazstvu Petra Pellegriniho v prezidentských voľbách 2024
Napísal(a) MG od
Prezidentské voľby 2024 na Slovensku v druhom kole, ktoré sa uskutočnili v sobotu 6. apríla 2024 priniesli konečné rozuzlenie. Vyhral ich kandidát Peter Pellegrini so ziskom 53,12% pred kandidátom Ivanom Korčokom, ktorý získal 46,87% zo všetkých oprávnených zúčastnených voličov. Oproti prvému kolu si kandidáti vymenili poradie. Nový prezident SR bude skladať sľub 15. júna 2024 a ujme sa svojej funkcie ako šiesty prezident SR v novodobej histórii Slovenska. Vymení tak doterajšiu prezidentku SR Zuzanu Čaputovú, ktorá bola zvolená v prezidenstkých voľbách pred 5 rokmi.
Výsledky, ktoré uverejnil Štatistický úrad SR potvrdzujú, že v 2. kole volieb 2024 sa zúčastnilo 2,67 miliónov oprávnených voličov. Je to vyše 61 % z ich celkového počtu, čo znamená, že to bola historicky druhá najvyššia volebná účasť za 25 rokov priamych volieb prezidenta v SR.
Kandidát na prezidenta SR Peter Pellegrini zvíťazil v 7. krajoch Slovenska, okrem Bratislavského samosprávneho kraja.
Prezidentské voľby 2024 na hornom Gemeri voličov veľmi nezaujali
Napísal(a) MG od
V uplynulú sobotu sme boli na celom území Slovenska svedkami prezidentských volieb, ktoré vyhlásil 8. januára 2024 predseda Národnej rady SR Peter Pellegrini. Boli to už šieste, ktoré prežívali oprávnení voliči u nás od roku 1999. Do volieb na nového prezidenta kandidovali deviati záujemcovia. AJ keď sa volieb zúčastnilo 2 254 206 voličov oprávnených voliť, ani jeden z nich neprekročil 50 percentnú hranicu zvoliteľnosti. Najdôveryhodnejší z nich obsadili prvé dve miesta a to Ivan Korčok, ktorému dôverovalo 42,51% voličov a Peter Pellegrini s 37,02 % hlasov voličov. Druhé kolo volieb bude v sobotu 6. apríla, kedy sa rozhodne o tom, kto bude zastávať túto významnú funkciu v nasledujúcich piatich rokoch na Slovensku.
Pozrime sa bližšie, ako zaujali voľby na hornom Gemeri. Čísla, ktoré uverejnil Štatistický úrad SR však svedčia o tom, že voliči v tomto regióne zaujali opatrnejší postup. Akoby očakávali, že sobota 23. marca neprinesie nového víťaza volieb a preto viacerí z nich pravdepodobne rátajú s tým, že prispejú k zvoleniu nového prezidenta až v sobotu 6. apríla.
Prečo je Gemer tak poznačený svojou rôznorodosťou aj v parlamentných voľbách
Napísal(a) MG od
V tohtoročných parlamentných voľbách, ktoré sa na Slovensku uskutočnili 30. septembra v predčasnom termíne, boli schválené v Národnej rade SR a ktoré vyhlásil predseda NR SR svojim rozhodnutím č. 204/2023 Z. z., poznáme podrobné výsledky nielen podľa veľkých územných celkov, ale aj podľa jednotlivých volebných okrskov. Samozrejme, aby sme ich poznali, museli sme si počkať, kým sa zosumarizujú údaje zo všetkých volebných okrskov na úrovni Štatistického úradu SR. Dnes na základe nich už vieme nielen to, ako sme vo voľbách tohto roku obstáli v rámci celého Slovenska, ale aj podľa jednotlivých krajov, okresov a obcí.
Štatistický úrad Slovenskej republiky vo svojej záverečnej správe nám potvrdil, že parlamentných volieb 2023 na Slovensku sa zúčastnilo 3 007 123 oprávnených voličov, čo predstavuje 68,51 %-nú účasť. Potešiteľné je, že tento údaj je najvyššie dosiahnutý v našej novodobej histórii Slovenska. Prvé komentáre k tejto udalosti roka podrobne hodnotili výsledky volieb celkovo i podľa krajov a okresov. Podrobnejšie poznať ich však chceme aj podľa takých zoskupení Slovenska, akými sú napríklad aj Gemer, Spiš, Šariš, Orava, či Pohronie, atď. Napr. aj ja, roduverný Gemerčan,
Referendum v januári využilo v Bôrke 7,71 % voličov, ale v Stratenej 68,00 %
Napísal(a) MG od
Sobota 21. januára 2023 bol deň, ktorý bol určený aj na vykonanie referenda, ktoré malo potvrdiť vetu: „Súhlasíte s tým, že predčasné skončenie volebného obdobia Národnej rady Slovenskej republiky je možné uskutočniť referendom alebo uznesením Národnej rady Slovenskej republiky, a to zmenou Ústavy Slovenskej republiky?“
Podľa informácií, ktoré poskytol Štatistický úrad SR využilo túto nevšednú udalosť na Slovensku 1 193 198 oprávnených voličov, čo v percentuálnom vyjadrení predstavuje 27, 25%. Podľa zákona môžeme potvrdiť, že toto referendum nebolo úspešné, pretože sa ho nezúčastnilo vyše 50% oprávnených voličov SR.
Keď tieto údaje premením na drobnejšie, tak náš región, ktorý je súčasťou Košického samosprávneho kraja sa na týchto údajoch podieľa nasledovne: referenda sa zúčastnilo 137 169 voličov z celkového počtu 617 593 oprávnených, čo reálne znamená iba 22,21 %.
Hornogemerčania sú iste zvedaví, ako toto referendum zaujalo voličov regiónu, či rožňavského okresu. Podotýkame, že referenda sa v tomto okrese týkalo 469 232 oprávnených voličov.
Najviac hlasov v parlamentných voľbách 2020 na Gemeri získalo OĽANO 21,41 %.
Napísal(a) Ondrej Doboš - MAJ GEMER
Výsledky parlamentných volieb, ktoré sa na Slovensku uskutočnili v sobotu 29. februára 2020 sú už nám všetkým dobre známe. Pripomeniem iba výsledky jednotlivých strán, ktoré sa dostali do slovenského parlamentu z celkového počtu 25 zúčastnených strán. Nie je na škodu zdôrazniť, že volieb sa zúčastnilo 2 916 840 voličov, čo predstavuje až 65,80 % účasť z celkového počtu oprávnených voličov. Dodajme, že v týchto voľbách hlasovali aj zahraniční Slováci, ktorí poštou voľby podporili 48 925 obálkami, čo predstavuje 1,67 % z oprávnených voličov.
Novembrové komunálne voľby na strednom Gemeri umožnia rozhodovať aj 147 novým poslancom zastupiteľstiev
Napísal(a) MG od
Komunálne voľby v okrese Revúca 10.11.2018 sa uskutočnili v 42 obciach, v ktorých voliči zvolili 42 starostov a práve toľko zastupiteľstiev s 244 poslancami. Aj táto časť patrí do regiónu Gemer, bližšie do stredného Gemera. Pred niekoľkými dňami sme vás na našej stránke stručne informovali o údajoch, ktoré súviseli s počtom poslancov horného Gemera, ktorí boli zvolení do obecných a miestnych zastupiteľstiev okresu Rožňava, dnes sa pozrieme aspoň stručne na to, akú venovali voliči pozornosť výberu poslancov do nových zastupiteľstiev v tomto revúckom regióne.
Na úvod je potrebné zdôrazniť, že sledovaný volebný obvod je aj počtom obyvateľov i obcí oveľa menší ako jeho sused na hornom Gemeri. Tomu približne zodpovedala aj percentuálna účasť voličov zúčastnených novembrových volieb.
Pätnásť kresiel verejných činiteľov na hornom Gemeri svieti po sobote úplnou novotou
Napísal(a) MG od
Dňa 10. novembra 2018 sa v 2919 obciach na celom Slovensku uskutočnili Komunálne voľby 2018. Zapísaných v zoznamoch voličov bolo 4 494 400 voličov, z ktorých sa na hlasovaní zúčastnilo 2 187 735, t. j. 48,67%. Sobotňajšími dozvukmi Komunálnych volieb 2018 žijú v tomto čase aj občania na hornom Gemeri. Podľa volebného zákona príležitosť rozhodnúť o tom, kto bude na akom mieste zastávať práva občanov v obecnom alebo miestnom zastupiteľstve dostalo v tomto regióne 48 548 občanov. Do volebných miestností však prišlo využiť toto právo iba 59,28 %, čo je síce viac ako celoslovenský priemer, ale stále málo. Iba v okrese Rožňava v tento deň 62 starostov a primátorov dostalo hlasy od svojich voličov, ku ktorým sa pridali aj hlasy voličov za poslancov obecných i mestských zastupiteľstiev.
Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku. 
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc – 
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya. 
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce 
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).