Podnikanie (65)
Podradené kategórie
Najaktívnejšie školy Orange odmení „zelenou“ výhrou
Napísal(a) B. Oberučová
Všetci máme veľkú moc, všetci máme veľkú zodpovednosť. A keď sa spojíme, dokážeme neskutočne „zelené“ skutky. Preto sa ku dlhodobej ekologickej iniciatíve Orangeu v zbere nepotrebných mobilov pridávajú žiaci materských, základných a stredných škôl, ktorým budúcnosť našej planéty a životné prostredie nie sú ľahostajné. Vďaka motivačnej aktivite spoločnosti ASEKOL SK tak podporia 22. zbernú kampaň starých mobilov aj slovenské školy.
Každý starý alebo nepotrebný mobil obsahuje množstvo znovu využiteľných materiálov. To, čo z nepotrebných zariadení šetrnou recykláciou získame, už nemusíme ťažiť z prírody. Takže čím viac mobilov sa „zrecykluje“, tým menej budeme ničiť našu planétu.
Spolu vyzbierali už viac ako 330 000 nepotrebných zariadení
Napísal(a) Barbara Oberučová
Staré mobilné telefóny nepatria do smetného koša. To je posolstvo, ktoré Orange už roky adresuje svojim zákazníkom prostredníctvom dlhodobej iniciatívy zbierania nepotrebných zariadení. Myslieť ekologicky, správať sa zodpovedne voči životnému prostrediu a podporiť dobrú vec – to sú podstatné pozitíva vyše dvadsiatich zberných kampaní, ktoré doteraz zrealizoval. Počas nich vyzbieral už viac ako 330 000 starých mobilov. Iniciatíva Darujme starým mobilom nový život pokračuje už svojou 22. zbernou kampaňou.
Často sa stáva, že s kúpou nového, modernejšieho telefónu zabudneme na ten starý a končí zabudnutý v zásuvke, v horšom prípade v odpadkovom koši.
Matematika vianočných údenín, ktorá vás prekvapí
Napísal(a) Ing. Boris Halaj
Určite aj Vašu poštovú schránku kŕmia všetky možné aj nemožné akciové letáky a ponuky od renomovaných, ale aj menej známych obchodných reťazcov. Ich počet sa s blížiacimi vianočnými sviatkami zvyšuje a tí z Vás, ktorí cestou od poštovej schránky ku smetnému košu ešte stihnú aj čo-to prelistovať, si určite všimli, že na prvých stranách ponúk predajcov potravín sa nás pokúšajú zaujať v tomto predvianočnom čase najmä údené mäsá. Na fotografiách vyzerajú všetky úžasne, v obchode je to už o niečo horšie a po rozbalení doma to už býva priam hotová katastrofa. Z vrecúška najskôr vylejete za pohár akejsi čudnej vody a údené mäso, ktoré medzitým akosi stratilo tú správnu farbu, pripomína skôr kus plastu ako chutnú údeninu.
Medzisektorový projekt PlaNET SOEN z dielne Agentúry pre rozvoj Gemera získal ocenenie
Napísal(a) Ondrej Doboš - MAJ GEMER
Už to budú takmer 4 roky, čo v našom regióne implementujeme odvážny projekt PlaNET SOEN, ktorý pod záštitou prezidenta SR začal sériou "TED" konferencií plných zaujímavých speakrov v roku 2016 v Revúcej a v Rimavskej Sobote pre samosprávy, školy, podnikateľov a hlavne mladých ľudí. Pokračoval vzdelávaním mladých ľudí v oblasti prípravy projektov a mentoringom a stážami v spolupráci s úžasnými podnikateľmi z regiónu Gemer-Malohont a Banskej Bystrice. Dnes tento projekt nadobudol väčších rozmerov a implementuje sa v 4 krajinách EU. Posúvame naše know-how za hranice nielen nášho kraja, ale aj štátu.
Všímaví ľudia darovali Vianoce viac ako 7 000 ľuďom
Napísal(a) Barbora Oberučová
Vianoce sú pre väčšinu z nás najkrajšie sviatky roka, ktoré prežívame v radosti a v spoločnosti rodiny a blízkych priateľov. Mnohí ľudia však toľko šťastia v živote nemajú. Je dôležité nezatvárať oči pred tými v núdzi či bez domova, pre ktorých sú Vianoce ťažkým a smutným obdobím. Vďaka ľudom s dobrých srdcom a grantovému programu Darujte Vianoce už po osemnásty raz Nadácia Orange prerozdelila sumu 50 000 eur a podporila 322 projektov na pomoc ľudom, ktorí sa ocitli v neľahkej životnej situácii.
Ako každý rok v období Vianoc, aj tento Nadácia Orange priniesla možnosť ľuďom, ktorým nie je ľahostajný osud tých menej šťastných v ich okolí, posielať svoje nápady ako im pomôcť. Spomedzi 585 predložených žiadostí sa hodnotiaca komisia rozhodla prerozdeliť finančnú podporu 50 000 eur až 322 príbehom.
Za to, že si priplatíme za rezeň aj klobásku do vianočnej kapustnice, sa môžeme poďakovať Číňanom
Napísal(a) Ing. Boris Halaj
Áno, je to skutočne tak. Svet, v ktorom žijeme, je už natoľko globalizovaný, že udalosti v takmer osemtisíc kilometrov vzdialenej Číne majú okamžitý dopad na naše peňaženky, a to aj pri takej možno na prvý pohľad banálnej záležitosti, ako je cena bravčového mäsa.
Čo sa stalo?
V auguste 2018 vypukla v Číne epidémia afrického moru ošípaných. To by samo o sebe nebolo nič také výnimočné a katastrofálne, keby to nebolo práve v Číne.
Kultúrno-kreatívne centrum Kláštor podporuje tretí sektor v Rožňave a na Gemeri
Napísal(a) Rado Kovács
V sobotu 26. októbra 2019 sa v priestoroch novovznikajúceho co-workingového centra v Kultúrno-kreatívnom centre Kláštor konal seminár na témy spojené s fungovaním občianskeho sektoru. Účastníci a účastníčky podujatia reprezentovali ekologické, kultúrne, komunitné i sociálne zamerané organizácie, združenia i neformálne skupiny v meste a regióne Gemer. Seminár viedol Sturla Bjerkaker z nórskej organizácie Bjerkaker Learninglab.
Doobedňajšie prezentácie spojené s diskusiami boli zamerané najmä na organizovanie 3. sektoru v Nórsku a v Nemecku. V ďalšej časti sme sa dozvedeli o podmienkach a kontexte, v akých organizácie a združenia v týchto krajinách motivujú ľudí zapájať sa do komunitného verejného života a o formách co-workingových priestorov v týchto krajinách.
Všimli ste si, ako sa fastfood zmenil na streetfood?
Napísal(a) Ing. B. Halaj
Keď sa povie streetfood, alebo ak chcete "jedlo na ulici", v mnohých z nás sa vynorí predstava lacného, rýchleho jedla, pripraveného najčastejšie z nie príliš zdravých polotovarov. Zdá sa však, že táto rovnica už prestáva platiť a práve naopak, rozmáhajúca sa "streetfood scéna" ponúka čoraz zaujímavejšie, nápaditejšie a často aj zdravšie jedlá s ambíciou konkurovať svojím gastronomickým umením aj tým najlepším reštauráciám.
Ako to bolo za starých čias ?
Jedlo na ulici nie je žiaden moderný vynález, práve naopak, tento fenomén má toľko rokov ako prvé ľudské mestá. Ponuka pouličných predajcov jedla sa však pochopiteľne menila.
Občianske združenie Otvor dvor v Rožňave otvára priestory novovzniknutého co-workingu v KC Kláštor spojené so seminárom
Napísal(a) Otvor dvor
Občianske združenie Otvor Dvor funguje v Rožňave od roku 2012. V tých dňoch pripravuje otvorenie priestorov novovzniknutého co-workingu (zdieľaného pracovného prostredia) v Rožňave, ktoré sa nachádza v priestoroch Kultúrno-kreatívneho centra Kláštor (KC Kláštor). Otvorenie, ktoré sa uskutoční v sobotu 26. októbra 2019 od 10-ej hodiny, bude spojené so seminárom o tom, ako sa môžeme inšpirovať občianskym aktivizmom v Nórsku, ako fungujú podobné co-workingové priestory inde, bude vymedzený čas na diskusiu o tom, ako nastaviť tento nový rožňavský co-working i o tom, kde hľadať priestor na spoluprácu. Seminár bude viesť projektový partner, pán Sturla Bjerkaker z nórskej vzdelávacej agentúry Bjerkaker Learning Lab. Tlmočenie do slovenčiny je zabezpečné.
Co-workingové centrum občianskej participácie v Rožňave
Napísal(a) OZ Otvor dvor
|Tlačová správa| - Naše občianske združenie Otvor dvor prichádza s projektom majúcom za cieľ motivovať Rožňavčanov a Rožňavčanky k aktivizovaniu sa vo verejnom priestore mesta. Keďže táto aktivizácia môže mať rôzne podoby, ponúkame viaceré formy podpory. Prvou z nich je vytvorenie co-workingového centra, teda zdieľaných priestorov v Kultúrno-kreatívnom centre Kláštor, ktoré už tretí rok funguje na Námestí baníkov. Tieto priestory bude možné využívať napríklad na plánovanie a organizovanie projektov v rámci Participatívneho rozpočtu pre Rožňavu, na organizovanie seminárov, prednášok a workshopov, ale aj ako pracovný priestor pre individuálnych záujemcov. K dispozícii bude technické zázemie, uzamykateľné skrinky i kuchynský kútik. Predpokladaný termín otvorenia je koniec októbra 2019.
Viac...
Zbierka starých mobilov v Orangei pokračuje už dvadsiatou kampaňou
Napísal(a) Barbora Oberučová
Orange už niekoľko rokov svojich zákazníkov motivuje k ekologickému mysleniu a k tomu, aby nepoužívané mobilné zariadenia zbytočne nenechávali ležať vo svojich domácnostiach. Staré mobilné telefóny však nepatria ani do smetného koša. Ich ekologická likvidácia je totiž prospešná nie len pre životné prostredie, ale pomôže aj organizáciám, ktoré to potrebujú. Svojimi starými či nepotrebnými telefónmi môže verejnosť pomáhať už sedem rokov. Ďalšia zbierka potrvá do 30. septembra a sumou 50 centov za každý odovzdaný mobil Orange tentoraz prispeje organizácii Deťom s rakovinou.
Peter Káčer na bicykli sa do Revúcej vrátil po šiestich rokoch
Napísal(a) MG od
Počas posledných júnových dní od 23. do 29. júna 2019 sme mali možnosť aj prostredníctvom vysielania TA3 sledovať už šiesty rok charitatívnu akciu Káčer na bicykli. Bicykluje sa tak, ako si organizátori zaumienili: pre dobrú vec a hlavne pre tých, ktorí sú odkázaní na pomoc iných. Jedným zo zdravotne postihnutých je aj sám Peter Káčer, ako správca Nadácie TA3, ktorý v záujme dobrej veci bicykluje na špeciálne upravenom bicykli a mohli sme ho takto stretávať na siedmich miestach na Slovensku.
Druhé diskusné fórum a verejné zvažovanie k projektom Participatívneho rozpočtu pre Rožňavu
Napísal(a) OZ Otvor dvor
Z občianskeho združenia Otvor dvor v Rožňave sme obdržali informáciu, že Mesto Rožňava a Výkonný výbor Participatívneho rozpočtu pre Rožňavu v spolupráci s občianskym združením Otvor dvor pripravili dňa 24. júna 2019 o 17:00 v spoločenskej sále Mestského úradu na prízemí 2. diskusné fórum a verejné zvažovanie občanov mesta Rožňava k projektom Participatívneho rozpočtu pre Rožňavu na roky 2019/2020.
Občania Rožňavy majú tak možnosť priamo sa zapojiť do rozhodovacieho procesu o prerozdeľovaní financií z rozpočtu mesta. Spoločným cieľom je, aby sa tieto finančné prostriedky využili na realizáciu predložených projektov pre zlepšenie kvality života občanov mesta.
Peter Káčer, správca Nadácie TA3, vyráža aj tento rok naprieč Slovenskom, aby pomohol ľudom, ktorí sa ocitli v neľahkej životnej situácii.V poradí šiesty ročník charitatívnej túry „Káčer na bicykli 2019“ odštartuje dňa 23.6.2019 o 13:00 hod. z mestského parku v Lučenci. Okrem Lučenca bude musieť pokoriť aj niekoľko ďalších miest, ako sú Revúca 24.6.2019, Detva 25.6.2019, Martin 26.6.2019, Krásno nad Kysucou 27.6.2019 a Dolný Kubín 28.6.2019 so štartom o 9:00 hod. Finálna etapa celej túry vyvrcholí dňa 29.6.2019 o 10:00 hod. na Štrbskom Plese. Štart aj cieľ sa uskutoční z amfiteátra spred hotela FIS.
Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku. 
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc – 
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya. 
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce 
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).