MsKS v spolupráci s Múzeom PSG v Revúcej uviedli scénickú podobu najslávnejšej protivojnovej básnickej skladby na sté výročie jej prvého vydania. Krvavé sonety napísal Pavol Országh Hviezdoslav ako reakciu na prvé správy z 1. svetovej vojny. Vytvoril ich v Dolnom Kubíne s dátumom „August – september 1914“. V tomto vrcholnom lyrickom diele Hviezdoslav vyjadril svoju bolesť a rozhorčenie nad mravným úpadkom ľudstva, ktoré sa vrhá do vojnových konfliktov a spôsobuje bolesť a utrpenie. Krvavé sonety sú výpoveďou o jasnom Hviezdoslavovom protivojnovom proteste a zároveň končia osobným víťazstvom nad témou – predstavou lepšej budúcnosti.
Básnické dielo nemohlo byť počas vojny vytlačené, ale blízky okruh autorových priateľov vedel o jeho existencii.
Mestské kultúrne stredisko v Revúcej uvedie v cykle VEDECKÁ KAVIAREŇ nanajvýš aktuálnu tému – ALKOHOL A INÉ ZÁVISLOSTI. Bývalý herec a moderátor Ján Johny Peťko si prešiel vlastným peklom a okúsil skutočné dno. Keď sa z toho dostal a stal sa abstinujúcim alkoholikom, napísal o tejto svojej anabáze „biedopis“. A preto, že si úprimne želá, aby nikto ďalší nepodľahol démonovi, chodí po Slovensku a nezištne sa delí o vlastné skúsenosti, pomáha praktickými radami, ponúka vlastnú pomoc...
Svoju knihu „Démon chlast I.“ s podtitulom „Nalej, hrozí vytriezvenie...!“ vydal vo vlastnom náklade v roku 2017. Ide o autentickú spoveď, v ktorej popri rozvíjajúcom sa životnom príbehu popisuje zrod a postupný rozmach démona závislosti od alkoholu,
„Vyrastal som v učiteľskej rodine. Je to šťastie aj nešťastie zároveň. Nešťastie je marginálne, rodičia ma obklopovali knihami, no doteraz neviem opraviť kvapkajúci vodovodný kohútik“ – napísal Marcel Uhrin na svojom blogu pred tromi rokmi. Je to krásna spomienka na domov s milovanými rodičmi. Priznáva síce, že domáci majster nie je, ale zato sa vyzná vo všeličom inom...
Vysokoškolský pedagóg, docent Prírodovedeckej fakulty UPJŠ, Marcel Uhrin významne prispel k poznaniu a zachovaniu prírodných pokladov nášho regiónu. Za poldruha desaťročie v oblasti ochrany prírody Národného parku Muránska planina a zoologickú výskumnú činnosť
V posledný deň pred jarnými prázdninami 1.3.2019 sme zažili hravou a zábavnou formou vzdelávanie v oblasti astronómie a prírodných vied v prvom mobilnom planetáriu na Slovensku, ktoré ponúka sférické premietanie vzdelávacích filmov tzv. fulldome show o hviezdach a vesmíre na planetárnej kupole – a to priamo u nás v telocvični!
Telocvičňa sa zmenila na planetárium s nafukovacou kupolou, so zaujímavou filmovou projekciou a metódou kladenia otázok sa pootvorili dvierka poznania o vzniku vesmíru, ako aj života na našej planéte.
Mobilné planetárium je vynikajúca didaktická pomôcka. Je to digitálny prístroj, pomocou ktorého bola našim žiakom prvého až deviateho ročníka
Výročná členská schôdza ZO JDS v Starni, mestskej časti Tornale v okrese Revúca sa konala dňa 3.3.2019. Schôdze sa zúčastnilo vyše 40 členov z celkového počtu 60 členov. Za okresnú organizáciu JDS v Revúcej svojou prítomnosťou i vystúpením rokovanie seniorov obohatil jej predseda Ing. Igor Hock a člen P OO Ing. Gejza Fabián.
Predsedníčka ZO pani Zdenka Antalová na schôdzi vyhodnotila činnosť ZO za rok 2018, ako aj hospodárenie za uplynulý rok. Okrem iného pripomenula: "V minulom roku sme zorganizovali zájazdy na termálne kúpaliská v Tiszaújvárosi, v Egri a v Bogácsi.
V októbri sme pripravili pre našich členov oslavy mesiaca úcty k starším.
Spisovateľka pre deti i dospelých, ktorá si písaním kníh plní svoje sny, príde do Rožňavy
Napísal(a) T. Bachňáková
(Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave – tlačová správa) – Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja privíta slovenskú spisovateľku Lenku Gahérovú. V utorok 19.3.2019 príde v dopoludňajších hodinách predstaviť svoju tvorbu pre deti a v ten istý deň o 16:30 hod. bude mať besedu pre dospelých, prevažne o ženských románoch pod názvom Láskanie.
Lenka Gahérová sa narodila v Bojniciach a celý život prežila v Prievidzi. Vyštudovala chemickú školu. Odmalička si rada vymýšľala, aj keď rodina si myslela, že klame. Keby sa nezamilovala a nevydala, vraj by z nej bola novinárka alebo spisovateľka.
Veľká noc začne v rožňavskej Galérii
Napísal(a) Ondrej Doboš - MAJ GEMER
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, pozýva všetkých žiakov základných škôl na Veľkonočné tvorivé dielne 2019, na ktorých budú mať účastníci možnosť vyrábať jarné a veľkonočné ozdoby z rôznych materiálov.
Aktivity sa budú konať v termíne od 26. marca do 17. apríla 2019 v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave, na Námestí baníkov 25. V prípade záujmu je potrebné sa vopred nahlásiť a dohodnúť si termín.
Kontakt pre záujemcov:
Posledná nedeľa pred jarnou rovnodennosťou bude patriť Dňu hvezdární a planetárií aj na Hvezdárni v Rimavskej Sobote
Napísal(a) D. Rapavá
Na tohtoročný Deň planetárií a hvezdární, ktorý pripadá na 17. marca sa podľa pani Daniely Rapavej pripravila aj Hvezdáreň v Rimavskej Sobote s bohatým programom. Vyplýva to aj z plagátika, ktorý nám poslala, kde je uvedený rozpis nedeľného programu. “Keď bude priaznivé počasie, v astroparku o 15.00 hod. bude demonštrácia solárnych zariadení," upresnila nám a pokračovala: "Prednáška P. Rapavého o 16.00 hod. bude obsahovať najzaujímavejšie udalosti zo storočia astronómie, lebo tento rok si pripomíname sté výročie založenia Medzinárodnej astronomickej únie – IAU. Jednoduchým a pútavým spôsobom vás prevedie najdôležitejšími míľnikmi astronómie a kozmonautiky.
Po nej v relaxačnej časti vo fotografickej prednáške vám D. Rapavá priblíži neviditeľný čarovný svet makrofotografie,
Stolní tenisti Revúckej Lehoty súťažili po dvadsiatyštvrtýkrát
Napísal(a) M. Mladšia
Obecný úrad v Revúckej Lehote v závere jarných prázdnin v dňoch 8. a 9. marca 2019 zorganizoval 24. ročník stolnotenisového turnaja. 39 hráčov odohralo 387 setov v 116 zápasoch. Turnaj bol na solídnej úrovni.
Kategórie a výsledky:
Žiačky: 1. Martina Máliková, 2. Jana Máliková, 3. Ema Stanková
Žiaci: 1. Marek Beňo z Poltára, 2. Ondrej Králik z Košíc, 3. Adrián Chrenko z Martina.
V Dome tradičnej kultúry Gemera bude prebiehať tvorivá dielňa pre dospelých
Napísal(a) Mgr. Mária Hlaváčová
Projekt „Dedičstvo inšpiruje“, ktorý realizuje Gemerské osvetové stredisko už tretí rok, pokračuje so svojimi aktivitami aj v roku 2019. Dňa 26. marca bude v Dome tradičnej kultúry Gemera prebiehať tvorivá dielňa pre dospelých. Workshop bude zameraný na prácu s drevom, ktorý bude viesť lektor a výrobca hudobných nástrojov, etnológ Matúš Fiľo z Banskej Bystrice. Prihlásený záujemca sa naučí základnú terminológiu pri práci s drevom, zároveň si vyrobí balík drevených hračiek, s ktorými sa kedysi zabávali najmenší, no neraz slúžili aj ako vhodný hudobný doplnok rytmu, či jednoduchej melódie pri tvorbe a interpretácii pesničiek. Na workshop je potrebné nahlásiť svoju účasť, keďže počet prihlásených je limitovaný. Pracovať začneme o 17:00 hodine a dielňa bude trvať približne 120 minút.
Viac...
Rožňavskí múzejníci odprezentujú novú publikáciu priemyselného dedičstva
Napísal(a) R. Šimko
Občianske združenie MEDZA, pôsobiace pri Baníckom múzeu v Rožňave, vydalo na sklonku minulého roka zaujímavú dvojjazyčnú slovensko-maďarskú knižnú publikáciu Rožňava a Miškovec – priemyselné dedičstvo (Rozsnyó és Miskolc – ipari örökség), ktorú chce prezentovať širokej verejnosti. Dňa 21.3.2019 o 15:30 sa v Zážitkovom centre Sentinel na Šafárikovej ulici č. 43 v Rožňave uskutoční prezentácia tejto knihy, ktorá bola vydaná vďaka programu cezhraničnej spolupráce Interreg V-A Maďarsko – Slovensko 2014 – 2020, v rámci projektu s názvom „Spolupráca a budovanie siete pre zachovanie spoločného dedičstva“. V rámci pripravovaného podujatia majú zamestnanci Baníckeho múzea v Rožňave vo forme prednášok prichystané prezentácie zaujímavých regionálnych tém, ako sú: lanové dráhy na Gemeri
Školskí husári z Gemerskej Polomy sa zaradili do zlatého pásma
Napísal(a) M. F.
Okresnú súťažnú prehliadku detských folklórnych súborov zrealizovalo Gemerské osvetové stredisko v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, 8. marca 2019 v Dome tradičnej kultúry Gemera. Pre chorobu detí súťažili len dva detské súbory. Detský folklórny súbor Bambuchy z Gemerskej Polomy sa predstavil s programom Školskí husári a porota ho zaradila do zlatého pásma. Detský folklórny súbor Malý Stromíš z Vlachova uviedol program Fertuščok a umiestnil sa v striebornom pásme.
„Súťažiacim ďakujeme za ich úsilie zachovávať obyčaje našich predkov a prezentovať ich aj v súťažiach. Do ďalšej činnosti v oživovaní ľudových tradícií im prajeme veľa úspechov a nových nápadov,“ doplnila Mária Ferenczová z Gemerského osvetového strediska v Rožňave.
Zlaté knihy za rok 2018 pre úspešných slovenských spisovateľov
Napísal(a) O. Doboš
Naša Gemerčanka a spisovateľka Ivona Ďuričová, ktorá v súčasnosti pôsobí v Bratislave, mala tohtoročný prvý marcový týždeň veľmi bohatý. Pre ňu sa začal hneď v pondelok 4. marca v Rožňave v Gemerskej knižnici Pavla Dobšinského Týždňom slovenských knižníc, do ktorého prispela účasťou na dvoch besedách s deťmi a študentmi, aby im porozprávala niečo zo svojej literárnej tvorby a o jej začiatkoch. Milé i veselé stretnutia s mladými čitateľmi ju potešili a pozitívne prekvapili poznaním jej knižiek a iste nabudili do ďalšej tvorby.
Spomeňme ešte jednu milú udalosť, ktorú pre našu Gemerčanku priniesol v tom týždni štvrtok 7. marca t. r. v Bratislave a jej účasť
Vernisáž výstavy a vyhodnotenie regionálnej súťaže Výtvarné spektrum 2019 v Rožňave
Napísal(a) A. Kleinová
Postupové súťaže neprofesionálnej tvorby v oblastiach záujmovo-umeleckej činnosti boli vyhlásené začiatkom tohto roka, ako to už tradične býva. Prvá z nich - Výtvarné spektrum - bude uzavretá vernisážou výstavy najúspešnejších prác. Gemerské osvetové stredisko, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, pozýva v piatok 15. marca 2019 o 16.30 do Domu tradičnej kultúry Gemera (Betliarska 8, Rožňava). Verejnosti sa predstaví svojou tvorbou 14 autorov z regiónu, ktorí prihlásili do súťaže celkovo 50 výtvarných prác. A nejde len o klasickú maľbu, ale aj netradičné techniky ako airbrush, enkaustiku, či kolorovanú grafiku.
„Zostaveniu výstavy predchádzalo vyhodnotenie prác odbornou porotou pod vedením výtvarníčky Gabriely Görgeyovej,"
Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku. 
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc – 
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya. 
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce 
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).