Jelšavskí dobrovoľní hasiči predstavili deťom protipovodňovú súpravu - „štvorkolku“
Napísal(a) Gabriela Jakubecová
V rámci marca – mesiaca požiarnej ochrany už pravidelne jelšavskí dobrovoľní hasiči organizujú podujatia hlavne pre deti mesta. Nie je to inak ani v tomto roku. V piatok 8. marca 2019, napriek prázdninám, sme zvolali deti na krúžok, na ktorom deti pripravujeme na súťaž jednotlivcov „DETSKÝ ŽELEZNÝ HASIČ“. Počas tréningu zavítali na Hasičskú stanicu v Jelšave deti, ktorým sa venujú v miestnom Komunitnom centre. Deti, ktoré trénovali, im ukázali, čo trénujú a mohli si tiež vyskúšať jednotlivé disciplíny. Potom sme im ukázali protipovodňovú súpravu „štvorkolku“ a výstroj, potrebný pre hasiča do zásahu.
Bolo to pekné popoludnie.
Výsledky prieskumu medzi pacientmi, z ktorého sa v rožňavskej nemocnici tešia
Napísal(a) Jana Fedáková
Zdravotná poisťovňa Dôvera na základe spokojnosti jej poistencov aj tento rok zostavila pacientsky rebríček zdravotníckych zariadení. Viac ako 7200 pacientov, ktorí sa v minulom roku liečili v niektorej zo slovenských nemocníc, Dôvere poslalo vyplnený dotazník o spokojnosti počas ich hospitalizácie. Zdravotná poisťovňa zisťovala spokojnosť poistencov s takzvanými hotelovými službami, prístupom zdravotníckeho personálu a jeho komunikáciou s pacientmi počas hospitalizácie.
Rožňavská nemocnica si oproti predchádzajúcemu roku 2017 polepšila o 12 miest, z 29. priečky v rebríčku všeobecných nemocníc postúpila na 17. priečku.
„Výsledky prieskumu vnímam ako veľký prejav dôvery pacientov v našu nemocnicu, náš zdravotnícky personál, lekárov, sestry, pôrodné asistentky,
V Gemerskej Polome si pripomenuli 290. výročie narodenia svojho rodáka Petra Madáča
Napísal(a) Antalová, Červenáková
„Medzi svojimi ľuďmi využil svoje vedomosti z odboru Medicíny a vždy bol ochotný pomáhať, pri čom nešetril ani času ani námahy. A tak dobrý občan svojej vlasti, neslúžil Krajine, kde nadobudol vedomosti a hodnosti, ale svoje povolanie vykonával doma – vo vlasti, ktorá nemala účasť na kvalifikácii, ktorú dosiahol v cidzine.“
Z knihy: S P O M I E N K A NA PETRA MADÁCSA DOKTORA MEDICÍNY, SLÁVNEHO ODBORNÍKA FYZIKY MALOHONTSKÉHO KRAJA. NECH SA NEZABUDNE NA TOHO, KTORÉMU PATRÍ VEČNOSŤ. BUDÚCIM GENERÁCIÁM VENUJE VERNÝ CTITEĽ ZOSNULÉHO JÁN FEJEŠ 1807.
❧
Obec GEMERSKÁ POLOMA je zaujímavá ako rodisko slávnych národovcov, ale i uznávaných odborníkov.
Tridsať rokov ochrany prírody v Cerovej vrchovine
Napísal(a) Ing. Eva Belanová, RNDr. Monika Gálffyová
Vernisáž výstavy „30 rokov ochrany prírody v Cerovej vrchovine“ sa uskutoční 14. marca 2019 (štvrtok) o 15.00 hod. v priestoroch Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote. Výstava pripravená pri príležitosti 30. výročia vyhlásenia Chránenej krajinnej oblasti Cerová vrchovina predstaví nielen rastlinstvo, živočíšstvo a neživú prírodu tohto regiónu, ale aj jej históriu a činnosť Správy CHKO Cerová vrchovina pri ochrane tohto jedinečného územia. Výstavu pripravila Správa CHKO Cerová vrchovina v spolupráci s Gemersko-malohontským múzeom v Rimavskej Sobote. Výstava potrvá do 9. mája 2019.
Vyhláškou Ministerstva kultúry SSR č. 113 zo dňa 10. októbra 1989 bola vyhlásená Chránená krajinná oblasť Cerová vrchovina na pôvodnej výmere 16 280 ha,
Dvadsiaty tretí ročník Kellnerovej Polomy bol opäť sviatkom reči a umeleckého slova
Napísal(a) Ondrej Doboš - MAJ GEMER
Dosiahnuť a zažiť úspech a uznanie patrí v ľudskom konaní k tým najvyšším métam a najsilnejším motívom. O úspech sa snaží predovšetkým každý ambiciózny človek. Organizátorov 23. ročníka recitačnej súťaže Kellnerova Poloma veľmi potešilo, že sa na súťaži stretli s veľkou ambíciou mladých ľudí predviesť výsledky svojho snaženia a talentu tak, aby boli zavŕšené zodpovedajúcim úspechom a uznaním. Do Základnej školy v Gemerskej Polome 1. marca 2019 zavítali všetci, ktorí majú radi umelecký prednes, prišli nádejní recitátori, možno budúci spisovatelia či herci...
Deň organizovania 23. ročníka Kellnerovej Polomy bol opäť sviatkom reči a umeleckého slova, prišli ho osláviť malí i veľkí,
Galéria v Rožňave so zaujímavým podujatím pre žiakov a študentov
Napísal(a) R. Šimko
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, prichystalo pre žiakov II. stupňa základných škôl a študentov stredných škôl sprievodné podujatie k výstave s názvom Znovuzrodené pamiatky II.
V rožňavskej galérii si žiaci a študenti budú môcť vychutnať formou prednášky a komentovaných prehliadok s Mgr. Editou Kušnierovou, práce dvoch vynikajúcich reštaurátorov Árpáda Mézesa a Alexandra Koreňa. Okrem toho si vyskúšajú reštaurátorstvo na vlastnej koži formou tvorivej dielne, kde budú vyrábať formou vitráže tzv. rozety, alebo okenné ružice.
Rožňavskí rockeri povstanú z popola!
Napísal(a) PR management skupiny Massriot
Robo Šimko a jeho skupina Massriot sú na scéne už 14 rokov a po menšej koncertnej prestávke, ktorú využili na tvorenie a vydanie albumov III a Niečo Sa Deje, vyrazili minulého roku na hneď 2 koncertné šnúry po Slovensku. Na jarnom Niečo Sa Deje Tour chlapci predstavili rovnomenný album, počas jesenného AutumnTour zavítali dokonca aj do hlavného mesta Veľkej Británie.
Kapelu bolo počas roka 2018 možné vidieť aj v rámci letných festivalov a iných podujatí, ako napríklad dni miest, obcí, jarmokov, atď. Partia rockerov okolo speváka známeho aj zo súťaže Slovensko Hľadá Superstar 3, ktorého ľudia mohli poznať aj ako Ropka z Rožňavy,
Farby sú základom harmónie človeka a jeho vonkajšieho prostredia, platí to i v ZŠ J. A. Komenského
Napísal(a) ZŠ
Farby sú základom harmónie človeka a jeho vonkajšieho prostredia, majú tiež vplyv na našu náladu, emócie, vnútornú pohodu a telesnú výkonnosť. Dokonca vraj dokážu aj liečiť. Preto sme sa v Základnej škole Jana Amosa Komenského v Revúcej už po druhýkrát rozhodli s farbami trocha zahrať, využiť ich pozitívne účinky a celý týždeň v škole prežívať FAREBNÉ DNI - pestrofarebný pondelok, červený utorok, modrú streda a končili sme zeleným štvrtkom.
Spolu sme sa zabávali a posilnili spolupatričnosť medzi žiakmi a rodičmi. Sme hrdí na našu školu.
Rožňavská nemocnica musela dočasne obmedziť činnosti neurologického oddelenia
Napísal(a) J Fedáková
Rožňavská nemocnica musela od dnešného dňa (4. marca 2019) z personálnych dôvodov pristúpiť k dočasnému obmedzeniu činnosti neurologického oddelenia. Jeho nepretržitá prevádzka je naďalej zachovaná, zredukovala sa však jeho kapacita a pozastavená bola činnosť neurologickej ambulancie ústavnej pohotovostnej služby (ÚPS). Bežná ambulancia funguje počas pracovných dní bezo zmeny. Pacienti s náročnými neurologickými diagnózami budú dočasne prevážaní do okolitých nemocníc. Vedenie rožňavskej nemocnice intenzívne pracuje na stabilizovaní personálnej situácie a robí všetko pre čo najskoršie obnovenie plnohodnotnej prevádzky.
Aj v Muránskej Zdychave pod Kohútom pochovali basu
Napísal(a) E. Hicárová
V sobotu 2.3.2019 sa v sále kultúrneho domu v Muránskej Zdychave uskutočnil 6. ročník podujatia Fašiangy pod Kohútom. Hlavným organizátorom bola Folklórna skupina Spod Kohúta, ktorá spevom podujatie otvorila a vyžiadala súhlas od starostu obce pána Jaroslava Oravca na otvorenie. V programe vystúpila FS Revúška z Revúčky, ktorá divákom ponúkla okrem spevu aj pohľad na zaujímavé fašiangové zvyky a pochovávanie basy. Ďalším hosťom programu bol pán Mikuláš Gigac zo Šumiaca s dcérou a vnučkou, ktorý sa divákom predstavil v hre na píšťalu, harmoniku, ale aj humorným hovoreným slovom. Spolu s dcérou a vnučkou aj v hre na zvoncoch. Program ukončili všetci účinkujúci spoločne zaspievanou piesňou " Kopala studničku ..."
Viac...
Putovanie po stratených stopách Slovanov s Alanom Dologom
Napísal(a) Tatiana Bachňáková
(Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave – tlačová správa) – Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja privíta v stredu 6.marca 2019 o 17:00 hod. vo svojich priestoroch Alana Dologa, autora knihy Naše dejiny úplne inak. Beseda sa uskutoční pre širokú verejnosť v priestoroch knižnice na ul. Lipová č. 3 v rámci jubilejného 20. ročníka celoslovenského podujatia Týždeň slovenských knižníc.
Alan Dolog sa narodil na Gemeri, vyštudoval chémiu a ekológiu. Značnú časť svojho voľného času trávil a trávi študovaním a bádaním histórie. Od r. 2011 cestuje po Slovensku, Maďarsku a najmä Transylvánii za našimi dejinami. Zaoberá sa obdobím prvého tisícročia nášho letopočtu.
Gemerskí ĽadoBorci vám odkazujú: "Skúste sa premôcť a prijmite pozvanie do Gemerskej knižnice Pavla Dobšinského v Rožňave"
Napísal(a) T. Bachňáková
(Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave – tlačová správa) – Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja privíta v utorok 5.marca 2019 o 17:00 hod., na ul. Lipová č. 3, členov Klubu otužilcov – Gemerskí ĽadoBorci. Podujatie spojené s prezentáciou sa uskutoční pre širokú verejnosť v rámci Týždňa slovenských knižníc.
Otužovanie. Už po prečítaní tohto slova mnohých strasie od zimy. K účinným spôsobom, ako posilňovať imunitu, patrí práve spomínané otužovanie. Súčasťou je pravidelný pobyt vonku za každého počasia, studené alebo striedavé sprchy. Pravidelnosť je jednou z dôležitých zásad otužovania.
Podnikatelia by si mohli zrealizovať svoje podnikateľské zámery v obci/meste aj prostredníctvom PPP schém
Napísal(a) Monika Štesková
Veľa podnikateľov si nevie predstaviť, že PPP schémy sa dajú aplikovať aj na lokálnej úrovni. PPP schéma, alebo projekty verejno-súkromného partnerstva (angl. Public Private Partnership) všeobecne označuje rôzne formy dlhodobej spolupráce medzi obcou/mestom a podnikateľom. Cieľom tejto spolupráce je efektívne zabezpečiť kvalitnú verejnú infraštruktúru alebo verejné služby pre občanov (napr. hospice, školu, knižnicu v obci…).
Podnikatelia môžu vďaka tejto schéme zrealizovať v spolupráci s obcou svoj podnikateľský zámer a zreštaurovať tak napr. historickú budovu vo vlastníctve obce a spraviť tam napr. knižnicu, alebo hospic, ktorý by prevádzkoval.
Beseda s Danielom Majlingom, rodákom z Revúcej o jeho antológii poviedok Ruzká klazika
Napísal(a) I. Krnáčová
V pondelok 11. marca 2019 o 13.00 hod. sa v priestoroch Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote uskutoční beseda s Danielom Majlingom o jeho antológii poviedok Ruzká klazika a o knižne vydanom komixe Zóna. Daniel Majling, rodák z Revúcej, je literátom i známym dramaturgom v Slovenskom národnom divadle. Väčší počet účastníkov besedy prosíme nahlásiť vopred.
Knižnica Gemersko-malohontského múzea každoročne prezentuje zaujímavé knižné tituly autorov z regiónu Gemer-Malohont. Činí tak v rámci podujatia Marec – mesiac knihy. Tentokrát už 14. ročník podujatia predstaví literárnu tvorbu Daniela Majlinga.
































Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku.
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc –
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya.
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).