Víťazom VII. ligy vo futbale na hornom Gemeri po šiesty raz kolektív OFK Vyšná Slaná
Napísal(a) MG od
Aj v 24. kalendárnom týždni ozdobil víkendový futbal turnaj Majstrovstiev Európy U21, ktorý sa koná v 8 mestách Slovenska. Futbal na hornom Gemeri sa v tomto ročníku už skončil v 4. lige dospelých, kde MFK Rožňava obsadila 9. miesto. Konečné umiestnenie poznáme tiež v 3. lige starších i mladších dorastencov, keď kontumačné výsledky poznačili najmä dorastencov MFK Rožňava v obidvoch kategóriách. V aktuálnom kole Rožňavčania raz zvíťazili a raz prehrali so súpermi. Už v predchádzajúcom kole ukončili futbalové súboje dorastencov i žiakov riadených ObFZ Rožňava. Tituly zdobia dorastencov TJ Zlatý klas Dlhá Ves a žiakov TJ Baník Rožňavské Bystré. Obidvom víťazom gratulujeme! Pozrime sa trošku bližšie na jednotlivé zápasy v súťaži 7. ligy dospelých a dorastencov MFK Rožňava v posledných kolách. Poznáme tiež víťaza streleckej súťaže v 7. lige v ročníku 2024/2025, ktorým sa stal s 33 gólmi Jaroslav Figúr z béčka MFK Rožňava.
Čriepky z aktivít dobrovoľných hasičov - stavanie májov v Jelšave a v Koceľovciach
Napísal(a) Jakubecová + Terrai
Mesto Jelšava organizovalo v dňoch 6. – 8 - júna 2025 Dni mesta Jelšava. Hlavným dňom bola sobota 7. júna, kedy boli aj jelšavskí hasiči súčasťou programu.
Program v sobotu ráno začal „stavaním mája“, ktorý sa tradične stavia na Turice po celom Gemeri. Deti zo za základnej školy počas krátkeho programu ozdobili „máj“ a dobrovoľní hasiči ho postavili na určené miesto pri mestskom múzeu.
Počas celého dňa vykonávali aj požiarno asistenčnú hliadku počas programu a varení gemerských guliek na nádvorí kaštieľa Coburgovcov. Okolo obeda pre deti pripravili hasičskú penu pred rímsko-katolíckym kostolom. Bolo to príjemné osvieženie počas teplého dňa.
G. Jakubecová
Stopäťdesiate výročie založenia Dobrovoľného hasičského zboru Mesta Dobšiná
Napísal(a) I. Garan
Dobrovoľný hasičský zbor Mesta Dobšiná už 150 rokov plní tie najušľachtilejšie ciele. Podieľa sa na ochrane životov, zdravia a majetku občanov mesta pri požiaroch a živelných pohromách.
Dobrovoľný hasičský spolok Mesta Dobšiná bol založený zakladajúcim zhromaždením v budove Mestskej radnice dňa 30. mája 1875. Zakladajúce valné zhromaždenie sa uskutočnilo 13. júna 1875. Mesto Dobšiná patrilo k prvej tridsiatke obcí so založenými hasičskými zbormi. Do konca roka 1875 mala hasičská jednotka 135 členov, 10 prastarých striekačiek a jednu štvorkolesovú hasičskú striekačku s potrebnou výzbrojou, ktorá bola zakúpená z verejnej zbierky. V roku 1877 nasledovala ďalšia zbierka. Z tejto zbierky bola zakúpená druhá hasičská striekačka. V rokoch 1879 – 1880 bola postavená hasičská zbrojnica a skladisko.
Noví nositelia značky Regionálny produkt Košického kraja a Tradičný výrobok Košického kraja
Napísal(a) A. Kleinová
Dňa 26. mája 2025 sa v Dome tradičnej kultúry Gemera v Rožňave uskutočnilo zasadnutie Certifikačnej komisie, ktoré rozhodlo o udelení značiek Regionálny produkt Košického kraja a Tradičný výrobok Košického kraja. Zo 42 prihlásených získalo ocenenie 31 výrobcov, ktorých produkty reprezentujú poctivé remeslo, kvalitu a väzbu na región.
„Podpora regionálnych a tradičných výrobkov nie je len o označení pôvodu – je to ocenenie poctivej práce, zručnosti a identity nášho kraja. Som hrdý, že Košický samosprávny kraj môže stáť za týmito výnimočnými ľuďmi a ich tvorbou,“ uviedol predseda Košického samosprávneho kraja Rastislav Trnka.
Certifikačný proces prebiehal v spolupráci s Remeselníckym inkubátorom RINK pri Gemerskom osvetovom stredisku, ktorý poskytol metodické konzultácie, odbornú podporu a pomoc s formuláciou prihlášok. Práve vďaka systematickej starostlivosti a zrozumiteľným pravidlám bolo možné do hodnotenia zaradiť rozmanitú škálu výrobkov – od keramiky, cez včelárske produkty, až po ručne tkaný textil. Až 38 druhov výrobkov získalo značku Regionálny produkt, Tradičný výrobok podľa jednotlivých regiónov bol udelený sedemkrát na Gemer, trikrát na Zemplín, dvakrát do Abova a jedenkrát na Spiš.
Gemersko – malohontské múzeum sa dňoch 13. a 15. júna 2025 pripojí k podujatiu Európskych dní archeológie, ktoré sa konajú pod záštitou Ministerstva kultúry Francúzskej republiky. Európske dni archeológie sú prezentáciou archeológie a archeologického bádania. Každý rok archeologické inštitúcie a organizácie v mnohých krajinách sveta ponúkajú na archeológiu zamerané programy a aktivity pre návštevníkov rôzneho veku a záujmov.
K podujatiu Európskych dní archeológie 2025 sa tradične pripája aj Gemersko – malohontské múzeum. Múzeum dňa 13. júna 2025 o 10:00 hod. pre školské skupiny a dňa 15. júna 2025 o 14:00 hod. pre verejnosť organizuje podujatie s názvom Archeopotulky Rimavskou Sobotou.
V obci Chrámec na juhu okresu Rimavská Sobota, na styku južnej časti Rimavskej kotliny a severovýchodného okraja Cerovej vrchoviny, v doline Mačacieho potoka, 30. mája 2025 otvorili nový Náučný chodník Pieskovcové chrbty. Vedie jedinečným územím európskeho významu Chránenej krajinnej oblasti Cerová vrchovina, ktorá bola vyhlásená v roku 1989 a platí v nej 2. stupeň ochrany. Súčasťou je existujúci chránený areál Vinohrady, v ktorom platí 4. stupeň ochrany. Ako pre vobraze.sk uviedol lokálny manažér projektu Peter Oravec zo Štátnej ochrany prírody SR, toto územie predstavuje cenné biotopy pre mnohé ohrozené druhy rastlín, hmyzu či vtáctva. Územie o rozlohe takmer 360 hektárov je známe svojím unikátnym reliéfom vytvoreným na pieskovcovom podloží, ale najmä bohatstvom suchomilných trávnato-bylinných porastov, ktoré sa po stáročia využívali ako pasienky.
Muránske hradné hry 2025: Cesta časom v kráľovstve prírody
Napísal(a) J. Ulický
Muránsky hrad opäť ožije! V sobotu 14. júna 2025 vás pozývame na obľúbené Muránske hradné hry, ktoré spojením histórie, tradície Gemera a krásy prírody Muránskej planiny ponúkajú nezabudnuteľný zážitok pre celú rodinu.
Program pre malých aj veľkých návštevníkov
Hlavný program odštartuje o 10:00 na Veľkej lúke vystúpením obľúbeného Divadla pod Balkónom z Banskej Bystrice, ktoré si pre deti aj dospelých pripravilo dve rozprávkové predstavenia – Soľ nad zlato a Hamletiáda. Počas celého dopoludnia bude na Veľkej lúke prebiehať sprievodný program – návštevníci môžu spoznať a ochutnať remeselné výrobky regiónu Gemer – Malohont, preskúmať drevené hry inšpirované stredovekom, navštíviť stredoveký tábor či sa zabaviť s veselými kaukliarmi. Chýbať nebudú ani sokoliari. Pre najmenších aj romantikov bude pripravená jazda na koči po okolí Veľkej lúky.
Trápenie Bystranov na jar v 7. futbalovej lige dospelých pokračuje
Napísal(a) MG od
Futbal tohto týždňa sprevádzal aj medzištátny futbal, ktorý prostredníctvom TV poskytol našim fanúšikom zaujímavé zápasy. Spoznali sme tak aj víťaza Európskej národnej ligy UEFA, ktorým sa stali futbalisti Portugalska. V tomto trende sledovali dianie na ihriskách horného Gemera i verní fanúšikovia. Prekvapivé výsledky sme teraz však zaregistrovali najmä v 4. lige Východ, kde niektoré favorizujúce mužstvá hladko odozdali body slabším súperom. Všimnite si najmä výsledky Kežmarku a Medzeva. Naša pozornosť sa najviac upriamovala na výsledky futbalistov MFK Rožňava. Tí doma v 30. kole porazili Rudňančanov tesne 3:2. Vonku však v 29. kole s Pavlovcami nebodovali, a to ich udržalo v tabuľke len na 9. mieste. Pre fanúšikov Rožňavy je to však po výsledkoch MFK z jesene mierne sklamanie. Ale aj taký býva futbal. Možno nabudúce v novej 4. lige Východ.
V Revúcej ocenili detskú výtvarnú súťaž Aj zvieratká potrebujú hasičov
Napísal(a) G. Jakubecová
Územná organizácia Dobrovoľnej požiarnej ochrany (ÚzO DPO) SR v Revúcej vyhlásila v školskom roku 2024/2025 výtvarnú súťaž pod názvom „Aj zvieratká potrebujú hasičov“. Boli odovzdané výtvarné práce vo všetkých troch kategóriách. Na prelome mája a júna t.r. sme sa vybrali do všetkých organizácií, ktoré nám zaslali výtvarné práce, aby sme ocenili všetky deti diplomom a magnetkou s názvom „Hasičská výtvarná súťaž“.
Dňa 29. mája 2025 sme zavítali:
Neoddeliteľnou súčasťou zbierkového fondu Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote sú aj zoologické zbierky. Pred niekoľkými týždňami, v máji roku 2025, sa náš zbierkový fond obohatil o dermoplastický preparát srny lesnej (Capreolus capreolus), jedného z najznámejších druhov cicavcov žijúcich v našom regióne a na Slovensku vôbec. Akvizíciu dermoplastického preparátu z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia (v rámci projektu podaného v roku 2024), ktorému aj touto cestou ďakujeme. V roku 2025 je predmetom mesiaca jún.
Srna lesná je rozšírená vo väčšine Európy, chýba v Írsku, na Islande a stredomorských ostrovoch. Nájdeme ju aj na väčšine územia Slovenska do nadmorskej výšky 1500 m n. m. Obľubuje teplé listnaté lesy, veľmi vysokú populačnú hustotu dosahuje aj v malých poľných lesíkoch a rozptýlenej zeleni v poľnohospodárskej krajine.
Viac...
O víťazovi futbalovej siedmej ligy na hornom Gemeri ešte stále nie je rozhodnuté
Napísal(a) Š. Tomášik
Futbalová 7. liga ObFZ Rožňava sa blíži ku koncu, keď ostáva odohrať už len dve kolá a dve dohrávky. Od začiatku ročníka sme sledovali súboj o 1. priečku medzi MFK Rožňava B a OFK Vyšná Slaná. Polovica ročníka patrila rezerve MFK Rožňava, ale súboj dostal nový náboj, keď Vyšnoslanci potvrdili svoju dobrú formu na jar a zvíťazili aj na ihrisku svojho najväčšieho rivala. Rožňavčania prehrali i nedávny súboj doma s Drnavou a zdá sa, že rozlúštený je aj víťaz tohto ročníka, ale... V článku sa dočítame o možnom scenári v konečnej tabuľke – kto súťaž vyhrá a kto bude posledný.
Plameniaci súťažili na mestskom futbalovom ihrisku v Jelšave
Napísal(a) G. Jakubecová
Územná organizácia Dobrovoľnej požiarnej ochrany (ÚzO DPO) SR v Revúcej v spolupráci s Mestom Jelšava zorganizovali dňa 31. 05. 2025 územné kolo letného zrazu hry Plameň na mestskom futbalovom ihrisku. Súťaže sa zúčastnilo jedno dievčenské a 4 chlapčenské kolektívy. Kolektív dievčat sme spojili s deťmí, ktoré sa už nezmestili do 10 – členných kolektívov jednotlivých DHZ-tiek.
Súťažilo sa v štafete 400 m a v požiarnom útoku CTIF. V každej disciplíne mali deti 2 pokusy. Výsledok vznikol sčítaním lepších časov získaných splnením disciplín a daných koeficientov.
Výsledky:
- chlapci:
Gemersko-malohontské múzeum a Vydavateľstvo BRAK v Rimavskej Sobote organizujú dňa 3. júna 2025 prezentáciu knihy autorky PhDr. Oľgy Bodorovej s názvom Spomienky Kornélie Wirtschafterovej. Besedu vedie František Malík, vydavateľ knihy.
Kniha je autentickou výpoveďou maďarskej židovky Kornélie Wirtschafterovej, rodenej Ungárovej. Narodila sa v roku 1926 v Tornali, na juhu dnešného Slovenska. V tomto meste žila spolu s rodičmi a bratom Zoltánom do leta roku 1938, potom sa rodina kvôli jej štúdiu na gymnáziu presťahovala do Rimavskej Soboty. Brat plánoval študovať medicínu, no protižidovské zákony mu v tom zabránili.
V siedmej futbalovej lige na hornom Gemeri tri prehry domácich
Napísal(a) MG od
Koniec mája a prvý júnový deň boli aj na hornom Gemeri venované majstrovskému futbalu dospelých, dorastencov i žiakov. Domáce prostredie pri tom nevyužili hráči MFK Rožňava, ktorí prehrali svoj 13. zápolenie tentoraz na domácej pôde s ambicióznymi Raslavicami. V súťaži Majstrovstiev regiónu IV. lige Východ, kde Rožňavčania hrajú prvú sezónu si najlepšie počínajú prvé tri mužstvá – Medzev i Kežmarok, hoci tentoraz Medzevčania „darovali“ na domácej pôde bod najslabším Medzilaborčanom. Na tretej priečke tabuľky sa držia Sabinovčania len o dva body pred Raslavičanmi, ktorí si odviezli tri body práve z Rožňavy. Do konca tohto ročníka chýba štvrtoligistom odohrať ešte po dve kolá. Súťaže dorastencov a žiakov postupne doplníme.
Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku. 
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc – 
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya. 
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce 
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).