Unikátny projekt, ktorý môžete zažiť iba v Jelšave
Napísal(a) Lucia Oravec Koreňová
Spojenie rozprávania o klenotoch Gotickej cesty, príležitostiach ich využitia, diskusie o dobrovoľníctve a koncertu lokálnych mladých umelcov rôznych žánrov do jediného večera - to je unikátny projekt, ktorý môžete zažiť iba v Jelšave v piatok 30.8. 2019. Večer začneme o 18:00 v Osvetovom centre vyšehradskej kultúry prezentáciou a diskusiou o Gotickej ceste. Pokračujeme Hudobnou nocou u Coburgovcov, teda v kaštieli hneď oproti múzeu, kde sa o 20:00 môžete tešiť na známu speváčku Karmen Pál-Baláž z Rožňavy. Po nej trošku zmeníme žáner a o 21:00 sa predstavia metaloví Pseudosapiens z Revúcej.
Matičiari rožňavského okresu aj tohto roku zapálili Vatru zvrchovanosti vo Vlachove
Napísal(a) J. Klobušník
Aj tohto roku horeli Vatry zvrchovanosti vo viacerých slovenských mestách a obciach, ako som sa dočítal v Slovenských národných novinách, číslo 30/2019. Spomenuli aj obec Vlachovo, kde sa každoročne stretávajú matičiari z Rožňavského okresu a zapaľujú Vatru zvrchovanosti. Sme si vedomí, že prvým krokom na ceste k štátnej samostatnosti bola Deklarácia o zvrchovanosti Slovenskej republiky. 17. Júl 1992 je pamätný deň jej vyhlásenia a stalo sa už tradíciou, že vo Vlachove sa táto udalosť oslavuje za účasti obyvateľov širokého okolia, hlavne matičiarov a členov JDS z okresu Rožňava. Nebolo to inak aj dňa 26.7.2019, kedy sa Vatra zvrchovanosti rozhorela za zvuku piesne „Kto za pravdu horí“, ktorú zaspievali prítomní a mužská spevácka skupina „Pekná dolinka“.
Folkloristi sa zídu v Rejdovej na Gemerskom folklórnom festivale po štyridsiatyšiestykrát
Napísal(a) Anežka Kleinova
Milovníci tradičnej ľudovej kultúry sa v závere leta opäť stretnú na Gemerskom folklórnom festivale v Rejdovej. V poradí 46. ročník najväčšieho folklórneho podujatia v hornom Gemeri sa uskutoční od 22. do 24. augusta 2019. Prehliadku toho najlepšieho z východoslovenského folklóru tentoraz obohatia hostia a finalisti z televíznej šou Zem spieva.
Trojdňový program odštartuje vo štvrtok 22. augusta festivalová novinka, etno workshop zameraný na revitalizáciu tradičného ľudového odevu a doplnkov. Hostiteľom je sociálny podnik Rejdovka s.r.o. Ako prvý svojho druhu na Slovensku sa zameriava na šitie krojov. Do tajov odevnej kultúry Gemera záujemcov zasvätia nositeľky tradícií Zuzana Dovalovská, Mária Brdárska Janoška, Mária Huňáková a verejnosti dobre známa Betka Lukáčová. Tá prezradí, ako napísať úspešný projekt pre oblasť folklóru.
Detské letné tvorivé dielne prispeli k tomu, aby si počas týždňa účastníci vyrobili prekrásne výrobky
Napísal(a) Magdaléna Kantorová
Gemersko-malohontské osvetové stredisko v Rimavskej Sobote zorganizovalo v dňoch 5. – 9. augusta 2019 už po druhý raz Detské letné tvorivé dielne. Cieľom spomínaných tvorivých dielní je, aby deti využili svoje prázdniny plnohodnotne. Tvorivé dielne tento účel splnili a detičky si počas celého týždňa vyrobili prekrásne výrobky, ktoré im teraz zdobia ich príbytky. Boli sme radi, že sme medzi nami mohli privítať aj skúsených lektorov ako Danku Bakšovú, hrnčiarku, ale aj Ľubku Žilkovú a Martina Felbabu, ktorí sa už niekoľko rokov venujú krásnemu tkáčskemu remeslu. Deti si na tvorivých dielňach vyskúšali prácu s hrnčiarskym kruhom, výrobu zvonkohier, servítkovú techniku, enkaustiku, výrobu mydlových kytíc,
Vysoká účasť na vernisáži výstavy betliarskej rodáčky Jany Kušnierovej
Napísal(a) R. Šimko
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja dňa 8.8.2019 usporiadalo vernisáž výstavy betliarskej rodáčky Jany Kušnierovej s názvom ŠPACHTĽOU A ŠTETCOM, na ktorej sa zúčastnilo viac ako sto návštevníkov. Po úvodnom umeleckom, hudobno-poetickom vstupe, nasledovali úvodné slová riaditeľa Baníckeho múzea v Rožňave Pavla Lackaniča, lektorky výtvarného umenia Evy Lázárovej a napokon aj samotnej umelkyne. Podujatie podporil svojou prítomnosťou aj zástupca zriaďovateľa, podpredseda Košického samosprávneho kraja Daniel Rusnák. "Som veľmi milo prekvapená a veľmi nás teší vysoká účasť na vernisáži tejto jedinečnej umelkyne, galéria doslova praskala vo švíkoch,"
Uplynulý futbalový týždeň sa nezačal na hornom Gemeri šťastne. Udalosť, ktorú najprv oznámila polícia, mala tragické dôsledky. Pri havárii dvoch osobných áut neďaleko Rožňavy, tragicky zahynul mladý človek. Talentovaný futbalový brankár z Rudnej sa tak zbytočne a príliš skoro rozlúčil so svojím životom. Už nepomôže ani svojmu futbalovému klubu Sokol Pača, za ktorý hral ako veľmi talentovaný hráč odchovaný v doraste MFK Rožňava a pomohol mu postúpiť do vyššej súťaže.
Deň obce usporiadali tohto roku aj v Gočaltove. Počtom obyvateľov obec Gočaltovo, ktorá sa nachádza v hornom Gemeri neďaleko Štítnika, patrí medzi malé obce. V súčasnosti v nej býva niečo málo cez 240 ľudí. Pripomeňme si ešte o nej, že vznikla vyčlenením z chotára Štítnika v 2. polovici 13. storočia ako banská obec, listinne doložená v roku 1318. Patrila Bebekovcom, v roku 1427 tu mali 25 poddaných, od 2. polovice 16. storočia rozličným zemianskym rodinám. Obyvatelia sa zaoberali baníctvom, v novoveku poľnohospodárstvom a chovom dobytka, v 19. storočí aj ovocinárstvom, uhliarstvom a povozníctvom. V roku 1802 mala obec 962 obyvateľov, v roku 1828 mala 391 obyvateľov a 48 domov. Celá zhorela v roku 1862.
Banský prieskum na ťažbu uhlia pri osade Dobšinská Ľadová Jaskyňa
Napísal(a) RNDr. O. Rozložník
Banské dielo, ktorým overovali sloj uhlia, sa nachádza v blízkosti turistického chodníka vystupujúceho k ústiu Dobšinskej ľadovej jaskyne. Ústie štôlne a jeho okolie je v súčasnosti rekonštruované, a to predovšetkým zásluhou riaditeľa Mestských lesov Dobšiná p. Marcela Kollárika a riaditeľa Správy národného parku Slovenský raj p. Ing. Tomáša Dražila. Vybudovaný je prístupový chodník, osadené sú odpočinkové lavice, prístupové schody a panely, do ktorých sa osadia informačné tabule dokumentujúce pôvod a históriu banského diela a jeho okolia. Stane sa tak vhodným miestom pre odpočinok návštevníkov Dobšinskej ľadovej jaskyne a na získanie nových poznatkov aj o banskej činnosti, v tejto lokalite dosiaľ neznámej.
Grape Festival, ktorý tento rok oslavuje 10. narodeniny, už cez tento víkend (9. - 10. 8. 2019) v areáli piešťanského letiska privíta mená ako Rudimental, The Vaccines, Tove Lo, CHVRCHES, Dub FX či The Kooks. Vidieť ich naživo a nie cez displej smartfónu – to je odkaz, ktorý sa prostredníctvom kampane Orangeu mobil dole #hlava hore nesie celým festivalovým letom. Myšlienku už pred festivalom Pohoda podporili niekoľkí slovenskí hudobníci – napríklad Juraj Podmanický z kapely Billy Barman, teraz sa pridávajú ďalší. Raper a člen hudobného projektu Ultrazvuk Tono S: „Moje heslo je, netoč to, zaži to. V prítomnom okamihu a ľudským okom je všetko oveľa krajšie ako cez displej telefónu. Platí to najmä pri koncertoch. Ostatným povedzte, že môžu závidieť, že tam neboli a neukazujte im videá.“
V Čiernom Potoku tiekla Kvapka krvi SNP už štrnástykrát
Napísal(a) JUDr. Jozef Pupala
Dňa 2.8.2019 v čase od 07.30 do 10.30 hodiny sa uskutočnil už XIV. ročník Kvapky krvi SNP. Tento rok to bolo v znamení 75. výročia SNP (tento rok prvýkrát s logom ako Slovanská kvapka krvi SNP). ZO Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov arm. gen. Ludvíka Svobodu v spolupráci s OcÚ v Čiernom Potoku a miestnym Klubom darcov krvi v spolupráci s Národnou transfúznou spoločnosťou SR – stredisko v Banskej Bystrici zorganizovali ako jediní na Slovensku túto akciu už po 14-ty krát.
Ako prví prišli darovať krv otecko Pavol CIRBUS so synom Marekom z Rimavskej Soboty. Tradične na podujatí nechýbali ani vojaci Armády SR z Gemersko-malohontského-chemického útvaru v Rožňave Jaroslav ZAUŠKA a Štefan PENZEŠ. Krv daroval aj duchovný Armády SR pán David VARGA-EŠTÓK z Trebišova.
Viac...
Jelšavu pred 190 rokmi zasiahol ničivý požiar, ktorý zničil takmer celé mesto
Napísal(a) Gabriela Jakubecová
Dňa 26. júla 1829 mesto Jelšava zasiahol ničivý požiar, ktorý zničil takmer celé mesto. Citujem z Paberkov mesta Jelšava: Oheň vypukol o tretej hodine na Ševcovskej ulici. Zhorela celá Zvolenská – zvonárska, Teplická i Ševcovská ulica. Zhorených domov bolo 450. Zhoreli aj všetky tri kostoly: Starý katolícky s dvoma vežami, dva zvony sa rozpolili, tretí sa zachoval, Kostolec „nižný“, vystavaný za palatína Vesselényiho katolíkom v roku 1660, Evanjelický i s farou a so školami. Zhorel i mestský dom, stoličný dom i byty pre vojsko s tromi osobami. Tento požiar bol posledný v Jelšave.
Navštívili sme Dargov a vypálené obce na východe Slovenska
Napísal(a) Emil Matejka
V sobotu 3. augusta 2019 sa členovia ZO SZPB gen. Viesta Revúca zúčastnili zájazdu na východné Slovensko, kde sme sa oboznámili s oslobodzovacími bojmi Červenej armády na východnom Slovensku.
Prvou zastávkou bol Dargovský priesmyk. Tu pri pamätníku Červenej armády sme si uctili pamiatku padlých červenoarmejcov položením venca. Čakal nás tu starosta neďalekej obce Bačkov pán Jozef Nemčík, ktorý nás oboznámil s históriou bojov v Dargovskom priesmyku. Ťažké a urputné boje tu prebiehali od 9. 12. 1944 do 18. 1. 1945. V bojoch od Dukly po Dargov padlo, alebo bolo nezvestných 22 000 červenoarmejcov. Nemci pri ústupe vypálili obec Bačkov.
Geológia, geologický prieskum, nerastné suroviny a hutnícka činnosť v okolí Betliara
Napísal(a) RNDr. Ondrej Rozložník
Geologická stavba
Geologická stavba okolia Betliara je podobná ako v celom Spišsko-gemerskom rudohorí. Tvorí súčasť Gemerika ako tektonickej jednotky Západných Karpát. Táto jednotka je situovaná vo Volovských vrchoch (Spišsko-gemerské rudohorie) a na stavbe územia tohto geomorfologického celku sa podieľa najväčšou mierou. Zložená je z hornín, ktoré vznikli v období prvohôr (paleozoikum) – vekove pred 570 až 290 miliónmi rokov. Tieto horniny sú vulkanického, alebo sedimentárneho pôvodu a sú zaraďované do tzv. gelnickej a rakoveckej skupiny. Vekove patria do kambria až spodného devónu prvohôr.
Nečakajte od tohto titulku nič spásonosného pre náš futbal. Iba preto Jerguša spomíname, že týmto dňom sa aj na hornom Gemeri rozbehol nový futbalový ročník 1. majstrovským kolom, zatiaľ iba pre pár hornogemerských mužstiev. V súťažiach riadených VsFZ sa najprv v sobotu 3.8.2019 predstavilo dorastenecké mužstvo MFK Rožňava, ktoré iba s deviatimi hráčmi nastúpilo do súboja v III. lige skupiny Východ v Krásnej, kde sa stretlo s rovesníkmi mužstva Akademy Janočko. Samozrejme, že v nerovnom súboji stratili tri body. Čo iné ich mohlo čakať takto nepripravených do súboja o nové body? Na Slovensku sa traduje známe porekadlo: Akú mala, takú dala. Pre Rožňavu zvlášť platné.
Konečne sa ozvala aj piata liga dospelých, ktorá v minulom ročníku nemala zastúpenie ani jedným z hornogemerských mužstiev. Nový ročník odrazu posilnili dve mužstvá:

































Ľudovú školu vychodil v Tisovci, gymnázium v Revúcej. Právo študoval v Budapešti. Potom hospodáril na svojom majetku v Tisovci a vykonával tu advokátsku prax. Ako advokát obraňoval slovenských národovcov. V roku 1918 patril k signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa. V rokoch 1919 – 1922 bol gemersko-malohontským županom, v rokoch 1922 – 1925 senátorom Národného zhromaždenia. V Tisovci založil hasičský spolok, slovenský spevokol, organizoval večierky, koncerty, divadelné predstavenia a opery, viedol čitateľský spolok, šachový klub. Bol režisérom a dramaturgom ochotníckeho divadla. Zbieral a harmonizoval slovenské ľudové piesne, prispieval svojimi článkami do rôznych periodík. V roku 1881 vydal prvý slovenský Hasičský cvičebník. Aktivity vyvíjal aj ako činovník evanjelickej cirkvi. - MM-
V rokoch 1863 – 1870 študoval na gymnáziu v Revúcej, kde sa zapájal do literárneho a národného života, tu začal aj svoju literárnu činnosť a bol prispievateľom do rukopisného časopisu Svit. V rokoch 1870 – 1874 študoval teológiu na univerzite vo Viedni, Erlangene a Lipsku. Pôsobil na rôznych miestach, bol evanjelickým kaplánom, učiteľom, vojenským kňazom, v r. 1890 sa usadil v Krakove. Publikoval básne v časopisoch, almanachoch a kalendároch, najsústavnejšie v Slovenských pohľadoch, neskôr v Dennici. V roku 1880 mu vyšla zbierka Piesne Ondreja Bellu, v r. 1923 v Martine zbierka Výber z básní. Opieral sa o rytmus, melódiu a výrazové bohatstvo ľudových piesní, o čom svedčia jeho ponášky, ľúbostné verše, popevky, dumy, krakovianky a básne s prírodnými a vlasteneckými motívmi. Prekladal literatúru z viacerých jazykov.. - MM-
Študoval na lesníckom učilišti, potom na polytechnike vo Viedni. Následne bol lesný taxátor na Ukrajine, správca lesného majetku Greinberg v Rakúsku. V rokoch 1828 – 1874 bol riaditeľ koburgovských lesných majetkov v Jelšave, spravoval 69 tisíc ha lesa. Zaoberal sa najmä hospodárskou úpravou lesov, zriadil viaceré lesné úrady, usmerňoval ťažobné postupy, zakladal lesné škôlky, zlepšil techniku ťažby a zvozu dreva a pod. V r. 1852 – 1857 podpredseda Uhorského lesníckeho spolku. Autor rastových (výnosových) tabuliek pre oblasť Karpát a tzv. Greinerovho výškomeru na meranie stromov. Odmeral výšky viacerých tatranských štítov a niektorých vrchov na Horehroní (v r. 1837 ako prvý označil Gerlachovský štít za najvyšší vrch Vysokých Tatier). Hlavné dielo: Príspevky k poznaniu a zlepšeniu lesníctva v Uhorsku a lesníctva vo všeobecnosti (1839). V budove Lesov OV SR OZ Revúca bola v r. 2006 otvorená Pamätná miestnosť Ľ. Greinera. - MM-
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. V r. 1962 mu bola udelená in memoriam zlatá medaila J. A. Komenského. V jeho rodnom dome sa nachádza pamätná izba a tabuľa s bustou od sochára J. Kostku (1971). V r. 1981 bola odhalená plaketa na budove Matematického pavilónu UK v Bratislave. Je po ňom pomenované gymnázium v Bratislave a Základná škola v Rožňave. - MM-
V rokoch 1835 – 1837 študoval na evanjelickom gymnáziu v Gemeri, potom na lýceách v Kežmarku, Levoči, Bratislave. V marci roku 1848 aktívne veršami i so zbraňou v ruke spolu s príbelským učiteľom Jánom Rotaridesom burcoval poddaný ľud do povstania proti feudálom a bol väznený v Šahách. Pracoval na rôznych miestach v štátnych službách, naposledy v Zlatých Moravciach ako prísediaci na súde. Patrí medzi najvýznamnejších básnikov slovenského romantizmu, je považovaný za najrevolučnejšieho básnika svojej generácie. Básne uverejňoval časopisecky vo viacerých časopisoch. Z jeho bohatej tvorby spomeňme Duma bratislavská, Zakliata panna vo Váhu a divný Janko, Jarná pieseň, K Slovenom, Tri vŕšky. Venoval sa aj prekladom poézie. - MM-
Rané roky života trávil v hájovniach v Stožkách na Muránskej planine, maturoval na gymnáziu v Brezne, študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Od roku 1961 pracoval 10 rokov ako pedagóg na Katedre výtvarnej výchovy Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici, od roku 1971 ako slobodný umelec v Banskej Štiavnici, neskôr opäť pôsobil na Fakulte výtvarných umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Člen Umeleckej besedy slovenskej. Zameriaval sa na maliarsku, grafickú (drevorezy, lepty) a ilustrátorskú tvorbu, zúčastňoval sa výstav doma i v zahraničí. Za viac ako päťdesiat rokov maliarskej aktivity vytvoril úžasné množstvo diel. Okrem grafík a ilustrácií je to viac ako desaťtisíc malieb. Celú jeho tvorbu umelecká kritika vysoko hodnotí, najmä súbor malieb Šamanské piesne a tance, medzi najznámejšie jeho práce sa radí aj Škola bláznovstiev. Jeho obrazy sa nachádzajú na všetkých kontinentoch. - MM-
Študoval na obchodnej akadémii v Rožňave. Pôsobil ako učiteľ v Rožňave a ako riaditeľ školy v Bôrke. Skúmateľ Slovenského krasu, spoluobjaviteľ viacerých jaskýň a priepastí v Bôrčanskej, Silickej a Plešivskej planine. Systematická práca viedla 21.11.1951 k objavu Gombaseckej jaskyne, ktorej sa stal správcom. Bol zakladajúcim členom Rožňavskej skupiny jaskyniarov v roku 1948 (dnes Speleo Rožňava) a bol jej hybnou silou v prieskume, kde pracoval aj ako streľmajster. Má neobyčajnú zásluhu na objave Krásnohorskej jaskyne a do konca svojho života sa zúčastňovsl na prieskume vyvieračky Hučiaca v Kunovej Teplici. Autor odborných článkov v slovenskej tlači, najmä v časopise Krásy Slovenska. Brčková sieň v Gombaseckej jaskyni nesie jeho meno. V roku 1973 mu bolo in memoriam udelené najvyššie ocenenie speleologického kongresu 1973 za objav Gombaseckej jaskyne. - MM-
Študoval na VŠT v Bratislave. Do Tisovca prišiel v roku 1951, kde bol pedagógom a v r. 1954 – 1970 riaditeľom tamojšej hutníckej priemyslovky, potom pracoval v ZŤS v Tisovci. V r. 1951 bol zakladateľ Oblastnej jaskyniarskej skupiny č. 6 v Tisovci, ktorú viedol 41 rokov. Táto skupina objavila najväčšie jaskyne na Muránskej planine a v Tisovskom krase. Súbežne s prieskumom krasu a jaskýň prebiehala aj dokumentačná činnosť, pod jeho vedením sa vyhotovovali Katastre krasových javov, neskôr Identifikačné karty jaskýň, fotodokumentácia a mapová dokumentácia. V rámci propagácie a ochrany krasu uskutočňoval prednášky a exkurzie pre miestne školy, záujmové krúžky a verejnosť. Významná je tiež jeho publikačná činnosť v odborných časopisoch a periodikách, ako aj v iných médiách (rozhlas, televízia). Bol aj autorom kníh s tematikou ochrany prírody a jaskyniarstva – Rimavskou a Muránskou dolinou – Gemerské a Veporské rudohorie (1956) a Za svetlom karbidky (1969). - MM-
Venovala sa osvetovej práci, zdôrazňovala potrebu vzdelávania slovenských žien, propagovala slovenskú tlač a spisbu, bojovala proti alkoholizmu, podporovala slovenské vzdelávacie ústavy. Vydala sa za Tisovčana advokáta Juraja Daxnera (1811 – 1880), ktorý spravoval daxnerovský majetok v Tisovci a spoločne sa venovali hospodáreniu na rodinnom statku v Tisovci. Mali dvoch synov Samuela (1856), budúceho významného advokáta a politika, a Jána (1860). Patrónka gymnázia v Revúcej, poočas celých 12 rokov jeho existencie pravidelne z ich kúrie odchádzali vozy naplnené potravinami pre alumneum. V časopisoch Dennica, Slovenský domový kalendár, Slovenské listy, Obzor, Priateľ dietok publikovala mravoučné poviedky a osvetové články. Jej články, týkajúce sa vedenia domácnosti a chodu kuchyne pravidelne zaraďovala Terézia Vansová do Dennice. V literárnej tvorbe ju ovplyvnila najmä Božena Němcová, s ktorou udržiavala písomné i osobné styky. - MM-