Múzejný tábor 2026 Lovci múzejných tajomstiev - Posledné voľné miesta
Napísal(a) R. Šimko
Unikátny nález: Turisti našli v Slovenskom raji 3500-ročný bronzový poklad
Napísal(a) MG
Náhodný objav, aký sa podarí raz za život. Počas bežnej turistiky si českí návštevníci všimli niečo netradičné priamo na poľnej ceste. Namiesto neodborného vykopania okamžite kontaktovali príslušné úrady, čo umožnilo archeológom zdokumentovať nález priamo v pôvodnom nálezovom kontexte.
Pozvánka verejnosti na diskusný podvečer „Turizmus v Krase“
Napísal(a) N. Garanová
„Via ferrata Hrádok – Mikova železná cesta“ prináša nový zážitok v srdci Gemera
Napísal(a) J. Ulický
Aj dobrovoľní hasiči sa zúčastnili na Dňoch mesta Jelšava
Napísal(a) G. Jakubecová
Presunuli sme sa na jelšavské Rybníky Lovnica za chutným obedom. Hostia z Tótkomlósa sa následne presunuli na miestny cintorín v Jelšave, kde je pochovaný evanjelický farár Pavel Walaský, ktorý pôsobil v Tótkomlósi a aj v Jelšave.
Na hornom Gemeri: Majstrovská futbalová bodka s trpkou príchuťou: Rozhodcovská paródia a chýbajúci pohár
Napísal(a) MG OD + AI
Záver futbalových súťaží v ročníku 2025/2026 nielen na hornom Gemeri poznačil začiatok Majstrovstiev sveta vo futbale. Tie odštartovali 11. júna v troch amerických štátoch – USA, Kanade a Mexiku. Nie všetky doterajšie zápasy však priniesli divákom radosť, čo platilo aj pre súťaže na hornom Gemeri počas druhého júnového víkendu.Tento víkend však spečatil celkové víťazstvo futbalistov Vyšnej Slanej v aktuálnom ročníku, ktorý ukončili iba s jednou prehrou a jednou remízou. S horkosťou na jazyku však musíme hodnotiť posledný zápas v Krásnohorskom Podhradí. Z riadiaceho orgánu neprišiel nikto, kto by víťazovi odovzdal majstrovský pohár. Komentár k tomuto stretnutiu musí zabolieť každého, nielen futbalového fanúšika. Víťazstvo vo svojej súťaži si v tomto ročníku vybojovali aj starší dorastenci a starší žiaci MFK Rožňava.
Jelšava ožila oslavami: Dni mesta pripomenuli významné výročia aj tradíciu gemerských guliek
Napísal(a) MG + AI
Piatok v znamení športu a hudby
Oslavy odštartovali v piatok 12. júna podujatím JEŠKO – Deň olympijských aktivít, ktorého súčasťou boli bežecké preteky žiakov.
Matičiari z horného Gemera reprezentovali regionálnu kultúru na celonárodných oslavách v Martine
Napísal(a) AI+MG
MARTIN / ROŽŇAVA – Najstaršia národná kultúrna ustanovizeň Slovákov, Matica slovenská, oslávila 12. júna 2026 významné 165. výročie prijatia Memoranda národa slovenského – základného emancipačno-politického dokumentu Slovákov. Súčasťou celodenného programu bolo aj pripomenutie 200. výročia narodenia Viliama Paulinyho-Tótha, jednej z najvýznamnejších osobností slovenského národného života 19. storočia, ktorého odkaz si Matica slovenská v roku 2026 pripomína v rámci vyhláseného Roku Viliama Paulinyho-Tótha.
Viac...
Banícke múzeum v Rožňave oživuje príbeh kameninovej krásy: Školákov čakajú interaktívne prehliadky aj tvorivé dielne
Napísal(a) R. Šimko
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, pripravilo k svojej najnovšej exkluzívnej výstave Príbeh kameninovej krásy sériu pútavých sprievodných podujatí. V období od 15. do 25. júna 2026 sa priestory Galérie Baníckeho múzea zaplnia žiakmi a študentmi, pre ktorých sú pripravené tematické komentované prehliadky spojené s tvorivými dielňami a múzejno-pedagogickými aktivitami.
Cieľom tohto špeciálneho programu je priblížiť mladšej generácii slávnu tradíciu rožňavskej kameninovej manufaktúry, ktorá v meste úspešne pôsobila v rokoch 1810 až 1905 a po celé generácie zásadne formovala kultúrnu identitu regiónu Gemer. Deti a mládež tak majú jedinečnú šancu spoznať, ako sa pod rukami starých majstrov menila obyčajná hlina na maľovanú nádheru.
Futbalový klub Lipovník v minulosti patril medzi lepšie kluby v okrese Rožňava. Najväčším úspechom bolo 1. miesto v ročníku 2010/2011 a polročné účinkovanie v 5. lige (po jeseni odstúpil). Po obnove pôsobí v najvyššej súťaži ObFZ Rožňava a aktuálne je na 9. mieste. V článku o jeho účinkovaní v ročníku 2025/2026 sú k dispozícii káder, doterajšie výsledky, aktuálna tabuľka, meno najlepšieho strelca a meno hráča, ktorý najviac odohral.
Káder: Mikuláš Štefánik, Štefan Dányi – Adrián Vozár, Alexander Szücs, Attila Görgei, Attila Herczeg, Dominik Kardos, Dávid Jánosdeák, Ladislav Emödi, Florián Emödi, Michal Horváth, Norbert Vozár, Radovan Farkaš, Roland Szücs, Patrik Luspaj, Ondrej Kiss, Norbert Zupko, Ľudovít Gyenes, Tomáš Kuchta, Róbert Lipták, Zoltán Lipták, Roman Priam.
Hlavné oslavy Medzinárodného dňa detí (MDD) v roku 2026 na hornom Gemeri prebehli na viacerých miestach, predovšetkým v mestách a spádových obciach rožňavského okresu. Poskytujeme vám prehľad kľúčových lokalít, kde sa deti v regióne zabávali:
Mestské a hromadné oslavy
- Rožňava: Oficiálny mestský Deň detí sa konal v piatok 29. mája 2026 v čase od 9:00 do 12:00 priamo na Futbalovom štadióne Rožňava. Pre deti bol pripravený bohatý program so záchrannými zložkami, ukážkami vojenskej, hasičskej a policajnej techniky, vystúpením Sranda Banda, skákacími hradmi a súťažami.
Dobrovoľní hasiči z okresu Revúca si zmerali sily v Lubeníku
Napísal(a) G. Jakubecová
Územná organizácia Dobrovoľnej požiarnej ochrany (ÚzO DPO) SR v Revúcej, v spolupráci s Obcou Lubeník a Dobrovoľným hasičským zborom (DHZ) Lubeník, zorganizovala v sobotu 7. júna 2026 previerky pripravenosti dobrovoľných hasičov okresu Revúca.
Slávnostný nástup a ocenenia
Hasičské tímy sa v Lubeníku schádzali už od skorého rána. Podujatie oficiálne odštartovalo slávnostným nástupom. Prítomných hasičov a hasičky privítal Ing. Pavol Zapletal, MBA (generálny inšpektor, člen Prezídia DPO SR, predseda KO DPO SR v Banskej Bystrici a tajomník ÚzO DPO v Revúcej) spolu so starostom obce Lubeník Milanom Pavkom.
V J Ú N I 2026
SI PRIPOMÍNAME
Peter Glocko - 80. výročie narodenia
2. jún - Peter Glocko (2.6.1946 Muráň – 26.6.2019 Bratislava) – rozhlasový a televízny scenárista, redaktor a autor literatúry pre deti a mládež.
Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Gustáv Lojko – 155. výročie úmrtia
2. jún - Gustáv Lojko (Hostivít Tisovský) (4.12.1843 Tisovec - 2.6.1871 Tisovec) - pedagog, spisovateľ, básnik, filológ. Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci.
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Július Gustáv Reuss – 210. výročie narodenia

7. jún - Július Gustáv Reuss (7.6.1816 Revúca – 21.4.1872 Revúca) – národopisec, inžinier.
Ľudovú školu navštevoval v Revúcej, študoval na lýceu v Bratislave. Po štúdiách zamestnanec železiarskej spoločnostoi Muránskej únie. Ako inžinier vypracoval projekt na prízemnú novšiu budovu prvého slovenského gymnázia (nerealizované) a stavbu mestského hostinca v Revúcej. S otcom a bratmi sa zúčastňoval na zbieraní a upravovaní ľudových rozprávok. Prispel do zbierky rozprávok Pavla Dobšinskeho Prostonárodné slovenské povesti, do zbierky Augusta Horislava Škultétyho Slovenské povesti i do zbierky Codex revúcky. Pracoval aj v oblasti hudobnej teórie, spolu s bratom Ľudovítom vydal Základné pravidlá súzvuku, v ktorej aplikovali matematické zákony na hudbu a
harmóniu. Ďalšie jeho dielo o tanečných formách ostalo v rukopise. Osvetovú činnosť vyvíjal v rámci Vzájomnej pomocnice a Potravného spolku v Revúcej, kde zastával viacero funkcií. - MM-
Gustáv Eisele - 165. výročie narodenia
9. jún - Gustáv Eisele (9.6.1861 Banská Štiavnica – 13.12.1911 Ózd, MR) – banský inžinier.
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Ján Kalinčiak – 155. výročie úmrtia
16. jún - Ján Kalinčiak (10.8.1822 Horné Záturčie – 16.6.1871 Martin) – spisovateľ, literárny kritik, pedagóg.
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
revolučno-romantických básní, neskôr písal predovšetkým romantickú historickú prózu (Bozkovci, Milkov hrob, Púť lásky..., Bratova ruka). - MM-
Ján Vansa – 180. výročie narodenia
21. jún - Ján Vansa (21.6.1846 Rimavská Píla – 22.6.1922 Banská Bystrica) – ev. farár, ľudovýchovný pracovník, básnik, náboženský spisovateľ, publicista.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
František Hajný – 125. výročie narodenia
25. jún - František Hajný (25.6.1901 Rataje, ČR – 29.1.1972 Revúca) – zoológ-entomológ, úradník.
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Pavol Jozef Šafárik – 165. výročie úmrtia
26. jún - Pavol Jozef Šafárik (13.5.1795 Kobeliarovo – 26.6.1861 Praha) – historik, etnograf, spisovateľ, slavista, univerzitný profesor.
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
Matúš Dula – 180. výročie narodenia – 100. výročie úmrtia
28. jún - Matúš Dula (28.6.1846 Blatnica – 13.6.1926 Ružomberok) – advokát, politik, publicista.
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
František Szarka – 90. výročie narodenia
31. jún - František Szarka (31.6.1936 v Rožňave – 30.11.2023 Šivetice) – speleológ, keramikár.
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-































