RNDr. Ondrej Rozložník: Úpravňa železnej rudy pri obci Lúčka

V okolí Rožňavy bolo množstvo úpravní na rôzne druhy nerastných surovín, medzi ktorými svojim rozsahom a medzinárodným významom vynikali najmä tie ktoré spracovali železné rudy. Takými boli úpravne: Rožňava Baňa, Drnava, Nižná Slaná, Vlachovo Maša a Dobšiná a ďalšie.

V okolí obcí Lúčka a Bôrka sú známe ložiská a výskyty železných rúd a ich ťažba a úprava sa podieľali i na dejinách týchto obcí. Najväčší podiel na ťažbe a úprave má ložisko Gabriel, ktoré bolo otvorené 80 m hlbokou šachtou a dvomi štôlňami Gabriel a Vojtech. Stopy po banskej činnosti sú v teréne ešte čiastočne viditeľné. Rudné teleso má tvar šošovky V - Z smeru s úklonom 40-45° na sever. Ložisková poloha má dĺžku 115 m a hrúbku 7 až 12 m.

Jur Hronec: Bolo nás päť detí (K 140. výročiu narodenia)

Sedemnásteho mája tohto roku vzdelanostná obec Slovenska, no najmä horného Gemera, si pripomína 140. výročie narodenia významného vedca európskeho významu akademika Jura Hronca. Narodil sa v roku 1881 i vyrastal v Gočove, v malej obci na hornom Gemeri. Ako zakladateľ slovenského technického vysokého školstva a prvý rektor Štátnej vysokej školy technickej M. R. Štefánika v Košiciach má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji viacerých technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku a veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Je autorom značného počtu vedeckých prác, odborných publikácií a vysokoškolských učebníc a je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia. K tomuto výročiu nášho slávneho rodáka som vybral jeho spomienku na svoju mladosť, ktorú spoluautori Ondrej Hronec s manželkou Danielou Hroncovou Faklovou priblížili v knižnej publikácii Jur Hronec z Gočova.

Bolo nás päť detí: Zuzka, Jano, Mišo, Ďuro a ja. Zuzka a Mišo zomreli... Ja som sa rodičom narodil už dosť neskoro, keď už boli starší. Ako malé dieťa som vraj matku veľmi trápil, lebo som málo spával – preto mi varievala makovinu.

Knižnica a podujatia v on-line priestore

(Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave – tlačová správa) – Druhá vlna pandémie ochorenia COVID-19 a obmedzenia proti šíreniu mali negatívne dopady aj na sektor kultúry. Z dôvodu ochrany zdravia bola prevádzka kultúrnych zariadení, vrátane knižníc, obmedzená a od 19.12.2020 do odvolania pre verejnosť zatvorená.

Podujatia v roku 2021 sa začali pripravovať, ale bez priamej účasti divákov v našich priestoroch. Presun do on-line prostredia síce nenahradí živý kontakt čitateľa s jeho obľúbeným autorom, avšak je aspoň čiastočnou náhradou pre tých, ktorí na kultúru nezanevreli.
Napriek pretrvávaniu „zatvorených dverí“ pre verejnosť sme spracovávali nové knihy na jednotlivých úsekoch knižnice a následne sme prostredníctvom sociálnych sietí ponúkali novinky pre všetky vekové kategórie. V nádeji, že knižnice sa budú čoskoro otvárať, sme pripravovali „výdajné okienko“ a možnosť vrátenia a objednania kníh.

Futbalový klub Zlatý Klas Dlhá Ves v sezóne 2014/2015

Futbalový klub Zlatý klas Dlhá Ves patrí medzi stabilných účastníkov najvyššej okresnej súťaže riadenej ObFZ Rožňava. V sezóne 2014/2015 tento klub skončil na peknom druhom mieste a mal najmenej prehier. Článok nášho spolupracovníka Ing. Štefana Tomášika opisuje účinkovanie tohto klubu v danej sezóne. Príspevok obsahuje fotografiu, káder, výsledky na jeseň, výsledky na jar, prehľad strelcov a tabuľky 1. triedy.
Káder: Marián Pavlínyi, Gabriel Pomaj – Marián Dusza, Gabriel Beke, Attila Labina, Norbert Csotó, Július Orel, Peter Péntek, Zsolt Mezei, Kristián Segyo, Attila Pomaj, Róbert Ferdinand, Patrik Mičinský, Viktor Ferdinand, Milan Makkai, Ladislav Novák, Zsolt Blatník, Attila Örvös, Viktor Segyo, Marián Jakubecz, Gabriel Ferdinand, Norbert Kövesdi, Csaba Flander, Balázs Rákay, Tibor Segyo.

Letná príprava:

Zavedenie letného času u nás a jeho história v archívoch

V letných mesiacoch sa nepoužíva čas daný príslušným časovým pásmom, ale čas, ktorý je obvykle o 1 hodinu posunutý dopredu. Cieľom zavedenia letného času bola predovšetkým úspora elektrickej energie. Po jeho skončení sa hodiny posúvajú dozadu, čo zodpovedá v našom pásme stredoeurópskemu času, ktorý sa nazýva aj zimný čas. Princíp podobný letnému času spomenul už americký spisovateľ, štátnik, vynálezca a fyzik Benjamin Franklin v roku 1784 v jednom zo svojich zápiskov. Franklin však nechcel zaviesť zmenu času, ale aby ľudia chodili spať skôr, čím by lepšie využili denné svetlo. Prvý vážny návrh na zavedenie letného času urobil londýnsky staviteľ William Willet v roku 1907 v eseji The Waste of Daylight (doslovný preklad: Mrhanie denným svetlom). V praxi bol letný čas prvýkrát zavedený v niekoľkých európskych krajinách v roku 1916. Opatrenie si nezískalo obľubu a po vojne ho zrušili. Na území Československa fungoval letný čas s prestávkami v 40. rokoch 20. storočia. Na území Protektorátu Čechy a Morava bol zavedený letný čas od roku 1940, konkrétne v letných mesiacoch medzi 1. aprílom a 4. októbrom. V archívnom fonde Okresný národný výbor v Revúcej je už v roku 1945 zmienka, kde sa nariaďuje Miestnym národným výborom,

Anna Ambrózyová: Chcela by som po sebe zanechať niečo viac ako zvyčajne ľudia nechávajú

Malebné obce na hornom Gemeri sa pomaly stávajú miestanmi rozvoja rôznych kultúrno-spoločenských aktivít. Aj keď iba s finančnými ťažkosťami, ale predsa ako jarné kvety na lúkach a okolo priedomí dávajú o sebe vedieť, že nám skrášľujú a naprávajú to, čo život aj so smútkom priniesol. Objavujú sa rôzne tvorivé práce od začínajúcich a tiež  od skúsených autorov. Po knihe spomienok Žila som s nimi od Emílie Ivanovej nedávno uzrela svetlo sveta aj zbierka básní Anny Ambrózyovej Poézia srdca. Obidve autorky sú z Gočova. V tomto príspevku sa nám predstavuje pani Anna Ambrózyová, aby nám umožnila takto vniknúť do podstaty zbierky i nahliadnuť do svojho života. Takto sa nám prihovára:

"Milí priatelia veršov, v týchto dňoch mi vyšla zbierka básní pod názvom ,,POÉZIA SRDCA“. Témou tohto veršovaného slova sú rôzne podoby lásky od detstva, až po jeseň života. Je to poézia života mnohých z vás, pretože siahnete do hĺbky svojej duše a spomienok. Je to podnet na zamýšľanie sa nad životom ako takým. 

Ako sme si poradili s „covidovým“ rokom 2020 v Gemerskej knižnici Pavla Dobšinského

(Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave – tlačová správa) Situácia, súvisiaca so šírením koronavírusu COVID-19 výrazne ovplyvnila aj činnosť knižníc SR, nevynímajúc Gemerskú knižnicu Pavla Dobšinského v Rožňave.
Začiatkom roka 2020 i počas niektorých letných i jesenných mesiacov sme stihli niektoré podujatia zrealizovať aj priamo v priestoroch knižnice (ako napr. Akadémia fotografovania „Zmeň uhol pohľadu“, autorské besedy – Ondrej Sokol „Ako som vozil Nórov“, Jarmila Zacher Pajpachová, najstaršia kamionistka Slovenska „Môj život kamionistky“, v spolupráci s Regionálnym úradom verejného zdravotníctva Rožňava „Zdravie na tanieri“ s lektorkou Silviou Lengovou, v spolupráci so SocioCentrom Rožňava
„Aktívni v každom veku“ stretnutia so seniormi na pobočke sídliska Juh, výtvarné súťaže pre deti do 15 rokov „Hľadá sa Babka a Dedko pre rok 2020“, „Aké dlhé má Pipi pančuchy?“, ale aj spomienkový prednes tvorby Andreja Sládkoviča „S láskou, Sládkovič“, ktorý sa uskutočnil v spolupráci s Mestom Rožňava a Domom Matice slovenskej už za prísnych hygienických opatrení).

Na Deň Zeme Jelšavčania čistili rieku Muráň

22. apríl je Dňom Zeme a mal by byť venovaný Zemi. Tento sviatok je ovplyvnený pôvodným dňom Zeme, ktorý sa konal počas osláv jarnej rovnodennosti, 21. marca sa oslavoval príchod jari. V modernom poňatí ide o ekologicky motivovaný sviatok, upozorňujúci ľudí na vplyv ničenia životného prostredia, a rozvíjajúcu sa diskusiu o možných riešeniach zabrániť znečisteniu.
Už sa stalo tradíciou v našom meste Jelšava organizovať brigádu pri príležitosti Dňa Zeme, kedy sa čistí rieka Muráň. Tento rok to nebolo inak, hoci to nebolo v takej veľkej miere, nakoľko to súčasná pandemická situácia nedovolí.
Dňa 22. 04. 2021 sa na dvore Mestského úradu zišli zamestnanci Mesta, Mestských lesov, deti a učitelia Základnej školy a Špeciálnej základnej školy, poľovníci a dobrovoľní hasiči, aby spojili príjemné s užitočným. V príjemnom počasí sa prešli ku rieke Muráň, rozdelili sa do skupín a zbierali odpad z brehu rieky. Zasa sa vyzbieralo množstvo odpadu, ktorý sa odviezol na Zberný dvor.

štvrtok, 22 apríl 2021 16:26

Futbalový klub TJ Družstevník Klenovec

Napísal(a)
Futbalový klub TJ Družstevník Klenovec

Futbalový klub TJ Družstevník Klenovec patril v rokoch 2015 až 2019 k účastníkom najvyššej futbalovej súťaže ObFZ Rimavská Sobota. Potom však postúpil do vyššej súťaže. Práve z obdobia, keď klub vyhral 6. ligu, je príspevok nášho spolupracovníka Ing. Štefana Tomášika. Článok obsahuje fotografiu, káder, výsledky na jeseň, výsledky na jar a konečnú tabuľku.
Káder: Igor Hruška, Tomáš Ulický, Pavel Hruška – Vladimír Parobek, Milan Boháčik, Pavel Fiľo, Michal Bavala, Róbert Trnavský, Viktor Vince, Tomáš Hlôška, Marek Kamenský, Tomáš Brndiar, Tomáš Medveď, Maroš Hruška, Maroš Kučerák, Marek Medveď, Lukáš Ulický, Radoslav Doboš, Šimon Biely, Pavel Palík, Ján Krnáč, Ondrej Doboš, Tibor Albert, Marek Miháľ

Výsledky na jeseň:

Dobrovoľní hasiči z Jelšavy na školení v Prievidzi a v Martine

Dobrovoľní hasiči z Jelšavy využili ponuku Hlavnej banskej záchrannej služby, oštepný závod Hornonitrianskych baní v Prievidzi, a. s. na školenie používateľov a nosičov autonómnych dýchacích prístrojov (ADP). Termín na zaškolenie 7 dobrovoľných hasičov bol daný na 14. apríl 2021.
Pred školením museli všetci používateľa ADP absolvovať preventívnu prehliadku u lekára, potvrdenie o absolvovaní je potrebné odovzdať pred zaškolením. Školenie pozostávalo z teoretickej a praktickej časti. Teoretická časť bola zameraná na rozdelenie dýchacích prístrojov, popis základných častí, fyziológiu dýchania, prípravu prístroja na použitie, kontrolu, údržbu a správne uskladnenie dýchacích prístrojov. Táto časť je potrebná aj z dôvodu získania informácií pre zriadenú protiplynovú službu v našom DHZM.
Praktická časť pozostávala z výcviku nosiča dýchacích prístrojov v dymovom polygóne.

Strana 1 z 524