Výstup na Železník začína v Rákošskej Bani, miestnej časti obce Rákoš
Napísal(a) Július Pavelko
Po nultom ročníku Výstupu na Železník v roku 2017, ktoré organizovalo Občianske združenie Rákošská cächa so sídlom v Rákošskej Bani v spolupráci TO KST Dúbrava Jelšava, a ktorého i napriek zlému počasiu sa zúčastnilo 45 účastníkov, sa organizátori rozhodli pokračovať v tejto akcii. Po skúsenostiach z minulého roku sa organizátori tejto akcie rozhodli, že 1. ročník Výstupu na Železník presunú o mesiac skôr, a tak 13.10 2018 nadišiel ten správny čas na začatie peknej tradície v okolí vrchu Železník, ktorého súčasťou je nielen pekná príroda, ale i bohatá banská história. Výstup začína v miestnej časti obce Rákoš, v Rákošskej Bani, nielen preto, že tam má sídlo Občianske združenie, ale aj preto že je to oblasť, kde pred 120 rokmi bol najväčší rozmach baníctva v okolí,
Rožňavská nemocnica slávnostne otvorila nové ambulantné FRO
Napísal(a) J. Fedáková
Pacienti po úrazoch, s ochoreniami pohybovej či nervovej sústavy, či športovci dostanú v Nemocnici Svet zdravia Rožňava nové služby v novom prostredí. Rožňavská nemocnica totiž posledné týždne rekonštruovala svoje priestory, nakupovala nové medicínske prístroje a dňa 4.10.2019 slávnostne otvorila úplne novú ambulantnú časť fyziatricko-rehabilitačného oddelenia. Urobila tak za účasti dvoch špeciálnych hostiek, rodáčiek z Rožňavy - speváčky Karmen Pál-Baláž a deväťnásobnej víťazky Paralympijských hier, zjazdovej lyžiarky Henriety Farkašovej.
„Fyziatricko-rehabilitačné oddelenia považujeme z pohľadu komplexity nemocnice za dôležitú súčasť pracoviska.
Besedy v Rožňave so spisovateľ Jozefom Kollárom a propagátorom detského čítania Tiborom Hujdičom
Napísal(a) Tatiana Bachňáková
(Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave – tlačová správa) – Pracovníčky Gemerskej knižnice Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrnej organizácie Košického samosprávneho kraja pripravili pre deti základných škôl ďalšie podujatia v rámci projektu Tajomstvá v literatúre III. V piatok 4.10.2019 sa uskutoční beseda so spisovateľom Jozefom Kollárom pod názvom „Príbehy dneška“ a 9.10.2019 príde slovenský propagátor detského čítania Tibor Hujdič ,,Prečo je čítanie dôležité". Podujatia budú realizované v rámci projektu Tajomstvá v literatúre III, ktoré z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia www.fpu.sk a je hlavným partnerom projektu.
Jozef Kollár vyštudoval žurnalistiku na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. „Od detstva som rád počúval "jednoduché" príbehy ľudí. Dospelo to až tak ďaleko,
OKTÓBER: Rozmanitá ponuka jesenných podujatí
Napísal(a) Ing. Miroslava Vargová
Aj v októbri si bude z čoho vyberať. Čaká na vás ukončenie pastierskej sezóny, divadelné predstavenia a koncerty, podujatia venované najmladším i najstarším. Ponuku mesiaca doplní prezentácia varenia tradičných jedál, zábavná talkshow a chýbať nebudú ani zaujímavé výstavy. Tak smelo vyberajte.
Ukončenie pastierskej sezóny
Záver októbra bude už tradične patriť symbolickému ukončeniu pastierskej sezóny pod názvom Slovenské mitrovanie, ktoré tento rok pripadne presne na Demetera - Mitra (26.10.). Okrem ukážok prác na salaši, kultúrneho programu a súťaže vo varení sa môžete tešiť aj na trh regionálnych produktov, maskotov Maťka a Kubka,
V Dobšinej odhalia spomienkovú tabuľu Jozefovi Bedrichovi Kasanickému
Napísal(a) RG
Cirkevný zbor ECAV na Slovensku Dobšiná pozýva na slávnostné služby Božie pri príležitosti pamiatky posvätenia chrámu, počas ktorých bude odhalená spomienková tabuľa br. farárovi Jozefovi Bedrichovi Kasanickému pri príležitosti jeho nedožitých 100. narodenín.
Služby Božie sa uskutočnia 6. 10. 2019 (nedeľa) o 10.00 hod. Slávnostným kazateľom bude Mgr. Rado Gdovin, zborový farár v Dobšinej a senior Gemerského seniorátu.
Program bude pokračovať 6. 10. 2019 o 14.00 hod. v dobšinskom ev. a. v. chráme Božom koncertom hudobného telesa “Kredo – Viruju” a prednáškou sestry Violy Fronkovej na tému: “Evanjelickí kňazi väznení počas komunizmu”, zameranú na br. farára Kasanického.
Témou ročníka ETM 2019 bola bezpečná chôdza a cyklistika so sloganom „PREJDIME SA SPOLU!“
Aj tento rok sme prijali výzvu zapojiť sa do kampane. Stále sme škola, ktorá sa nevyhýba športu, a toto je výborná príležitosť, ako podporiť pohyb u všetkých vekových skupín obyvateľstva. Žiakom, ktorí dávajú prednosť ekologickejším dopravným prostriedkom sa snažíme vychádzať v ústrety. Pre Zocháčov sme v rámci ETM pripravili podujatie, v súlade s vyhlásenou témou ročníka Bezpečná chôdza a cyklistika, ktorá je prezentovaná mottom kampane „Prejdime sa spolu!“. Cieľom je povzbudiť žiakov, aby si vybrali aktívne spôsoby dopravy do školy.
Sapropelitové náramky zo Včeliniec v Gemersko-malohontskom múzeu
Napísal(a) PhDr. Alexander Botoš
Gemersko-malohontské múzeum v rámci aktivity „predmet mesiaca“ predstaví sapropelitové náramky zo Včeliniec datované do 2. storočia pred Kristom. Vystavené budú v priestoroch stálej vlastivednej expozície múzea od 1. do 31. októbra 2019.
V roku 1982 počas archeologického výskumu na polykultúrnej lokalite Včelince – Feketesár bola PhDr. Istvánom B. Kovácsom preskúmaná časť sídliska (osady) z mladšej doby železnej (doby laténskej), ktorá bola obývaná Keltmi. Kelti vytvorili v období 3. – 2. storočia pred Kristom na území južného Gemera pomerne výraznú enklávu. Časť takejto keltskej osady bola preskúmaná aj vo Včelinciach.
Zaujímavé informácie o zaniknutých kostoloch, vedľajších sakrálnych stavbách v obciach Veľká Poloma a Malá Poloma (dnes Gemerská Poloma) a málo známej kaplnke v Betliari, podal vo svojej prednáške Samuel Sebastián Očkaík, študent 2. ročníka Gymnázia sv. Tomáša Akvinského v Košiciach, o. i. víťaza celoslovenskej dejepisnej olympiády za rok 2019. Prednáška bola prínosom v poznávaní miestnej histórie, ktorú žili a vytvárali naši predkovia. Svojím spôsobom bola splátkou za dlh, ktorý máme voči vlastnej histórii a všeobecnej kultúrnosti. Je sympatické a symbolické, že tento dlh začal splácať príslušník mladej generácie. Nadobudol som presvedčenie, že jeho vnútorná zanietenosť k histórii dáva nádej, že v splácaní dlhu bude úspešne pokračovať. Držím mu palce.
Rimavskosobotská nemocnica oslavuje 135. výročie: Ocenila zamestnancov, ktorí v nej pracujú už desiatky rokov
Napísal(a) J. Fedáková
Nemocnica v Rimavskej Sobote, ktorá patrí do siete Svet zdravia, oslavuje svoje 135. narodeniny. Jej výstavba totiž odštartovala v roku 1880 a už o štyri roky neskôr sa začala starať o prvých pacientov. Svoje 135. výročie si minulý týždeň slávnostne pripomenula a pri tejto príležitosti ocenila 13 výnimočných zamestnancov, ktorí sú jej verní už desiatky rokov. Zároveň si uctila aj 20 bývalých zamestnancov, ktorí dlhé roky pôsobili na vedúcich pozíciách a prispeli k rozvoju nemocnice.
„Chcel by som zaželať rimavskosobotskej nemocnici a všetkým jej zamestnancom veľa vytrvalosti, veľa zápalu pre službu pacientovi a veľa možností, ako rozvíjať medicínu. Taktiež jej prajem, aby jej vyšli všetky sny, aby tie sny boli odvážne a veľké a nebála sa ich napĺňať.
Výstava Kálmána Tichyho od októbra v Rimavskej Sobote
Napísal(a) R. Šimko
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, pripravilo v spolupráci s Gemersko-malohontským múzeom v Rimavskej Sobote, reprízu výstavy s názvom Kálmán Tichy (1888 – 1968). Autorkami výstavy sú pracovníčky Baníckeho múzea v Rožňave – Eva Lázarová a Sylvia Holečková.
Výstavu tohto významného rožňavského umelca, ktorej premiéra sa uskutočnila minulý rok v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave, bude možné navštíviť do 29. novembra 2019. Vernisáž sa uskutoční v utorok, 1. októbra 2019 o 15:00 hod. v Gemersko-malohontskom múzeu v Rimavskej Sobote.
Viac...
Štyridsaťdeväť gólov padlo v 7. kole šiestej futbalovej ligy
Napísal(a) MG od
Pekná jesenná úroda gólov v tomto poslednom septembrovom majstrovskom zápolení patrí najmä strelcom šiestoligových mužstiev horného Gemera. Celkom ich padlo 49. Ani jeden z nich nebol vlastný. Potešiteľné je i to, že najviac – 10 ich videli diváci v Hrhove a v Rožňavskom Bystrom. Osem gólov potešilo divákov na zápase v Honciach i v Dlhej Vsi. O gól menej zapísali rozhodcovia strelcom gólov v zápase Krásnohorská Dlhá Lúka s Gemerskou Hôrkou. Úroda gólov sa prejavila i v počte strelených gólov jednotlivcami. Po tri góly si v tomto kole pripísali do súťaže strelcov títo hráči: L. Héger, G. Šmajda, M. Žiga, A. Hanzlík a Ján Rochl. Ešte spomeňme, že červenými kartami svojich priaznivcov v tomto kole nepotešili T. Kandalík a A. Szaniszló.
V Rožňave si pripomenuli sté výročie plynovej služby a chemického vojska
Napísal(a) J. Pupala
V prvej svetovej vojne bol na bojiskách po prvý raz proti nepriateľským vojiskám hromadne nasadený smrtiací plyn. Niektoré „plyny“ nesú názov podľa miest ich použitia, napr. Yperit. Je zaujímavé, že po skončení vojny a rozpade rakúsko-uhorskej monarchie bola na jar v roku 1919 (už po vyhlásení ČSR) založená vo vojsku špeciálna jednotka „PLYNOVÁ SLUŽBA“. Muži, ktorí slúžili v ČSĽA, dobre poznajú „protichemické prostriedky“, medzi vojakmi známe výstrojné súčasti ako „atombordel“. Na podrobnosti sa nechcem zamerať, ale chcem zdôrazniť, že v našom regióne Gemera máme v Rožňave silnú vojenskú posádku dvoch útvarov. Jedným z nich je aj „Gemersko-malohontský prápor RADIAČNEJ, CHEMICKEJ, BIOLOGICKEJ OCHRANY (ďalej len RCHBO).
Oznam: Podľa zmluvy o poskytnutí charitatívnej reklamy medzi ObFZ Rožňava a Program r spol. s.r.o sú kluby štartujúce v 6. a 7. lige DOUBLE STAR BET dospelých ObFZ Rožňava:
- povinné zabezpečiť propagáciu a reklamu tým, že umiestnia banner v blízkosti hracej plochy jednotlivých mužstiev súťažne. Banner je vo vlastníctve Program r spol. s.r.o.
- povinné zabezpečiť, aby nedošlo k poškodeniu, zničeniu, strate, odcudzeniu bannera.
- povinné v prípade poškodenia, straty, zničenia, odcudzenia bannera nahradiť škodu.
- Program r spol. s.r.o je oprávnený umiestniť svoj banner v blízkosti hracej plochy jednotlivých mužstiev súťažne podliehajúcich ObFZ Rožňava
Vo vrcholovej časti Revúckej vrchoviny, na hranici Slovenského krasu a Slovenského rudohoria bol v sobotu 14. septembra 2019 otvorený nový Náučný chodník Hrádok. Nachádza sa v horskej osade Hrádok, 8 kilometrov od mesta Jelšava, 1,3 km od vstupu do Ochtinskej aragonitovej jaskyne, začína a končí pred Hotelom Hrádok. Prístup k hotelu je odbočkou zo sedla Hrádok, ktorým prechádza cesta Jelšava-Štítnik, je tu aj autobusová zastávka. Samotný Hotel Hrádok poskytuje služby trojhviezdičkového hotela, okrem ubytovania a reštaurácie poskytuje aj regeneračno-rekondičné pobyty a fakultatívne výlety do okolia.
Najskôr sa učil u svojho otca za zámočníka, potom ale 
Gymnázium navštevoval v Rožňave, maturoval v Tisovci, potom začal študovať na Právnickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave. Prvé básne uverejňoval v časopisoch (Nový rod, Elán) a v stredoškolských almanachoch. V lete 1944 sa zapojil do SNP a odišiel s povstalcami do hôr. Pracoval ako redaktor povstaleckého časopisu Naše správy v Revúcej, kde pod menom Ján Rok publikoval okrem rôznych článkov a správ i svoje revolučné básne. Bol najplodnejším povstaleckým básnikom. Posmrtne vyšla jeho básnická zbierka Ohlas (1946) a v spoločná kniha Kvet z našej krvi (1959). V rukopise zanechal zbierku Vízie týchto dní a veršovanú drámu Cigánka, prekladal nemeckú a francúzsku poéziu. Životopisnú novelu o ňom vydal v r. 1990 Dušan Mikolaj pod názvom Stanem sa 
Stredoškolské štúdiá dokončila v Martine a v rokoch 1944 – 1949 študovala francúzštinu na Filozofickej fakulte v Bratislave s niekoľkomesačným pobytom na parížskej Sorbonne. Počas vysokoškolských rokov sa stala šéfredaktorkou vysokoškolského časopisu Borba. Po štúdiách pracovala ako redaktorka v denníku Pravda, v časopisoch Móda, Kultúrny život, Predvoj a Nové slovo, no bola najmä dlhoročnou (1971 – 1987) šéfredaktorkou týždenníka Slovenka. Bola členkou aj funkcionárkou viacerých kultúrnych, najmä ženských hnutí – Živena, Femina. Písala fejtóny, cestopisné reportáže, črty, ale aj poviedky, novely a romány, ako novinárka napísala množstvo článkov, reportáží a rozhovorov. Počas svojho života vydala viac ako jednu desiatku kníh. V r. 2006 vyšla zbierka krátkych próz 
Študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe.
Študoval v Lukovištiach, rokoch 1887 – 1892 na gymnáziu v Rimavskej Sobote, neskôr v Sibiu a v Brašove (Rumunsko). Potom pracoval vo voštinárni na Teplom Vrchu. V roku 1905 ukončil štúdium chemického inžinierstva v Prahe, kde sa aktívne zapájal do činnosti študentského spolku Detvan, ktorého bol aj funkcionárom. Po roku 1918 navštevoval aj prednášky na Filozofickej a Právnickej fakulte UK v Bratislave, začal pracovať v administratívnych službách a stal sa poslancom a neskôr i senátorom za agrárnu stranu. Okrem toho sa venoval aj vedeckej práci v oblasti chémie. Žil v Bratislave, od roku 1943 v Piešťanoch. Je zakladateľskou osobnosťou modernej slovenskej lyriky, vedúcim predstaviteľom slovenskej moderny a slovenského i európskeho symbolizmu. Básne i krátku prózu uverejňoval časopisecky. Vydal knihy básní Nox et solitudo (1909), Verše (1912) a Moje piesne (1952). Venoval sa aj dejinám rodnej obce a jej blízkeho okolia, v Zborníku Muzeálnej slovenskej spoločnosti vydal štúdiu Pôvod dedín Kraskova a Lukovíšť (1937). 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch (1802 – 1805), Levoči a Prešove. Po vyštudovaní na univerzite v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch (1817 – 1818) a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra Kocúrkovo, na ktorú nadviazali ďalšie veselohry Všetko je naopak, Trasorítka, Trinásta hodina, Starúš Plesnivec. Jeho veselohry tvorili základ repertoáru slovenského ochotníckeho divadla. V nemčine vydal román Bendeguz, s podtitulom Donkichotiáda podľa najnovšej módy. Autor anonymne vydaných politických brožúr, v ktorých podáva satirický rozbor uhorských pomerov. Z náučných spisov sú známe 3 knižočky o poisťujúcom ústave, napísal aj štúdiu Dejiny generálnych synod oboch evanjelických vyznaní v Uhorsku od roku 1791. Ako ľudovýchovný pracovník propagoval sporiteľníctvo. 
Študoval právo na univerzitách v Budapešti a Ženeve, absolvoval študijnú cestu do USA. Bol poslancom uhorského snemu za Rožňavu a členom Národného zhromaždenia. Patril aj medzi priekopníkov nových druhov športov, napr. konského póla, jachtingu, golfu, lyžovania a iných. Bol dlhoročným predsedom rôznych telovýchovných spolkov, Uhorského a neskôr Medzinárodného olympijského výboru a i. Na svojich majetkoch choval plnokrvné kone, udomácnil v Uhorsku jazdecké pólo. Bol vášnivým poľovníkom, cestovateľom a zberateľom umenia, zúčastňoval sa veľkých poľovačiek a tieto organizoval aj v Betliari. Rozšíril betliarsku zvernicu, založenú v roku 1885, a doplnil ju o jeleniu, danieliu a muflóniu zver a paovce hrivnaté. V roku 1911 podnikol expedíciu do Sudánu a trofeje z tejto cesty sú súčasťou expozície kaštieľa, napr. reparované krokodíly, či hlava slona. S otcom Emanuelom zabezpečil v rokoch 1881 – 1886 prestavbu kaštieľa v Betliari na poľovnícko-reprezentačný zámok a v roku 1905 nechal kaštieľ zrekonštruovať a zmodernizovať. Tadične sa v areáli kaštieľa Betliar koná Poľovnícky deň Gejzu I. Andrássyho, 6. júna 2026 sa konal už jeho jeho 9. ročník. 
Ľudovú školu vychodil v Jelšave. Po jej ukončení sa pri svojom otcovi vyučil obuvníckemu remeslu a po otcovej smrti prevzal obuvnícku živnosť. Bol pokladníkom a predsedom Slovenského dobrovoľného hasičského zboru v Jelšave a taktiež podpredsedom okresného Slovenského ovocinárskeho spolku v Revúcej, kde sa zaslúžil najmä o vysadenie ovocných stromov popri poľných cestách. V r. 1938 – 1945 bol starostom v Jelšave. Venoval sa chovu včiel, v roku 1923 založil Krajinský včelársky spolok v Jelšave, v roku 1946 založil včelnicu na Hrádku pri Jelšave. Včeláriť začal v košoch a neskôr vyvinul nadstavcový úľ na rámikovú mieru, uplatňoval vzdušné zimovanie pomocou machu, zimné napájanie v úli, napájanie včiel po prvom prelete slanou vodou, zimovanie bez peľu a pod. Odborné články publikoval v časopise Včelár. V roku 1973 dostal za osvetovú prácu ocenenie II. stupeň – Strieborná včela. 
S rodičmi sa ako 9-ročný vysťahoval do USA a žil v Pittsburgu. V r. 1901 ho vzali ho na štátne konzervatórium v New Yorku. Tu prežil deväť, pre neho veľmi vzácnych rokov, po ktorých nasledovalo množstvo koncertov na krajanských spolkových podujatiach i v zahraničí, v Londýne, Paríži, Amsterdame, Berlíne, Prahe. V roku 1917 dobrovoľne vstúpil do americkej armády a odišiel s ňou do Európy. Stal sa členom, neskôr dirigentom 100-členného vojenského orchestra. Po vojne ostal v Nemecku a usadil sa v Koblenzi. Živil sa vyučovaním hudby, koncertovaním po celej Európe, komponoval. Bol aktívnym americkým krajanským spolkovým pracovníkom a udržiaval čulé styky so slovenskými i českými politickými a kultúrnymi predstaviteľmi pred i po vzniku ČSR, tiež s hudobníkmi a rodákmi. Viackrát navštívil Slovensko, v rodnom Betliari bol naposledy v r. 1934. Na priečelí Obecného úradu v Betliari je umiestnená pamätná tabuľa.