Druhý a zatiaľ najcennejší skalp rakovnických futbalistov - výhra 5:3 nad Bystranmi
Napísal(a) MG od
Posledný augustový deň sa až príliš dobre predstavil futbalovým fanúšikom, ale tiež hráčom aj na hornom Gemeri. AJ keď dvaja jeho zástupcovia hrajú v ligách, ktoré riadi VsFZ, ani tentoraz im však nepomohlo nielen počasie, ale ani výsledkovo im to nevyšlo podľa predstáv. Najmä nie Rožňavčanom, ktorí zvonku prinášajú iba góly. Aj teraz to bolo až šesť a tie im zhoršujú situáciu v tabuľke, v ktorej im patrí predposledné miesto. O niečo lepšie stoja Krásnohorčania, ktorí kotvia na 11. mieste po nedeľňajšej prehre 0:2 v Kokšov-Bakši.
Tretie kolo 6. ligy prinieslo niekoľko prekvapení. O to najväčšie sa postarali Rakovničania, ktorí ako nováčik nastúpili proti susednému Bystrému prvýkrát v tejto súťaži. Napriek tomu, že polčas prehrávali 0:3, podarilo sa im v druhom polčase súperovi vsietiť PÄŤ gólov a získať tri cenné body, ale tiež i veľké sebavedomie.
Behúnik plstnatý (Pseudoophonus rufipes) - predmet mesiaca september
Napísal(a) RNDr. Monika Gálffyová
Súčasťou zbierkového fondu Gemersko-malohontského múzea sú aj zbierkové predmety z oblasti zoológie. Patria k nim aj suché entomologické preparáty behúnikov plstnatých (Pseudoophonus rufipes), ktoré sú predmetom mesiaca september. V priestoroch stálej vlastivednej expozície múzea budú vystavené od 2. do 30. septembra 2019.
Možno ste si v auguste a začiatkom septembra aj v Gemeri-Malohonte všimli podlhovasté čierne chrobáky, dlhé približne 1,5 cm, ktoré sa snažili vliezť do domu alebo lozili po múroch budov. Veľmi pravdepodobne to boli práve behúniky plstnaté.
Chrobák behúnik plstnatý patrí do čeľade bystruškovitých. Patrí k najhojnejším bystruškovitým chrobákom polí, lúk, ruderálov (zanedbaných pozemkov) a okrajov lesov. Je rozšírený v takmer celej Európe.
Druhý ročník podujatia Poklady Železníka prilákal ešte viac návštevníkov ako ten predchádzajúci
Napísal(a) Ladislav Bene
V sobotu, 24. augusta 2019 v Železníku usporiadalo občianske združenie Skryté Poklady Slovenska v spolupráci s obcou Sirk pokračovanie úspešného podujatia Poklady Železníka. Už od skorého popoludnia sa priestor okolo historického kina Stachanov zaplnil návštevníkmi. Od 14. hodiny sa mohli deti zahrať športové hry a boli pre nich pripravené aj tvorivé dielne. Svoju techniku prišli ukázať aj dobrovoľní hasiči zo Sirka a takisto OZ. Rákošská cächa prichystala deťom stánok s lesnými hádankami.
O hlad návštevníkov sa starali kuchárky z obce Sirk, ktoré pripravovali jedinečné sirkovské guľky. Taktiež bol pripravený lahodný guľáš a sladké dobroty či kvalitná káva.
Oznam:
Podľa zmluvy o poskytnutí charitatívnej reklamy medzi ObFZ Rožňava a Program r spol. s.r.o sú kluby štartujúce v 6. a 7. lige DOUBLE STAR BET dospelých ObFZ Rožňava:
- povinné zabezpečiť propagáciu a reklamu tým, že umiestnia banner v blízkosti hracej plochy jednotlivých mužstiev súťažne. Banner je vo vlastníctve Program r spol. s.r.o.
- povinné zabezpečiť, aby nedošlo k poškodeniu, zničeniu, strate, odcudzeniu bannera.
- povinné v prípade poškodenia, straty, zničenia, odcudzenia bannera nahradiť škodu.
- Program r spol. s.r.o je oprávnený umiestniť svoj banner v blízkosti hracej plochy jednotlivých mužstiev súťažne podliehajúcich ObFZ Rožňava
- bannery sú kluby povinné prevziať na sekretariáte ObFZ Rožňava a umiestniť ich najneskôr do 3 dní od prebratia v blízkosti hracej plochy jednotlivých mužstiev súťaže
Prírodosvet s Marcelom, alebo Ako sa v príjemnom duchu vzdelávať...
Napísal(a) Juraj Genčanský
Pred letom sa začal v Mestskom kultúrnom stredisku Revúca nový cyklus podujatí pre verejnosť. Ide o stretnutia s prírodovedcom, ochranárom a vysokoškolským pedagógom RNDr. Marcelom Uhrinom, PhD. Profesionálne pôsobí v Ústave biologických a ekologických vied na Prírodovedeckej fakulte UPJŠ v Košiciach. Záber profesionálnych povinností i voľnočasových aktivít Marcela Uhrina je veľmi široký – okrem uvedených odborností je tiež vášnivým cestovateľom, výborným fotografom a skvelým rozprávačom.
Uhrin je autorom mnohých odborných i obrazových publikácií a svoje poznatky o prírodných hodnotách regiónu ochotne a rád odovzdáva širokej verejnosti (v minulosti bol v Revúcej spoluorganizátorom populárno-náučného cyklu Svet v obrazoch).
Nedbanlivosťou pri manipulácii s otvoreným ohňom vznikol požiar lesného porastu v Slavošovciach
Napísal(a) G. Jakubecová
Nedbanlivosťou pri manipulácii s otvoreným ohňom vznikol dňa 29.8.2019 požiar lesného porastu v Slavošovciach v časti Židlová – križovatka ciest Pavlová – Prieslop – Židlová. Obyvatelia obce spozorovali stúpajúci dym a oznámili požiar na telefónne číslo tiesňového volania. Operačné stredisko vyzvalo Dobrovoľný hasičský zbor obce (DHZO) Slavošovce o vykonanie výjazdu. Vzhľadom na vysoké požiarne riziko na výzvu veliteľa DHZO Slavošovce Operačné stredisko povoláva všetky dostupné sily a prostriedky okresu Rožňava. Zásahu sa zúčastnili:
DHZO Slavošovce – CAS 25 Škoda 706, CAS K 25 Liaz 101, DHZO Plešivec – CAS 32 Tatra 148, DHZO Vlachovo – CAS 32 Tatra 815, DHZO Silica – CAS 32 Tatra 148,
Spoločná tvorba domácich umelcov a partnerských miest Rožňavy sa predstaví na výstave Mlyn Baska Malom 2019
Napísal(a) R. Šimko
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, pripravilo v spolupráci Občianskym združením Pre partnerské mestá Rožňavy výstavu Mlyn Baska Malom 2019, ktorá bude výstupom z Medzinárodného tábora MLYN 2019 Rožňava. Na výtvarnom tábore sa zúčastnilo 16 výtvarných umelcov nielen z Rožňavy a okolia, ale aj z celého Slovenska a partnerských miest Rožňavy – maďarských miest Szerencs, Budapešť a Miškovec, poľského Cieszyna, srbskej Bačka Topole a rumunského Gheorgheni. Základnou ideou projektu MLYN Rožňava bola spoločná tvorba umelcov z partnerských miest Rožňavy spolu s výtvarnými umelcami Rožňavy a jej okolia, ako aj prezentácia a porovnanie smerovania výtvarného umenia v okolitých štátoch stredoeurópskeho regiónu.
„Pamätaj, živý, na rok štyridsiaty štvrtý,
keď odhodlaní na smrť povstali proti fašistickej smrti
synovia verní a holou hruďou zaštítili mať.
To broneli už zore, ktoré rozžal na obzore Stalingrad.“
V duchu tohto odkazu sa uskutočnili v Revúcej mestské a regionálne oslavy 75. výročia vypuknutia Slovenského národného povstania. Deň pred celoslovenskými oslavami v Banskej Bystrici – 28. augusta 2019 si v Revúcej pri pamätníku občanov, ktorí bojovali proti fašizmu, pripomenuli najvýznamnejšie ozbrojené vystúpenie slovenského ľudu proti okupácii nemeckej armády na našom území.
V Rimavskej Sobote si pripomenuli 75. výročie SNP
Napísal(a) J. Pupala
Mestský úrad v Rimavskej Sobote v spolupráci s ObV SZPB a ďalšími spoluoganizátormi si dňa 27.8.2019 o 11.30 hodine pripomenuli výročie SNP položením vencov k pamätníku osloboditeľov mesta a Gemera padlým vojakom Červenej armády. Za tónov Pochodu padlých revolucionárov položil veniec so spolupracovníkmi MÚ Rimavská Sobota primátor mesta JUDr. Jozef Šimko, predstavitelia Okresného úradu v Rimavskej Sobote, Oblastného výboru SZPB v Rimavskej Sobote a ďalší predstavitelia spoločenských a politických organizácií. Za Ruskú federáciu sa spomienkového aktu zúčastnil poradca Obchodného zastupiteľstva Ruskej federácie v Slovenskej republike pán Igor SITOV.
Pietneho aktu sa zúčastnil ako jediný priamy účastník protifašistického odboja, bývalý vojak Červenej armády, plk. v. v. Ladislav Sládek.
Zážitkové centrum Sentinel bude plné slovenských rekordov
Napísal(a) R. Šimko
Podujatie Deň slovenských rekordov pripravilo pre všetkých záujemcov Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, v spolupráci s neformálnym združením zberateľov Rožňava – ZBERATELIA ČOHOKOĽVEK a Domom Matice slovenskej v Rožňave. „Pred pár rokmi sme sa stretli my, zberatelia rôznych zbierok, a stali sa z nás dobrí priatelia. Navzájom sa podporujeme pri ustanovujúcich slovenských rekordoch a aj preto chceme počas Dní mesta Rožňava prekonať ďalšie slovenské rekordy, a to práve v priestoroch, ktoré sú pre naše okolie symbolické, čiže v Baníckom múzeu v Rožňave. Srdečne pozývame na unikátnu výstavu,“ priblížila samotné podujatie spojené s výstavou Zlatica Halková, riaditeľka Domu Matice slovenskej v Rožňave.
Viac...
Dňa 24.8.2019 v malebnej obci Čierny Potok v juhozápadnej časti Gemera sa konal tradičný Deň obce. No tentoraz to bolo netradičné, pretože drobní poľnohospodári, bez štátnej dotácie, sa rozhodli usporiadať v deň obce aj výstavu traktorov, tzv. “TRAKTORIÁDU“.
Odkaz do ZETOR-a BRNO znie jasne: „slniečkári „zapredali pýchu československého traktorového priemyslu. V období „neľudskej totality„ vyvážalo ČSFR len do Argentíny ročne okolo 1.000 kusov tejto techniky!"
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, pozýva všetkých záujemcov na podujatie s názvom Deň baníkov v Baníckom múzeu v Rožňave, ktoré sa uskutoční v rámci Dní európskeho kultúrneho dedičstva 2019 v Zážitkovom centre SENTINEL.
Okrem komentovaných prehliadok expozícií si múzejníci pre najmenších návštevníkov prichystali tvorivé dielne a v spolupráci s Gemerským baníckym spolkom Bratstvo Rožňava pre širokú verejnosť aj zaujímavé prednášky.
Dobrovoľní hasiči z Jelšavy pripravili na Deň obce deťom z Hucína hasičskú penu
Napísal(a) G. Jakubecová
Ďalšie podujatie v rámci leta, kde DHZ Jelšava oslovili o spoluprácu v rámci Dňa obce, bolo v obci Hucín, ktoré sa uskutočnilo v sobotu 25. 08. 2019. V popoludňajších hodinách sme zavítali do obce Hucín, na dvor Materskej školy, kde už oslavy boli v plnom prúde. Po programe sokoliarov dobrovoľní hasiči z Jelšavy pripravili deťom hasičskú penu z tekutého mydla, ktoré zabezpečila obec. Po vyšantení sa v pene bola pre deti pripravená súťaž v “hasení horiaceho hotela“. Po ukážkach sme si prezreli zrekonštruovanú zbrojnicu. Bolo to krásne popoludnie. Ďakujeme za pozvanie. Pre tých, ktorí o tejto obci neďaleko Jelšavy toho menej vedia, pripomeňme, že počiatky gemerskej obce Hucín siahajú do stredoveku. Najstaršie písomné zmienky o nej pochádzajú z 13. storočia (1235 – 1243 – 1288).
Sirkovanci v lesníckom skanzene vo Vydrovskej doline
Napísal(a) Ján Frák
Občianske združenie Sirkovanci s podporou Obce Sirk zorganizovalo pre obyvateľov obce Sirk a blízkeho okolia výlet do obce Čierny Balog. Cieľom nášho výletu bola návšteva Lesníckeho skanzenu vo Vydrovskej doline. Na dopravu do skanzenu sme využili vláčik Čiernohronskej železnice, kde sme najprv vláčikom ťahaným parným rušňom navštívili obec Dobroč. Túto cestu nám spríjemnila cigánska muzika Bartošovci, ktorí sa pre túto príležitosť naučili aj naše rodné piesne „Koj f tom Sirku bubnovali“ a „Ani se mä netýkaj“. Po návrate z Dobroča sme si pochutnali na slovenských špecialitách v staničnej reštaurácii Lampáreň. Po obede sme vláčikom vycestovali do samotného skanzenu. Skanzen je lesnícke múzeum v prírode a na jeho cca 4 km dlhom náučnom chodníku

































Ľudovú školu vychodil v Tisovci, gymnázium v Revúcej. Právo študoval v Budapešti. Potom hospodáril na svojom majetku v Tisovci a vykonával tu advokátsku prax. Ako advokát obraňoval slovenských národovcov. V roku 1918 patril k signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa. V rokoch 1919 – 1922 bol gemersko-malohontským županom, v rokoch 1922 – 1925 senátorom Národného zhromaždenia. V Tisovci založil hasičský spolok, slovenský spevokol, organizoval večierky, koncerty, divadelné predstavenia a opery, viedol čitateľský spolok, šachový klub. Bol režisérom a dramaturgom ochotníckeho divadla. Zbieral a harmonizoval slovenské ľudové piesne, prispieval svojimi článkami do rôznych periodík. V roku 1881 vydal prvý slovenský Hasičský cvičebník. Aktivity vyvíjal aj ako činovník evanjelickej cirkvi. - MM-
V rokoch 1863 – 1870 študoval na gymnáziu v Revúcej, kde sa zapájal do literárneho a národného života, tu začal aj svoju literárnu činnosť a bol prispievateľom do rukopisného časopisu Svit. V rokoch 1870 – 1874 študoval teológiu na univerzite vo Viedni, Erlangene a Lipsku. Pôsobil na rôznych miestach, bol evanjelickým kaplánom, učiteľom, vojenským kňazom, v r. 1890 sa usadil v Krakove. Publikoval básne v časopisoch, almanachoch a kalendároch, najsústavnejšie v Slovenských pohľadoch, neskôr v Dennici. V roku 1880 mu vyšla zbierka Piesne Ondreja Bellu, v r. 1923 v Martine zbierka Výber z básní. Opieral sa o rytmus, melódiu a výrazové bohatstvo ľudových piesní, o čom svedčia jeho ponášky, ľúbostné verše, popevky, dumy, krakovianky a básne s prírodnými a vlasteneckými motívmi. Prekladal literatúru z viacerých jazykov.. - MM-
Študoval na lesníckom učilišti, potom na polytechnike vo Viedni. Následne bol lesný taxátor na Ukrajine, správca lesného majetku Greinberg v Rakúsku. V rokoch 1828 – 1874 bol riaditeľ koburgovských lesných majetkov v Jelšave, spravoval 69 tisíc ha lesa. Zaoberal sa najmä hospodárskou úpravou lesov, zriadil viaceré lesné úrady, usmerňoval ťažobné postupy, zakladal lesné škôlky, zlepšil techniku ťažby a zvozu dreva a pod. V r. 1852 – 1857 podpredseda Uhorského lesníckeho spolku. Autor rastových (výnosových) tabuliek pre oblasť Karpát a tzv. Greinerovho výškomeru na meranie stromov. Odmeral výšky viacerých tatranských štítov a niektorých vrchov na Horehroní (v r. 1837 ako prvý označil Gerlachovský štít za najvyšší vrch Vysokých Tatier). Hlavné dielo: Príspevky k poznaniu a zlepšeniu lesníctva v Uhorsku a lesníctva vo všeobecnosti (1839). V budove Lesov OV SR OZ Revúca bola v r. 2006 otvorená Pamätná miestnosť Ľ. Greinera. - MM-
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. V r. 1962 mu bola udelená in memoriam zlatá medaila J. A. Komenského. V jeho rodnom dome sa nachádza pamätná izba a tabuľa s bustou od sochára J. Kostku (1971). V r. 1981 bola odhalená plaketa na budove Matematického pavilónu UK v Bratislave. Je po ňom pomenované gymnázium v Bratislave a Základná škola v Rožňave. - MM-
V rokoch 1835 – 1837 študoval na evanjelickom gymnáziu v Gemeri, potom na lýceách v Kežmarku, Levoči, Bratislave. V marci roku 1848 aktívne veršami i so zbraňou v ruke spolu s príbelským učiteľom Jánom Rotaridesom burcoval poddaný ľud do povstania proti feudálom a bol väznený v Šahách. Pracoval na rôznych miestach v štátnych službách, naposledy v Zlatých Moravciach ako prísediaci na súde. Patrí medzi najvýznamnejších básnikov slovenského romantizmu, je považovaný za najrevolučnejšieho básnika svojej generácie. Básne uverejňoval časopisecky vo viacerých časopisoch. Z jeho bohatej tvorby spomeňme Duma bratislavská, Zakliata panna vo Váhu a divný Janko, Jarná pieseň, K Slovenom, Tri vŕšky. Venoval sa aj prekladom poézie. - MM-
Rané roky života trávil v hájovniach v Stožkách na Muránskej planine, maturoval na gymnáziu v Brezne, študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Od roku 1961 pracoval 10 rokov ako pedagóg na Katedre výtvarnej výchovy Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici, od roku 1971 ako slobodný umelec v Banskej Štiavnici, neskôr opäť pôsobil na Fakulte výtvarných umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Člen Umeleckej besedy slovenskej. Zameriaval sa na maliarsku, grafickú (drevorezy, lepty) a ilustrátorskú tvorbu, zúčastňoval sa výstav doma i v zahraničí. Za viac ako päťdesiat rokov maliarskej aktivity vytvoril úžasné množstvo diel. Okrem grafík a ilustrácií je to viac ako desaťtisíc malieb. Celú jeho tvorbu umelecká kritika vysoko hodnotí, najmä súbor malieb Šamanské piesne a tance, medzi najznámejšie jeho práce sa radí aj Škola bláznovstiev. Jeho obrazy sa nachádzajú na všetkých kontinentoch. - MM-
Študoval na obchodnej akadémii v Rožňave. Pôsobil ako učiteľ v Rožňave a ako riaditeľ školy v Bôrke. Skúmateľ Slovenského krasu, spoluobjaviteľ viacerých jaskýň a priepastí v Bôrčanskej, Silickej a Plešivskej planine. Systematická práca viedla 21.11.1951 k objavu Gombaseckej jaskyne, ktorej sa stal správcom. Bol zakladajúcim členom Rožňavskej skupiny jaskyniarov v roku 1948 (dnes Speleo Rožňava) a bol jej hybnou silou v prieskume, kde pracoval aj ako streľmajster. Má neobyčajnú zásluhu na objave Krásnohorskej jaskyne a do konca svojho života sa zúčastňovsl na prieskume vyvieračky Hučiaca v Kunovej Teplici. Autor odborných článkov v slovenskej tlači, najmä v časopise Krásy Slovenska. Brčková sieň v Gombaseckej jaskyni nesie jeho meno. V roku 1973 mu bolo in memoriam udelené najvyššie ocenenie speleologického kongresu 1973 za objav Gombaseckej jaskyne. - MM-
Študoval na VŠT v Bratislave. Do Tisovca prišiel v roku 1951, kde bol pedagógom a v r. 1954 – 1970 riaditeľom tamojšej hutníckej priemyslovky, potom pracoval v ZŤS v Tisovci. V r. 1951 bol zakladateľ Oblastnej jaskyniarskej skupiny č. 6 v Tisovci, ktorú viedol 41 rokov. Táto skupina objavila najväčšie jaskyne na Muránskej planine a v Tisovskom krase. Súbežne s prieskumom krasu a jaskýň prebiehala aj dokumentačná činnosť, pod jeho vedením sa vyhotovovali Katastre krasových javov, neskôr Identifikačné karty jaskýň, fotodokumentácia a mapová dokumentácia. V rámci propagácie a ochrany krasu uskutočňoval prednášky a exkurzie pre miestne školy, záujmové krúžky a verejnosť. Významná je tiež jeho publikačná činnosť v odborných časopisoch a periodikách, ako aj v iných médiách (rozhlas, televízia). Bol aj autorom kníh s tematikou ochrany prírody a jaskyniarstva – Rimavskou a Muránskou dolinou – Gemerské a Veporské rudohorie (1956) a Za svetlom karbidky (1969). - MM-
Venovala sa osvetovej práci, zdôrazňovala potrebu vzdelávania slovenských žien, propagovala slovenskú tlač a spisbu, bojovala proti alkoholizmu, podporovala slovenské vzdelávacie ústavy. Vydala sa za Tisovčana advokáta Juraja Daxnera (1811 – 1880), ktorý spravoval daxnerovský majetok v Tisovci a spoločne sa venovali hospodáreniu na rodinnom statku v Tisovci. Mali dvoch synov Samuela (1856), budúceho významného advokáta a politika, a Jána (1860). Patrónka gymnázia v Revúcej, poočas celých 12 rokov jeho existencie pravidelne z ich kúrie odchádzali vozy naplnené potravinami pre alumneum. V časopisoch Dennica, Slovenský domový kalendár, Slovenské listy, Obzor, Priateľ dietok publikovala mravoučné poviedky a osvetové články. Jej články, týkajúce sa vedenia domácnosti a chodu kuchyne pravidelne zaraďovala Terézia Vansová do Dennice. V literárnej tvorbe ju ovplyvnila najmä Božena Němcová, s ktorou udržiavala písomné i osobné styky. - MM-