Zuzana Široká: Gemerská detektívka - Archelogický nález (5)
Napísal(a) Zuzana Široká
Teta Gitka, oblečená v cudnej flanelovej nočnej košeli, ktorú si nedávno ušila z obliečky na perinu, s láskou načúvala šumeniu vody v splachovači novučičkej toalety. To vám je fajnová vecička, takto na večer. Niežeby drevený domček, diskrétne ukrytý za bazovým kríkom na konci dvora, nemal svoje výhody: „Šlovek tam má furt šerstvý luft a výhled na hviazdy, ale ta artritída je artritída. A za to šicko dekujemo najmené oblúbenymu šloveku z dedyny. A ťjaž Európe, pravdažek,“
V slávnostne vyzdobenej spoločenskej miestnosti Gymnázia Martina Kukučína v Revúcej sme sa 18.2.2017 preniesli do sveta kúziel, aby sme sa spolu s Harrym Potterom zúčastnili už 11. gymnaziálneho bálu. Tento ples bol o to výnimočnejší, že sa konal v roku, kedy si slávnostne pripomenieme už 155. výročie založenia Prvého slovenského gymnázia, ktorého sme my hrdým pokračovateľom. Tento ples bol takou malou predprípravou pred oslavami, ktoré nás v septembri čakajú.
Rozbiehame projekt obnovy historického kina na Železníku
Napísal(a) MG od
Prišiel mi od nášho návštevníka stránky pána Ladislava Beneho krátky oznam. "Dobrý deň. Chceli by sme vás požiadať o zdieľanie nášho projektu na vašej stránke. Rozbiehame projekt obnovy historického kina na Železníku a cez projekt gesto pre mesto chceme získať dotáciu. Pomôže nám každý hlas, keďže rozhodujúci je konečný počet. Ďakujeme za pomoc. Náš projekt sa volá: Skrášlenie okolia historického kina Stachanov a zahlasovať sa dá na stránke:
Jarné prázdniny s hlinou a priadzou ponúka Dom tradičnej kultúry Gemera
Napísal(a) Anežka Kleinová
Gemerské osvetové stredisko opäť prichádza s ponukou, ktorou hravo, ale aj poučne vyplní voľné chvíle prázdninujúcich detí a ich rodinných príslušníkov. Zúčastniť sa môže každý vo veku od 9 – 99 rokov. Tvorivé dielne sa v Dome tradičnej kultúry Gemera sa tešia veľkému úspechu a záujmu.
„V priebehu roka ponúkame program školským zariadeniam, no teraz sme si povedali, že sa zameriame aj na rodiny, ktoré sa chcú zabaviť, ale aj niečo užitočné naučiť.
Revúcki seniori podľa zaužitých tradícií na záver fašiangov pochovali basu
Napísal(a) MG od
S hlbokým zármutkom v srdiečku a veľkou slzou v oku dávame na známosť všetkým pozostalým príbuzným a známym, že nás opustila naša drahá milovaná a preklínaná kamarátka BARBORA BASOVÁ. Našu drahú zosnulú vyprevadíme na poslednej ceste k jej 7 týždňovému odpočinku.
Takto, ešte pred koncom tohtoročných fašiangov, zvolával výbor ZO JDS v Revúcej svojich členov na Pochovávanie basy, ktoré si naplánovali na 28. februára 2017
Regionálne kolá celoštátnych súťaží Cineama, AMFO a Výtvarné spektrum aj v Rožňave
Napísal(a) A. Kleinová
Gemerské osvetové stredisko aj v roku 2017 vyhlasuje a organizuje tradične v jarnom období súťaže umeleckej tvorivosti pre neprofesionálnych výtvarníkov, fotografov a filmárov.
„Našim cieľom je podporiť nezávislých tvorcov umenia vo všetkých žánroch. Keďže sú súťaže bez tematického vymedzenia, vytvárajú priestor na umelecké stvárnenie skutočnosti, na vyjadrenie vlastných názorov, skúseností a videnia sveta autorov prostredníctvom fotografií, krátkych filmov, či výtvarných diel,"
Polomské matičiarky v obecnej knižnici medzi novými knihami
Napísal(a) D. Červenáková
Slnkom zaliate ráno druhého marca 2017 a členky Miestneho odboru Matice slovenskej v Gemerskej Polome si opäť obuli športovú obuv a vybrali sa za pravidelným športom do okolia našej obce. I keď je pod nulou a mráz stále poštipkuje, veď pani zima ešte kraľuje, naše ženy MATIČIARKY nič neodradí. Príroda je krásna, tak prečo nenasýtiť telo. Cesta späť vedie okolo Obecnej knižnice, prečo sa teda nezastaviť a nenakuknúť. Chuť pozrieť si ponúkané knižné novinky našej kultúrnej ustanovizne, o ktorých sa písalo v našich novinách,
V Gemerskej knižnici Pavla Dobšinského v Rožňave pripravili 3. marca 2017 Deň otvorených dverí
Napísal(a) Tatiana Bachňáková
(Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave – tlačová správa) – Zamestnanci Gemerskej knižnice Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrneho zariadenia Košického samosprávneho kraja pripravili pre návštevníkov knižnice v piatok 3. marca 2017 Deň otvorených dverí.
Vynález kníhtlače Johannesom Gutenbergom veľmi zmenil celú históriu knihy. Dovtedy veľmi pomalé prepisovanie kníh stratilo zrazu opodstatnenie. Tlačené knihy sa stávajú
MAREC v Malohonte: V hlavnej úlohe divadlo
Napísal(a) Ing. Miroslava VargováViac...
Plesová sezóna mladých tanečníkov štúdia Happy Dance
Napísal(a) Bc. I. Sviežená
Plesová sezóna je v slovenskom ponímaní obdobie FAŠIANGOV. Sú prechodným obdobím medzi zimou a jarou, ktorých koniec však nemá pevný termín. Spravidla sa sezóna začína víkendom po Troch kráľoch a trvá až do Popolcovej stredy „škaredej“. V minulosti sa plesy nekonali iba počas fašiangov, ale boli aj neoddeliteľnou spoločenskou udalosťou šľachty.
Ako sa dozvedáme aj prostredníctvom našich spolupracovníkov, v regióne Gemer-Malohont ožili v uplynulý piatok či sobotu ulice obcí i miest fašiangovými maskami. Dnes nás potešil náš neúnavný fotoreportér Peter Poboček, ktorý si zašiel do Ráztočného pri Klenovci, aby nám ukázal svoj fotografický úlovok. Aj tu oslavovali koniec fašiangov. Oslavovali aj v Hnúšti, kde sa v tento deň podieľali súbory pôsobiace pod MsKS, deti z CVČ, žiaci zo základných a stredných škôl v meste, detský domov a mnoho ďalších jednotlivcov.
Psychotesty v Jelšave absolvovali aj vodiči hasičskej techniky
Napísal(a) Gabriela Jakubcová
Podľa zákona 8/2009 o cestnej premávke musia vodiči vozidiel s právom prednostnej jazdy, teda aj vodiči hasičskej techniky (aj vodiči Dobrovoľných hasičských zborov) s výstražným znamením, absolvovať psychologické vyšetrenie. Pravidelné psychologické vyšetrenia je potrebné absolvovať každých 5 rokov. Nad 65 rokov každé 2 roky. Psychologickým vyšetrením sa posudzuje psychologická spôsobilosť. Psychicky spôsobilý je ten, kto spĺňa minimálnu úroveň psychickej spôsobilosti
Vyhodnotili anketu okresov Revúca a Rimavská Sobota Športovec roka 2016
Napísal(a) MG od
Každoročná anketa Športovec roka z okresov Revúca a Rimavská Sobota, ktorej vyvrcholenie bolo 24. februára 2017 si zapísala už 51. ročník. Po prvýkrát v histórii ankety dejiskom bola Revúca a jej Mestský dom kultúry. Úvodné slová patrili primátorke mesta Eve Cireňovej, ktorá spomenula dlhodobú tradíciu športu v Revúcej a priekopníka telesnej výchovy na Prvom slovenskom evanjelickom gymnáziu Ivana Branislava Zocha, a tiež predsedovi okresného združenia Deziderovi Balajthymu.
































Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska.
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.