Vo štvrtok, 17. novembra 2016 o 18.00 hodine predstaví Gemerské osvetové stredisko v Rožňave druhý z trojice rozhovorov nesúcich názov "Medailón osobnosti Gemera“. Nový typ podujatia ponúka divákom v živej, bezprostrednej diskusii stretnutie s mimoriadnymi osobnosťami nášho regiónu, ktoré svojím životom a svojou prácou ovplyvnili nielen životy iných ľudí, ale i celých spoločenstiev.
U nás taká obyčaj - Predstavíme gemerského gajdoša a rozprávača povestí Jána Králika, rodáka z Čiernej Lehoty
Napísal(a) D. LackováSlávnosti zvykov a obyčají Gemera a Malohontu Rok na Gemeri po dvadsiaty druhýkrát
Napísal(a) M. Hlaváčová
Slávnosti zvykov a obyčají Gemera a Malohontu Rok na Gemeri po 22-krát organizuje Gemerské osvetové stredisko, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja. Tento rok opäť v spolupráci s mestom Rožňava. Organizátori pripravili skvelý program a bohaté sprievodné aktivity pre milovníkov folklóru a ľudových tradícií.
V obci Rakovnica sú dlhoročnou tradíciou pravidelné jesenné stretnutia predstaviteľov obce so seniormi. Aj tohtoročný slávnostný príhovor mal starosta obce Ľuboš Lešták. Svojím prejavom poeticky oslovil prítomných: „Jeseň je dar. Vytvára umelecké diela. Umeleckým dielom je aj človek vo svojej jeseni. Tá zúročí jeho celoživotnú námahu, prinesie múdrosť, pokoj, vyrovnanejší pohľad na svet.
Čaro imaginácie. Slovenská kovačická insita
Napísal(a) Dagmar Brisudová
Slovenské národné múzeum v spolupráci s Galériou insitného umenia, Múzeom vojvodinských Slovákov, Slovenským vydavateľským centrom a Svetovým združením Slovákov žijúcich v zahraničí otvára 9. 11. 2016 o 17.00 výstavu o slovenskom výtvarnom fenoméne v oblasti insitného umenia v srbskej Kovačici. Pre verejnosť bude prístupná od 10. 11. 2016 do 26. 2. 2017 v sídelnej budove SNM v Bratislave.
Futbalisti MFK Rožňava potvrdili jesenného lídra štvrtej ligy JUH
Napísal(a) MG od
Osem zápasov odohrali v sobotu futbalisti z horného Gemera v poslednom kole jesennej časti súťaže. V nedeľu k nim pribudlo ďalších šesť. Jeden bol preložený o týždeň. Odštartovali tak nimi odvetnú časť majstrovstiev. Diváci z nich boli spokojní, najmä zo zápasu IV. Ligy dospelých MFK Rožňava, ktorí na domácom ihrisku deklasovali rozdielom dvoch tried súpera
V Čiernom Potoku spomínali na vyčíňanie fašistov v obci pred 72 rokmi
Napísal(a) Ondrej Doboš
Základná organizácia Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov v malej obci Čierny Potok v spolupráci s Obecným úradom v obci si 4. novembra tradične spomínajú na tragické udalosti z roku 1944. V tom čase mala obec viac ako 300 obyvateľov. Dnes má 147 duší, zväčša dôchodcov. Takmer všetci sa živili poľnohospodárstvom
Veľké Teriakovce mitrovali od rána do neskorého večera
Napísal(a) MG od
Záverečné mesiace roka bývali pre gazdov a ďalší pospolitý ľud aj na Gemeri obdobím, ktoré je každoročne zavŕšené najkrajšími sviatkami roka - Vianocami. Dovtedy sa konali na našom vidieku rôzne slávnosti spojené s ukončením poľnohospodárskeho roka - vyhodnotenie obdobia žiatvy či pasenia dobytka, doplnené ľudovými hrami a spestrenými rozprávaním rôznych príhod
Viac...
Rožňavská strážna veža je "odetá" stavbárskym lešením
Napísal(a) MG od
Hornogemerčania prichádzajúci od začiatku novembra 2016 do okresného mesta, ale i jeho obyvatelia zaiste zistili, že Strážna veža, ktorá sa nachádza v strede historického námestia, je v týchto dňoch "odetá" do stavbárskeho lešenia. To mesto Rožňava začalo s rekonštrukčnými prácami, na ktoré dostali 15 tisíc eur od Ministerstva
Banícke múzeum v Rožňave zavedie návštevníkov do zázračného sveta starých hračiek
Napísal(a) Pavol Horváth
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrna inštitúcia Košického samosprávneho kraja, a Slovenské národné múzeum – Múzeum bábkarských kultúr a hračiek, hrad Modrý Kameň predstavia vo výstavných priestoroch Galérie Baníckeho múzea v Rožňave, na Námestí baníkov 25, unikátne staré hračky. V dňoch od 16.11.2016 do 20.01.2017
Zocháčky boli úspešné aj v krajskom kole cezpoľného behu
Napísal(a) Mgr. Martina Pirochová
V utorok 18.10.2016 sa uskutočnilo Krajské kolo žiakov a žiačok ZŠ a SŠ v cezpoľnom behu pre školský rok 2016/2017 v Žiari nad Hronom. V kategórii žiačok súťažilo12 družstiev s celkovým počtom 42 dievčat. Naše športovkyne to teda nemali ľahké a boj o pódiové umiestnenie bol veľký. V úvode sme sa vedúci družstiev stretli s rozhodcami
































Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-