z archívnych materiálov Baníckeho múzea v Rožňave, štátne bane vybudovali po modernizácii železiarní v Tisovci vlastný dopravný systém železných rúd do vysokých pecí. Vybudovali lanovku dlhú 15 188,9 metrov a do prevádzky bola uvedená 29. apríla 1902. Jej trasa začínala v Železníku pri štôlni František Jozef a vystúpila na vrch Paseka, odkiaľ pokračovala ponad Bystrú dolinu do Ratkovského Bystrého, kde sa južne od tejto obce nachádzala uhlová a pohonná stanica, v ktorej sa trasa lanovky lomila v uhle 175⁰ mierne vpravo. Odtiaľ pokračovala najťažším úsekom cez Markovo, Čiernu dolinu a Klimovo na vrch Korimovo (najvyšší vrch lanovky), kde sa nachádzala druhá uhlová a pohonná stanica, v ktorej sa lanovka lomila v uhle 166⁰ mierne doľava. Z Korimova lanovka klesala až do Tisovca. Rýchlosť lanovky dosahovala 1,6 m/s a na lanovke viseli vozíky (hunty) s nitovanou konštrukciou s obsahom 0,26 m3 a nosnosťou 269 kg rudy.
Po roku 1918 sa ťažba sústredila v Šrobárovej štôlni (Sirk, časť Šrobárka), kde sa presunuli nielen pražiace pece, ale aj nakladacia stanica lanovky.
Zvyšky lanovky si môžete pozrieť na priložených fotografiách. Viac informácií o lanovke získate v Baníckom múzeu v Rožňave.
V jesenných mesiacoch tohto roku chystáme expedíciu po trase tejto lanovky s predpokladaným štartom v obci Sirk a cieľom v meste Tisovec. Stav trasy nepoznáme, ale je možné, že od obce Ratkovské Bystré zvolíme schodnejšiu trasu po modrej turistickej značke do sedla Korimovo a následne po červenej značke (Cesta Márie Széchy) smer Tŕstie.
Ján Frák