„Cyklobus jazdieval k 36-metrovému viaduktu a 2,4-kilometrovému tunelu pri Magnezitovciach, cez ktorý vedie cestička pre cyklistov a mal by byť najdlhším v strednej Európe. Tohto roku sme prevádzku cyklobusu pozmenili s tým, že ľudia si môžu vybrať konkrétnu trasu aj dátum a ak sa nazbiera dostatok záujemcov, sme pripravení cestu cyklobusom pre nich zorganizovať,“ konkretizovala Vojenčiaková.
Pretrvávajúci záujem je podľa nej tiež o požičiavanie bicyklov či elektrobicyklov. „Vlani sa to začalo už s prvými slnečnými dňami v apríli. Počas roka sme ich požičali celkovo v 90 prípadoch. Ponúkame aj možnosť požičať si grátis k bicyklom cyklovozík pre malé dieťa do štyroch rokov,“ ozrejmila riaditeľka, podľa ktorej o túto službu mali záujem hlavne turisti z iných regiónov. V požičiavaní bicyklov mesto pre záujem turistov pokračuje aj v tomto roku bez zvyšovania cien.
Široká ponuka bicyklov vrátane elektrických Turisti si v Hnúšti môžu požičať štyri elektrobicykle a tri trekové bicykle, ako aj štyri klasické a tri detské bicykle. Primátor Roman Lebeda pripomenul, že s nápadom spustiť prevádzku cyklobusu začali v Hnúšti už v roku 2015. „Postupne sme k tomu pridávali aj bicykle na prenájom. V roku 2019 a 2020 sa nám podarilo tiež získať nejaké granty na nákup nových elektrobicyklov,“ povedal.
Ako pokračovala Michaela Hroncová, vedúca oddelenia vnútornej správy, školstva a sociálnych vecí Mestského úradu Hnúšťa, bicykle a cyklovozík v celkovej hodnote 5 200 eur boli zakúpené vďaka úspešnému projektu mesta s názvom Sadni na bicykel. Podporený bol zo strany Banskobystrického samosprávneho kraja prostredníctvom OOCR Gemer.
„Keďže dopyt po požičovni bicyklov v našom meste rastie, sme radi, že realizáciou tohto projektu môžeme vyjsť v ústrety svojim občanom a návštevníkom z okolia, uspokojiť ich záujmy a ponúknuť im širšie možnosti využitia svojho voľného času či poznávania regiónu,“ povedala Hroncová.
Za požičanie elektrobicykla záujemca zaplatí 25 eur na celý deň. V prípade krosového bicykla je to päť eur a u klasického či detského bicykla tri eurá.
Cyklovozík je k požičanému bicyklu poskytnutý zdarma.
Bicykle je navyše možné po dohode vrátiť až ďalší deň ráno.
Rezervácie na jazdu bicyklom a cestu cyklobusom sú možné počas letnej sezóny na čísle 0901 706 641, alebo e-mailom na . Je potrebné zaregistrovať sa minimálne 24 hodín vopred.
Viac informácií v prípade záujmu poskytne:
Mgr. Diana Vojenčiaková
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. Na jeho rodnom dome sa nachádza pamätná tabuľa s bustou od sochára J. Kostku. -MM-
Študoval v Rožňave a na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. Učiteľ a organista v Pohorelej. Skomponoval vyše 100 cirkevných skladieb, z ktorých v roku 1883 vydal spevník pohrebných piesni Trúchlivé hlasy a v roku 1894 Adventné a vianočné piesne. Zbieral a knižne vydal zbierku Slovenské ľudové piesne, vzťahujúce sa na Muráň. V periodikách Slovenské noviny a Vlasť a svet uverejnil okolo 20 ľudovýchovných poviedok, hlavne s historickými námetmi. Zostavil dvojjazyčné šlabikáre a čítanky, učebnicu zemepisu a dejepisu Európy, do slovenčiny preložil Dejiny hradu Muráň od Jozefa Droppu (1905). Rozsah knihy je 160 strán, zameraná je na dejiny hradu a okolia, šľachtické rody na hrade Muráň, ako aj zvyky, piesne a povesti v tejto časti Gemera. Bol členom výboru Gemerskej župy, prvý predseda Veľkorevúckeho učitelského spolku, predseda Muránsko-horehronského učiteľskeho spolku, hlavný notár učiteľského spolku v rožňavskom biskupstve. -MM-
Manželka maliara Edmunda Gwerka. Študovala v Dobšinej, Banskej Bystrici, na Filozofickej fakulte KU v Prahe. Učiteľka v Spišskej Novej Vsi, Rimavskej Sobote, Bratislave a v Banskej Štiavnici. Zaoberala sa staršou históriou Slovenska, neskôr priekopnícky účinkovala v maďaristike. Venovala sa aj výskumu slovenskej literatúry, pripravila medailóny o popredných slovenských spisovateľoch. Svoje štúdie publikovala v rôznych časopisoch, heslami prispela do Ottovho náučného slovníka. Členka redakčného kruhu Prúdov a literárneho časopisu Služba. Aktivistka a funkcionárka vedeckých spolkov a ženského hnutia na Slovensku, spoluzostavovateľka a spoluautorka feministického zborníka Žena novej doby (1938), v ktorom propagovala úplnú emancipáciu ženy. Ako prekladateľka sa orientovala na pokrokových autorov maďarskej literatúry. Účastníčka SNP, rasovo prenasledovaná, zahynula ako obeť fašizmu v Kremničke. -MM-
Stredoškolské štúdium absolvoval v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Kežmarku, potom študoval právo na univerzite v Budapešti, neskôr slavistiku vo Viedni a v Prahe. Popri práci v prekladateľskom oddelení predsedníctva vlády, neskôr na ministerstve vnútra v Budapešti, sa venoval slovenčine, jej pôvodu a nárečiam. Jazykovedným bádaním sa pričinil o ustálenie pravopisnej normy spisovanej slovenčiny. Medzi jeho základné jazykovedné práce patria diela Príspevky k dejinám jazyka slovenského, Slovenský pravopis, K reči o slovenskom pravopise. V roku 1902 vydal kodifikačnú Rukoväť spisovnej reči slovenskej, založenej na stredoslovenskom nárečí, ktorá až do vydania Pravidiel slovenského pravopisu v roku 1931 bolo normou spisovného jazyka. Bol tiež autorom básní, besedníc a humoresiek, národno-politickej publicistiky. Zbieral nárečové materiály, medzi nimi ľudovú prózu a najmä rozprávky, ktoré vyšli posmrtne vo viacerých edíciách. -MM-
Študoval na evanjelickom lýceu v Banskej Štiavnici, v Levoči, potom na evanjelickom kolégiu v Prešove. Pôsobil ako farár v Hrachove. Počas štúdia sa zúčastňoval na národnokultúrnej práci štúrovskej mládeže v Levoči, pôsobil v slovenských kultúrnych spolkoch a bol členom Jednoty mládeže slovenskej a Spolku miernosti. Popri pastoračnej práci sa usiloval o upevnenie slovenského národného povedomia proti rastúcej maďarizácii. Publikoval najmä v časopise Korouhev na Sionu, prispel do Dobšinského povestí rozprávkou Mlynček. -MM-
Pôvodným zamestnaním bol zubný technik. Počas druhej svetovej vojny sa zapojil do protifašistického odboja, pôsobil v oblasti Gemera, ako spojka udržiaval styk medzi pokrokovými silami v Dobšinej a Revúcej, pomáhal budovať ilegálny technický aparát. Po vypuknutí SNP príslušník partizánskeho oddielu Sláva, vytvoril prieskumný oddiel Karol, s ktorým sa pripojil do partizánskej jednotky Petőfi, stal sa jej veliteľom a vyvíjal bojovú činnosť v priestore Dobšinej, Rimavskej Soboty, Plešivca, Rožňavy a Čiernej Lehoty. V decembri 1944 operoval v priestore Slavošovce – Rožňava – Zlatá Idka, kde plnil aj prieskumné, spravodajské a diverzné úlohy. Keď sa skupina pod jeho velením presunula do okolia Vyšnej Slanej a Rejdovej v ťažkých bojoch padol do zajatia a po mučení ho nacisti verejne popravili na námestí v Dobšinej. In memoriam bol vyznamenaný Čs. vojnovým krížom, Radom SNP II. triedy a Radom červenej hviezdy. Na budove pošty v Dobšinej je na jeho pamiatku osadená pamätná tabuľa. -MM-