„Cyklobus jazdieval k 36-metrovému viaduktu a 2,4-kilometrovému tunelu pri Magnezitovciach, cez ktorý vedie cestička pre cyklistov a mal by byť najdlhším v strednej Európe. Tohto roku sme prevádzku cyklobusu pozmenili s tým, že ľudia si môžu vybrať konkrétnu trasu aj dátum a ak sa nazbiera dostatok záujemcov, sme pripravení cestu cyklobusom pre nich zorganizovať,“ konkretizovala Vojenčiaková.
Pretrvávajúci záujem je podľa nej tiež o požičiavanie bicyklov či elektrobicyklov. „Vlani sa to začalo už s prvými slnečnými dňami v apríli. Počas roka sme ich požičali celkovo v 90 prípadoch. Ponúkame aj možnosť požičať si grátis k bicyklom cyklovozík pre malé dieťa do štyroch rokov,“ ozrejmila riaditeľka, podľa ktorej o túto službu mali záujem hlavne turisti z iných regiónov. V požičiavaní bicyklov mesto pre záujem turistov pokračuje aj v tomto roku bez zvyšovania cien.
Široká ponuka bicyklov vrátane elektrických Turisti si v Hnúšti môžu požičať štyri elektrobicykle a tri trekové bicykle, ako aj štyri klasické a tri detské bicykle. Primátor Roman Lebeda pripomenul, že s nápadom spustiť prevádzku cyklobusu začali v Hnúšti už v roku 2015. „Postupne sme k tomu pridávali aj bicykle na prenájom. V roku 2019 a 2020 sa nám podarilo tiež získať nejaké granty na nákup nových elektrobicyklov,“ povedal.
Ako pokračovala Michaela Hroncová, vedúca oddelenia vnútornej správy, školstva a sociálnych vecí Mestského úradu Hnúšťa, bicykle a cyklovozík v celkovej hodnote 5 200 eur boli zakúpené vďaka úspešnému projektu mesta s názvom Sadni na bicykel. Podporený bol zo strany Banskobystrického samosprávneho kraja prostredníctvom OOCR Gemer.
„Keďže dopyt po požičovni bicyklov v našom meste rastie, sme radi, že realizáciou tohto projektu môžeme vyjsť v ústrety svojim občanom a návštevníkom z okolia, uspokojiť ich záujmy a ponúknuť im širšie možnosti využitia svojho voľného času či poznávania regiónu,“ povedala Hroncová.
Za požičanie elektrobicykla záujemca zaplatí 25 eur na celý deň. V prípade krosového bicykla je to päť eur a u klasického či detského bicykla tri eurá.
Cyklovozík je k požičanému bicyklu poskytnutý zdarma.
Bicykle je navyše možné po dohode vrátiť až ďalší deň ráno.

Rezervácie na jazdu bicyklom a cestu cyklobusom sú možné počas letnej sezóny na čísle 0901 706 641, alebo e-mailom na . Je potrebné zaregistrovať sa minimálne 24 hodín vopred.
Viac informácií v prípade záujmu poskytne:
Mgr. Diana Vojenčiaková































__________________________________________________
Študoval na gymnáziu v Revúcej, kde sa aktívne zúčastňoval na národnom kultúrnom živote a v r. 1874 maturoval, teológiu vo Viedni a Erlangene. Pôsobil ako farár v Dobrej Nive a stal sa seniorom Zvolenského seniorátu, na dôchodku žil v Banskej Bystrici. Zapojil sa do slovenských národoobranných snáh, bol členom a funkcionárom Slovenskej národnej strany, členom SNR, signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa a členom výboru Matice slovenskej. Zostavil zbierku modlitieb pre mládež, konfirmačnú príručku. Bol činný aj v oblasti cirkevnej historiografie, venoval sa i dejinám umenia a ochrane kultúrnohistorických pamiatok. Výrazne sa zúčastňoval na pedagogickej a osvetovej činnosti, prednášal o racionálnom hospodárení a ovocinárstve. Svoje skúsenosti a znalosti publikoval vo viacerých časopisoch. -MM-
Narodil sa v rodine garbiara. Vzdelanie získaval v Hrachove, Rožňave, na lýceu v Levoči a od roku 1841 na lýceu v Bratislave, kde sa stal tiež členom a funkcionárom Ústavu reči a literatúry slovenskej, spolupracovík Ľ. Štúra. V roku 1848 bol počas revolúcie krátko uväznený spolu s Jánom Franciscim-Rimavským a Štefanom Markom Daxnerom. Po revolúcii začal pracovať ako slúžny Gemersko-malohontskej stolice, neskôr bol stoličným prísažným v Rimavskej Sobote. Písal básnické cykly, lyricko-epické útvary a veršované drámy a venoval sa tiež publicistike, kde obhajoval a bránil štúrovskú slovenčinu, rozvíjal slovanskú myšlienku, ale tiež kriticky komentoval domáce spoločenské pomery. Okrem vlastnej tvorby sa venoval tiež prekladom z anglickej, nemeckej, ruskej a poľskej literatúry. Celá jeho tvorba tlačou vyšla až v rokoch 1966 – 1967. -MM-
Právo študoval na Právnickej akadémii v Prešove a na univerzite v Kluži. Pôsobil v advokácii a samospráve, v roku 1914 bol starostom Jelšavy, od roku 1925 prednášal správne a finančné právo v Miskolci, potom pôsobil ako riadny profesor na univerzite v Debrecíne. Venoval sa verejnému a finančnému právu, z tejto oblasti publikoval články v odborných čaopisoch a vydal niekoľko publikácií. -MM-
Predstaviteľ historickej maľby. Študoval na ev. gymnáziu v Rožňave, právo v Pécsi, maliarstvo na výtvarnej akadémii vo Viedni a v Paríži. Témy čerpal takmer výlučne z uhorskej histórie a svoje skúsenosti z bojov za nezávislosť spracovával tým, že ich umiestňoval do vzdialenej minulosti. Svojimi dielami povýšil uhorské historické maliarstvo na európsku úroveň. Ako prvý uhorský maliar získal v roku 1860 zlatú medailu parížskeho Saloon annuel za obrazy z uhorských dejín. Jeho obrazy z neho robia jedného z najväčších predstaviteľov romanticko-akademickej historickej maľby. -MM-
Ľudovú školu navštevoval v Hrachove, študoval na gymnáziu v Revúcej, v rokoch 1874 – 1880 v Rimavskej Sobote, medicínu na univerzite vo Viedni. Ako lekár pôsobil vo Viedni, na Myjave a v Novom Meste nad Váhom. Angažoval sa na hospodárskom, politickom i národno-kultúrnom poli. Založil a do konca života viedol Ľudovú banku v Novom Meste nad Váhom, ktorú projektoval ako jedno zo stredísk politického národného pohybu, na jeho rozvoj využíval i jej finančné zdroje. Funkcionár Slovenskej národnej strany, tvorca jej finančného programu. Vydával a redigoval Považské noviny, v brožúrach reagoval na politické dianie, do časopisov a novín prispieval národno-kultúrnymi, politickými a zdravotno-osvetovými článkami. -MM-
Svoj profesionálny život prežil ako učiteľ, neskôr ako riaditeľ Základnej školy v Slavošovciach, bol fotodokumentaristom v Zbore pre občianske záležitosti, pracoval ako predseda školskej a kultúrnej komisie, ako poslanec MNV a zakrátko podpredseda MNV. Ako dlhoročný predseda historicko-dokumentačnej komisie pri Oblastnom výbore Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov v Rožňave zásadným spôsobom prispel k dokumentácii SNP a protifašistického odboja na Gemeri. Podstatne prispel k rekonštrukcii rodného domu P. E. Dobšinského, v ktorom postupne vybudoval muzeálnu expozíciu. Bol jedným z autorov myšlienky oživiť Slavošovský tunel pod Homôlkou, dnes je z neho známa turistická atrakcia a rekreačná oblasť. Jeho vzťah k histórii a k spoločenskému dianiu sa prejavil aj v publikovaní mnohých článkov v rôznych regionálnych časopisoch. Je autorom viacerých publikácií, v ktorých dokumentoval dejiny Slavošoviec a jej okolia. -MM-
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a Rimavskej Sobote, na právnickej akadémii v Prešove a na univerzite v Kluži. Potom pracoval ako advokátsky koncipient v rôznych mestách, v roku 1905 začína v Bánovciach nad Bebravou svoju samostatnú advokátsku kariéru. Od 1916 príslušník čs. légií v Rusku, kde bol členom Čs. Národnej rady a redaktorom slovenských časopisov, od apríla 1919 bol gemersko-malohontský župan v Rimavskej Sobote, potom župan v Nitre a krajinský viceprezident v Bratislave. Aktívne sa zúčastňoval nielen na politickom, ale i kultúrnom a spoločenskom živote. Publikoval množstvo besedníc, čŕt, humoresiek, noviel, poviedok a básní. Román Demokrati a niektoré poviedky a básne boli preložené do viacerých jazykov a upravené pre film a televíziu (Štvorylka, Slnečný kúpeľ). V roku 1945 bol ako prvý Slovák menovaný za národného umelca. -MM-