Zameriava sa predovšetkým na históriu baníctva v regióne Malohont, konkrétne na ťažbu a spracovanie rúd železa, neskôr mastenca a magnezitu. Múzeum ponúka aj expozíciu atraktívneho minerálu – pyritu, ľudovo nazývaného mačacie zlato. Pyrit sa v regióne Hnúšte vyskytuje ako sprievodný minerál v mastencovo-magnezitových ložiskách, a práve tu sa našli najväčšie exponáty v rámci celého Slovenska.
Expozícia múzea disponuje značnou zbierkou baníckych predmetov, minerálov či exponátov odkazujúcich na históriu okolia mesta Hnúšťa. Celkový obraz interiéru obohacuje dioráma vstupu do banskej štôlne so žilou pyritu. Návštevníkov prevedie históriou aj zaujímavý dokumentárny film s unikátnymi zábermi podzemných štôlní. Súčasťou návštevy múzea je aj krátky vstup do hlbinných priestorov bane, v ktorej návštevníci prejdú 600 metrov.
V tomto výnimočnom projekte sa spojila samospráva mesta Hnúšťa s podnikateľským sektorom, ktorý reprezentujú spoločnosti Gemerská nerudná spoločnosť, a. s., SMZ Jelšava, a. s., a občiansky sektor, ktorý zastupuje občianske združenie Horná Rimava. K mestu Hnúšťa, ktoré do projektu vložilo svoju budovu sa pripojila i štátna správa a samospráva vyššieho územného celku. Finančnú podporu na rekonštrukciu budovy poskytlo Ministerstvo investícií a regionálneho rozvoja SR, časť expozícií finančne podporil Banskobystrický samosprávny kraj prostredníctvom príspevku Rozvojovej agentúry BBSK v Oblastnej organizácii cestovného ruchu Gemer. ,,Aj v oblasti cestovného ruchu sme urobili v Hnúšti výrazný skok dopredu. Vznikol tu náučný chodník na Ceste Márie Széchy, múzeum priemyselnej histórie, oddychová zóna s historickým kamenným mostom, obnovujeme historický park a budovu Petrivaldského vily. Banícke múzeum s možnosťou vstupu do podzemia je už ale nadregionálnym produktom, ktorý skutočne môže prilákať návštevníkov z celého Slovenska. Takto významnú atrakciu som za posledné roky v našom okrese nezaznamenal,“ hovorí o aktivitách Hnúšte v oblasti turizmu primátor mesta Roman Lebeda.
Ján Lunter, predseda Banskobystrického samosprávneho kraja, doplnil, že „expozícia novovzniknutého múzea je spracovaná veľmi atraktívne. Ja sám som sa vďaka filmu, ktorý je súčasťou expozície, dozvedel veľa nových informácií. Som si istý, že toto miesto sa stane obľúbeným cieľom návštevníkov, ale najmä školských výletov zo širokého okolia. Potrebujeme ukázať našej mládeži, ako žili naši predkovia a najmä ako baníctvo a ťažba nerastných surovín aj dnes dávajú prácu obyvateľom našich regiónov.“
„Región Gemer-Malohont má bohatú históriu baníctva a priemyslu, ktorú pripomína niekoľko významných pamiatok. Ich trasu mapuje železná cesta, ponúkajúca návštevníkom niekoľkodňové putovanie naším regiónom a sme nesmierne radi, že Hnúšťa so svojou bohatou tradíciou baníctva priniesla novú expozíciu, dotvárajúcu príbeh tejto časti našej histórie. Okrem baníckeho múzea však v Hnúšti nachádzame mnoho zaujímavostí, ktoré vytvárajú bohatú turistickú ponuku pre návštevníkov mesta,“ dodal Viktor Brádňanský, destinačný koordinátor OOCR GEMER.
Banské múzeum v Hnúšti sa nachádza pri areáli spoločnosti GENES, adresa je Mútnik – Skálie 1, Hnúšťa.
Dvere múzea budú otvorené každú sobotu o 10:00 hod. na jeden vstup. Sprevádzaný vstup do podzemia je potrebné si rezervovať telefonicky vopred. Vstup do múzea je zdarma, kombinácia múzeum + banské podzemie stojí 4 € za osobu.
Mgr. Viktor Brádňanský
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. Na jeho rodnom dome sa nachádza pamätná tabuľa s bustou od sochára J. Kostku. -MM-
Študoval v Rožňave a na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. Učiteľ a organista v Pohorelej. Skomponoval vyše 100 cirkevných skladieb, z ktorých v roku 1883 vydal spevník pohrebných piesni Trúchlivé hlasy a v roku 1894 Adventné a vianočné piesne. Zbieral a knižne vydal zbierku Slovenské ľudové piesne, vzťahujúce sa na Muráň. V periodikách Slovenské noviny a Vlasť a svet uverejnil okolo 20 ľudovýchovných poviedok, hlavne s historickými námetmi. Zostavil dvojjazyčné šlabikáre a čítanky, učebnicu zemepisu a dejepisu Európy, do slovenčiny preložil Dejiny hradu Muráň od Jozefa Droppu (1905). Rozsah knihy je 160 strán, zameraná je na dejiny hradu a okolia, šľachtické rody na hrade Muráň, ako aj zvyky, piesne a povesti v tejto časti Gemera. Bol členom výboru Gemerskej župy, prvý predseda Veľkorevúckeho učitelského spolku, predseda Muránsko-horehronského učiteľskeho spolku, hlavný notár učiteľského spolku v rožňavskom biskupstve. -MM-
Manželka maliara Edmunda Gwerka. Študovala v Dobšinej, Banskej Bystrici, na Filozofickej fakulte KU v Prahe. Učiteľka v Spišskej Novej Vsi, Rimavskej Sobote, Bratislave a v Banskej Štiavnici. Zaoberala sa staršou históriou Slovenska, neskôr priekopnícky účinkovala v maďaristike. Venovala sa aj výskumu slovenskej literatúry, pripravila medailóny o popredných slovenských spisovateľoch. Svoje štúdie publikovala v rôznych časopisoch, heslami prispela do Ottovho náučného slovníka. Členka redakčného kruhu Prúdov a literárneho časopisu Služba. Aktivistka a funkcionárka vedeckých spolkov a ženského hnutia na Slovensku, spoluzostavovateľka a spoluautorka feministického zborníka Žena novej doby (1938), v ktorom propagovala úplnú emancipáciu ženy. Ako prekladateľka sa orientovala na pokrokových autorov maďarskej literatúry. Účastníčka SNP, rasovo prenasledovaná, zahynula ako obeť fašizmu v Kremničke. -MM-
Stredoškolské štúdium absolvoval v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Kežmarku, potom študoval právo na univerzite v Budapešti, neskôr slavistiku vo Viedni a v Prahe. Popri práci v prekladateľskom oddelení predsedníctva vlády, neskôr na ministerstve vnútra v Budapešti, sa venoval slovenčine, jej pôvodu a nárečiam. Jazykovedným bádaním sa pričinil o ustálenie pravopisnej normy spisovanej slovenčiny. Medzi jeho základné jazykovedné práce patria diela Príspevky k dejinám jazyka slovenského, Slovenský pravopis, K reči o slovenskom pravopise. V roku 1902 vydal kodifikačnú Rukoväť spisovnej reči slovenskej, založenej na stredoslovenskom nárečí, ktorá až do vydania Pravidiel slovenského pravopisu v roku 1931 bolo normou spisovného jazyka. Bol tiež autorom básní, besedníc a humoresiek, národno-politickej publicistiky. Zbieral nárečové materiály, medzi nimi ľudovú prózu a najmä rozprávky, ktoré vyšli posmrtne vo viacerých edíciách. -MM-
Študoval na evanjelickom lýceu v Banskej Štiavnici, v Levoči, potom na evanjelickom kolégiu v Prešove. Pôsobil ako farár v Hrachove. Počas štúdia sa zúčastňoval na národnokultúrnej práci štúrovskej mládeže v Levoči, pôsobil v slovenských kultúrnych spolkoch a bol členom Jednoty mládeže slovenskej a Spolku miernosti. Popri pastoračnej práci sa usiloval o upevnenie slovenského národného povedomia proti rastúcej maďarizácii. Publikoval najmä v časopise Korouhev na Sionu, prispel do Dobšinského povestí rozprávkou Mlynček. -MM-
Pôvodným zamestnaním bol zubný technik. Počas druhej svetovej vojny sa zapojil do protifašistického odboja, pôsobil v oblasti Gemera, ako spojka udržiaval styk medzi pokrokovými silami v Dobšinej a Revúcej, pomáhal budovať ilegálny technický aparát. Po vypuknutí SNP príslušník partizánskeho oddielu Sláva, vytvoril prieskumný oddiel Karol, s ktorým sa pripojil do partizánskej jednotky Petőfi, stal sa jej veliteľom a vyvíjal bojovú činnosť v priestore Dobšinej, Rimavskej Soboty, Plešivca, Rožňavy a Čiernej Lehoty. V decembri 1944 operoval v priestore Slavošovce – Rožňava – Zlatá Idka, kde plnil aj prieskumné, spravodajské a diverzné úlohy. Keď sa skupina pod jeho velením presunula do okolia Vyšnej Slanej a Rejdovej v ťažkých bojoch padol do zajatia a po mučení ho nacisti verejne popravili na námestí v Dobšinej. In memoriam bol vyznamenaný Čs. vojnovým krížom, Radom SNP II. triedy a Radom červenej hviezdy. Na budove pošty v Dobšinej je na jeho pamiatku osadená pamätná tabuľa. -MM-