a v zime si privyrábali muži v neďalekom kameňolome v Konrádovciach.
Najtragickejšie obdobie obce nastalo po Viedenskej arbitráži v roku 1938, kedy veľmoci (Taliansko, Nemecko) rozhodli o odstúpení južnej časti Slovenska horthyovskému Maďarsku. Napriek tomu, že až na jednu, rodiny boli v obci všetci slovenskej národnosti, zo dňa na deň nesmeli v škole ani na verejnosti hovoriť po slovensky. Predvádzanie priestupcov žandármi na žandársku stanicu v obci Hodejov bolo takmer na dennom poriadku.
No dňa 4. novembra 1944 v ranných hodinách napochodovali do obce nyilassiovskí fašisti a za asistencie žandárov odvliekli 15 mužov najskôr na žandársku stanicu do Hodejova a potom do Jesenského. Odtiaľ ich po 3 dňoch v „dobytčích“ vagónoch odtransportovali do Štúrova, kde ich odovzdali gestapu, ktoré ich transportovalo do zberného koncentračného tábora v Dachau. O ich osude sa dozvedeli ich rodiny až po skončení druhej svetovej vojny, kedy sa z nich živí vrátili iba dvaja. Jeden z nich zomrel na následky pobytu v koncentračnom tábore po niekoľkých týždňoch po návrate. Jednému z nich sa počas transportu podarilo z vlaku utiecť.
Po vzniku ZO SZPB v obci v decembri 2004, už po 16. raz v tento deň organizujú v obci spomienkové pietne zhromaždenie občanov, spojené s kladením vencov k pamätníku spomínaných obetí, ktorý bol vybudovaný v roku 1974. Okrem pozostalých rodín Becherovcov, Golianovcov, Šufliarskovcov, Kapcovcov, Mikušovcov, Kulichovcov, Ostrihoňovcov sa pietneho aktu zúčastňuje zástupca Veľvyslanectva Ruskej federácie v SR, ktorých občania pozývajú ako prejav vďaky za oslobodenie obce spod fašistickej tyranie. Je tragédiou, že spomínané obete odvliekli fašisti 50 dní pred oslobodením obce vojakmi Červenej armády.
Za veľvyslanectvo RF v SR sa pietneho zhromaždenia zúčastnil a veniec položil k pamätníku pán Michajl Machekin.
Tohtoročné zhromaždenie malo osobitný aj duchovný nádych. Po prvýkrát sa tohto zhromaždenia za Ministerstvo obrany SR zúčastnil plk. ThDr. Marian Bodolló a kpt. David Vargaestók, ktorí pri pamätníku celebrovali za obete svätú omšu.
Pietneho aktu sa zúčastnili aj delegácie základných organizácií Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov z Utekáča, Kokavy nad Rimavicou a Poltára.
Tradične sa aktu zúčastňujú 83-ročný pán Štefan Kapec z Kalinova, ktorému odvliekli otecka a 88-ročná pani Helena Kožiaková, rod. Golianová, ktorej odvliekli troch príbuzných. Vo svojich príhovoroch všetci rečníci zdôrazňovali význam zachovávania a uctenia si obetí fašizmu, pretože fašizmus od konca druhej svetovej vojny nebol nikdy tak oživený ako v dnešnej dobe. Na fotografii pri pamätníku odovzdáva predsedovi ZO SZPB prihlášku do tejto organizácie nová členka Ing. Anna Sebíňova. Naša ZO SZPB zaviedla tento spôsob príjmania prihlášok iba nedávno. Ako prvá odovzdala takto prihlášku Alžbetka Pupalová pri pamätníku vojakov Červenej armády vo Svidníku dňa 6.10.2016 predsedovi ÚR SZPB Pavlovi Sečkárovi.
Tieto udalosti je nutné a aktuálne si pripomínať a oboznamovať s hrôzami vojny práve dnes mladej generácii, ktorá má o udalostiach spred 72 rokov chabé vedomosti, vďaka deformovanému školskému systému, ale aj laxným a nevhodným prístupom k tejto problematike zo strany svojich rodičov.
Po skončení kladenia vencov na iné myšlienky navodil svojím umením fujarista Stanislav Kamenský zo Zvolena.
JUDr. Jozef Pupala,
predseda ZO SZPB
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. Na jeho rodnom dome sa nachádza pamätná tabuľa s bustou od sochára J. Kostku. -MM-
Študoval v Rožňave a na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. Učiteľ a organista v Pohorelej. Skomponoval vyše 100 cirkevných skladieb, z ktorých v roku 1883 vydal spevník pohrebných piesni Trúchlivé hlasy a v roku 1894 Adventné a vianočné piesne. Zbieral a knižne vydal zbierku Slovenské ľudové piesne, vzťahujúce sa na Muráň. V periodikách Slovenské noviny a Vlasť a svet uverejnil okolo 20 ľudovýchovných poviedok, hlavne s historickými námetmi. Zostavil dvojjazyčné šlabikáre a čítanky, učebnicu zemepisu a dejepisu Európy, do slovenčiny preložil Dejiny hradu Muráň od Jozefa Droppu (1905). Rozsah knihy je 160 strán, zameraná je na dejiny hradu a okolia, šľachtické rody na hrade Muráň, ako aj zvyky, piesne a povesti v tejto časti Gemera. Bol členom výboru Gemerskej župy, prvý predseda Veľkorevúckeho učitelského spolku, predseda Muránsko-horehronského učiteľskeho spolku, hlavný notár učiteľského spolku v rožňavskom biskupstve. -MM-
Manželka maliara Edmunda Gwerka. Študovala v Dobšinej, Banskej Bystrici, na Filozofickej fakulte KU v Prahe. Učiteľka v Spišskej Novej Vsi, Rimavskej Sobote, Bratislave a v Banskej Štiavnici. Zaoberala sa staršou históriou Slovenska, neskôr priekopnícky účinkovala v maďaristike. Venovala sa aj výskumu slovenskej literatúry, pripravila medailóny o popredných slovenských spisovateľoch. Svoje štúdie publikovala v rôznych časopisoch, heslami prispela do Ottovho náučného slovníka. Členka redakčného kruhu Prúdov a literárneho časopisu Služba. Aktivistka a funkcionárka vedeckých spolkov a ženského hnutia na Slovensku, spoluzostavovateľka a spoluautorka feministického zborníka Žena novej doby (1938), v ktorom propagovala úplnú emancipáciu ženy. Ako prekladateľka sa orientovala na pokrokových autorov maďarskej literatúry. Účastníčka SNP, rasovo prenasledovaná, zahynula ako obeť fašizmu v Kremničke. -MM-
Stredoškolské štúdium absolvoval v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Kežmarku, potom študoval právo na univerzite v Budapešti, neskôr slavistiku vo Viedni a v Prahe. Popri práci v prekladateľskom oddelení predsedníctva vlády, neskôr na ministerstve vnútra v Budapešti, sa venoval slovenčine, jej pôvodu a nárečiam. Jazykovedným bádaním sa pričinil o ustálenie pravopisnej normy spisovanej slovenčiny. Medzi jeho základné jazykovedné práce patria diela Príspevky k dejinám jazyka slovenského, Slovenský pravopis, K reči o slovenskom pravopise. V roku 1902 vydal kodifikačnú Rukoväť spisovnej reči slovenskej, založenej na stredoslovenskom nárečí, ktorá až do vydania Pravidiel slovenského pravopisu v roku 1931 bolo normou spisovného jazyka. Bol tiež autorom básní, besedníc a humoresiek, národno-politickej publicistiky. Zbieral nárečové materiály, medzi nimi ľudovú prózu a najmä rozprávky, ktoré vyšli posmrtne vo viacerých edíciách. -MM-
Študoval na evanjelickom lýceu v Banskej Štiavnici, v Levoči, potom na evanjelickom kolégiu v Prešove. Pôsobil ako farár v Hrachove. Počas štúdia sa zúčastňoval na národnokultúrnej práci štúrovskej mládeže v Levoči, pôsobil v slovenských kultúrnych spolkoch a bol členom Jednoty mládeže slovenskej a Spolku miernosti. Popri pastoračnej práci sa usiloval o upevnenie slovenského národného povedomia proti rastúcej maďarizácii. Publikoval najmä v časopise Korouhev na Sionu, prispel do Dobšinského povestí rozprávkou Mlynček. -MM-
Pôvodným zamestnaním bol zubný technik. Počas druhej svetovej vojny sa zapojil do protifašistického odboja, pôsobil v oblasti Gemera, ako spojka udržiaval styk medzi pokrokovými silami v Dobšinej a Revúcej, pomáhal budovať ilegálny technický aparát. Po vypuknutí SNP príslušník partizánskeho oddielu Sláva, vytvoril prieskumný oddiel Karol, s ktorým sa pripojil do partizánskej jednotky Petőfi, stal sa jej veliteľom a vyvíjal bojovú činnosť v priestore Dobšinej, Rimavskej Soboty, Plešivca, Rožňavy a Čiernej Lehoty. V decembri 1944 operoval v priestore Slavošovce – Rožňava – Zlatá Idka, kde plnil aj prieskumné, spravodajské a diverzné úlohy. Keď sa skupina pod jeho velením presunula do okolia Vyšnej Slanej a Rejdovej v ťažkých bojoch padol do zajatia a po mučení ho nacisti verejne popravili na námestí v Dobšinej. In memoriam bol vyznamenaný Čs. vojnovým krížom, Radom SNP II. triedy a Radom červenej hviezdy. Na budove pošty v Dobšinej je na jeho pamiatku osadená pamätná tabuľa. -MM-