Predvianočné knižné obchody boli naplnené množstvom všelijakej literatúry. Medzi ňou nechýbala ani poézia. Prispel k tomu aj Ondrej Nagaj, nám známy básnik, pochádzajúci z Gemera. Predtým mu vo Vydavateľstve Vegaprint Mošovce vyšla jeho najnovšia básnická zbierka Šepotance, ktorá obohatila pestrý zoznam okolo 40 jeho vydaných kníh pre deti predškolského i mladšieho školského veku, ale aj pre dospelých. Ich tematická pestrosť mu umožnila prezentovať širokú obsahovú škálu. Majstrovstvo autora preto chvália napríklad Riekanky do škôlky, Hádanky, Veršíky o zvieratkách a iné. Druhú skupinu tvorí paleta začínajúca ľúbostnými básňami a končiaca spoločensko-kritickými veršami. Také boli napríklad Verše na pni, Krajina človeka, Šiel učiteľ poza školu, Nenechajte ma na pokoji, Aj kameň dušu má, Posmešníky a iné. Aj v spomínanej najnovšej zbierke Šepotance tvojím chrbtom. / Keby ti to povedali / priamo po slovensky, / mal by si to jasné. Alebo v básni Príhovor: Milosťpani, / ja som vás mal rád, / až ma hriali / ohne pekelné. / Ja viem, / za ten učiteľský plat... / Dvojnásobok / by bol z tehelne.
Ako poďakovanie za jeho básnickú zbierku som Ondrejovi Nagajovi, ostrieľanému autorovi množstva textov napísal: „Vaše básne sa dobre čítajú, lebo majú myšlienku dobre známu všetkým. Bude mi veľkou cťou o nej napísať aspoň zopár viet.“ Tí, ktorí sa oboznámili s celou Nagajovou tvorbou mi iste dajú za pravdu. Ale aby som nechválil iba sám Šepotance, použijem niekoľko myšlienok Ondreja Mišáka, ktorý 
v časti Namiesto doslovu napísal aj toto: „Texty najnovšieho súboru zdanlivo vyslovujú účtovanie a sumarizovanie, sú písané akoby „na ceste z tohto sveta“ a usilujú sa vrátiť, čo bolo autorovi dopriate v živote. Tak vyzerá ich povrch. Vnútri je to citlivá a hlboká kontemplácia. Rozjímanie nielen o triviálnych témach časnosti a večnosti, ale aj prítomnosti, na ktorú sa mení v jeho ponímaní celá človečia minulosť. Nielen vlastná, či minulosť jeho najbližších, ale aj tých, čo už nie sú medzi nami. A ešte tých, čo preleteli básnikovým životom možno ako meteory."
Zbierka obsahuje 50 autorových básní, z ktorých dve sú napísané v rodnom filierskom nárečí z Ratkovského Bystrého: Závišč a Tvŕdze. Odporúčam si zbierku zadovážiť a aj ju celú prečítať. Formát ju predurčuje vziať si ju do vrecka na dlhšie, či kratšie prechádzky, a spolu s autorom iba tak šepotať si. Skúste si najprv tieto dve básne:
|
Momentka
Zelené ovce na bielom poli pasiem, sýkorky sa s úctou klaňajú. Čudujem sa, čo som v tebe našiel, čo krásne si kladiem pod hlavu.
V mojom ráme našiel som ťa celú, ako varíš vodu na kávu a horúcu šálku dáš mi do rúk ako perlu z tvojho pokladu.
Preto mi je s tebou psovsky dobre, keď sa k tebe chvíľku pritúlim. Moje cesty sú ti ťažko schodné. Možno nie sú vôbec pre ľudí.
Zelené nebo a oblaky biele. Práve teraz ideš do školy. Tak rád by som za lavicou sedel a aj nebo k tebe naklonil.
|
Nástrahy
Ak mi raz príde strohý príkaz nežiť, pokračovaním bytia poverím svoje brezy.
Bude ma láskať stádo sýkoriek a hrdličky pricukria svoj slák. Povedia: - Bol a teraz ho niet. Občas aj vták padne na zobák. Netreba im potom ani krídla. Ráta sa to, za čím lietali. Vôbec neviem, čo znamená vyhrať, ak zmysel je práve v lietaní.
Už nikdy viac nebude čas dospieť a prefarbiť svoje čierne dni. Najkrajšie je, ako tráva zoschne a stratí sa medzi prstami.
|
||
|
(Zo zbierky Ondrej Nagaj: Šepotance. Mošovce. Vegaprint s.r.o. 2013) |
|||
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. Na jeho rodnom dome sa nachádza pamätná tabuľa s bustou od sochára J. Kostku. -MM-
Študoval v Rožňave a na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. Učiteľ a organista v Pohorelej. Skomponoval vyše 100 cirkevných skladieb, z ktorých v roku 1883 vydal spevník pohrebných piesni Trúchlivé hlasy a v roku 1894 Adventné a vianočné piesne. Zbieral a knižne vydal zbierku Slovenské ľudové piesne, vzťahujúce sa na Muráň. V periodikách Slovenské noviny a Vlasť a svet uverejnil okolo 20 ľudovýchovných poviedok, hlavne s historickými námetmi. Zostavil dvojjazyčné šlabikáre a čítanky, učebnicu zemepisu a dejepisu Európy, do slovenčiny preložil Dejiny hradu Muráň od Jozefa Droppu (1905). Rozsah knihy je 160 strán, zameraná je na dejiny hradu a okolia, šľachtické rody na hrade Muráň, ako aj zvyky, piesne a povesti v tejto časti Gemera. Bol členom výboru Gemerskej župy, prvý predseda Veľkorevúckeho učitelského spolku, predseda Muránsko-horehronského učiteľskeho spolku, hlavný notár učiteľského spolku v rožňavskom biskupstve. -MM-
Manželka maliara Edmunda Gwerka. Študovala v Dobšinej, Banskej Bystrici, na Filozofickej fakulte KU v Prahe. Učiteľka v Spišskej Novej Vsi, Rimavskej Sobote, Bratislave a v Banskej Štiavnici. Zaoberala sa staršou históriou Slovenska, neskôr priekopnícky účinkovala v maďaristike. Venovala sa aj výskumu slovenskej literatúry, pripravila medailóny o popredných slovenských spisovateľoch. Svoje štúdie publikovala v rôznych časopisoch, heslami prispela do Ottovho náučného slovníka. Členka redakčného kruhu Prúdov a literárneho časopisu Služba. Aktivistka a funkcionárka vedeckých spolkov a ženského hnutia na Slovensku, spoluzostavovateľka a spoluautorka feministického zborníka Žena novej doby (1938), v ktorom propagovala úplnú emancipáciu ženy. Ako prekladateľka sa orientovala na pokrokových autorov maďarskej literatúry. Účastníčka SNP, rasovo prenasledovaná, zahynula ako obeť fašizmu v Kremničke. -MM-
Stredoškolské štúdium absolvoval v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Kežmarku, potom študoval právo na univerzite v Budapešti, neskôr slavistiku vo Viedni a v Prahe. Popri práci v prekladateľskom oddelení predsedníctva vlády, neskôr na ministerstve vnútra v Budapešti, sa venoval slovenčine, jej pôvodu a nárečiam. Jazykovedným bádaním sa pričinil o ustálenie pravopisnej normy spisovanej slovenčiny. Medzi jeho základné jazykovedné práce patria diela Príspevky k dejinám jazyka slovenského, Slovenský pravopis, K reči o slovenskom pravopise. V roku 1902 vydal kodifikačnú Rukoväť spisovnej reči slovenskej, založenej na stredoslovenskom nárečí, ktorá až do vydania Pravidiel slovenského pravopisu v roku 1931 bolo normou spisovného jazyka. Bol tiež autorom básní, besedníc a humoresiek, národno-politickej publicistiky. Zbieral nárečové materiály, medzi nimi ľudovú prózu a najmä rozprávky, ktoré vyšli posmrtne vo viacerých edíciách. -MM-
Študoval na evanjelickom lýceu v Banskej Štiavnici, v Levoči, potom na evanjelickom kolégiu v Prešove. Pôsobil ako farár v Hrachove. Počas štúdia sa zúčastňoval na národnokultúrnej práci štúrovskej mládeže v Levoči, pôsobil v slovenských kultúrnych spolkoch a bol členom Jednoty mládeže slovenskej a Spolku miernosti. Popri pastoračnej práci sa usiloval o upevnenie slovenského národného povedomia proti rastúcej maďarizácii. Publikoval najmä v časopise Korouhev na Sionu, prispel do Dobšinského povestí rozprávkou Mlynček. -MM-
Pôvodným zamestnaním bol zubný technik. Počas druhej svetovej vojny sa zapojil do protifašistického odboja, pôsobil v oblasti Gemera, ako spojka udržiaval styk medzi pokrokovými silami v Dobšinej a Revúcej, pomáhal budovať ilegálny technický aparát. Po vypuknutí SNP príslušník partizánskeho oddielu Sláva, vytvoril prieskumný oddiel Karol, s ktorým sa pripojil do partizánskej jednotky Petőfi, stal sa jej veliteľom a vyvíjal bojovú činnosť v priestore Dobšinej, Rimavskej Soboty, Plešivca, Rožňavy a Čiernej Lehoty. V decembri 1944 operoval v priestore Slavošovce – Rožňava – Zlatá Idka, kde plnil aj prieskumné, spravodajské a diverzné úlohy. Keď sa skupina pod jeho velením presunula do okolia Vyšnej Slanej a Rejdovej v ťažkých bojoch padol do zajatia a po mučení ho nacisti verejne popravili na námestí v Dobšinej. In memoriam bol vyznamenaný Čs. vojnovým krížom, Radom SNP II. triedy a Radom červenej hviezdy. Na budove pošty v Dobšinej je na jeho pamiatku osadená pamätná tabuľa. -MM-