a na pána šoféra, nastúpili sme do autobusu a nadšení i plní očakávaní sme vyrazili do hôr. Hneď po príchode sme sa prekvapivo sťažka vtesnali do lyžiarok, ale o to ľahšie sme skočili na lyže. Teda väčšina z nás, pretože niektorí sa s týmto „nemotorným“ športovým čudom stretli prvýkrát. Zoznámili sme sa s lyžiarskym svahom, pred ktorým sme mali ešte niektorí rešpekt a boli sme vďační lanovke, na ktorej sme mohli oddychovať v náročnejších lyžiarskych úsekoch dňa. Keď nás priviezli do útulného, teplého, nám už známeho penziónu Javorina, vybalili sme sa, trochu sme si oddýchli a oboznámili sme sa s okolím.
Prvý večer sme si vypočuli niečo o bezpečnosti na lyžiarskom svahu aj o teórii lyžovania. Každý deň kurzu sme začínali výbornými výdatnými raňajkami, po ktorých sme vyrážali na svah. Počas dňa sme lyžovali dvakrát – dopoludnia a popoludní. Každý večer pre nás učitelia vymysleli zaujímavý program.
Druhý večer sa niesol v znení „Izba baví izbu“. Najzaujímavejšia bola asi pantomíma, do ktorej sa zapojili aj učitelia. Fascinovalo nás aj vystúpenie nášho kamaráta Mateja s kartami.
Už tretí deň sme boli z lyžovania unavení, no vďaka zábave bolo všetko super. Mohli sme sa ísť poprechádzať s pani učiteľkou Pirochovou a korčuľovať sa s pani učiteľkou Kunštárovou a s pánom učiteľom Bábeľom. Počas tretieho večera si posádky izieb vytvorili plagáty, ktoré sme aj prezentovali. O tom, že boli pekné sa mohli presvedčiť aj ostatní, pretože teraz zdobia panely a nástenky na chodbách našej školy. Tri najnápaditejšie plagáty boli ocenené sladkými dobrotami a „špeci“ cenu (medaily – piškótky) udelila porota plagátu „Krakonoš“. Toto pomenovanie pre nášho super rýchleho zjazdára Mareka nás bavilo počas celého kurzu.
Posledný večer bol pre nás najúsmevnejší. Po lyžovaní sme si užili sneh na Novej Holi úplne všetci. Tí, ktorí sa vďaka pani učiteľke naučili lyžovať len pred dvoma dňami a lyžovanie na Novej Holi by bolo pre nich ešte náročné, si mohli na tomto ešte nezdolanom svahu zahrať HUTUTU. Do hry sa zapojili aj učitelia. V šere sa ozýval náš smiech, ba priam rehot, spôsobený váľaním sa v snehu a hádzaním nie celkom elegantných rybičiek s takmer dokonalým mäkkým pristátím. Takmer..., ale nakoniec aj Šuňo, tvrdý a odhodlaný to hráč, zvládol tých svojich pár kvapiek krvi z nosa s úsmevom. Dukátové buchtičky boli chutným štartom na to, aby sme to poriadne roztočili na parkete. Po večeri sme sa poďakovali majiteľovi penziónu za starostlivosť a on si pre nás pripravil prekvapenie. Zahral nám na gitare a zaspieval. Pani učiteľka vyhodnotila kurz, odovzdala nám diplomy za jeho úspešné absolvovanie a poďakovala pani doktorke, ktorá sa ochotne starala o chorých spolužiakov. Diskotéka bola fajn. Vybláznili sme sa a mohli sme si zatancovať aj s učiteľmi. Veľmi sa nám spať nechcelo, ale museli sme si oddýchnuť. Na ďalší deň nás čakalo lyžiarske doobedie. Ale čo s tou otužovacou sprchou? Voda bola raz ľadová a raz vrelá, no nejako sme si poradili.
V deň odchodu si každý hľadal svoje stratené ponožky. Po raňajkách sme vytvorili reťaz, pomocou ktorej sme šikovne naložili kufre do auta. Vychutnali sme si posledné jazdy lanovkou a lyžovačku plnú slnka, nakúpili sme malé suveníry pre radosť, doplnili sme si zásoby na cestu a príjemne unavení sme si podriemkavali na ceste do našich domovov. Radi by sme ostali, ale aj sme sa tešili domov. Pred školou nás už čakali rodičia. A na záver... trocha poézie:
Pred školou sa všetci zišli, predsa na lyžiarsky sme išli.
A tak všetci v buse sedia, sladkosti a buchty jedia.
Aj bača sa k nim pridá rád, doniesol celý batoh limonád.
Nooo, Simona, youtuber, kričí nahlas: „Mobil ber!“
Kým ho stihnem vybrať von, nastane tam veľký zhon.
Tošo rýchly ako blesk, nevšimol si Žofku, tresk!
Kaja s Vlaďou balia chlapcov na svahu, nech zavolajú, veď sú oni na ťahu.
Každý druhý je tu chorý, tretieho zas hlava bolí.
Škoda, že to ubehlo tak svižne, dúfame,
že rok medzi ďalším lyžiarskym sa len tak mihne.
Žiaci a učitelia
ZŠ I. B. Zocha Revúca




























__________________________________________________
Študoval na gymnáziu v Revúcej, kde sa aktívne zúčastňoval na národnom kultúrnom živote a v r. 1874 maturoval, teológiu vo Viedni a Erlangene. Pôsobil ako farár v Dobrej Nive a stal sa seniorom Zvolenského seniorátu, na dôchodku žil v Banskej Bystrici. Zapojil sa do slovenských národoobranných snáh, bol členom a funkcionárom Slovenskej národnej strany, členom SNR, signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa a členom výboru Matice slovenskej. Zostavil zbierku modlitieb pre mládež, konfirmačnú príručku. Bol činný aj v oblasti cirkevnej historiografie, venoval sa i dejinám umenia a ochrane kultúrnohistorických pamiatok. Výrazne sa zúčastňoval na pedagogickej a osvetovej činnosti, prednášal o racionálnom hospodárení a ovocinárstve. Svoje skúsenosti a znalosti publikoval vo viacerých časopisoch. -MM-
Narodil sa v rodine garbiara. Vzdelanie získaval v Hrachove, Rožňave, na lýceu v Levoči a od roku 1841 na lýceu v Bratislave, kde sa stal tiež členom a funkcionárom Ústavu reči a literatúry slovenskej, spolupracovík Ľ. Štúra. V roku 1848 bol počas revolúcie krátko uväznený spolu s Jánom Franciscim-Rimavským a Štefanom Markom Daxnerom. Po revolúcii začal pracovať ako slúžny Gemersko-malohontskej stolice, neskôr bol stoličným prísažným v Rimavskej Sobote. Písal básnické cykly, lyricko-epické útvary a veršované drámy a venoval sa tiež publicistike, kde obhajoval a bránil štúrovskú slovenčinu, rozvíjal slovanskú myšlienku, ale tiež kriticky komentoval domáce spoločenské pomery. Okrem vlastnej tvorby sa venoval tiež prekladom z anglickej, nemeckej, ruskej a poľskej literatúry. Celá jeho tvorba tlačou vyšla až v rokoch 1966 – 1967. -MM-
Právo študoval na Právnickej akadémii v Prešove a na univerzite v Kluži. Pôsobil v advokácii a samospráve, v roku 1914 bol starostom Jelšavy, od roku 1925 prednášal správne a finančné právo v Miskolci, potom pôsobil ako riadny profesor na univerzite v Debrecíne. Venoval sa verejnému a finančnému právu, z tejto oblasti publikoval články v odborných čaopisoch a vydal niekoľko publikácií. -MM-
Predstaviteľ historickej maľby. Študoval na ev. gymnáziu v Rožňave, právo v Pécsi, maliarstvo na výtvarnej akadémii vo Viedni a v Paríži. Témy čerpal takmer výlučne z uhorskej histórie a svoje skúsenosti z bojov za nezávislosť spracovával tým, že ich umiestňoval do vzdialenej minulosti. Svojimi dielami povýšil uhorské historické maliarstvo na európsku úroveň. Ako prvý uhorský maliar získal v roku 1860 zlatú medailu parížskeho Saloon annuel za obrazy z uhorských dejín. Jeho obrazy z neho robia jedného z najväčších predstaviteľov romanticko-akademickej historickej maľby. -MM-
Ľudovú školu navštevoval v Hrachove, študoval na gymnáziu v Revúcej, v rokoch 1874 – 1880 v Rimavskej Sobote, medicínu na univerzite vo Viedni. Ako lekár pôsobil vo Viedni, na Myjave a v Novom Meste nad Váhom. Angažoval sa na hospodárskom, politickom i národno-kultúrnom poli. Založil a do konca života viedol Ľudovú banku v Novom Meste nad Váhom, ktorú projektoval ako jedno zo stredísk politického národného pohybu, na jeho rozvoj využíval i jej finančné zdroje. Funkcionár Slovenskej národnej strany, tvorca jej finančného programu. Vydával a redigoval Považské noviny, v brožúrach reagoval na politické dianie, do časopisov a novín prispieval národno-kultúrnymi, politickými a zdravotno-osvetovými článkami. -MM-
Svoj profesionálny život prežil ako učiteľ, neskôr ako riaditeľ Základnej školy v Slavošovciach, bol fotodokumentaristom v Zbore pre občianske záležitosti, pracoval ako predseda školskej a kultúrnej komisie, ako poslanec MNV a zakrátko podpredseda MNV. Ako dlhoročný predseda historicko-dokumentačnej komisie pri Oblastnom výbore Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov v Rožňave zásadným spôsobom prispel k dokumentácii SNP a protifašistického odboja na Gemeri. Podstatne prispel k rekonštrukcii rodného domu P. E. Dobšinského, v ktorom postupne vybudoval muzeálnu expozíciu. Bol jedným z autorov myšlienky oživiť Slavošovský tunel pod Homôlkou, dnes je z neho známa turistická atrakcia a rekreačná oblasť. Jeho vzťah k histórii a k spoločenskému dianiu sa prejavil aj v publikovaní mnohých článkov v rôznych regionálnych časopisoch. Je autorom viacerých publikácií, v ktorých dokumentoval dejiny Slavošoviec a jej okolia. -MM-
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a Rimavskej Sobote, na právnickej akadémii v Prešove a na univerzite v Kluži. Potom pracoval ako advokátsky koncipient v rôznych mestách, v roku 1905 začína v Bánovciach nad Bebravou svoju samostatnú advokátsku kariéru. Od 1916 príslušník čs. légií v Rusku, kde bol členom Čs. Národnej rady a redaktorom slovenských časopisov, od apríla 1919 bol gemersko-malohontský župan v Rimavskej Sobote, potom župan v Nitre a krajinský viceprezident v Bratislave. Aktívne sa zúčastňoval nielen na politickom, ale i kultúrnom a spoločenskom živote. Publikoval množstvo besedníc, čŕt, humoresiek, noviel, poviedok a básní. Román Demokrati a niektoré poviedky a básne boli preložené do viacerých jazykov a upravené pre film a televíziu (Štvorylka, Slnečný kúpeľ). V roku 1945 bol ako prvý Slovák menovaný za národného umelca. -MM-