a na pána šoféra, nastúpili sme do autobusu a nadšení i plní očakávaní sme vyrazili do hôr. Hneď po príchode sme sa prekvapivo sťažka vtesnali do lyžiarok, ale o to ľahšie sme skočili na lyže. Teda väčšina z nás, pretože niektorí sa s týmto „nemotorným“ športovým čudom stretli prvýkrát. Zoznámili sme sa s lyžiarskym svahom, pred ktorým sme mali ešte niektorí rešpekt a boli sme vďační lanovke, na ktorej sme mohli oddychovať v náročnejších lyžiarskych úsekoch dňa. Keď nás priviezli do útulného, teplého, nám už známeho penziónu Javorina, vybalili sme sa, trochu sme si oddýchli a oboznámili sme sa s okolím.
Prvý večer sme si vypočuli niečo o bezpečnosti na lyžiarskom svahu aj o teórii lyžovania. Každý deň kurzu sme začínali výbornými výdatnými raňajkami, po ktorých sme vyrážali na svah. Počas dňa sme lyžovali dvakrát – dopoludnia a popoludní. Každý večer pre nás učitelia vymysleli zaujímavý program.
Druhý večer sa niesol v znení „Izba baví izbu“. Najzaujímavejšia bola asi pantomíma, do ktorej sa zapojili aj učitelia. Fascinovalo nás aj vystúpenie nášho kamaráta Mateja s kartami.
Už tretí deň sme boli z lyžovania unavení, no vďaka zábave bolo všetko super. Mohli sme sa ísť poprechádzať s pani učiteľkou Pirochovou a korčuľovať sa s pani učiteľkou Kunštárovou a s pánom učiteľom Bábeľom. Počas tretieho večera si posádky izieb vytvorili plagáty, ktoré sme aj prezentovali. O tom, že boli pekné sa mohli presvedčiť aj ostatní, pretože teraz zdobia panely a nástenky na chodbách našej školy. Tri najnápaditejšie plagáty boli ocenené sladkými dobrotami a „špeci“ cenu (medaily – piškótky) udelila porota plagátu „Krakonoš“. Toto pomenovanie pre nášho super rýchleho zjazdára Mareka nás bavilo počas celého kurzu.  

Posledný večer bol pre nás najúsmevnejší. Po lyžovaní sme si užili sneh na Novej Holi úplne všetci. Tí, ktorí sa vďaka pani učiteľke naučili lyžovať len pred dvoma dňami a lyžovanie na Novej Holi by bolo pre nich ešte náročné, si mohli na tomto ešte nezdolanom svahu zahrať HUTUTU. Do hry sa zapojili aj učitelia. V šere sa ozýval náš smiech, ba priam rehot, spôsobený váľaním sa v snehu a hádzaním nie celkom elegantných rybičiek s takmer dokonalým mäkkým pristátím. Takmer..., ale nakoniec aj Šuňo, tvrdý a odhodlaný to hráč, zvládol tých svojich pár kvapiek krvi z nosa s úsmevom. Dukátové buchtičky boli chutným štartom na to, aby sme to poriadne roztočili na parkete. Po večeri sme sa poďakovali majiteľovi penziónu za starostlivosť a on si pre nás pripravil prekvapenie. Zahral nám na gitare a zaspieval. Pani učiteľka vyhodnotila kurz, odovzdala nám diplomy za jeho úspešné absolvovanie a poďakovala pani doktorke, ktorá sa ochotne starala o chorých spolužiakov. Diskotéka bola fajn. Vybláznili sme sa a mohli sme si zatancovať aj s učiteľmi. Veľmi sa nám spať nechcelo, ale museli sme si oddýchnuť. Na ďalší deň nás čakalo lyžiarske doobedie. Ale čo s tou otužovacou sprchou? Voda bola raz ľadová a raz vrelá, no nejako sme si poradili.

V deň odchodu si každý hľadal svoje stratené ponožky. Po raňajkách sme vytvorili reťaz, pomocou ktorej sme šikovne naložili kufre do auta. Vychutnali sme si posledné jazdy lanovkou a lyžovačku plnú slnka, nakúpili sme malé suveníry pre radosť, doplnili sme si zásoby na cestu a príjemne unavení sme si podriemkavali na ceste do našich domovov. Radi by sme ostali, ale aj sme sa tešili domov. Pred školou nás už čakali rodičia. A na záver... trocha poézie:

Pred školou sa všetci zišli, predsa na lyžiarsky sme išli.
A tak všetci v buse sedia, sladkosti a buchty jedia.
Aj bača sa k nim pridá rád, doniesol celý batoh limonád.
Nooo, Simona, youtuber, kričí nahlas: „Mobil ber!“
Kým ho stihnem vybrať von, nastane tam veľký zhon.
Tošo rýchly ako blesk, nevšimol si Žofku, tresk!
Kaja s Vlaďou balia chlapcov na svahu, nech zavolajú, veď sú oni na ťahu.
Každý druhý je tu chorý, tretieho zas hlava bolí.
Škoda, že to ubehlo tak svižne, dúfame,
že rok medzi ďalším lyžiarskym sa len tak mihne.

Žiaci a učitelia
ZŠ I. B. Zocha Revúca