Zdravie (59)
Podradené kategórie
V Čiernom Potoku na počesť 76. výročia SNP od dobrovoľných darcov tiekla opäť krv
Napísal(a) J. Pupala
Dňa 14.8.2020 v malej obci Čierny Potok, okres Rimavská Sobota, v piatok 14. augusta 2020 tiekla opäť krv.
Napriek opatreniam v súvislosti s koronavírusom, miestna Základná organizácia Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov arm. gen. Ludvíka Svobodu v spolupráci s Obecným úradom, Klubom darcov krvi v spolupráci a Národnou transfúznou službou SR, pracovisko Banská Bystrica zorganizovali už XV. ročník Slovanskej kvapky krvi na počesť SNP.
Napriek horúčave prišlo darovať krv celkom viac ako 30 dobrovoľníkov od Bratislavy, Žiliny, Mošoviec, Michaloviec, Prešova...
Samozrejme, že organizátori akcie mali plné ruky práce už predchádzajúci deň. Obecný úrad v obci zabezpečil dezinfekciu priestorov, kde sa krv odoberala, vrátane čakárne pred odberom, sociálnych zariadení... certifikovaným odborníkom.
Duševné zdravie potrebuje našu pozornosť viac ako inokedy
Napísal(a) Barbora Oberučová
Každý deň počas trvania krízy prichádzajú nové a nové informácie, ktoré znamenajú zásahy do nášho bežného fungovania. Nariadenia, obmedzenia, zákazy, odporúčania, ale aj postupné uvoľnenia a dobré správy. Akokoľvek sa bude situácia ďalej vyvíjať a život sa bude postupne vracať do normálu, určité aspekty nášho krízou prestaveného života môžu ostať ešte pomerne dlhú dobu aktuálne. Jedným z nich je dopad krízovej situácie na duševné zdravie obyvateľstva, ktoré sa bude zotavovať ešte dlho po skončení špeciálneho režimu. V kontexte aktuálnej situácie sa rozhodli strategicky a dlhodobo reagovať Nadácia Orange a Orange. Začínajú podporou Krízovej linky pomoci.
Žiaľ, je to tak a potvrdzujú to aj dáta. Na Slovensku sa lieči na psychiatrické diagnózy 350 000 ľudí, ktorí sú extrémne ohrození izoláciou a výrazne zníženou schopnosťou absolvovať pravidelnú liečbu kontaktným spôsobom.
Darcov krvi od koronavírusu ochránila v Tornali bohyňa Lada
Napísal(a) JUDr. J. Pupala
Nadšenci, darcovia krvi bez nároku na odmenu dňa 9.3.2020 darovali v Tornali bezplatne krv. Termín odberu krvi bol dohodnutý už pred koncom minulého roka. Nikto nepredpokladal, že sa rozšírí epidémia „KORONAVÍRUSU“. Napriek striktným opatreniam a zrušeniu pôvodného miesta odberu, vyšlo v ústrety mesto Tornaľa – miestna časť Šafárikovo a umožnilo na poslednú chvíľu odber krvi v Mestskom kultúrnom stredisku v Tornali. Takmer z hodiny na hodinu vyhlasovali príslušné orgány zákaz organizovaniu spoločenských akcií. Napriek tomu prichádzali viac ako 2 desiatky ľudí ochotných darovať krv. No striktné reguly boli nekompromisné.
Prečo nemá bezpríspevkový darca krvi nárok na verejné ocenenie?
Napísal(a) JUDr. J. Pupala
Dňa 12.12.2019 Územný spolok Slovenského červeného kríža v Rimavskej Sobote oceňoval mnohonásobných bezpríspevkových darcov krvi tohto okresu. Podujatie sa uskutočnilo v budove protestantskej cirkvi v Rimavskej Sobote, ktorá nesie názov, ktorému nerozumiem, lebo nie som maďarskej národnosti, narodil som sa v Čechách. Bolo mi však prezentované, že je to dom PROTESTANTSKEJ CIRKVI, ktorá podlieha pod „episkurát“ v Madarsku.
Pri referátoch pani tajomníčky a podpredsedníčky Územného spolku SČK v Rimavskej Sobote mi chýbala spomienka na niektoré osobnosti, ktoré by si v tomto prejave zaslúžili pozornosť, napr. pani Knapčoková, prvá Slovenka, rodáčka z Tisovca, ocenená Mezinárodným červenným krížom medailou Florence Nightingalovej,
Jaroslav Krivda z Revúcej si prevzal diamantovú plaketu za 80 bezpríspevkových odberov krvi
Napísal(a) Katarína Kvetková
Človek už dokáže vyrobiť všeličo, len krv nie. Je to vzácna tekutina, ktorá zachraňuje ľudské životy aj vďaka bezpríspevkovým darcom krvi. Práve týmto ľuďom patrilo slávnostné dopoludnie v stredu 4. decembra 2019 v obradnej sieni Mestského úradu v Revúcej. Zorganizoval ho Územný spolok Slovenského Červeného kríža v Rimavskej Sobote v spolupráci s Mestom Revúca a nemocnicou v Revúcej pri príležitosti odovzdávania Plakiet profesora MUDr. Jana Janského viacnásobným bezpríspevkovým darcom krvi.
Zlaté plakety sa udeľujú pri 40 odberoch u mužov a 30 u žien, strieborné pri 20 a bronzové pri 10 bezplatných odberoch krvi.
V Tornali si výročie oslobodenia pripomenuli najhumánnejším skutkom
Napísal(a) J. Pupala
V predvečer 75. výročia oslobodenia mesta Tornaľa (oslobodené bolo 19.12.1944) si pripomenuli zorganizovaním už XIV. ročníka „GEMERSKEJ KVAPKY SLOBODY“. Tamojší Klub darcov krvi v spolupráci s vedením DD a DSS na Úzkej ulici, ZO SZPB a NTS SR vysunuté pracovisko Banská Bystrica dňa 2.12.2019 od 07.30 do 11.00 v spoločenskej miestnosti uskutočnili bezplatný odber krvi. Z takmer 30 darcov ochotných bezplatne darovať krv bolo zaregistrovaných k odberu krvi 23, z ktorých bola krv odobratá 14 darcom krvi. Ostatným, žiaľ, zo zdravotných dôvodov a z dôvodov karantény nemohla byť krv odobratá. Vzhľadom k poveternostným podmienkam neprišla pojazdná odberová jednotka z Banskej Bystrice do Tornale v predpokladanom termíne, a tak sa začiatok odberu posunul takmer o pol hodiny.
V Čiernom Potoku tiekla Kvapka krvi SNP už štrnástykrát
Napísal(a) JUDr. Jozef Pupala
Dňa 2.8.2019 v čase od 07.30 do 10.30 hodiny sa uskutočnil už XIV. ročník Kvapky krvi SNP. Tento rok to bolo v znamení 75. výročia SNP (tento rok prvýkrát s logom ako Slovanská kvapka krvi SNP). ZO Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov arm. gen. Ludvíka Svobodu v spolupráci s OcÚ v Čiernom Potoku a miestnym Klubom darcov krvi v spolupráci s Národnou transfúznou spoločnosťou SR – stredisko v Banskej Bystrici zorganizovali ako jediní na Slovensku túto akciu už po 14-ty krát.
Ako prví prišli darovať krv otecko Pavol CIRBUS so synom Marekom z Rimavskej Soboty. Tradične na podujatí nechýbali ani vojaci Armády SR z Gemersko-malohontského-chemického útvaru v Rožňave Jaroslav ZAUŠKA a Štefan PENZEŠ. Krv daroval aj duchovný Armády SR pán David VARGA-EŠTÓK z Trebišova.
Jasné áno pre očkovanie proti kliešťovej encefalitíde
Napísal(a) Zuzana Široká
Aj na Slovensku aj v Nemecku sa pohybujeme v zamorených regiónoch, v každom dome máme mačku a deti celé dni behajú po lúkach, tak sme ich už od ranného veku dávali za- a preočkovať proti kliešťovej meningoencefalitíde.
Pri pravdepodobnosti natrafiť na infikovaného kliešťa je tu 1 - 5%, šanca rozvinutia choroby ešte nižšia, a tak sme sa my dospelí očkovaním vôbec nezaoberali. Nostra maxima culpa!
Karpatská kvapka krvi pribudla aj v Bartošovciach
Napísal(a) JUDr. J. Pupala
Dňa 13.4.2019 od 08.00 do 10.00 hodiny Klub darcov krvi Slovenského Červeného kríža v Bartošovciach v spolupráci s Obecným úradom obce a Národnou transfúznou službou SR, pracovisko Prešov, zorganizoval už opakovane v miestnej škole „Karpatskú kvapku krvi“. Túto akciu organizuje miestny klub darcov krvi SČK už po štvrtýkrát.
Gemerská kvapka krvi tiekla v Tornali aj pri 74. výročí ukončenia II. svetovej vojny
Napísal(a) JUDr. J. Pupala
Pri príležitosti ukončenia II. svetovej vojny obyvatelia Tornale postavili a slávnostne odhalili pamätník padlým osloboditeľom mesta Tornaľa – vojakom Červenej armády už 15. apríla 1945. Pri oslobodzovaní mesta položilo svoj život 202 vojakov Červenej armády a traja rumunskí vojaci.
Práve v deň 74. výročia tejto udalosti Klub darcov krvi v meste spolu so ZO SZPB v Tornali, DDSS v Tornali a Národnou transfúznou službou SR, vysunutým pracoviskom v Banskej Bystrici zorganizovali bezplatný odber krvi v priestoroch DDSS Tornaľa .
Viac...
Mestské kultúrne stredisko v Revúcej uvedie v cykle VEDECKÁ KAVIAREŇ nanajvýš aktuálnu tému – ALKOHOL A INÉ ZÁVISLOSTI. Bývalý herec a moderátor Ján Johny Peťko si prešiel vlastným peklom a okúsil skutočné dno. Keď sa z toho dostal a stal sa abstinujúcim alkoholikom, napísal o tejto svojej anabáze „biedopis“. A preto, že si úprimne želá, aby nikto ďalší nepodľahol démonovi, chodí po Slovensku a nezištne sa delí o vlastné skúsenosti, pomáha praktickými radami, ponúka vlastnú pomoc...
Svoju knihu „Démon chlast I.“ s podtitulom „Nalej, hrozí vytriezvenie...!“ vydal vo vlastnom náklade v roku 2017. Ide o autentickú spoveď, v ktorej popri rozvíjajúcom sa životnom príbehu popisuje zrod a postupný rozmach démona závislosti od alkoholu,
Gemerská kvapka slobody v Tornali podnietila dobrovoľných darcov darovať krv už trinástykrát
Napísal(a) J. Pupala
Klub darcov krvi v spolupráci so ZO SZPB maršála ZSSR R. J. Malinovského, v spolupráci s vedením Domu dôchodcov a Domu sociálnych služieb v Tornali, NTS SR, vysunuté pracovisko v Banskej Bystrici zorganizovali 11.12. 2018 v predvečer 74. výročia oslobodenia mesta Tornaľa vojakmi Červenej armády 2. Ukrajnského frontu pod velením maršála ZSSR R. J. Malinovského a v jej rámci aj rumunskými vojakmi, uskutočnili už XIII. ročník odberu krvi pod názvom „GEMERSKÁ KVAPKA SLOBODY“. Odber krvi sa uskutočnil v Dome dôchodcov a Dome sociálnych služieb v Tornali. Ochotu darovať krv prejavilo a prišlo 22 darcov krvi, a to: Eva Kvetková, Erika Dobiasová, Róber Póša, Andrej Šimon, Jaroslav Pínzik,
Už trinásť rokov prúdi Kvapka krvi SNP z Čierneho Potoka
Napísal(a) Ing. Veronika Rízová
Napriek tropickým horúčavám (+32°C), ktoré vládli u nás, dňa 14.8.2018 si do malebnej obce juhozápadného Gemera Čierny Potok našlo cestu s odhodlaním darovať bezplatne krv viac ako 30 dobrovoľných darcov krvi v rámci XIII. ročníka „Kvapky krvi SNP“. Do obce zavítal už o 6.00 hodine aj redaktor Rádia Regina Stred z Banskej Bystrice pán Marcel Páleš, ktorý v priamom vstupe rádia Regina informoval o význame poslania „Kvapky krvi SNP“ v Čiernom Potoku. V rozhovore s predsedom ZO SZPB arm. gen. Ludvika Svobodu v Čiernom Potoku priblížil poslucháčom rádia myšlienku a význam „Kvapky krvi SNP“ v Čiernom Potoku.
Podporiť Gemerskú kvapky krvi k MDŽ prišli nielen Tornaľčania, ale aj darcovia zo širokého okolia
Napísal(a) JUDr. J. Pupala
Už XIII. ročník „GEMERSKEJ KVAPKY KRVI K MDŽ“ sa uskutočnil 21. marca 2018 v čase od 08.00 do 11.30 hodiny. Akcia sa uskutočnila v spolupráci s Národnou transfúznou službou v SR, vysunuté pracovisko v Banskej Bystrici, darcov krvi v Tornali a DDSS v Tornali. Napriek tomu, že odber sa neuskutočnil v deň osláv MDŽ, prišlo v prvý jarný deň darovať krv celkom 36 darcov krvi, od ktorých po základnom zdravotnom vyšetrení bola odobratá krv 26 darcom. Darovať krv prišli nielen Tornaľčania, ale aj zo širokého okolia títo darcovia: Adriana Zaigmordová, Ľudovít Samko z Hucína, Gergely Pál z Tácht, Daniel Fedák z Čičaroviec, Lórant Ligárt z Bohúňova, Miroslav Kochan, Matej Škvarna z Hrachova, Pavel Galko z Držkoviec, František Nágel z Gemerskej Panice, Tibor Demeter z Kráľa, Štefan Kasík, Patrik Sajko z Aboviec, Norbert Varnék z Bretky,
Vzdelanie získal v Smrečanoch, kde býval po návrate z USA, neskôr pokračoval v štúdiu v Liptovskom MIkuláši a zmaturoval na učiteľskom ústave v Spišskej Novej Vsi. Ako učiteľ pôsobil na rôznych miestach, v rokoch 1928 – 1930 vo Vyšnej Slanej. Dej jeho románu Cesta zarúbaná sa odohráva práve tu – v "Radzimke". V roku 1931 sa dostal do Bratislavy, po vojne pracoval na Povereníctve školstva, bol poslancom Slovenskej národnej rady a členom predsedníctva Zväzu čs. spisovateľov. V románoch Cesta zarúbaná, Bude ako nebolo a iných zachytil spoločenské a politické pomery na Slovensku medzi svetovými vojnami, spojil v nich dokumentárnosť s lyrickými výrazovými prostriedkami. Vydal aj zbierky básní Čerň na palete, Balt, Jarnou cestou a i. Okrem tvorby pre dospelých sa tiež venoval písaniu próz pre deti a mládež – Jano, Čenkovej deti. V roku 1953 bol vymenovaný za národného umelca. -MM-
Študoval na učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, potom sa v roku 1903 zapísal na umelecko–priemyselnú školu do Budapešti, neskôr od roku 1905 na štúdiá maľby v mníchovskej súkromnej škole. Do Rimavskej Soboty sa vrátil v roku 1908. V novembri 1914 mu diagnostikovali tuberkulózu a srdcovú chybu, ktorej zanedlho podľahol. Bol výrazný kresliarsky talent, jeho kresby z čias štúdií, ale najmä z rokov 1908 – 1914 počas pobytu v Gemeri dosahujú vysokú úroveň. V maliarskej tvorbe sa venoval v prevažnej miere portrétu, figurálnej tvorbe a krajinomaľbe. Na Gemeri kreslil a maľoval autoportréty a podobizne známych, portréty matky a sestier pri domácich prácach a odpočinku, príležitostne zachytil zaujímavý ľudský typ alebo žánrovú scénu, zanechal viacero krajinárskych obrazov a zátiší. Známe sú jeho obrazy Dom v Hrachove, Chalúpka v Ratkovej, Husitský kostolík v Malých Teriakovciach. Najviac jeho diel sa nachádza v SNG v Bratislave a v Gemersko-malohontskom múzeu v Rimavskej Sobote. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote. Absolvoval štúdium hry na husliach u Viliama Kořínka na Vyššej hudobnej škole pre vzdelávanie učiteľov hudobných škôl a na JAMU v Brne. Pôsobil ako učiteľ na ĽŠU v Bratislave, od 1977 na Konzervatóriu v Bratislave, vyučoval hudobno-teoretické predmety, sluchovú analýzu a kompozíciu. Jeho tvorba má široký záber, komponoval skladby pre symfonické, komorné orchestre, sólový nástroj, sláčikové kvartetá, vokálno-inštrumentálne skladby a i. -MM-
Štúdium archeológie na FFUK v Bratislave ukončil v roku 1956 obhájením diplomovej práce Príspevok k osídleniu východného Slovenska v staršej dobe kamennej. Pracoval v Archeologickom ústave SAV v Nitre. Svoj záujem orientoval na výskum paleolitu, zaoberal sa typologickým určením a časovým zaradením nálezov. O. i. skúmal štyri praveké kresby uhľom v Ardovskej jaskyni, príbytky lovcov mamutov v Barci (súčasť Košíc), v Šelpiciach pri Trnave pazúriky, ktoré človek používal asi 25 tisíc rokov pred n. l., nálezom rydlového odštiepku z doby kamennej v Podolínci dokázal jeho prvé osídlenie. Je autorom monografie Barca bei Košice – paläolitische Fundstelle (Barca pri Košiciach – paleolitické nálezisko, 1968), spolupracoval pri vydaní Atlasu SSR (1980), v odbornej literatúre publikoval mnohé výsledky svojho výskumu staršej a strednej doby kamennej na Slovensku. -MM-
Študoval na Rímskokatolíckej cyrilo-metodskej bohosloveckej fakulte UK v Bratislave, neskôr v Ríme. V roku 1990 ho vymenoval pápež Ján Pavol II. za pomocného biskupa trnavskej arcidiecézy. Od svojho menovania zastával viacero dôležitých funkcií – tajomník Konferencie biskupov Slovenska, rektor kňazského seminára, predseda Slovenskej liturgickej komisie, vyučoval cirkevné právo na bohosloveckej fakulte UK a v rokoch 1992 – 2001 pôsobil ako súdny vikár Bratislavsko-trnavskej arcidiecézy. Bol predsedom Ekonomicko-právnej rady Konferencie biskupov Slovenska. 23.11.2002 sa stal historicky prvým biskupom koadjútorom (pomocným biskupom s nástupníckym právom) v rožňavskej diecéze. 27.12.2008 bol menovaný za rožňavského diecézneho biskupa. Od roku 2015 pôsobil ako emeritný diecézny biskup rožňavský. -MM-
Študoval na filozofickom kurze kráľovskej akadémie v Bratislave, potom medicínu vo Viedni. Krátko pôsobil ako rodinný lekár a lekár chudobných v Bratislave, od roku 1861 ako homeopatický lekár v Budapešti. Popularizátor telocviku, spoluzakladateľ telocvičného spolku v Budapešti, knižne vydal jeho dejiny a prácu o rekreačných zariadeniach vo Vysokých Tatrách. Odborné články publikoval v rôznych časopisoch, redigoval homeopatický časopis. V roku 1858 bol spoluzakladateľom Spolku lekárov-homeopatov a stal sa jeho tajomníkom. -MM-
Pôsobil ako učiteľ a ako vedúci odboru školstva ONV v Rimavskej Sobote. Bol zakladateľom Gemerskej vlastivednej spoločnosti v roku 1966, stal sa jej predsedom a zároveň redaktorom novozaloženej revue Obzor Gemera. Spoločnosť viedol 25 rokov, ktorá sa jeho zásluhou vypracovala na rozvinutú výskumnú a vydavateľskú inštitúciu. Publikoval viac ako 200 príspevkov v rôznych novinách – recenzie, profily osobností, informácie o literárnych postavách Gemera, o protifašistickom odboji, vlastivedné články, informácie o kultúrnych a spoločenských akciách, konferenciách, oslavách výročí, rozhovory, zaujímal sa aj o gemerské nárečia, históriu, geografiu, vlastivedu, prírodu, historické pamiatky. Knižne vydal monografie o Jánovi Bottovi, J. D. Čipkovi, A. H. Škultétym, J. Palkovičovi, S. Vozárovi a ďalších. Spolu s J. Orlovským vydal knihu Stredogemerské nárečia (1975). Zaslúžil sa o vydávanie zborníkov: Vlastivedné štúdie Gemera, Gemer – národopisné štúdie a Literárne postavy Gemera. Organizoval vedecký výskum, podporoval ochranu duchovného i hmotného dedičstva minulých generácií, živej i neživej prírody, ako aj životného prostredia obcí, miest a celého regiónu Gemera-Malohontu. V Aleji dejateľov v Rimavskej Sobote má pomník s bustou. -MM-
V rokoch 1926 – 1934 študovala na gymnáziu v Rožňave, potom na FFUK v Bratislave. V rokoch 1938 – 1945 bola profesorkou na gymnáziu v Tisovci, v rokoch 1945 – 1969 na gymnáziu v Rimavskej Sobote. Počas SNP bola korektorkou povstaleckých novín Zvesti z tisovskej posádky v Tisovci. Vo svojej publikačnej činnosti sa zamerala na literárne postavy Gemera. V r. 1963 vydala knihu Literárna minulosť a prítomnosť okresu Rimavská Sobota. Spracovala monografiu Petra Kellnera Hostinského, ktorú publikovala v zborníku Literárne postavy Gemera. Bola spoluorganizátorkou Gemerských kultúrnych dní, patrila k zakladateľom Gemerskej vlastivednej spoločnosti i Slovenského zväzu žien v Rimavskej Sobote. Zaujímala sa o skvalitnenie pedagogickej práce, svoje články o využívaní múzejných zbierok na hodinách dejepisu a o začleňovaní regionálnych prvkov do vyučovacieho procesu publikovala v zborníku Škola a práca. -MM-
Maturoval na gymnáziu v Revúcej, teológiu a klasickú filológiu študoval vo Viedni, v Bazileji a v Zürichu. Jeho úsilie o menovanie za profesora gymnázia v Revúcej sa pre zrušenie gymnázia nemohlo uskutočniť. Preto začal v roku 1881 učiť u slovenských krajanov v Iloku a Petrovci (Chorvátsko). V roku 1938 sa vrátil na Slovensko a žil v Martine. Jeho odborná činnosť bola značne široká: vynikol ako autor pedagogických prác, ako historik, publicista i ako kultúrny a hospodársky činiteľ, venoval sa aj jazykovede, geografii, etnografii, literárnej histórii, biografii a prekladom z latinčiny, gréčtiny a srbochorváčtiny. Veľkú pozornosť venoval aj Gemeru. V tomto smere je cenná rozsiahla práca Tisovec v minulosti, ktorú v rokoch 1912 – 1914 uverejňoval na pokračovanie v časopise Domácnosť a škola a vyšla aj knižne v Tisovci v r. 1998. V strede jeho pozornosti bola Revúca a najmä problémy revúckeho gymnázia. Písal aj o dejinách Jelšavy, o Muránskom zámku, Muránskej Zdychave a iných otázkach, týkajúcich sa Gemera. V meste Ilok je na jeho počesť dodnes pomenovaná jedna z ulíc. -MM-
Študoval teológiu v Bratislave, Jene a Wittenbergu. Ako evanjelický farár pôsobil na rôznych miestach, od roku 1820 v Tisovci. V roku 1823 bol zvolený do funkcie superintendenta evanjelickej cirkvi a. v. potiského okolia. Všestranne bránil záujmy Slovákov, v roku 1842 viedol deputáciu na cisársky dvor do Viedne, ktorá odovzdala slovenský Prestolný prosbopis na riešenie postavenia Slovákov. Vystúpil na obranu Ľ. Štúra a Katedry slovenskej reči a literatúry na Ev. lýceu v Bratislave. Bol členom spolku Tatrín. Podporoval vydávanie slovenských novín a literatúry, tlačou vydával aj svoje kázne a pastierske listy. V Tisovci, kde pôsobil dvadsaťosem rokov, bol iniciátorom založenia podporného peňažného spolku, knižnice, zaviedol povinnú 6-ročnú školskú dochádzku na evanjelických školách, dal postaviť nový kostol a školu, rozširoval vedomosti o racionálnom hospodárení, zavádzal pestovanie nových druhov ovocia a rozvíjal všestrannú ľudovýchovnú činnosť. -MM-