Zdravie (64)
Podradené kategórie
Gemerská kvapka krvi tiekla v Tornali aj pri 74. výročí ukončenia II. svetovej vojny
Napísal(a) JUDr. J. Pupala
Pri príležitosti ukončenia II. svetovej vojny obyvatelia Tornale postavili a slávnostne odhalili pamätník padlým osloboditeľom mesta Tornaľa – vojakom Červenej armády už 15. apríla 1945. Pri oslobodzovaní mesta položilo svoj život 202 vojakov Červenej armády a traja rumunskí vojaci.
Práve v deň 74. výročia tejto udalosti Klub darcov krvi v meste spolu so ZO SZPB v Tornali, DDSS v Tornali a Národnou transfúznou službou SR, vysunutým pracoviskom v Banskej Bystrici zorganizovali bezplatný odber krvi v priestoroch DDSS Tornaľa .
Mestské kultúrne stredisko v Revúcej uvedie v cykle VEDECKÁ KAVIAREŇ nanajvýš aktuálnu tému – ALKOHOL A INÉ ZÁVISLOSTI. Bývalý herec a moderátor Ján Johny Peťko si prešiel vlastným peklom a okúsil skutočné dno. Keď sa z toho dostal a stal sa abstinujúcim alkoholikom, napísal o tejto svojej anabáze „biedopis“. A preto, že si úprimne želá, aby nikto ďalší nepodľahol démonovi, chodí po Slovensku a nezištne sa delí o vlastné skúsenosti, pomáha praktickými radami, ponúka vlastnú pomoc...
Svoju knihu „Démon chlast I.“ s podtitulom „Nalej, hrozí vytriezvenie...!“ vydal vo vlastnom náklade v roku 2017. Ide o autentickú spoveď, v ktorej popri rozvíjajúcom sa životnom príbehu popisuje zrod a postupný rozmach démona závislosti od alkoholu,
Gemerská kvapka slobody v Tornali podnietila dobrovoľných darcov darovať krv už trinástykrát
Napísal(a) J. Pupala
Klub darcov krvi v spolupráci so ZO SZPB maršála ZSSR R. J. Malinovského, v spolupráci s vedením Domu dôchodcov a Domu sociálnych služieb v Tornali, NTS SR, vysunuté pracovisko v Banskej Bystrici zorganizovali 11.12. 2018 v predvečer 74. výročia oslobodenia mesta Tornaľa vojakmi Červenej armády 2. Ukrajnského frontu pod velením maršála ZSSR R. J. Malinovského a v jej rámci aj rumunskými vojakmi, uskutočnili už XIII. ročník odberu krvi pod názvom „GEMERSKÁ KVAPKA SLOBODY“. Odber krvi sa uskutočnil v Dome dôchodcov a Dome sociálnych služieb v Tornali. Ochotu darovať krv prejavilo a prišlo 22 darcov krvi, a to: Eva Kvetková, Erika Dobiasová, Róber Póša, Andrej Šimon, Jaroslav Pínzik,
Už trinásť rokov prúdi Kvapka krvi SNP z Čierneho Potoka
Napísal(a) Ing. Veronika Rízová
Napriek tropickým horúčavám (+32°C), ktoré vládli u nás, dňa 14.8.2018 si do malebnej obce juhozápadného Gemera Čierny Potok našlo cestu s odhodlaním darovať bezplatne krv viac ako 30 dobrovoľných darcov krvi v rámci XIII. ročníka „Kvapky krvi SNP“. Do obce zavítal už o 6.00 hodine aj redaktor Rádia Regina Stred z Banskej Bystrice pán Marcel Páleš, ktorý v priamom vstupe rádia Regina informoval o význame poslania „Kvapky krvi SNP“ v Čiernom Potoku. V rozhovore s predsedom ZO SZPB arm. gen. Ludvika Svobodu v Čiernom Potoku priblížil poslucháčom rádia myšlienku a význam „Kvapky krvi SNP“ v Čiernom Potoku.
Podporiť Gemerskú kvapky krvi k MDŽ prišli nielen Tornaľčania, ale aj darcovia zo širokého okolia
Napísal(a) JUDr. J. Pupala
Už XIII. ročník „GEMERSKEJ KVAPKY KRVI K MDŽ“ sa uskutočnil 21. marca 2018 v čase od 08.00 do 11.30 hodiny. Akcia sa uskutočnila v spolupráci s Národnou transfúznou službou v SR, vysunuté pracovisko v Banskej Bystrici, darcov krvi v Tornali a DDSS v Tornali. Napriek tomu, že odber sa neuskutočnil v deň osláv MDŽ, prišlo v prvý jarný deň darovať krv celkom 36 darcov krvi, od ktorých po základnom zdravotnom vyšetrení bola odobratá krv 26 darcom. Darovať krv prišli nielen Tornaľčania, ale aj zo širokého okolia títo darcovia: Adriana Zaigmordová, Ľudovít Samko z Hucína, Gergely Pál z Tácht, Daniel Fedák z Čičaroviec, Lórant Ligárt z Bohúňova, Miroslav Kochan, Matej Škvarna z Hrachova, Pavel Galko z Držkoviec, František Nágel z Gemerskej Panice, Tibor Demeter z Kráľa, Štefan Kasík, Patrik Sajko z Aboviec, Norbert Varnék z Bretky,
Zdravotná poisťovňa Dôvera zverejnila rebríček pacientskej spokojnosti za rok 2017 - nemocnica Svet zdravia, a. s., Rimavská Sobota piata
Napísal(a) T. Kráľ
V utorok 13. marca 2018 zdravotná poisťovňa Dôvera zverejnila pravidelný rebríček pacientskej spokojnosti za rok 2017: V kategórii všeobecných nemocníc sa Rimavská Sobota umiestnila na 5. mieste. Je to historicky najlepšie umiestnenie tejto nemocnice v rebríčkoch spokojnosti podľa pacientov. Minulý rok sa nemocnica umiestnila na 36. mieste zo 44 hodnotených všeobecných nemocníc podľa zdravotnej poisťovne Dôvera. Vyhrala tak neoficiálnu disciplínu „skokan roka“. Pripájam krátke vyjadrenie riaditeľa nemocnice Svet zdravia Rimavská Sobota – Ivana Mokrého:
Novorodenecké oddelenie nemocnice Svet zdravia Rožňava dostalo od Nadácie Križovatka osem monitorov dychu pre novorodencov
Napísal(a) Jana Fedáková
Novorodenecké oddelenie nemocnice Svet zdravia Rožňava 21. februára 2018 dostalo od Nadácie Križovatka osem monitorov dychu pre novorodencov BabySense. Tie kontrolujú dýchanie dieťaťa a varujú v prípade jeho ohrozenia. Nadácia chce takto pomôcť predchádzať Syndrómu náhleho úmrtia dojčiat (SIDS). „Monitory dychu nám pomáhajú v skoršom čase odhaliť u novorodenca problém s dýchaním. Ak nastane jeho zlyhanie, upozornia na to zvukovým a svetelným signálom. V takom prípade vie personál okamžite zareagovať a negatívne dôsledky pre dieťatko minimalizovať, prípadne úplne vylúčiť,“ uviedol riaditeľ nemocnice Svet zdravia Rožňava MUDr. Dušan Suchý.
V Nemocnici Svet zdravia v Rimavskej Sobote môžete prísť darovať Valentínsku kvapku krvi
Napísal(a) J. F.
Nemocnica Svet zdravia Rimavská Sobota sa v spolupráci so Slovenským Červeným krížom aj tento rok zapája do Valentínskej kvapky krvi. Záujemcovia môžu prísť darovať najvzácnejšiu tekutinu od 13. februára na hematologicko-transfuziologické oddelenie rimavskosobotskej nemocnice, a to v čase od 07:00 do 9:30 h. Akcia potrvá do 16. marca, odberové dni budú vždy v utorok a v piatok. Vlani sa do Valentínskej kvapky krvi v rimavskosobotskej nemocnici zapojilo 235 darcov. Darcom môže byť každý zdravý človek vo veku od 18 do 60 rokov (pri opakovanom darovaní do 65 rokov), ktorý má viac ako 50 kilogramov. Muži môžu darovať krv maximálne štyrikrát do roka, ženy maximálne trikrát do roka. Krv darcov potrebujú ťažko chorí onkologickí pacienti, matky po komplikovanom pôrode, pacienti po ťažkom krvácaní či pacienti pred náročnou operáciou.
Gemerskú kvapku krvi v Tornali podporilo 35 dobrovoľných darcov - Jaroslav Pinzík daroval krv už po 106-krát
Napísal(a) JUDr,. Jozef Pupala
Miestny Klub darcov krvi v Tornali spolu so Základnou organizáciou protifašistických bojovníkov, vedením DdaSS a NTS SR vysunutým pracoviskom v Banskej Bystrici, už po dvanástykrát zorganizovali „Gemerskú kvapku slobody“ pri príležitosti 73. výročia oslobodenia mesta vojakmi 2. Ukrajinského frontu Červenej armády a v jej začlenení aj vojakmi 4. rumunskej armády.
Mikulášsky darček pre mamičky z Rožňavy: Nemocnica otvorila novú pôrodnicu
Napísal(a) Tomáš Kráľ
Tradičné pôrodné sály nahradili komfortné pôrodné izby hotelového štandardu. Takto sa zmenila pôrodnica v nemocnici Svet zdravia Rožňava, ktorá prešla tento rok zásadnou prestavbou a dostala prívlastok pôrodnica novej generácie. Slávnostne ju otvorili v stredu 6. decembra 2017 a nechýbal pri tom ani Mikuláš.
„Vďaka novému konceptu, ktorý sme v nemocnici prestavbou zaviedli, získajú mamičky maximálny komfort i súkromie.
Viac...
Nemocnica v Rožňave má nové fyziatricko-rehabilitačné oddelenie
Napísal(a) Tomáš Kráľ
Nemocnica Svet zdravia Rožňava 5. októbra 2017 oficiálne predstavila nové fyziatricko-rehabilitačné oddelenie s kapacitou 20 lôžok. Určené je najmä pre hospitalizovaných pacientov napríklad po operáciách, traumatologických úrazoch alebo po cievnych mozgových príhodách. Bývalé priestory oddelenia ARO boli v rámci rekonštrukcie kompletne prestavané. Výsledkom je nové komfortné prostredie s 8 pacientskými izbami (dve nadštandardné jednolôžkové izby), 3 terapeutickými miestnosťami, 2 telocvičňami a zázemím pre personál.
Rimavsko - sobotských pacientov prekvapí Katka Knechtová
Napísal(a) T. K.V Čiernom Potoku tiekla krv na počesť Slovenského národného povstania
Napísal(a) JUDr. Jozef Pupala
Dňa 7.8.2017 v Čiernom Potoku celú noc pršalo. Akoby dážď chcel schladiť tropické teplá a prispieť k prijateľnejšiemu ovzdušiu pre tých, ktorí sa rozhodli darovať krv. Základná organizácia Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov, klub darcov krvi, Obecný úrad v Čiernom Potoku v spolupráci s Národnou transfúznou službou SR, vysunuté pracovisko v Banskej Bystrici zorganizovali už XII. ročník “KVAPKY KRVI NA POČESŤ SLOVENSKÉHO NÁRODNÉHO POVSTANIA“.
Miestny spolok SČK – KLUB DARCOV KRVI v Čiernom Potoku, Obecné zastupiteľstvo, Základná organizácia Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov armádneho generála Ludvíka Svobodu v Čiernom Potoku v spolupráci s Národnou transfúznou službou Slovenskej republiky, pracovisko Banská Bystrica, Vás pozývajú k bezplatnému odberu krvi, ktorý sa uskutoční v Kultúrnom dome v Čiernom Potoku, okr. Rimavská Sobota, v čase od 08.00 hod. do 11.30 hod. dňa 7. augusta 2017 /pondelok/.


































Študoval na gymnáziu v Brezne, divadelnú vedu a estetiku na Univerzite Komenského v Bratislave, divadelnú réžiu na VŠMU a na moskovskom divadelnom učilišti. Potom bol krátko rozhlasovým hlásateľom. Vlastnou réžiou začínal v divadle vo Zvolene a v Nitre a hosťoval vo všetkých mimobratislavských súboroch. V roku 1966 nastúpil ako režisér do Československej televízie v Bratislave do hlavnej redakcie literárno-dramatického vysielania, kde sa venoval najmä príprave mnohých adaptácií slovenských, ale aj svetových autorov. Patril k tvorcom slávnych a divácky obľúbených „bratislavských pondelkov“. V r. 1998 – 2003 bol vedúci katedry réžie Fakulty dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Bol členom Federálnej rady pre rozhlasové a federálne vysielanie a členom Rady STV (1992 – 1993). V roku 2006 dostal prémiu Literárneho fondu za celoživotné dielo v oblasti televíznej tvorby. -MM-
Študoval na viedenskej akadémii, špecializoval sa na romanticky poňaté krajinárstvo. V roku 1843 sa usadil v Sibini, kde pôsobil ako učiteľ kreslenia na ev. gymnáziu. Tu si otvoril fotografický ateliér s partnerom Karolom Kollerom a venovali sa najmä etnografickej fotografii. Z jeho práce zostalo približne 200 fotografií, ktoré boli očíslované a majú vysvetlivky v nemčine a rumunčine. Na všetkých je možné vidieť krásu ľudového kroja, ale aj niektoré aspekty tradičného transylvánskeho spoločenského života. Ako vášnivý cestovateľ namaľoval sériu krajiniek Karpát, v rokoch 1840 – 1842 počas jeho ciest navštívil horný Gemer, pobýval v Muráni a vytvoril tu dokumentárne a výtvarne pozoruhodné diela – Železné hámre na Muráni, Zrúcaniny hradu Muráň, veduta Revúcej s okolím, Silická jaskyňa a i. -MM-
Základné vzdelanie, i hudobné, získal v Ratkovej. Pokračoval na Učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, ako učiteľ začínal v Budinej, kde bol aj primášom vo vtedajšej miestnej ľudovej hudbe, neskôr učil v baníckom učilišti v Sirku, v Ratkovskom Bystrom, Ratkovej, v roku 1961 sa usadil s rodinou v Revúcej. Toto putovanie bolo vždy spojené s muzikou a zbieraním ľudových piesní. V roku 1973 bol jedným zo zakladateľov FS Lykovec v Revúcej. Vypomáhal FS Vlachovčan z Vlachova a spolupracoval aj s ľudovou hudbou FS Vepor z Klenovca a FS Kokavan z Kokavy nad Rimavicou. V októbri 1985 stál pri zrode FS Sinec v Hnúšti. Jeho hudobný odkaz zaznamenáva nahrávka hudby a piesní pod názvom Koj v tom Sirku bubnovali. Bol aj výrobcom ľudových hudobných nástrojov – píšťaliek, fujár, ale aj cimbalov. V roku 1998 mu bolo in memoriam udelené najvyššie vyznamenanie mesta Revúca – Zlatý Quirin. K jeho nedožitým 80. narodeninám sa v marci 2008 v Hnúšti, Revúcej a v Klenovci konal na jeho počesť významný slávnostný program pod názvom Život ako pieseň. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na Čs. štátnej pedagogickej akadémii v Bratislave. V rokoch 1933 – 1943 pôsobil ako učiteľ v Tisovci a v Hnúšti, bol pracovník Matice slovenskej, spoluzakladateľ Osvetového ústredia v Bratislave, kde bol vedúcim prednáškového oddelenia a vydával Osvetový zborník. Bol zakladateľom a prvým vedúcim Katedry knihovedy a vedeckých informácií FF UK v Bratislave (1960 – 1981) a prodekanom FF UK pre štúdium popri zamestnaní. Venoval sa dejinám knihovníctva, osvety a vzdelávania dospelých. Z tejto oblasti vydal niekoľko monografií, čo úspešne zavŕšil spoluúčasťou na tvorbe encyklopedických diel Encyklopédia Slovenska (1977 – 1982), Pedagogická encyklopédia Slovenska (1985). Bol aktívny ako divadelný ochotník, režisér, prednášateľ, publicista a propagátor Gemera-Malohontu. Rekonštruoval knižné fondy poškodené vojnou. V Hnúšti je po ňom pomenovaná miestna knižnica. -MM-
Študoval na gymnáziách v Spišskej Novej Vsi a Rožňave, teológiu na evanjelickej teologickej akadémii v Prešove a na viedenskej univerzite. Pôsobil ako farár v Pribyline a v Pešti, kde kráčal v šľapajach svojho predchodcu Jána Kollára, na sklonku života sa stal biskupom banského dištriktu. Pričinil sa o oživenie Slovenského spolku v Budapešti, spoluzakladal časopis Dunaj (1874). Bol dlhoročným členom Zpěvníkovej základiny, obstarával nové vydania a viedol korektúry náboženských kníh a spisov a prispieval do novín a časopisov. Písal poéziu, prózu, humoresky, venoval sa aj dramatike, literárnej kritike i publicistike, v ktorej dominovala národná problematika s národno-výchovným poslaním. Široký výber zo svojej poézie a prózy vydal v troch zväzkoch pod názvom Nevädze. V Ratkovej má v areáli ev. kostola pomník s pamätnou tabuľou. -MM-
Po absolvovaní lýcea v Levoči učil v Revúckej Lehote, v Potoku, Ozdíne, v Turom Poli. Súkromne vyštudoval teológiu a ako kňaz pôsobil v Hornom Tisovníku. Ako skladateľ sa orientoval na hymnické zbory a klavírne kompozície. Zhudobnil asi 600 duchovných piesní a zostavil z nich zbierku. Venoval sa aj publicistickej činnosti a teórii hudby. Napísal knihu Náuka súhlasu, ako praktický návod k poznaniu harmónie v hudbe, ktorá bola prvým slovenským pokusom o učebnicu harmónie s terminológiou v slovenčine. Prispieval do rôznych časopisov, v ktorých komentoval súčasné hudobné udalosti, zaoberal sa otázkami národnej hudby, školstva, sociálneho postavenia učiteľov. Bol recenzentom hudobnín a hudobných udalostí. -MM-
Po absolvovaní Lekárskej fakulty UK v Bratislave pôsobil v nemocnici v Banskej Bystrici, neskôr v Ústave experimentálnej onkológie Slovenskej akadémie vied, kde bol v rokoch 1983 –1991 jeho riaditeľom. Od začiatku svojej vedeckej činnosti sa venoval experimentálnej a klinickej onkológiii a epidemiológii zhubných nádorov. Výsledky svojho výskumu v oblasti získanej rezistencie nádorov voči cytostatikám aplikoval v klinickej praxi, poznatky publikoval v domácich i zahraničných vedeckých časopisoch. Významná bola aj jeho medzinárodná spolupráca pri výskume rakoviny, absolvoval študijné pobyty v USA a v Anglicku. Od roku 1984 bol hlavným redaktorom medzinárodného časopisu o nádoroch Neoplasma. Bol členom viacerých vedeckých organizácií. Publikoval aj populárno-náučné články o rakovine a spolu s Jánom Siráckym napísal knihu O rakovine stručne, užitočne a pravdivo (1996). -MM-
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. Podieľal sa na novelizáciách vodného a banského zákona. -MM-
Do školy chodil v Ožďanoch, od 1843 na ev. lýceum v Levoči, kde bol aktívnym členom Jednoty mládeže slovenskej, zememeračské inžinierstvo študoval v Pešti. Počas štúdií praxoval u krajinského zememerača v katastri Oždian a Husinej. V r. 1856 – 1858 pracoval v Tisovci. Zapájal sa do národno-kultúrnych podujatí, bol zakladajúcim členom Matice slovenskej, členom jej literárneho odboru, patrónom slovenského gymnázia v Revúcej. Bol najvýraznejší predstaviteľ slovenského literárneho romantizmu, oživovateľ ľudových tradícií ako zdroja básnickej tvorby. V svojej básnickej tvorbe čerpal z ľudovej poézie, jej námetov, obraznosti a symboliky. Prekladal zo slovanskej poézie. Najväčší úspech dosiahol básňou Smrť Jánošikova. O ňom vyšli publikácie: Július Bolfík: Ján Botto. Život a dielo (1983), Pavol Vongrej: Ján Botto (1989) a i. -MM-