Zdravie (65)
Podradené kategórie
Karpatská kvapka krvi pribudla aj v Bartošovciach
Napísal(a) JUDr. J. Pupala
Dňa 13.4.2019 od 08.00 do 10.00 hodiny Klub darcov krvi Slovenského Červeného kríža v Bartošovciach v spolupráci s Obecným úradom obce a Národnou transfúznou službou SR, pracovisko Prešov, zorganizoval už opakovane v miestnej škole „Karpatskú kvapku krvi“. Túto akciu organizuje miestny klub darcov krvi SČK už po štvrtýkrát.
Gemerská kvapka krvi tiekla v Tornali aj pri 74. výročí ukončenia II. svetovej vojny
Napísal(a) JUDr. J. Pupala
Pri príležitosti ukončenia II. svetovej vojny obyvatelia Tornale postavili a slávnostne odhalili pamätník padlým osloboditeľom mesta Tornaľa – vojakom Červenej armády už 15. apríla 1945. Pri oslobodzovaní mesta položilo svoj život 202 vojakov Červenej armády a traja rumunskí vojaci.
Práve v deň 74. výročia tejto udalosti Klub darcov krvi v meste spolu so ZO SZPB v Tornali, DDSS v Tornali a Národnou transfúznou službou SR, vysunutým pracoviskom v Banskej Bystrici zorganizovali bezplatný odber krvi v priestoroch DDSS Tornaľa .
Mestské kultúrne stredisko v Revúcej uvedie v cykle VEDECKÁ KAVIAREŇ nanajvýš aktuálnu tému – ALKOHOL A INÉ ZÁVISLOSTI. Bývalý herec a moderátor Ján Johny Peťko si prešiel vlastným peklom a okúsil skutočné dno. Keď sa z toho dostal a stal sa abstinujúcim alkoholikom, napísal o tejto svojej anabáze „biedopis“. A preto, že si úprimne želá, aby nikto ďalší nepodľahol démonovi, chodí po Slovensku a nezištne sa delí o vlastné skúsenosti, pomáha praktickými radami, ponúka vlastnú pomoc...
Svoju knihu „Démon chlast I.“ s podtitulom „Nalej, hrozí vytriezvenie...!“ vydal vo vlastnom náklade v roku 2017. Ide o autentickú spoveď, v ktorej popri rozvíjajúcom sa životnom príbehu popisuje zrod a postupný rozmach démona závislosti od alkoholu,
Gemerská kvapka slobody v Tornali podnietila dobrovoľných darcov darovať krv už trinástykrát
Napísal(a) J. Pupala
Klub darcov krvi v spolupráci so ZO SZPB maršála ZSSR R. J. Malinovského, v spolupráci s vedením Domu dôchodcov a Domu sociálnych služieb v Tornali, NTS SR, vysunuté pracovisko v Banskej Bystrici zorganizovali 11.12. 2018 v predvečer 74. výročia oslobodenia mesta Tornaľa vojakmi Červenej armády 2. Ukrajnského frontu pod velením maršála ZSSR R. J. Malinovského a v jej rámci aj rumunskými vojakmi, uskutočnili už XIII. ročník odberu krvi pod názvom „GEMERSKÁ KVAPKA SLOBODY“. Odber krvi sa uskutočnil v Dome dôchodcov a Dome sociálnych služieb v Tornali. Ochotu darovať krv prejavilo a prišlo 22 darcov krvi, a to: Eva Kvetková, Erika Dobiasová, Róber Póša, Andrej Šimon, Jaroslav Pínzik,
Už trinásť rokov prúdi Kvapka krvi SNP z Čierneho Potoka
Napísal(a) Ing. Veronika Rízová
Napriek tropickým horúčavám (+32°C), ktoré vládli u nás, dňa 14.8.2018 si do malebnej obce juhozápadného Gemera Čierny Potok našlo cestu s odhodlaním darovať bezplatne krv viac ako 30 dobrovoľných darcov krvi v rámci XIII. ročníka „Kvapky krvi SNP“. Do obce zavítal už o 6.00 hodine aj redaktor Rádia Regina Stred z Banskej Bystrice pán Marcel Páleš, ktorý v priamom vstupe rádia Regina informoval o význame poslania „Kvapky krvi SNP“ v Čiernom Potoku. V rozhovore s predsedom ZO SZPB arm. gen. Ludvika Svobodu v Čiernom Potoku priblížil poslucháčom rádia myšlienku a význam „Kvapky krvi SNP“ v Čiernom Potoku.
Podporiť Gemerskú kvapky krvi k MDŽ prišli nielen Tornaľčania, ale aj darcovia zo širokého okolia
Napísal(a) JUDr. J. Pupala
Už XIII. ročník „GEMERSKEJ KVAPKY KRVI K MDŽ“ sa uskutočnil 21. marca 2018 v čase od 08.00 do 11.30 hodiny. Akcia sa uskutočnila v spolupráci s Národnou transfúznou službou v SR, vysunuté pracovisko v Banskej Bystrici, darcov krvi v Tornali a DDSS v Tornali. Napriek tomu, že odber sa neuskutočnil v deň osláv MDŽ, prišlo v prvý jarný deň darovať krv celkom 36 darcov krvi, od ktorých po základnom zdravotnom vyšetrení bola odobratá krv 26 darcom. Darovať krv prišli nielen Tornaľčania, ale aj zo širokého okolia títo darcovia: Adriana Zaigmordová, Ľudovít Samko z Hucína, Gergely Pál z Tácht, Daniel Fedák z Čičaroviec, Lórant Ligárt z Bohúňova, Miroslav Kochan, Matej Škvarna z Hrachova, Pavel Galko z Držkoviec, František Nágel z Gemerskej Panice, Tibor Demeter z Kráľa, Štefan Kasík, Patrik Sajko z Aboviec, Norbert Varnék z Bretky,
Zdravotná poisťovňa Dôvera zverejnila rebríček pacientskej spokojnosti za rok 2017 - nemocnica Svet zdravia, a. s., Rimavská Sobota piata
Napísal(a) T. Kráľ
V utorok 13. marca 2018 zdravotná poisťovňa Dôvera zverejnila pravidelný rebríček pacientskej spokojnosti za rok 2017: V kategórii všeobecných nemocníc sa Rimavská Sobota umiestnila na 5. mieste. Je to historicky najlepšie umiestnenie tejto nemocnice v rebríčkoch spokojnosti podľa pacientov. Minulý rok sa nemocnica umiestnila na 36. mieste zo 44 hodnotených všeobecných nemocníc podľa zdravotnej poisťovne Dôvera. Vyhrala tak neoficiálnu disciplínu „skokan roka“. Pripájam krátke vyjadrenie riaditeľa nemocnice Svet zdravia Rimavská Sobota – Ivana Mokrého:
Novorodenecké oddelenie nemocnice Svet zdravia Rožňava dostalo od Nadácie Križovatka osem monitorov dychu pre novorodencov
Napísal(a) Jana Fedáková
Novorodenecké oddelenie nemocnice Svet zdravia Rožňava 21. februára 2018 dostalo od Nadácie Križovatka osem monitorov dychu pre novorodencov BabySense. Tie kontrolujú dýchanie dieťaťa a varujú v prípade jeho ohrozenia. Nadácia chce takto pomôcť predchádzať Syndrómu náhleho úmrtia dojčiat (SIDS). „Monitory dychu nám pomáhajú v skoršom čase odhaliť u novorodenca problém s dýchaním. Ak nastane jeho zlyhanie, upozornia na to zvukovým a svetelným signálom. V takom prípade vie personál okamžite zareagovať a negatívne dôsledky pre dieťatko minimalizovať, prípadne úplne vylúčiť,“ uviedol riaditeľ nemocnice Svet zdravia Rožňava MUDr. Dušan Suchý.
V Nemocnici Svet zdravia v Rimavskej Sobote môžete prísť darovať Valentínsku kvapku krvi
Napísal(a) J. F.
Nemocnica Svet zdravia Rimavská Sobota sa v spolupráci so Slovenským Červeným krížom aj tento rok zapája do Valentínskej kvapky krvi. Záujemcovia môžu prísť darovať najvzácnejšiu tekutinu od 13. februára na hematologicko-transfuziologické oddelenie rimavskosobotskej nemocnice, a to v čase od 07:00 do 9:30 h. Akcia potrvá do 16. marca, odberové dni budú vždy v utorok a v piatok. Vlani sa do Valentínskej kvapky krvi v rimavskosobotskej nemocnici zapojilo 235 darcov. Darcom môže byť každý zdravý človek vo veku od 18 do 60 rokov (pri opakovanom darovaní do 65 rokov), ktorý má viac ako 50 kilogramov. Muži môžu darovať krv maximálne štyrikrát do roka, ženy maximálne trikrát do roka. Krv darcov potrebujú ťažko chorí onkologickí pacienti, matky po komplikovanom pôrode, pacienti po ťažkom krvácaní či pacienti pred náročnou operáciou.
Gemerskú kvapku krvi v Tornali podporilo 35 dobrovoľných darcov - Jaroslav Pinzík daroval krv už po 106-krát
Napísal(a) JUDr,. Jozef Pupala
Miestny Klub darcov krvi v Tornali spolu so Základnou organizáciou protifašistických bojovníkov, vedením DdaSS a NTS SR vysunutým pracoviskom v Banskej Bystrici, už po dvanástykrát zorganizovali „Gemerskú kvapku slobody“ pri príležitosti 73. výročia oslobodenia mesta vojakmi 2. Ukrajinského frontu Červenej armády a v jej začlenení aj vojakmi 4. rumunskej armády.
Viac...
Mikulášsky darček pre mamičky z Rožňavy: Nemocnica otvorila novú pôrodnicu
Napísal(a) Tomáš Kráľ
Tradičné pôrodné sály nahradili komfortné pôrodné izby hotelového štandardu. Takto sa zmenila pôrodnica v nemocnici Svet zdravia Rožňava, ktorá prešla tento rok zásadnou prestavbou a dostala prívlastok pôrodnica novej generácie. Slávnostne ju otvorili v stredu 6. decembra 2017 a nechýbal pri tom ani Mikuláš.
„Vďaka novému konceptu, ktorý sme v nemocnici prestavbou zaviedli, získajú mamičky maximálny komfort i súkromie.
Nemocnica v Rožňave má nové fyziatricko-rehabilitačné oddelenie
Napísal(a) Tomáš Kráľ
Nemocnica Svet zdravia Rožňava 5. októbra 2017 oficiálne predstavila nové fyziatricko-rehabilitačné oddelenie s kapacitou 20 lôžok. Určené je najmä pre hospitalizovaných pacientov napríklad po operáciách, traumatologických úrazoch alebo po cievnych mozgových príhodách. Bývalé priestory oddelenia ARO boli v rámci rekonštrukcie kompletne prestavané. Výsledkom je nové komfortné prostredie s 8 pacientskými izbami (dve nadštandardné jednolôžkové izby), 3 terapeutickými miestnosťami, 2 telocvičňami a zázemím pre personál.
Rimavsko - sobotských pacientov prekvapí Katka Knechtová
Napísal(a) T. K.
Už tento štvrtok, 28. septembra 2017 o 13.00 hod., prekvapí pacientov v rimavskosobotskej nemocnici svojím hudobným vystupením Katarína Knechtová. Jej účasť však nebude náhodná. Ako ambasádorka príde predstaviť dobrovoľnícky projekt Krajší deň už aj na pôde nemocnice v Rimavskej Sobote.
V Čiernom Potoku tiekla krv na počesť Slovenského národného povstania
Napísal(a) JUDr. Jozef Pupala
Dňa 7.8.2017 v Čiernom Potoku celú noc pršalo. Akoby dážď chcel schladiť tropické teplá a prispieť k prijateľnejšiemu ovzdušiu pre tých, ktorí sa rozhodli darovať krv. Základná organizácia Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov, klub darcov krvi, Obecný úrad v Čiernom Potoku v spolupráci s Národnou transfúznou službou SR, vysunuté pracovisko v Banskej Bystrici zorganizovali už XII. ročník “KVAPKY KRVI NA POČESŤ SLOVENSKÉHO NÁRODNÉHO POVSTANIA“.
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus. 
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí. 
V Jágri absolvoval štúdium filozofie a v Budapešti vyštudoval teológiu. Pôsobil v Sabinove, Prešove, potom na biskupskom úrade v Košiciach, v roku 1834 bol menovaný za kanonika – katedrálneho archidiakona košickej katedrály. Od roku 1850 biskup v Rožňave. Sústreďoval sa na úpravu cirkevných pomerov na biskupstve, utlmil aj maďarizačné snahy v rožňavskej diecéze, kde Slováci v cirkevnej hierarchii zaujímali rovnocenné postavenie. Mecén cirkevného školstva, rožňavské gymnázium rozšíril na 8-triedne, vybudoval ústav pre výchovu dievčat, podporoval chudobných študentov, založil nadáciu na zaistenie platov učiteľov, pracoval na založení nemocnice. Dal obnoviť a pretvoriť interiér rožňavskej katedrály. Jeho telesné pozostatky sú uložené v krypte rožňavskej katedrály. 
Študoval na reálnom gymnáziu v Revúcej. Po absolvovaní diaľkového odborného štúdia pracoval ako banský technik v Drnave, Rožňave a na Ústrednom riaditeľstve baní v Bratislave, ministerstve hutného priemyslu v Prahe a potom v Banských závodoch na Spiši. V roku 1962 sa vrátil na Gemer, kde sa stal vedúcim výstavby závodu SMZ Lubeník. Od roku 1967 býval v Revúcej. Publikoval stovky článkov a prác o Gemeri v odborných publikáciách, časopisoch Obzor Gemera, neskôr Obzor Gemera a Malohontu, v Zore Gemera, v Baníckom slove, Magnezite, v Revúckych listoch. Je autorom a spoluautorom mnohých publikácií, napr. Magnezit Lubeník, Baníctvo v Železníku, Záhadný zvon Quirin v Revúcej a i. V práci Historické knižnice v Gemeri-Malohonte podal náročnú sumarizáciu 70 historických knižníc od 16. storočia do konca roka 1918. Je držiteľom najvyššieho ocenenia mesta Revúca Zlatý Quirin. 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiacich s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1902 získal jednu z cien Maďarskej akadémie vied za svoju knižnú súťaž. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. 
Študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave, od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. V rokoch 1878 –1879 bol predseda študentského spolku Zora v Bratislave, v rokoch 1883 – 1885 predseda spolku Tatran vo Viedni. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“. 
Študoval na gymnáziu v Košiciach a právo v Košiciach, Kluži a Budapešti. Pracoval ako predseda súdu v Rožňave, potom ako predseda súdu v Levoči a sudca v Košiciach. V roku 1911 na celouhorských pretekoch v Arade utvoril uhorský rekord v behu na 100 metrov. Na Olympijských hrách 1912 v Štokholme reprezentoval Slovensko v rámci Uhorska v behu na 100 m, v skoku do diaľky a v štafete 4x100 m, na ktorom štafeta postúpila do semifinále. Bol vedúcim atletického oddielu KAC v Košiciach, ako tréner pôsobil medzi robotníckymi športovcami. Po skončení kariéry pôsobil ako tréner materského košického klubu KAC, v rokoch 1920 – 1921 mu dokonca šéfoval.