Deviate kolo I. triedy začalo v sobotu popoludní v Slavošovciach, kde sa stretli dve porazené mužstvá z predchádzajúceho kola. Domáci však okrem slušnej a čistej hry nevynikali nad súperom. Prísnejšie kritériá spĺňal iba brankár Karalo, ktorý robil čo mohol, ale na viac nestačil. Hostia z Vyšnej Slanej už v prvom polčase si zabezpečili trojgólové vedenie. Potom v hre povolili a uspokojili sa už iba s jedným streleným gólom do siete slabých Slavošovčanov. Zápas výborne viedol rozhodca Molnár z Hrhova, ktorý použil iba jednu žltú kartu. V nedeľu sa zraky futbalových fanúšikov upierali predovšetkým na súboj dvoch nováčikov súťaže i dvoch susedných obcí. Ako mi prezradil tajomník futbalového klubu Honiec Viliam Gallo, zápas sa vyznačoval veľkým nasadením domácich hráčov, ktorí povzbudení ziskom troch bodov vo Vyšnej Slanej snažili sa aj v tomto stretnutí získať tri body. Nakoniec sa im to po vyrovnanom bezgólovom prvom polčase aj podarilo i napriek tomu, že im chýbal ich najlepší hráč Braňo Kuzma, ktorý ako tréner odcestoval z Rožňavou do Michalian. Navyše sa imv druhom polčase dvaja hráči zranili, čo znamenalo zvýšiť bojovnosť proti súperovi zo Štítnika. Snáď najväčšie prekvapenie kola sa zrodilo v Dlhej Vsi, kde si domáci hladko poradili s doterajším lídrom z Rožňavského Bystrého. Domáci potvrdili, že keď hrajú v kompletnej zostave, stále sú každému súperovi nebezpečným protivníkom. Prekvapením je aj remiza Dlholúčanov v Hrhove.
Výsledky 9. kola I. triedy: Slavošovce – Vyšná Slaná 0:4, Dlhá Ves – Rožň. Bystré 5:0, Vlachovo – Rudná 2:3, Bohúňovo - Drnava 4:3, Honce - Štítnik 2:1, Jablonov n/T - Dedinky 3:1, Hrhov - Krh. Dlhá Lúka1:1.
TABUĽKA PO 9. KOLE:
NAJLEPŠÍ STRELCI I. TRIEDY PO 9. KOLE:
15 gólov - Čižmár (Krh. Dlhá Lúka), 13 gólov - J. Urban (Rožň. Bystré), 10 gólov - J. Rencsok (Drnava), 9 gólov - G. Zsila (Krh. Dlhá Lúka), 8 gólov - O. Liptai (Vyšná Slaná), 7 gólov - F. Čapo (Rudna) a Š. Bodnár (Krh. Dlhá Lúka), atď.
Vlastné góly: G. Bakos (Drnava), Ro. Jakab (Dlhá Ves), Pitoňák (Vlachovo), M. Gál M. (Vlachovo), I. Tokoly (Dedinky.
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. Na jeho rodnom dome sa nachádza pamätná tabuľa s bustou od sochára J. Kostku. -MM-
Študoval v Rožňave a na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. Učiteľ a organista v Pohorelej. Skomponoval vyše 100 cirkevných skladieb, z ktorých v roku 1883 vydal spevník pohrebných piesni Trúchlivé hlasy a v roku 1894 Adventné a vianočné piesne. Zbieral a knižne vydal zbierku Slovenské ľudové piesne, vzťahujúce sa na Muráň. V periodikách Slovenské noviny a Vlasť a svet uverejnil okolo 20 ľudovýchovných poviedok, hlavne s historickými námetmi. Zostavil dvojjazyčné šlabikáre a čítanky, učebnicu zemepisu a dejepisu Európy, do slovenčiny preložil Dejiny hradu Muráň od Jozefa Droppu (1905). Rozsah knihy je 160 strán, zameraná je na dejiny hradu a okolia, šľachtické rody na hrade Muráň, ako aj zvyky, piesne a povesti v tejto časti Gemera. Bol členom výboru Gemerskej župy, prvý predseda Veľkorevúckeho učitelského spolku, predseda Muránsko-horehronského učiteľskeho spolku, hlavný notár učiteľského spolku v rožňavskom biskupstve. -MM-
Manželka maliara Edmunda Gwerka. Študovala v Dobšinej, Banskej Bystrici, na Filozofickej fakulte KU v Prahe. Učiteľka v Spišskej Novej Vsi, Rimavskej Sobote, Bratislave a v Banskej Štiavnici. Zaoberala sa staršou históriou Slovenska, neskôr priekopnícky účinkovala v maďaristike. Venovala sa aj výskumu slovenskej literatúry, pripravila medailóny o popredných slovenských spisovateľoch. Svoje štúdie publikovala v rôznych časopisoch, heslami prispela do Ottovho náučného slovníka. Členka redakčného kruhu Prúdov a literárneho časopisu Služba. Aktivistka a funkcionárka vedeckých spolkov a ženského hnutia na Slovensku, spoluzostavovateľka a spoluautorka feministického zborníka Žena novej doby (1938), v ktorom propagovala úplnú emancipáciu ženy. Ako prekladateľka sa orientovala na pokrokových autorov maďarskej literatúry. Účastníčka SNP, rasovo prenasledovaná, zahynula ako obeť fašizmu v Kremničke. -MM-
Stredoškolské štúdium absolvoval v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Kežmarku, potom študoval právo na univerzite v Budapešti, neskôr slavistiku vo Viedni a v Prahe. Popri práci v prekladateľskom oddelení predsedníctva vlády, neskôr na ministerstve vnútra v Budapešti, sa venoval slovenčine, jej pôvodu a nárečiam. Jazykovedným bádaním sa pričinil o ustálenie pravopisnej normy spisovanej slovenčiny. Medzi jeho základné jazykovedné práce patria diela Príspevky k dejinám jazyka slovenského, Slovenský pravopis, K reči o slovenskom pravopise. V roku 1902 vydal kodifikačnú Rukoväť spisovnej reči slovenskej, založenej na stredoslovenskom nárečí, ktorá až do vydania Pravidiel slovenského pravopisu v roku 1931 bolo normou spisovného jazyka. Bol tiež autorom básní, besedníc a humoresiek, národno-politickej publicistiky. Zbieral nárečové materiály, medzi nimi ľudovú prózu a najmä rozprávky, ktoré vyšli posmrtne vo viacerých edíciách. -MM-
Študoval na evanjelickom lýceu v Banskej Štiavnici, v Levoči, potom na evanjelickom kolégiu v Prešove. Pôsobil ako farár v Hrachove. Počas štúdia sa zúčastňoval na národnokultúrnej práci štúrovskej mládeže v Levoči, pôsobil v slovenských kultúrnych spolkoch a bol členom Jednoty mládeže slovenskej a Spolku miernosti. Popri pastoračnej práci sa usiloval o upevnenie slovenského národného povedomia proti rastúcej maďarizácii. Publikoval najmä v časopise Korouhev na Sionu, prispel do Dobšinského povestí rozprávkou Mlynček. -MM-
Pôvodným zamestnaním bol zubný technik. Počas druhej svetovej vojny sa zapojil do protifašistického odboja, pôsobil v oblasti Gemera, ako spojka udržiaval styk medzi pokrokovými silami v Dobšinej a Revúcej, pomáhal budovať ilegálny technický aparát. Po vypuknutí SNP príslušník partizánskeho oddielu Sláva, vytvoril prieskumný oddiel Karol, s ktorým sa pripojil do partizánskej jednotky Petőfi, stal sa jej veliteľom a vyvíjal bojovú činnosť v priestore Dobšinej, Rimavskej Soboty, Plešivca, Rožňavy a Čiernej Lehoty. V decembri 1944 operoval v priestore Slavošovce – Rožňava – Zlatá Idka, kde plnil aj prieskumné, spravodajské a diverzné úlohy. Keď sa skupina pod jeho velením presunula do okolia Vyšnej Slanej a Rejdovej v ťažkých bojoch padol do zajatia a po mučení ho nacisti verejne popravili na námestí v Dobšinej. In memoriam bol vyznamenaný Čs. vojnovým krížom, Radom SNP II. triedy a Radom červenej hviezdy. Na budove pošty v Dobšinej je na jeho pamiatku osadená pamätná tabuľa. -MM-