V Rimavskej Bani predstavili dva projekty, ktoré zatraktívnia turistickú ponuku regiónu Gemer a Malohont
Napísal(a) V BrádňanskýV regióne Gemer a Malohont opäť prichádzajú s novinkami, ktorých cieľom je rozšíriť ponuku cestovného ruchu. V obci Rimavská Baňa bola predstavená podoba plánovaného návštevníckeho centra kultúrno-tematickej trasy Gotická cesta a pri tejto príležitosti predstavili aj exteriérové kino, ktoré bude putovať po regióne a prinášať domácim aj návštevníkom priestor pre kultúrne vyžitie.
Gotická cesta je významná kultúrno-historická tematická trasa, ktorá prechádza regiónmi Gemer a Malohont. Táto cesta spája a prezentuje jedinečné gotické pamiatky, najmä kostoly, ktoré sú vďaka unikátnej freskovej výzdobe významným kultúrnym dedičstvom. Ich význam potvrdzuje aj fakt, že v roku 2022 získalo 12 kostolov Značku Európske Dedičstvo. „Získanie tejto značky nepochybne prispelo k vyššej rozpoznateľnosti regiónu, k zvýšenému záujmu o návštevu týchto lokalít, čo je prirodzene stimulom pre zlepšovanie infraštruktúry a ponuky služieb na tejto trase,“ uviedla Daniela Volenská
Výzva k predkladaniu žiadostí o udelenie značky REGIONÁLNY PRODUKT GEMER-MALOHONT
Napísal(a) B. OčkaikRevúca, 25.09.2023 – Oblastná organizácia cestovného ruchu GEMER vyhlásila výzvu pre všetkých, ktorí s láskou a oddanosťou pracujú na vytváraní jedinečných produktov a služieb v regióne Gemer-Malohont. Regionálne značenie miestnych produktov, ako je Regionálny produkt GEMER-MALOHONT, je jednotným grafickým označením kvalitných výrobkov a služieb, ktoré sú vyrábané, resp. poskytované vo vymedzenom regióne a spĺňajú vopred stanovené kritériá.
Slovensko sa pýši bohatou tradíciou regionálneho značenia produktov, ktorá sa začala v roku 2008, keď nezisková organizácia Regionálne environmentálne centrum (REC) Slovensko zaviedla regionálne značenie pre regióny Kysuce, Malé Karpaty a Záhorie.
MAS MALOHONT podporí budovanie cyklotrás, zastávok a parkovísk
Napísal(a) Ing. M. VargováNa podporu budovania cyklotrás, zastávok a parkovísk má Miestna akčná skupina MALOHONT k dispozícii 430 000 eur. Jedná sa o dve výzvy na predkladanie projektov, ktoré vyhlásila v júni 2021. Podmienky, ktoré je potrebné splniť pre získanie dotácie, predstavíme na informačnom dni v septembri.
Podpora budovania cyklotrás a doplnkovej infraštruktúry
Ide o výzvu MAS v rámci aktivity B1 Investície do cyklistických trás a súvisiacej podpornej infraštruktúry. O dotáciu vo výške od 10 000 do 100 000 eur môžu žiadať obce, mestá a mikroregióny, ale aj občianske organizácie. Finančná podpora môže tvoriť maximálne 95 % z celkových oprávnených výdavkov a 5 % musí byť pokrytých z vlastných zdrojov. Celkovo je na túto vyzvú vyčlenených 330 000 eur.
Národný projekt „Zlepšenie prístupu obetí trestných činov k službám a vytvorenie kontaktných bodov pre obete“
Napísal(a) Mgr. S. ŠkanderováP O M O C O B E T I A M - Služby informačných kancelárií pre obete trestných činov nachádzajúcich sa na kontaktných bodoch v každom krajskom meste sú zamerané na päť cieľových skupín – obete z radov seniorov, obete násilných trestných činov, obete nenávistných trestných činov a extrémizmu, obete obchodovania s ľuďmi a obete z radov mládeže. Ich hlavou úlohou je poskytnutie základných informácií obetiam trestných činov a prípadné sprostredkovanie poskytovania služieb v troch vybraných oblastiach – sociálne a psychologické poradenstvo, právne usmernenie a podpora. S dotknutými cieľovými skupinami komunikuje 24 pracovníkov.
Kancelárie sú miestom konzultácií a poskytovania informácií, ale zároveň aj priestorom pre sieťovanie a koordináciu asistenčných systémov a inštitúcií. Obetiam trestných činov je tu k dispozícii koordinátor na regionálnej úrovni a dvaja asistenti koordinátora. Uvedení pracovníci na základe identifikovaných potrieb každého individuálneho prípadu zabezpečia obeti alebo potenciálnej obeti bezproblémový a promptný prístup k základným informáciám. Okrem komunikácie pracujú uvedení pracovníci aj v teréne a informujú autority činné v danom regióne.
Občianske združenie Sirkovanci a jeho Komunitný ovocný sad
Napísal(a) Ján FrákObčianske združenie Sirkovanci s finančnou podporou Banskobystrického samosprávneho kraja v roku 2020 zrealizovalo projekt „Komunitný ovocný sad“.
Cieľom nového funkčného využitia pozemku v obci Sirk, okres Revúca, ku ktorému sme pristúpili aj na základe iniciatívy miestnych občanov, bolo vybudovanie funkčného komunitného sadu, tvoreného spektrom ovocných drevín. Zriadenie tohto sadu obohatilo obec o ďalšiu rehabilitovanú plochu a skrášlilo oblasť v strede obce, časť Humno, na mieste bývalej školskej záhrady, ktorá tu bola už v roku 1924. Sad rozšíril prirodzenú druhovú skladbu drevín o druhy, ktoré v obci vyhynuli. Kostru sadu tvoria jablone, ďalej sú zastúpené slivky, ringloty, čerešne, višne, hrušky, moruša a jarabina oskorušová. Založenie sadu, následná starostlivosť oň a najmä očakávaná úroda, by mali byť významnou spoločenskou a komunitnou udalosťou za účasti širokej verejnosti. Zároveň bude sad učebnou pomôckou pre žiakov Základnej školy v Sirku.
Mnohým ľuďom pripadá kreslenie bielou pastelkou nezmyselné – takúto kresbu predsa nikto nevidí! Únia nevidiacich a slabozrakých Slovenska však dokazuje, že aj ona zmysel má. Ide totiž o myslenú kresbu, do ktorej sa zapája stále viac a viac tých, ktorým nie je život nevidiacich a slabozrakých ľahostajný. Aj tento rok tak mohol každý z nás chytiť bielu pastelku a do celkového obrazu prispieť pár ťahmi. Verejná zbierka BIELA PASTELKA dáva NÁDEJ ĽUĎOM, ktorí sa ocitli v neľahkej životnej situácii.
Osemnásty september bol hlavným zbierkovým dňom Bielej pastelky. Aj žiaci, učitelia a pracovníci ZŠ Ivana Branislava Zocha v Revúcej dobrovoľne prispievali do pokladničky na podporu ľudí s ťažkým osudom. Okrem zbierania finančných príspevkov šírili naši dobrovoľníci informácie o živote nevidiacich.
V obci Dulovo rozdelili takmer tonu potravinových balíkov
Napísal(a) A. GallisováHolding ECO – INVESTMENT, a. s. patrí k prvým, ktorí začali s pomocou hneď po vypuknutí „koronakrízy.“ Na pomoc pre ohrozených vyčlenil 3 milióny EUR. Desiatky kamiónov s papierovou hygienou a ochrannými rúškami rozviezli už v prvých týždňoch do obcí a osád na Liptove, na Horehroní a na Spiši. Ďalšie dodávky odišli do škôl a nemocníc krajských a okresných miest. V týchto dňoch vyčlenil ďalšie financie na potravinovú pomoc pre najchudobnejšie obce a osady na Gemeri.
„Nikdy si nekladiem otázku či pomôcť alebo nie. Som presvedčený, že pomáhať je morálnou povinnosťou úspešných ľudí a je morálnou povinnosťou úspešných spoločností pomáhať komunite, v ktorej pôsobia. Sociálna pomoc je súčasť našej firemnej kultúry už viac ako dvadsať rokov. Samozrejme, prioritne pomáhame v regiónoch, kde pôsobia naše fabriky.
Spolupatričnosť je to, čo teraz azda najviac človek potrebuje a medzi občanmi Revúcej si určite našla svoje miesto
Napísal(a) Revucke listyPríkladov vzájomnej spolupráce a pomoci v čase pandémie, ktorá v súčasnosti šarapatí nielen v našom Gemeri, ale v celom svete, máme pomerne dosť. Medzi ne patrí i šitie rúšok pre spoluobčanov na dedinách, či v mestách. Tentoraz sme našli príklad takejto pomoci v okresnom mesta Revúca, o ktorom informujú Revúcke listy online. Vďaka nej mesto Revúca rozdalo ďalších 1000 rúšok. Rúška, ktoré boli prioritne rozdistribuované seniorom v zariadení opatrovateľskej služby Cilka, opatrovateľkám v teréne, príslušníkom Mestskej polície, hasičom, záchranárom, seniorom občianskych združení, sa začali šiť začiatkom marca vďaka zamestnancom a dobrovoľníkom Mestského kultúrneho strediska v Revúcej.
Postupne sa pridávali dobrovoľníci, ktorí neustále pomáhajú zvládnuť tieto dni stovkám občanom a ktorých solidarita nepozná hranice.
Momentálne sa podstatná časť bežných aktivít detí presunula do online prostredia. Škola, hry, divadelné predstavenia, čítanie rozprávok a množstvo ďalších aktivít, ktoré im a aj rodičom pomáhajú zmysluplne naplniť deň v neštandardnom režime. Všetci sme sa zrazu ocitli v situácii, kedy oveľa viac ako bežne využívame digitálne technológie a online priestor. Uľahčujú nám čo môžu, ale stále platí, že ich bezpečné a zmysluplné používanie by aj teraz malo ostať prioritou.
Otázka na rodičov - naozaj viete, ako vaše deti využívajú počas karantény digitálne technológie? Ako trávia čas v online priestore? Je asi úplne normálne, že v súčasnom režime im dovolíte tráviť pri počítači, tablete či telefóne viac času ako obyčajne. Možno práve preto je teda teraz ešte viac opodstatnené zaujímať sa, čo im tento čas vypĺňa. Orange dlhodobo upozorňuje na riziká digitálnych technológií a apeluje na rodičov, aby ich svoje deti naučili používať bezpečne a zodpovedne.
Nadácia Orange presúva svoju podporu na pomoc súvisiacu so šírením vírusu COVID-19
Napísal(a) Ondrej DobošSnáď každý človek v tieto dni vníma potrebu spojiť sa a pomáhať si. Zabehnuté sa mení na aktuálne a akákoľvek forma pomoci je tým najcennejším, čo si môžeme priať. Nadácia Orange citlivo vníma mimoriadnu situáciu súvisiacu so šírením vírusu COVID-19 a reaguje zriadením špeciálneho Fondu pomoci. Svoju podporu tak smeruje najmä k zmierneniu celospoločenských dôsledkov, ktoré so sebou aktuálna situácia prináša.
Nadácia Orange sa rozhodla pozastaviť plánované grantové programy a svoju pomoc zacieliť výhradne na aktuálnu situáciu spôsobenú šírením vírusu COVID-19.
Viac...
Podpora podnikateľov v cestovnom ruchu a v súvisiacich činnostiach
Napísal(a) Ing. M. VargováNové alebo vylepšené služby pre návštevníkov, alebo výrobky a služby spojené s regionálnou produkciou – to je hlavné zameranie podporovaných aktivít v rámci aktuálne vyhlásenej výzvy na predkladanie projektov, ktorá je určená pre mikro, malé a stredné podniky v cestovnom ruchu a v súvisiacich odvetviach na území okresov Rimavská Sobota a Lučenec.
Základné informácie o výzve:
- oficiálny názov výzvy: Výzva na predkladanie žiadostí o poskytnutie nenávratného finančného príspevku zameraná na podporu MSP v rámci endogénneho potenciálu rozvoja cestovného ruchu vo vybraných regiónoch Banskobystrického samosprávneho kraja (BBSK) v rámci Iniciatívy EK catching-up regions
Hlasujme za projekt Revitalizácia baníckeho jazierka v Železníku
Napísal(a) Ondrej DobošPo minuloročnom úspechu v ankete Gesto pre mesto od Raiffeisen banky kedy občianske združenie Skryté Poklady Slovenska opravilo banícku kaplnku v Železníku, sa aj tento rok v rovnakej ankete uchádza o čo najviac hlasov s projektom Revitalizácia baníckeho jazierka v Železníku.
Banícke jazierko v Železníku je krásnou oázou pokoja a ticha. Ponúka jedinečnú možnosť na relax či športové vyžitie. Priestor je potrebné upraviť a vyčistiť. Spolu s obcou Sirk a ďalšími dobrovoľníkmi by tu občianske združenie chcelo umiestniť lavičky, mostík na hrádzi či infotabuľu o faune a flóre v okolí. Okolo celého jazierka chcú tiež vybudovať chodníček pre pohodlnú prechádzku či šport.
Najaktívnejšie školy Orange odmení „zelenou“ výhrou
Napísal(a) B. OberučováVšetci máme veľkú moc, všetci máme veľkú zodpovednosť. A keď sa spojíme, dokážeme neskutočne „zelené“ skutky. Preto sa ku dlhodobej ekologickej iniciatíve Orangeu v zbere nepotrebných mobilov pridávajú žiaci materských, základných a stredných škôl, ktorým budúcnosť našej planéty a životné prostredie nie sú ľahostajné. Vďaka motivačnej aktivite spoločnosti ASEKOL SK tak podporia 22. zbernú kampaň starých mobilov aj slovenské školy.
Každý starý alebo nepotrebný mobil obsahuje množstvo znovu využiteľných materiálov. To, čo z nepotrebných zariadení šetrnou recykláciou získame, už nemusíme ťažiť z prírody. Takže čím viac mobilov sa „zrecykluje“, tým menej budeme ničiť našu planétu.
Spolu vyzbierali už viac ako 330 000 nepotrebných zariadení
Napísal(a) Barbara OberučováStaré mobilné telefóny nepatria do smetného koša. To je posolstvo, ktoré Orange už roky adresuje svojim zákazníkom prostredníctvom dlhodobej iniciatívy zbierania nepotrebných zariadení. Myslieť ekologicky, správať sa zodpovedne voči životnému prostrediu a podporiť dobrú vec – to sú podstatné pozitíva vyše dvadsiatich zberných kampaní, ktoré doteraz zrealizoval. Počas nich vyzbieral už viac ako 330 000 starých mobilov. Iniciatíva Darujme starým mobilom nový život pokračuje už svojou 22. zbernou kampaňou.
Často sa stáva, že s kúpou nového, modernejšieho telefónu zabudneme na ten starý a končí zabudnutý v zásuvke, v horšom prípade v odpadkovom koši.
Pripomíname si v decembri
2024
Jur Hronec – 65. výročie úmrtia
1. december – Jur Hronec (17.5.1881 Gočovo – 1.12.1959 Bratislava, pochovaný v Gočove) – významný slovenský matematik svetovej úrovne, univerzitný profesor, akademik SAV.
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. Na jeho rodnom dome sa nachádza pamätná tabuľa s bustou od sochára J. Kostku. -MM-
Jozef Bahéry – 180. výročie narodenia
8. december – Jozef Bahéry (8.12.1844 Muráň – 12.3.1931 Pohorelá) – hudobný skladateľ, pedagóg, publicista.
Študoval v Rožňave a na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. Učiteľ a organista v Pohorelej. Skomponoval vyše 100 cirkevných skladieb, z ktorých v roku 1883 vydal spevník pohrebných piesni Trúchlivé hlasy a v roku 1894 Adventné a vianočné piesne. Zbieral a knižne vydal zbierku Slovenské ľudové piesne, vzťahujúce sa na Muráň. V periodikách Slovenské noviny a Vlasť a svet uverejnil okolo 20 ľudovýchovných poviedok, hlavne s historickými námetmi. Zostavil dvojjazyčné šlabikáre a čítanky, učebnicu zemepisu a dejepisu Európy, do slovenčiny preložil Dejiny hradu Muráň od Jozefa Droppu (1905). Rozsah knihy je 160 strán, zameraná je na dejiny hradu a okolia, šľachtické rody na hrade Muráň, ako aj zvyky, piesne a povesti v tejto časti Gemera. Bol členom výboru Gemerskej župy, prvý predseda Veľkorevúckeho učitelského spolku, predseda Muránsko-horehronského učiteľskeho spolku, hlavný notár učiteľského spolku v rožňavskom biskupstve. -MM-
Imrich Oravecz – 130. výročie narodenia
15. december – Imrich Oravecz (15.12.1894 Haniska – 22.12.1971 Rožňava) – maliar, portrétista, krajinár.
Navštevoval súkromnú školu Ľ. Čordáka a kresliarsku školu E. Króna v Košiciach. Žil vo Veľkej Ide pri Košiciach, od roku 1967 v Rožňave. V svojej tvorbe vyšiel zo secesného symbolizmu, v olejomaľbách a pasteloch z dedinského prostredia predviedol insitný variant ľudového žánru a dokázal tak vlastné bezprostredné ukotvenie v dedinskom prostredí. Pracoval s technikou oleja, kresby a najmä pastelu, v ktorom vytvoril svoje najkvalitnejšie diela. Člen výtvarného odboru Kazinczyho spolku a Spolku východoslovenských umelcov. Zúčastnil sa na veľkoryso koncipovanej výstave Výtvarné umenie na Slovensku v roku 1938 v Košiciach, vystavoval aj v Budapešti, Bratislave, v Haagu (Holandsko), v rokoch 1970 a 1995 v Galéria Júliusa Jakobyho v Košiciach a inde. V roku 2017 mu bola udelená Cena obce Haniska in memoriam.
-MM-
Alžbeta Göllnerová-Gwerková – 80. výročie úmrtia
18. december – Alžbeta Göllnerová - Gwerková (19.10.1905 Čierny Balog – 18.12.1944 Kremnička) – literárna vedkyňa, historička, prekladateľka, publicistka, pedagogička.
Manželka maliara Edmunda Gwerka. Študovala v Dobšinej, Banskej Bystrici, na Filozofickej fakulte KU v Prahe. Učiteľka v Spišskej Novej Vsi, Rimavskej Sobote, Bratislave a v Banskej Štiavnici. Zaoberala sa staršou históriou Slovenska, neskôr priekopnícky účinkovala v maďaristike. Venovala sa aj výskumu slovenskej literatúry, pripravila medailóny o popredných slovenských spisovateľoch. Svoje štúdie publikovala v rôznych časopisoch, heslami prispela do Ottovho náučného slovníka. Členka redakčného kruhu Prúdov a literárneho časopisu Služba. Aktivistka a funkcionárka vedeckých spolkov a ženského hnutia na Slovensku, spoluzostavovateľka a spoluautorka feministického zborníka Žena novej doby (1938), v ktorom propagovala úplnú emancipáciu ženy. Ako prekladateľka sa orientovala na pokrokových autorov maďarskej literatúry. Účastníčka SNP, rasovo prenasledovaná, zahynula ako obeť fašizmu v Kremničke. -MM-
Samuel Cambel – 115. výročie úmrtia
18. december – Samuel Cambel (24.8.1856 Slovenská Ľupča – 18.12.1909 Budapešť) – jazykovedec, kodifikátor modernej spisovnej slovenčiny.
Stredoškolské štúdium absolvoval v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Kežmarku, potom študoval právo na univerzite v Budapešti, neskôr slavistiku vo Viedni a v Prahe. Popri práci v prekladateľskom oddelení predsedníctva vlády, neskôr na ministerstve vnútra v Budapešti, sa venoval slovenčine, jej pôvodu a nárečiam. Jazykovedným bádaním sa pričinil o ustálenie pravopisnej normy spisovanej slovenčiny. Medzi jeho základné jazykovedné práce patria diela Príspevky k dejinám jazyka slovenského, Slovenský pravopis, K reči o slovenskom pravopise. V roku 1902 vydal kodifikačnú Rukoväť spisovnej reči slovenskej, založenej na stredoslovenskom nárečí, ktorá až do vydania Pravidiel slovenského pravopisu v roku 1931 bolo normou spisovného jazyka. Bol tiež autorom básní, besedníc a humoresiek, národno-politickej publicistiky. Zbieral nárečové materiály, medzi nimi ľudovú prózu a najmä rozprávky, ktoré vyšli posmrtne vo viacerých edíciách. -MM-
Pavol Markovič – 195. výročie narodenia
20. december – Pavol Markovič (20.12.1829 Banská Bystrica-Radvaň – 29.10.1902 Hrachovo) – národnokultúrny dejateľ.
Študoval na evanjelickom lýceu v Banskej Štiavnici, v Levoči, potom na evanjelickom kolégiu v Prešove. Pôsobil ako farár v Hrachove. Počas štúdia sa zúčastňoval na národnokultúrnej práci štúrovskej mládeže v Levoči, pôsobil v slovenských kultúrnych spolkoch a bol členom Jednoty mládeže slovenskej a Spolku miernosti. Popri pastoračnej práci sa usiloval o upevnenie slovenského národného povedomia proti rastúcej maďarizácii. Publikoval najmä v časopise Korouhev na Sionu, prispel do Dobšinského povestí rozprávkou Mlynček. -MM-
Karol Adler – 80. výročie úmrtia
20. december – Karol Adler (20.3.1910 Kolta – 20.12.1944 Dobšiná) – partizánsky veliteľ.
Pôvodným zamestnaním bol zubný technik. Počas druhej svetovej vojny sa zapojil do protifašistického odboja, pôsobil v oblasti Gemera, ako spojka udržiaval styk medzi pokrokovými silami v Dobšinej a Revúcej, pomáhal budovať ilegálny technický aparát. Po vypuknutí SNP príslušník partizánskeho oddielu Sláva, vytvoril prieskumný oddiel Karol, s ktorým sa pripojil do partizánskej jednotky Petőfi, stal sa jej veliteľom a vyvíjal bojovú činnosť v priestore Dobšinej, Rimavskej Soboty, Plešivca, Rožňavy a Čiernej Lehoty. V decembri 1944 operoval v priestore Slavošovce – Rožňava – Zlatá Idka, kde plnil aj prieskumné, spravodajské a diverzné úlohy. Keď sa skupina pod jeho velením presunula do okolia Vyšnej Slanej a Rejdovej v ťažkých bojoch padol do zajatia a po mučení ho nacisti verejne popravili na námestí v Dobšinej. In memoriam bol vyznamenaný Čs. vojnovým krížom, Radom SNP II. triedy a Radom červenej hviezdy. Na budove pošty v Dobšinej je na jeho pamiatku osadená pamätná tabuľa. -MM-
Jozef Beňo – 5. výročie úmrtia
23. december – Jozef Beňo (4. 6. 1930 Muráň – 23. 12. 2019 Bratislava) – akademický maliar.
Maturoval na gymnáziu v Revúcej, študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. V r. 1957 – 1959 žil a pracoval v Muráni, od r. 1959 v Bratislave. Svojou maliarskou tvorbou patril do Skupiny Mikuláša Galandu. V roku 1967 vstúpil do jednej z najvýznamnejších slovenských výtvarných skupín – Kontinuity. V architektúre medzi jeho najznámejšie práce patria nástenné maľby v sále kultúrneho domu v Muráni, mozaika v učilišti spojov v Bratislave- Krasňanoch a výtvarné riešenie internátu v Dome rekreácie v Bratislave. Bol vynikajúcim kresliarom prírody a slovenského kraja, hlavne z okolia rodného Muráňa. V šesťdesiatych rokoch ho nazývali novoromantickým či muránskym mágom. Zúčastnil sa mnohých kolektívnych výstav a pripravil viaceré samostatné výstavy. Jeho diela sú zastúpené v slovenských reprezentatívnych galerijných fondoch a u súkromných zberateľov. Okrem maľby sa venoval monumentálnej tvorbe a ilustrácii. V r. 2001 dostal Cena starostu obce Muráň, za monumentálnu tvorbu, maľbu a knižnú ilustráciu. -MM-
Jarmila Štítnická - 100. výročie narodenia
25. december – Jarmila Štítnická (25.12.1924 Rimavská Seč – 7.4.1980 Bratislava) – spisovateľka, rozhlasová redaktorka, publicistka, autorka literatúry pre deti a mládež.
Manželka spisovateľa a básnika Ctibora Štítnického. Študovala na gymnáziu v Spišskej Novej Vsi. Pracovala v Čs. rozhlase v Košiciach, v Bratislave, ako vedúca redaktorka Vysielania Slov. odborovej rady, 1959 – 1980 ako šéfredaktorka časopisu Zornička. Do literatúry vstúpila časopisecky intímne ladenou lyrikou, literárno-dramatickými rozhlasovými pásmami a rozprávkami, tvorila scénky, montáže, rozhlasové adaptácie a taktiež asi 40 rozprávkových hier. Knižne debutovala zbierkou veršov pre deti Krásny deň (1953), neskôr na ňu nadviazala knihou veršov Riekanky z čítanky, zostavila čítanku Detský rok. Na motívy slov. ľudových rozprávok napísala hry Janko a tátoš, Orlia skala, Rozprávka z kolotoča, pre televíziu urobila scenár k filmu Balada o Vojtovej Maríne (réžia Martin Ťapák) a k filmu Chlapec a Zornička. Písala aj divadelné recenzie, glosy a kritiky. Okrem vlastnej tvorby tiež prekladala z češtiny a taliančiny. -MM-