Nadácia Volkswagen podporila projekt klubu MFK Revúca – „Malí - Veľkí futbalisti“. Z finančnej podpory 1000eur sa zakúpili dresy a futbalové lopty našim najmenším - futbalovej prípravke. Obidve prípravky si už stihli aj dresy vyskúšať naostro v zápasoch. Jedni na medzinárodnom turnaji v Kalinove a druhí v priateľskom zápase na štadióne MFK Revúca s detičkami z Hnúšte. Tešíme sa z toho, ako Nadácia Volkswagen pomáha v regiónoch odkiaľ má zamestnancov. Pre náš klub je to vítaná pomoc a tešia sa z tejto podpory najmä deti. Takže Nadácia Volkswagen srdečne ďakujeme.
Nadácia Orange ocenila výnimočne desať neziskových organizácií
Napísal(a) Barbora Oberučová
Nadácia Orange už dvadsať rokov inšpiruje, verí v dobré konce a pomáha tým, ktorí sami pomáhajú. Prostredníctvom svojich aktivít sa snaží formovať zodpovednú a ohľaduplnú spoločnosť, podporuje aktívnych ľudí a mení Slovensko na lepšie miesto spolu s neziskovými organizáciami, ktoré majú rovnaký cieľ. A práve tým vzdáva už desať rokov poctu jedinečným ocenením – Cenou Nadácie Orange. Tento rok, pri príležitosti desiateho jubilea, ocenila desať výnimočných neziskových organizácií, ktoré sa svojou činnosťou dlhodobo podieľajú na zlepšení podmienok života v našej krajine v oblastiach vzdelávania, sociálnej inklúzie a komunitného rozvoja.
Miestna akčná skupina MALOHONT vyhlásila 22.05.2019 piatu výzvu na predkladanie žiadostí o udelenie značky regionálny produkt GEMER-MALOHONT. Žiadosti je možné predkladať najneskôr do 24.06.2019. Predložené žiadosti posúdi certifikačná komisia, ktorá rozhodne o pridelení ďalších certifikátov pre výrobky z regiónu Gemer-Malohont. Cieľom regionálneho značenia miestnych produktov je odlíšiť, zviditeľniť a podporiť miestnych výrobcov, ktorí sa okrem svojej produkcie podieľajú aj na tvorbe pracovných príležitostí, na budovaní dobrého mena regiónu a na zachovávaní jeho tradícií, hodnôt a jedinečností.
Pri Gruntovačke Gemerčania upratovali turisticky atraktívne miesta
Napísal(a) Ján Šmídt,
Gemer má svojim návštevníkom čo ponúkať. Aby sa ľuďom na Gemeri páčilo, zapojili sa dobrovoľníci z Rožňavy, Tornale a Muráňa do upratovacej akcie Jarná gruntovačka. Počas uplynulého víkendu sa nad Rožňavou vyčistilo od náletových drevín okolie Kalvárie. Toto miesto poskytuje čarokrásne výhľady na samotné mesto i celú Rožňavskú kotlinu. Rožňavská Kalvária je podľa Arpáda Görgeya, ktorý už niekoľko rokov organizuje obnovu tejto pamiatky, štvrtou najstaršou na Slovensku, bola postavená v roku 1741. Neďaleko Muráňa deti z miestnej základnej školy zbavili odpadkov okolie známeho sysľoviska na okraji Národného parku Muránska planina a pri ňom prameniacej riečky Muránka od jej prameňa až po obec Muráň.
Za dobrú vec na hokej. Aj toto je príležitosť pre hokejových fanúšikov, ktorí ešte nemajú vstupenky, získať ich a zažiť atmosféru hokejových majstrovstiev naživo. Stačí priniesť do ktorejkoľvek predajne Orange nepotrebný alebo starý mobil a zapojiť sa tak do prebiehajúcej zbierky mobilov.
Hokej vďaka svojim hodnotám a komplexnosti bezpochyby vychováva deti k disciplíne, k rešpektu k tímovej práci, k odhodlaniu, vytrvalosti i zodpovednosti. Aj to sú dôvody, prečo Orange stojí pri rozvoji mladých hokejových talentov a systematicky podporuje hokejové projekty, ktoré motivujú deti športovať. Rovnako Orange dlhodobo motivuje svojich zákazníkov správať sa ekologicky.
Príklady o tom, ako Nadácia Orange opäť spája ľudí v komunitách pre lepší svet
Napísal(a) B. Oberučová
Nadácia Orange už 20 rokov spája ľudí prostredníctvom svojich programov a aktivít pre lepší svet. Vďaka podpore aktívnych ľudí, skupín i organizácií prispieva k pozitívnej zmene spoločnosti a mení Slovensko na lepšie miesto pre život. Komunitný rozvoj a dobrovoľníctvo je hlavnou témou jedného z jej grantových programov - Spojme sa pre dobrú vec. Ten dáva príležitosť neformálnym skupinám občanov a mimovládnym organizáciám realizovať aktivity na zvyšovanie kvality života v ich komunite. Nadácia vyhlasuje už jeho 15. ročník.
Orangeu ako operátorovi, ktorý už roky rozmýšľa spoločensky zodpovedne aj v rámci aktivít prepojených s biznisom, záleží na budúcnosti našej krajiny. Chápe, že vzdelaní, aktívni a ohľaduplní ľudia posúvajú našu spoločnosť a nás všetkých vpred.
Od spoločnosti TESCO získali finančnú podporu tisíctristo eur
Napísal(a) ZŠ
Projekt Základnej školy J. A. Komenského v Revúcej, pod názvom Poď hrať ping – pong, zapojený do 5. edície grantového programu spoločnosti Tesco „Vy rozhodujete, my pomáhame“, vyhral 1. miesto v hlasovaní zákazníkov v našom regióne a získal finančnú podporu 1300 eur.
Za prítomnosti pána primátora mesta Revúca Ing. Júliusa Buchtu a pani Judity Fabiánovej, manažérky HM TESCO Revúca, cenu prevzal riaditeľ Základnej školy J. A. Komenského.
Základná školy získané finančné prostriedky použije na obstaranie exteriérového vybavenia na stolný tenis.
Ďakujeme spoločnosti Tesco za podporu a všetkým, ktorí svoj žetónik za nákup venovali práve nám.
Nadácia Orange už 20 rokov mení Slovensko na lepšie miesto
Napísal(a) Barbora Oberučová
Bratislava, 22. marca 2019 – V tomto roku oslavuje Nadácia Orange okrúhle jubileum. Už 20 rokov prostredníctvom nadačných aktivít pomáha formovať zodpovednú a ohľaduplnú spoločnosť, podporuje aktívnych ľudí, inšpiruje, motivuje a mení Slovensko na lepšie miesto. Počas dvoch dekád bolo v rámci aktivít Nadácie Orange prerozdelených celkovo 11 miliónov eur, vďaka ktorým boli podporené tisícky projektov a dobrých myšlienok.
Spoločnosť Orange Slovensko sa prostredníctvom Nadácie Orange dlhodobo angažuje v riešení celospoločenských problémov a podporuje projekty, ktoré prispievajú k zlepšeniu rôznych oblastí. „Za uplynulých 20 rokov sa nám podarilo prostredníctvom nadačných aktivít zrealizovať
Podnikatelia by si mohli zrealizovať svoje podnikateľské zámery v obci/meste aj prostredníctvom PPP schém
Napísal(a) Monika Štesková
Veľa podnikateľov si nevie predstaviť, že PPP schémy sa dajú aplikovať aj na lokálnej úrovni. PPP schéma, alebo projekty verejno-súkromného partnerstva (angl. Public Private Partnership) všeobecne označuje rôzne formy dlhodobej spolupráce medzi obcou/mestom a podnikateľom. Cieľom tejto spolupráce je efektívne zabezpečiť kvalitnú verejnú infraštruktúru alebo verejné služby pre občanov (napr. hospice, školu, knižnicu v obci…).
Podnikatelia môžu vďaka tejto schéme zrealizovať v spolupráci s obcou svoj podnikateľský zámer a zreštaurovať tak napr. historickú budovu vo vlastníctve obce a spraviť tam napr. knižnicu, alebo hospic, ktorý by prevádzkoval.
Nie každý varí, nie každý obľubuje mäso a už vôbec nie každý sa v mäse aj vyzná. Laikovi by sa preto mohlo zdať, že je mäso ako mäso. Akéže už rozdiely v ňom môžu byť? Hneď na úvod preto treba povedať, že mäso je vlastne fyziologickými procesmi premenená svalovina zvierat a ako také je tvorené a ovplyvňované celou škálou procesov a faktorov. Práve naopak by sa dalo s určitou nadsázkou tvrdiť, že neexistujú dve rovnaké mäsá.
Ktoré mäso je slovenské?
V zásade by malo platiť, že slovenským mäsom možno nazvať iba to, ktoré pochádza zo zvieraťa narodeného, vychovaného, zabitého a spracovaného na Slovensku.
Viac...
Program Darujte Vianoce podporil ešte viac príbehov ako vlani
Napísal(a) Barbora Oberučová
Vianoce sú pre väčšinu z nás časom pokoja, radosti, hojnosti a lásky. Pre niektorých ľudí s ťažkým životným osudom sú však tieto prívlastky iba nesplneným snom. Grantový program Darujte Vianoce dal opäť príležitosť ochotným žiadateľom zmeniť vianočné želanie ľudí v núdzi na skutočnosť. Do 17. ročníka grantového programu Darujte Vianoce prihlásili 590 príbehov. Nadácia Orange prerozdelila vybraným projektom celkovú sumu 50 000 eur a podporila tak ešte viac príbehov ako v minulom roku. Hodnotiaca komisia grantového programu Darujte Vianoce vybrala z 590 prihlásených projektov 321 príbehov, medzi ktoré rozdelila finančnú podporu v celkovej hodnote 50 000 eur. Najviac ľudí pomáhalo v Banskobystrickom kraji,
Prihláste ho do grantového programu (a) Darujte Vianoce
Napísal(a) Nadácia Orange
Nadácia Orange otvára už po sedemnásty raz grantový program Darujte Vianoce, ktorý pomáha ochotným žiadateľom zmeniť vianočné želania ľudí s ťažkým životným osudom na skutočnosť. Významným cieľom tohto ročníka je motivovať zapojenie sa do grantového programu najmä mladých ľudí a deti, a podporiť tak trend posledných ročníkov, ktoré poukázali práve na narastajúci počet žiadostí od tejto vekovej skupiny. Odborná komisia aj tento rok udelí špeciálne ocenenie Srdce na správnom mieste výnimočnému človeku, ktorý dlhodobo a nezištne podáva pomocnú ruku tým, ktorí si v zložitej životnej situácii nevedia poradiť sami.
Vianoce sú sviatkami pokoja, radosti a rozžiarených detských očí pod vianočným stromčekom.
Čistím, čistíš, dýchame - hlavné motto projektu „Gruntovačka“
Napísal(a) Ing. Daniela Domiková
Revúca 23. októbra 2018 - (Oblastná organizácia cestovného ruchu Gemer) - V októbri sa konalo veľké čistenie po turistickej sezóne v regiónoch cestovného ruchu na území Banskobystrického a sčasti aj Košického kraja. Zapojili sa oblastné organizácie cestovného ruchu s podporou Rozvojovej agentúry BBSK, školy aj dobrovoľníci. Upratovalo sa aj na Gemeri. Čistím, čistíš, dýchame sa stalo hlavným mottom projektu s názvom „Gruntovačka“, ktorého sa zúčastnili všetky oblastné organizácie patriace pod Banskobystrický kraj. Je to prvý ročník novozaloženej tradície pri ktorom sa kladie dôraz na čistotu v spojitosti s cestovným ruchom. Táto akcia sa bude konať každoročne na jar pred turistickou sezónou a na jeseň po turistickej sezóne.
Desať tipov ako rozoznať, že mäso je naozaj čerstvé
Napísal(a) Ing. B. Halaj
Asi sa to už niekedy stalo každému z vás: Stojíte pred pultom s čerstvým mäsom, pozeráte sa na ponúkané kusy, ale akosi ste si nie celkom istí, či sa pozeráte na úplne čerstvé mäso. Ako teda spoľahlivo rozoznať čerstvé mäso od staršieho, či dokonca skazeného mäsa? Portál masodomov.sk zostavil 10 jednoduchých rád, ako odhaliť staršie či skazené mäso.
Hneď na úvod však treba definovať, čo je to vlastne čerstvé mäso. Ak opomenieme definície, ktoré uvádzajú hygienické normy a učebnice technológie mäsa, mohli by sme čerstvé mäso definovať ako mäso, ktoré svojím vzhľadom, farbou,
Najskôr sa učil u svojho otca za zámočníka, potom ale 
Gymnázium navštevoval v Rožňave, maturoval v Tisovci, potom začal študovať na Právnickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave. Prvé básne uverejňoval v časopisoch (Nový rod, Elán) a v stredoškolských almanachoch. V lete 1944 sa zapojil do SNP a odišiel s povstalcami do hôr. Pracoval ako redaktor povstaleckého časopisu Naše správy v Revúcej, kde pod menom Ján Rok publikoval okrem rôznych článkov a správ i svoje revolučné básne. Bol najplodnejším povstaleckým básnikom. Posmrtne vyšla jeho básnická zbierka Ohlas (1946) a v spoločná kniha Kvet z našej krvi (1959). V rukopise zanechal zbierku Vízie týchto dní a veršovanú drámu Cigánka, prekladal nemeckú a francúzsku poéziu. Životopisnú novelu o ňom vydal v r. 1990 Dušan Mikolaj pod názvom Stanem sa 
Stredoškolské štúdiá dokončila v Martine a v rokoch 1944 – 1949 študovala francúzštinu na Filozofickej fakulte v Bratislave s niekoľkomesačným pobytom na parížskej Sorbonne. Počas vysokoškolských rokov sa stala šéfredaktorkou vysokoškolského časopisu Borba. Po štúdiách pracovala ako redaktorka v denníku Pravda, v časopisoch Móda, Kultúrny život, Predvoj a Nové slovo, no bola najmä dlhoročnou (1971 – 1987) šéfredaktorkou týždenníka Slovenka. Bola členkou aj funkcionárkou viacerých kultúrnych, najmä ženských hnutí – Živena, Femina. Písala fejtóny, cestopisné reportáže, črty, ale aj poviedky, novely a romány, ako novinárka napísala množstvo článkov, reportáží a rozhovorov. Počas svojho života vydala viac ako jednu desiatku kníh. V r. 2006 vyšla zbierka krátkych próz 
Študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe.
Študoval v Lukovištiach, rokoch 1887 – 1892 na gymnáziu v Rimavskej Sobote, neskôr v Sibiu a v Brašove (Rumunsko). Potom pracoval vo voštinárni na Teplom Vrchu. V roku 1905 ukončil štúdium chemického inžinierstva v Prahe, kde sa aktívne zapájal do činnosti študentského spolku Detvan, ktorého bol aj funkcionárom. Po roku 1918 navštevoval aj prednášky na Filozofickej a Právnickej fakulte UK v Bratislave, začal pracovať v administratívnych službách a stal sa poslancom a neskôr i senátorom za agrárnu stranu. Okrem toho sa venoval aj vedeckej práci v oblasti chémie. Žil v Bratislave, od roku 1943 v Piešťanoch. Je zakladateľskou osobnosťou modernej slovenskej lyriky, vedúcim predstaviteľom slovenskej moderny a slovenského i európskeho symbolizmu. Básne i krátku prózu uverejňoval časopisecky. Vydal knihy básní Nox et solitudo (1909), Verše (1912) a Moje piesne (1952). Venoval sa aj dejinám rodnej obce a jej blízkeho okolia, v Zborníku Muzeálnej slovenskej spoločnosti vydal štúdiu Pôvod dedín Kraskova a Lukovíšť (1937). 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch (1802 – 1805), Levoči a Prešove. Po vyštudovaní na univerzite v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch (1817 – 1818) a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra Kocúrkovo, na ktorú nadviazali ďalšie veselohry Všetko je naopak, Trasorítka, Trinásta hodina, Starúš Plesnivec. Jeho veselohry tvorili základ repertoáru slovenského ochotníckeho divadla. V nemčine vydal román Bendeguz, s podtitulom Donkichotiáda podľa najnovšej módy. Autor anonymne vydaných politických brožúr, v ktorých podáva satirický rozbor uhorských pomerov. Z náučných spisov sú známe 3 knižočky o poisťujúcom ústave, napísal aj štúdiu Dejiny generálnych synod oboch evanjelických vyznaní v Uhorsku od roku 1791. Ako ľudovýchovný pracovník propagoval sporiteľníctvo. 
Študoval právo na univerzitách v Budapešti a Ženeve, absolvoval študijnú cestu do USA. Bol poslancom uhorského snemu za Rožňavu a členom Národného zhromaždenia. Patril aj medzi priekopníkov nových druhov športov, napr. konského póla, jachtingu, golfu, lyžovania a iných. Bol dlhoročným predsedom rôznych telovýchovných spolkov, Uhorského a neskôr Medzinárodného olympijského výboru a i. Na svojich majetkoch choval plnokrvné kone, udomácnil v Uhorsku jazdecké pólo. Bol vášnivým poľovníkom, cestovateľom a zberateľom umenia, zúčastňoval sa veľkých poľovačiek a tieto organizoval aj v Betliari. Rozšíril betliarsku zvernicu, založenú v roku 1885, a doplnil ju o jeleniu, danieliu a muflóniu zver a paovce hrivnaté. V roku 1911 podnikol expedíciu do Sudánu a trofeje z tejto cesty sú súčasťou expozície kaštieľa, napr. reparované krokodíly, či hlava slona. S otcom Emanuelom zabezpečil v rokoch 1881 – 1886 prestavbu kaštieľa v Betliari na poľovnícko-reprezentačný zámok a v roku 1905 nechal kaštieľ zrekonštruovať a zmodernizovať. Tadične sa v areáli kaštieľa Betliar koná Poľovnícky deň Gejzu I. Andrássyho, 6. júna 2026 sa konal už jeho jeho 9. ročník. 
Ľudovú školu vychodil v Jelšave. Po jej ukončení sa pri svojom otcovi vyučil obuvníckemu remeslu a po otcovej smrti prevzal obuvnícku živnosť. Bol pokladníkom a predsedom Slovenského dobrovoľného hasičského zboru v Jelšave a taktiež podpredsedom okresného Slovenského ovocinárskeho spolku v Revúcej, kde sa zaslúžil najmä o vysadenie ovocných stromov popri poľných cestách. V r. 1938 – 1945 bol starostom v Jelšave. Venoval sa chovu včiel, v roku 1923 založil Krajinský včelársky spolok v Jelšave, v roku 1946 založil včelnicu na Hrádku pri Jelšave. Včeláriť začal v košoch a neskôr vyvinul nadstavcový úľ na rámikovú mieru, uplatňoval vzdušné zimovanie pomocou machu, zimné napájanie v úli, napájanie včiel po prvom prelete slanou vodou, zimovanie bez peľu a pod. Odborné články publikoval v časopise Včelár. V roku 1973 dostal za osvetovú prácu ocenenie II. stupeň – Strieborná včela. 
S rodičmi sa ako 9-ročný vysťahoval do USA a žil v Pittsburgu. V r. 1901 ho vzali ho na štátne konzervatórium v New Yorku. Tu prežil deväť, pre neho veľmi vzácnych rokov, po ktorých nasledovalo množstvo koncertov na krajanských spolkových podujatiach i v zahraničí, v Londýne, Paríži, Amsterdame, Berlíne, Prahe. V roku 1917 dobrovoľne vstúpil do americkej armády a odišiel s ňou do Európy. Stal sa členom, neskôr dirigentom 100-členného vojenského orchestra. Po vojne ostal v Nemecku a usadil sa v Koblenzi. Živil sa vyučovaním hudby, koncertovaním po celej Európe, komponoval. Bol aktívnym americkým krajanským spolkovým pracovníkom a udržiaval čulé styky so slovenskými i českými politickými a kultúrnymi predstaviteľmi pred i po vzniku ČSR, tiež s hudobníkmi a rodákmi. Viackrát navštívil Slovensko, v rodnom Betliari bol naposledy v r. 1934. Na priečelí Obecného úradu v Betliari je umiestnená pamätná tabuľa.