Najaktívnejšie školy Orange odmení „zelenou“ výhrou
Napísal(a) B. Oberučová
Všetci máme veľkú moc, všetci máme veľkú zodpovednosť. A keď sa spojíme, dokážeme neskutočne „zelené“ skutky. Preto sa ku dlhodobej ekologickej iniciatíve Orangeu v zbere nepotrebných mobilov pridávajú žiaci materských, základných a stredných škôl, ktorým budúcnosť našej planéty a životné prostredie nie sú ľahostajné. Vďaka motivačnej aktivite spoločnosti ASEKOL SK tak podporia 22. zbernú kampaň starých mobilov aj slovenské školy.
Každý starý alebo nepotrebný mobil obsahuje množstvo znovu využiteľných materiálov. To, čo z nepotrebných zariadení šetrnou recykláciou získame, už nemusíme ťažiť z prírody. Takže čím viac mobilov sa „zrecykluje“, tým menej budeme ničiť našu planétu.
Spolu vyzbierali už viac ako 330 000 nepotrebných zariadení
Napísal(a) Barbara Oberučová
Staré mobilné telefóny nepatria do smetného koša. To je posolstvo, ktoré Orange už roky adresuje svojim zákazníkom prostredníctvom dlhodobej iniciatívy zbierania nepotrebných zariadení. Myslieť ekologicky, správať sa zodpovedne voči životnému prostrediu a podporiť dobrú vec – to sú podstatné pozitíva vyše dvadsiatich zberných kampaní, ktoré doteraz zrealizoval. Počas nich vyzbieral už viac ako 330 000 starých mobilov. Iniciatíva Darujme starým mobilom nový život pokračuje už svojou 22. zbernou kampaňou.
Často sa stáva, že s kúpou nového, modernejšieho telefónu zabudneme na ten starý a končí zabudnutý v zásuvke, v horšom prípade v odpadkovom koši.
Matematika vianočných údenín, ktorá vás prekvapí
Napísal(a) Ing. Boris Halaj
Určite aj Vašu poštovú schránku kŕmia všetky možné aj nemožné akciové letáky a ponuky od renomovaných, ale aj menej známych obchodných reťazcov. Ich počet sa s blížiacimi vianočnými sviatkami zvyšuje a tí z Vás, ktorí cestou od poštovej schránky ku smetnému košu ešte stihnú aj čo-to prelistovať, si určite všimli, že na prvých stranách ponúk predajcov potravín sa nás pokúšajú zaujať v tomto predvianočnom čase najmä údené mäsá. Na fotografiách vyzerajú všetky úžasne, v obchode je to už o niečo horšie a po rozbalení doma to už býva priam hotová katastrofa. Z vrecúška najskôr vylejete za pohár akejsi čudnej vody a údené mäso, ktoré medzitým akosi stratilo tú správnu farbu, pripomína skôr kus plastu ako chutnú údeninu.
Medzisektorový projekt PlaNET SOEN z dielne Agentúry pre rozvoj Gemera získal ocenenie
Napísal(a) Ondrej Doboš
Už to budú takmer 4 roky, čo v našom regióne implementujeme odvážny projekt PlaNET SOEN, ktorý pod záštitou prezidenta SR začal sériou "TED" konferencií plných zaujímavých speakrov v roku 2016 v Revúcej a v Rimavskej Sobote pre samosprávy, školy, podnikateľov a hlavne mladých ľudí. Pokračoval vzdelávaním mladých ľudí v oblasti prípravy projektov a mentoringom a stážami v spolupráci s úžasnými podnikateľmi z regiónu Gemer-Malohont a Banskej Bystrice. Dnes tento projekt nadobudol väčších rozmerov a implementuje sa v 4 krajinách EU. Posúvame naše know-how za hranice nielen nášho kraja, ale aj štátu.
Všímaví ľudia darovali Vianoce viac ako 7 000 ľuďom
Napísal(a) Barbora Oberučová
Vianoce sú pre väčšinu z nás najkrajšie sviatky roka, ktoré prežívame v radosti a v spoločnosti rodiny a blízkych priateľov. Mnohí ľudia však toľko šťastia v živote nemajú. Je dôležité nezatvárať oči pred tými v núdzi či bez domova, pre ktorých sú Vianoce ťažkým a smutným obdobím. Vďaka ľudom s dobrých srdcom a grantovému programu Darujte Vianoce už po osemnásty raz Nadácia Orange prerozdelila sumu 50 000 eur a podporila 322 projektov na pomoc ľudom, ktorí sa ocitli v neľahkej životnej situácii.
Ako každý rok v období Vianoc, aj tento Nadácia Orange priniesla možnosť ľuďom, ktorým nie je ľahostajný osud tých menej šťastných v ich okolí, posielať svoje nápady ako im pomôcť. Spomedzi 585 predložených žiadostí sa hodnotiaca komisia rozhodla prerozdeliť finančnú podporu 50 000 eur až 322 príbehom.
Za to, že si priplatíme za rezeň aj klobásku do vianočnej kapustnice, sa môžeme poďakovať Číňanom
Napísal(a) Ing. Boris Halaj
Áno, je to skutočne tak. Svet, v ktorom žijeme, je už natoľko globalizovaný, že udalosti v takmer osemtisíc kilometrov vzdialenej Číne majú okamžitý dopad na naše peňaženky, a to aj pri takej možno na prvý pohľad banálnej záležitosti, ako je cena bravčového mäsa.
Čo sa stalo?
V auguste 2018 vypukla v Číne epidémia afrického moru ošípaných. To by samo o sebe nebolo nič také výnimočné a katastrofálne, keby to nebolo práve v Číne.
Kultúrno-kreatívne centrum Kláštor podporuje tretí sektor v Rožňave a na Gemeri
Napísal(a) Rado Kovács
V sobotu 26. októbra 2019 sa v priestoroch novovznikajúceho co-workingového centra v Kultúrno-kreatívnom centre Kláštor konal seminár na témy spojené s fungovaním občianskeho sektoru. Účastníci a účastníčky podujatia reprezentovali ekologické, kultúrne, komunitné i sociálne zamerané organizácie, združenia i neformálne skupiny v meste a regióne Gemer. Seminár viedol Sturla Bjerkaker z nórskej organizácie Bjerkaker Learninglab.
Doobedňajšie prezentácie spojené s diskusiami boli zamerané najmä na organizovanie 3. sektoru v Nórsku a v Nemecku. V ďalšej časti sme sa dozvedeli o podmienkach a kontexte, v akých organizácie a združenia v týchto krajinách motivujú ľudí zapájať sa do komunitného verejného života a o formách co-workingových priestorov v týchto krajinách.
Všimli ste si, ako sa fastfood zmenil na streetfood?
Napísal(a) Ing. B. Halaj
Keď sa povie streetfood, alebo ak chcete "jedlo na ulici", v mnohých z nás sa vynorí predstava lacného, rýchleho jedla, pripraveného najčastejšie z nie príliš zdravých polotovarov. Zdá sa však, že táto rovnica už prestáva platiť a práve naopak, rozmáhajúca sa "streetfood scéna" ponúka čoraz zaujímavejšie, nápaditejšie a často aj zdravšie jedlá s ambíciou konkurovať svojím gastronomickým umením aj tým najlepším reštauráciám.
Ako to bolo za starých čias ?
Jedlo na ulici nie je žiaden moderný vynález, práve naopak, tento fenomén má toľko rokov ako prvé ľudské mestá. Ponuka pouličných predajcov jedla sa však pochopiteľne menila.
Občianske združenie Otvor dvor v Rožňave otvára priestory novovzniknutého co-workingu v KC Kláštor spojené so seminárom
Napísal(a) Otvor dvor
Občianske združenie Otvor Dvor funguje v Rožňave od roku 2012. V tých dňoch pripravuje otvorenie priestorov novovzniknutého co-workingu (zdieľaného pracovného prostredia) v Rožňave, ktoré sa nachádza v priestoroch Kultúrno-kreatívneho centra Kláštor (KC Kláštor). Otvorenie, ktoré sa uskutoční v sobotu 26. októbra 2019 od 10-ej hodiny, bude spojené so seminárom o tom, ako sa môžeme inšpirovať občianskym aktivizmom v Nórsku, ako fungujú podobné co-workingové priestory inde, bude vymedzený čas na diskusiu o tom, ako nastaviť tento nový rožňavský co-working i o tom, kde hľadať priestor na spoluprácu. Seminár bude viesť projektový partner, pán Sturla Bjerkaker z nórskej vzdelávacej agentúry Bjerkaker Learning Lab. Tlmočenie do slovenčiny je zabezpečné.
Co-workingové centrum občianskej participácie v Rožňave
Napísal(a) OZ Otvor dvor
|Tlačová správa| - Naše občianske združenie Otvor dvor prichádza s projektom majúcom za cieľ motivovať Rožňavčanov a Rožňavčanky k aktivizovaniu sa vo verejnom priestore mesta. Keďže táto aktivizácia môže mať rôzne podoby, ponúkame viaceré formy podpory. Prvou z nich je vytvorenie co-workingového centra, teda zdieľaných priestorov v Kultúrno-kreatívnom centre Kláštor, ktoré už tretí rok funguje na Námestí baníkov. Tieto priestory bude možné využívať napríklad na plánovanie a organizovanie projektov v rámci Participatívneho rozpočtu pre Rožňavu, na organizovanie seminárov, prednášok a workshopov, ale aj ako pracovný priestor pre individuálnych záujemcov. K dispozícii bude technické zázemie, uzamykateľné skrinky i kuchynský kútik. Predpokladaný termín otvorenia je koniec októbra 2019.
Viac...
Zbierka starých mobilov v Orangei pokračuje už dvadsiatou kampaňou
Napísal(a) Barbora Oberučová
Orange už niekoľko rokov svojich zákazníkov motivuje k ekologickému mysleniu a k tomu, aby nepoužívané mobilné zariadenia zbytočne nenechávali ležať vo svojich domácnostiach. Staré mobilné telefóny však nepatria ani do smetného koša. Ich ekologická likvidácia je totiž prospešná nie len pre životné prostredie, ale pomôže aj organizáciám, ktoré to potrebujú. Svojimi starými či nepotrebnými telefónmi môže verejnosť pomáhať už sedem rokov. Ďalšia zbierka potrvá do 30. septembra a sumou 50 centov za každý odovzdaný mobil Orange tentoraz prispeje organizácii Deťom s rakovinou.
Peter Káčer na bicykli sa do Revúcej vrátil po šiestich rokoch
Napísal(a) MG od
Počas posledných júnových dní od 23. do 29. júna 2019 sme mali možnosť aj prostredníctvom vysielania TA3 sledovať už šiesty rok charitatívnu akciu Káčer na bicykli. Bicykluje sa tak, ako si organizátori zaumienili: pre dobrú vec a hlavne pre tých, ktorí sú odkázaní na pomoc iných. Jedným zo zdravotne postihnutých je aj sám Peter Káčer, ako správca Nadácie TA3, ktorý v záujme dobrej veci bicykluje na špeciálne upravenom bicykli a mohli sme ho takto stretávať na siedmich miestach na Slovensku.
Druhé diskusné fórum a verejné zvažovanie k projektom Participatívneho rozpočtu pre Rožňavu
Napísal(a) OZ Otvor dvor
Z občianskeho združenia Otvor dvor v Rožňave sme obdržali informáciu, že Mesto Rožňava a Výkonný výbor Participatívneho rozpočtu pre Rožňavu v spolupráci s občianskym združením Otvor dvor pripravili dňa 24. júna 2019 o 17:00 v spoločenskej sále Mestského úradu na prízemí 2. diskusné fórum a verejné zvažovanie občanov mesta Rožňava k projektom Participatívneho rozpočtu pre Rožňavu na roky 2019/2020.
Občania Rožňavy majú tak možnosť priamo sa zapojiť do rozhodovacieho procesu o prerozdeľovaní financií z rozpočtu mesta. Spoločným cieľom je, aby sa tieto finančné prostriedky využili na realizáciu predložených projektov pre zlepšenie kvality života občanov mesta.
Peter Káčer, správca Nadácie TA3, vyráža aj tento rok naprieč Slovenskom, aby pomohol ľudom, ktorí sa ocitli v neľahkej životnej situácii.V poradí šiesty ročník charitatívnej túry „Káčer na bicykli 2019“ odštartuje dňa 23.6.2019 o 13:00 hod. z mestského parku v Lučenci. Okrem Lučenca bude musieť pokoriť aj niekoľko ďalších miest, ako sú Revúca 24.6.2019, Detva 25.6.2019, Martin 26.6.2019, Krásno nad Kysucou 27.6.2019 a Dolný Kubín 28.6.2019 so štartom o 9:00 hod. Finálna etapa celej túry vyvrcholí dňa 29.6.2019 o 10:00 hod. na Štrbskom Plese. Štart aj cieľ sa uskutoční z amfiteátra spred hotela FIS.
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus. 
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí. 
V Jágri absolvoval štúdium filozofie a v Budapešti vyštudoval teológiu. Pôsobil v Sabinove, Prešove, potom na biskupskom úrade v Košiciach, v roku 1834 bol menovaný za kanonika – katedrálneho archidiakona košickej katedrály. Od roku 1850 biskup v Rožňave. Sústreďoval sa na úpravu cirkevných pomerov na biskupstve, utlmil aj maďarizačné snahy v rožňavskej diecéze, kde Slováci v cirkevnej hierarchii zaujímali rovnocenné postavenie. Mecén cirkevného školstva, rožňavské gymnázium rozšíril na 8-triedne, vybudoval ústav pre výchovu dievčat, podporoval chudobných študentov, založil nadáciu na zaistenie platov učiteľov, pracoval na založení nemocnice. Dal obnoviť a pretvoriť interiér rožňavskej katedrály. Jeho telesné pozostatky sú uložené v krypte rožňavskej katedrály. 
Študoval na reálnom gymnáziu v Revúcej. Po absolvovaní diaľkového odborného štúdia pracoval ako banský technik v Drnave, Rožňave a na Ústrednom riaditeľstve baní v Bratislave, ministerstve hutného priemyslu v Prahe a potom v Banských závodoch na Spiši. V roku 1962 sa vrátil na Gemer, kde sa stal vedúcim výstavby závodu SMZ Lubeník. Od roku 1967 býval v Revúcej. Publikoval stovky článkov a prác o Gemeri v odborných publikáciách, časopisoch Obzor Gemera, neskôr Obzor Gemera a Malohontu, v Zore Gemera, v Baníckom slove, Magnezite, v Revúckych listoch. Je autorom a spoluautorom mnohých publikácií, napr. Magnezit Lubeník, Baníctvo v Železníku, Záhadný zvon Quirin v Revúcej a i. V práci Historické knižnice v Gemeri-Malohonte podal náročnú sumarizáciu 70 historických knižníc od 16. storočia do konca roka 1918. Je držiteľom najvyššieho ocenenia mesta Revúca Zlatý Quirin. 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiacich s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1902 získal jednu z cien Maďarskej akadémie vied za svoju knižnú súťaž. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. 
Študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave, od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. V rokoch 1878 –1879 bol predseda študentského spolku Zora v Bratislave, v rokoch 1883 – 1885 predseda spolku Tatran vo Viedni. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“. 
Študoval na gymnáziu v Košiciach a právo v Košiciach, Kluži a Budapešti. Pracoval ako predseda súdu v Rožňave, potom ako predseda súdu v Levoči a sudca v Košiciach. V roku 1911 na celouhorských pretekoch v Arade utvoril uhorský rekord v behu na 100 metrov. Na Olympijských hrách 1912 v Štokholme reprezentoval Slovensko v rámci Uhorska v behu na 100 m, v skoku do diaľky a v štafete 4x100 m, na ktorom štafeta postúpila do semifinále. Bol vedúcim atletického oddielu KAC v Košiciach, ako tréner pôsobil medzi robotníckymi športovcami. Po skončení kariéry pôsobil ako tréner materského košického klubu KAC, v rokoch 1920 – 1921 mu dokonca šéfoval.