Najaktívnejšie školy Orange odmení „zelenou“ výhrou
Napísal(a) B. Oberučová
Všetci máme veľkú moc, všetci máme veľkú zodpovednosť. A keď sa spojíme, dokážeme neskutočne „zelené“ skutky. Preto sa ku dlhodobej ekologickej iniciatíve Orangeu v zbere nepotrebných mobilov pridávajú žiaci materských, základných a stredných škôl, ktorým budúcnosť našej planéty a životné prostredie nie sú ľahostajné. Vďaka motivačnej aktivite spoločnosti ASEKOL SK tak podporia 22. zbernú kampaň starých mobilov aj slovenské školy.
Každý starý alebo nepotrebný mobil obsahuje množstvo znovu využiteľných materiálov. To, čo z nepotrebných zariadení šetrnou recykláciou získame, už nemusíme ťažiť z prírody. Takže čím viac mobilov sa „zrecykluje“, tým menej budeme ničiť našu planétu.
Spolu vyzbierali už viac ako 330 000 nepotrebných zariadení
Napísal(a) Barbara Oberučová
Staré mobilné telefóny nepatria do smetného koša. To je posolstvo, ktoré Orange už roky adresuje svojim zákazníkom prostredníctvom dlhodobej iniciatívy zbierania nepotrebných zariadení. Myslieť ekologicky, správať sa zodpovedne voči životnému prostrediu a podporiť dobrú vec – to sú podstatné pozitíva vyše dvadsiatich zberných kampaní, ktoré doteraz zrealizoval. Počas nich vyzbieral už viac ako 330 000 starých mobilov. Iniciatíva Darujme starým mobilom nový život pokračuje už svojou 22. zbernou kampaňou.
Často sa stáva, že s kúpou nového, modernejšieho telefónu zabudneme na ten starý a končí zabudnutý v zásuvke, v horšom prípade v odpadkovom koši.
Matematika vianočných údenín, ktorá vás prekvapí
Napísal(a) Ing. Boris Halaj
Určite aj Vašu poštovú schránku kŕmia všetky možné aj nemožné akciové letáky a ponuky od renomovaných, ale aj menej známych obchodných reťazcov. Ich počet sa s blížiacimi vianočnými sviatkami zvyšuje a tí z Vás, ktorí cestou od poštovej schránky ku smetnému košu ešte stihnú aj čo-to prelistovať, si určite všimli, že na prvých stranách ponúk predajcov potravín sa nás pokúšajú zaujať v tomto predvianočnom čase najmä údené mäsá. Na fotografiách vyzerajú všetky úžasne, v obchode je to už o niečo horšie a po rozbalení doma to už býva priam hotová katastrofa. Z vrecúška najskôr vylejete za pohár akejsi čudnej vody a údené mäso, ktoré medzitým akosi stratilo tú správnu farbu, pripomína skôr kus plastu ako chutnú údeninu.
Medzisektorový projekt PlaNET SOEN z dielne Agentúry pre rozvoj Gemera získal ocenenie
Napísal(a) Ondrej Doboš
Už to budú takmer 4 roky, čo v našom regióne implementujeme odvážny projekt PlaNET SOEN, ktorý pod záštitou prezidenta SR začal sériou "TED" konferencií plných zaujímavých speakrov v roku 2016 v Revúcej a v Rimavskej Sobote pre samosprávy, školy, podnikateľov a hlavne mladých ľudí. Pokračoval vzdelávaním mladých ľudí v oblasti prípravy projektov a mentoringom a stážami v spolupráci s úžasnými podnikateľmi z regiónu Gemer-Malohont a Banskej Bystrice. Dnes tento projekt nadobudol väčších rozmerov a implementuje sa v 4 krajinách EU. Posúvame naše know-how za hranice nielen nášho kraja, ale aj štátu.
Všímaví ľudia darovali Vianoce viac ako 7 000 ľuďom
Napísal(a) Barbora Oberučová
Vianoce sú pre väčšinu z nás najkrajšie sviatky roka, ktoré prežívame v radosti a v spoločnosti rodiny a blízkych priateľov. Mnohí ľudia však toľko šťastia v živote nemajú. Je dôležité nezatvárať oči pred tými v núdzi či bez domova, pre ktorých sú Vianoce ťažkým a smutným obdobím. Vďaka ľudom s dobrých srdcom a grantovému programu Darujte Vianoce už po osemnásty raz Nadácia Orange prerozdelila sumu 50 000 eur a podporila 322 projektov na pomoc ľudom, ktorí sa ocitli v neľahkej životnej situácii.
Ako každý rok v období Vianoc, aj tento Nadácia Orange priniesla možnosť ľuďom, ktorým nie je ľahostajný osud tých menej šťastných v ich okolí, posielať svoje nápady ako im pomôcť. Spomedzi 585 predložených žiadostí sa hodnotiaca komisia rozhodla prerozdeliť finančnú podporu 50 000 eur až 322 príbehom.
Za to, že si priplatíme za rezeň aj klobásku do vianočnej kapustnice, sa môžeme poďakovať Číňanom
Napísal(a) Ing. Boris Halaj
Áno, je to skutočne tak. Svet, v ktorom žijeme, je už natoľko globalizovaný, že udalosti v takmer osemtisíc kilometrov vzdialenej Číne majú okamžitý dopad na naše peňaženky, a to aj pri takej možno na prvý pohľad banálnej záležitosti, ako je cena bravčového mäsa.
Čo sa stalo?
V auguste 2018 vypukla v Číne epidémia afrického moru ošípaných. To by samo o sebe nebolo nič také výnimočné a katastrofálne, keby to nebolo práve v Číne.
Kultúrno-kreatívne centrum Kláštor podporuje tretí sektor v Rožňave a na Gemeri
Napísal(a) Rado Kovács
V sobotu 26. októbra 2019 sa v priestoroch novovznikajúceho co-workingového centra v Kultúrno-kreatívnom centre Kláštor konal seminár na témy spojené s fungovaním občianskeho sektoru. Účastníci a účastníčky podujatia reprezentovali ekologické, kultúrne, komunitné i sociálne zamerané organizácie, združenia i neformálne skupiny v meste a regióne Gemer. Seminár viedol Sturla Bjerkaker z nórskej organizácie Bjerkaker Learninglab.
Doobedňajšie prezentácie spojené s diskusiami boli zamerané najmä na organizovanie 3. sektoru v Nórsku a v Nemecku. V ďalšej časti sme sa dozvedeli o podmienkach a kontexte, v akých organizácie a združenia v týchto krajinách motivujú ľudí zapájať sa do komunitného verejného života a o formách co-workingových priestorov v týchto krajinách.
Všimli ste si, ako sa fastfood zmenil na streetfood?
Napísal(a) Ing. B. Halaj
Keď sa povie streetfood, alebo ak chcete "jedlo na ulici", v mnohých z nás sa vynorí predstava lacného, rýchleho jedla, pripraveného najčastejšie z nie príliš zdravých polotovarov. Zdá sa však, že táto rovnica už prestáva platiť a práve naopak, rozmáhajúca sa "streetfood scéna" ponúka čoraz zaujímavejšie, nápaditejšie a často aj zdravšie jedlá s ambíciou konkurovať svojím gastronomickým umením aj tým najlepším reštauráciám.
Ako to bolo za starých čias ?
Jedlo na ulici nie je žiaden moderný vynález, práve naopak, tento fenomén má toľko rokov ako prvé ľudské mestá. Ponuka pouličných predajcov jedla sa však pochopiteľne menila.
Občianske združenie Otvor dvor v Rožňave otvára priestory novovzniknutého co-workingu v KC Kláštor spojené so seminárom
Napísal(a) Otvor dvor
Občianske združenie Otvor Dvor funguje v Rožňave od roku 2012. V tých dňoch pripravuje otvorenie priestorov novovzniknutého co-workingu (zdieľaného pracovného prostredia) v Rožňave, ktoré sa nachádza v priestoroch Kultúrno-kreatívneho centra Kláštor (KC Kláštor). Otvorenie, ktoré sa uskutoční v sobotu 26. októbra 2019 od 10-ej hodiny, bude spojené so seminárom o tom, ako sa môžeme inšpirovať občianskym aktivizmom v Nórsku, ako fungujú podobné co-workingové priestory inde, bude vymedzený čas na diskusiu o tom, ako nastaviť tento nový rožňavský co-working i o tom, kde hľadať priestor na spoluprácu. Seminár bude viesť projektový partner, pán Sturla Bjerkaker z nórskej vzdelávacej agentúry Bjerkaker Learning Lab. Tlmočenie do slovenčiny je zabezpečné.
Co-workingové centrum občianskej participácie v Rožňave
Napísal(a) OZ Otvor dvor
|Tlačová správa| - Naše občianske združenie Otvor dvor prichádza s projektom majúcom za cieľ motivovať Rožňavčanov a Rožňavčanky k aktivizovaniu sa vo verejnom priestore mesta. Keďže táto aktivizácia môže mať rôzne podoby, ponúkame viaceré formy podpory. Prvou z nich je vytvorenie co-workingového centra, teda zdieľaných priestorov v Kultúrno-kreatívnom centre Kláštor, ktoré už tretí rok funguje na Námestí baníkov. Tieto priestory bude možné využívať napríklad na plánovanie a organizovanie projektov v rámci Participatívneho rozpočtu pre Rožňavu, na organizovanie seminárov, prednášok a workshopov, ale aj ako pracovný priestor pre individuálnych záujemcov. K dispozícii bude technické zázemie, uzamykateľné skrinky i kuchynský kútik. Predpokladaný termín otvorenia je koniec októbra 2019.
Viac...
Zbierka starých mobilov v Orangei pokračuje už dvadsiatou kampaňou
Napísal(a) Barbora Oberučová
Orange už niekoľko rokov svojich zákazníkov motivuje k ekologickému mysleniu a k tomu, aby nepoužívané mobilné zariadenia zbytočne nenechávali ležať vo svojich domácnostiach. Staré mobilné telefóny však nepatria ani do smetného koša. Ich ekologická likvidácia je totiž prospešná nie len pre životné prostredie, ale pomôže aj organizáciám, ktoré to potrebujú. Svojimi starými či nepotrebnými telefónmi môže verejnosť pomáhať už sedem rokov. Ďalšia zbierka potrvá do 30. septembra a sumou 50 centov za každý odovzdaný mobil Orange tentoraz prispeje organizácii Deťom s rakovinou.
Peter Káčer na bicykli sa do Revúcej vrátil po šiestich rokoch
Napísal(a) MG od
Počas posledných júnových dní od 23. do 29. júna 2019 sme mali možnosť aj prostredníctvom vysielania TA3 sledovať už šiesty rok charitatívnu akciu Káčer na bicykli. Bicykluje sa tak, ako si organizátori zaumienili: pre dobrú vec a hlavne pre tých, ktorí sú odkázaní na pomoc iných. Jedným zo zdravotne postihnutých je aj sám Peter Káčer, ako správca Nadácie TA3, ktorý v záujme dobrej veci bicykluje na špeciálne upravenom bicykli a mohli sme ho takto stretávať na siedmich miestach na Slovensku.
Druhé diskusné fórum a verejné zvažovanie k projektom Participatívneho rozpočtu pre Rožňavu
Napísal(a) OZ Otvor dvor
Z občianskeho združenia Otvor dvor v Rožňave sme obdržali informáciu, že Mesto Rožňava a Výkonný výbor Participatívneho rozpočtu pre Rožňavu v spolupráci s občianskym združením Otvor dvor pripravili dňa 24. júna 2019 o 17:00 v spoločenskej sále Mestského úradu na prízemí 2. diskusné fórum a verejné zvažovanie občanov mesta Rožňava k projektom Participatívneho rozpočtu pre Rožňavu na roky 2019/2020.
Občania Rožňavy majú tak možnosť priamo sa zapojiť do rozhodovacieho procesu o prerozdeľovaní financií z rozpočtu mesta. Spoločným cieľom je, aby sa tieto finančné prostriedky využili na realizáciu predložených projektov pre zlepšenie kvality života občanov mesta.
Peter Káčer, správca Nadácie TA3, vyráža aj tento rok naprieč Slovenskom, aby pomohol ľudom, ktorí sa ocitli v neľahkej životnej situácii.V poradí šiesty ročník charitatívnej túry „Káčer na bicykli 2019“ odštartuje dňa 23.6.2019 o 13:00 hod. z mestského parku v Lučenci. Okrem Lučenca bude musieť pokoriť aj niekoľko ďalších miest, ako sú Revúca 24.6.2019, Detva 25.6.2019, Martin 26.6.2019, Krásno nad Kysucou 27.6.2019 a Dolný Kubín 28.6.2019 so štartom o 9:00 hod. Finálna etapa celej túry vyvrcholí dňa 29.6.2019 o 10:00 hod. na Štrbskom Plese. Štart aj cieľ sa uskutoční z amfiteátra spred hotela FIS.































Po zavŕšení štúdií na Lekárskej fakulte UK v Bratislave bol v rokoch 1960 – 1963 lekár v Rožňavskom Bystrom a Šenkviciach. Neskoršie pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ v Bratislave, od roku 1969 ako kultúrny atašé čs. veľvyslanectva v Indii. V roku 1970 sa stal šéfredaktorom Revue svetovej literatúry. Bol jedným z najosobitejších slovenských básnikov-konkretistov tzv. Trnavskej skupiny, ktorý do svojej poézie vnášal nové senzibilné videnie sveta a drsných faktov života. Vydal knižne niekoľko zbierok básní. Venoval sa aj prekladateľskej činnosti. Dalimír Hajko vydal v roku 1998 monografiu s názvom Ján Stacho s podtitulom Esej o básnikovi, ktorý chcel prečítať šifry bytia, obsahuje stručnú chronológiu života a diela a jeho bibliografiu. -MM-
Vysokoškolské štúdium ukončil na Janáčkovej akadémii múzických umení v Brne. Jedenásť rokov pôsobil v Štátnom divadle v Košiciach a od roku 1965 v Opere SND, kde bol súčasne aj dramaturgom a od roku 1972 šéfrežisérom. Často hosťoval hlavne v Banskej Bystrici a Košiciach. Veľkú pozornosť venoval uvádzaniu pôvodnej slovenskej hudobno-dramatickej tvorby. Bol po celý život predovšetkým režisérom vážneho operného repertoáru. Jeho umelecká práca sa vyznačovala štýlovou vytríbenosťou, ako aj svojským inšpirujúcim chápaním hudobného divadla ako žánru. V roku 1970 vydal knihu Giacomo Puccini. Od roku 1972 pedagogicky pôsobil na VŠMU v Bratislave. -MM-
Študoval na obchodnej škole v Dobšinej, ako nadaný ochotník sa dostal v roku 1951 do činoherného súboru Divadla Jonáša Záborského v Prešove a neskôr študoval súkromne spev, zdokonaľoval sa u významných operných spevákov a stal sa členom spevohry. Od roku 1959 bol sólista Štátnej opery DJGT v Banskej Bystrici. Venoval sa aj koncertnej činnosti. Ako sólista účinkoval v mnohých významných operách, vytvoril celý rad postáv, pričom sa najviac uplatnil v komických úlohách. Deti ocenili jeho postavu medveďa v opernej rozprávke Martin a slnko od slovenského skladateľa Tibora Freša, ktorú stvárnil v banskobystrickom súbore v roku 1975 i po dvadsiatich rokoch v obnovenej inscenácii v roku 1994. -MM-
Študoval v Dolnom Kubíne, na gymnáziu v Gemeri a na bratislavskom lýceu. V roku 1839 sa stal členom Ústavu reči a literatúry československej. V roku 1844 vykonal v Tisovci u evanjelického superintendanta Pavla Jozeffyho kandidátske skúšky. Potom vykonával funkciu vládneho adjunkta v Trstenej a správcu kancelárie župného súdu v Dolnom Kubíne. Literárnou činnosťou sa zaradil k popredným príslušníkom generácie štúrovcov. Písal historické povesti, balady na motívy ľudovej slovesnosti, príležitostnú kratšiu lyriku, gratulačné a kondolenčné verše, piesne a rečňovanky, pokúsil sa aj o dramatickú tvorbu. Prvé dve upravené strofy jeho básne Nad Tatrou sa blýska sú dnes slovenskou štátnou hymnou. V Dolnom Kubíne má pamätník, je po ňom pomenované slovenské gymnázium Janka Matúšku v Galante. Jeho 200. výročie narodenia si v roku 2021 pripomenulo aj vydanie 0 eur zberateľskej suvenírovej bankovky a striebornej mince v hodnote 10 eur. -MM-
Po štúdiách na gymnáziu v Rožňave a v Levoči navštevoval evanjelické lýceum v Bratislave, vyštudoval medicínu vo Viedni a v Pešti. V roku 1851 sa vrátil do rodnej Revúcej, kde pracoval ako mestský lekár a lekár Rimavsko-muránskej banskej spoločnosti. Jeho početné práce o Gemeri majú komplexný vlastivedný charakter. Skúmal v nich jednotlivé časti Gemera z hľadiska geografického i nerastopisného, občianskej i cirkevnej histórie, sledoval flóru i faunu, vývin priemyslu a obchodu, archeologické pamiatky, načrtol históriu každej osady, venoval sa gemerským hradom a iným pamiatkam, podal veľa údajov o baníctve a najmä o gemerskom železiarstve, zbieral ľudové rozprávky, v etnografických štúdiách popísal život, jazyk a zvyky gemerského ľudu. Je autorom prvej slovenskej vedecko-fantastickej prózy Hviezdoveda alebo Životopis Krutohlava. Na rodnom dome v Revúcej má osadenú pamätnú tabuľu. -MM-
Študovala v Revúcej, absolvovala krajčírske kurzy vo Viedni a v Prahe. V r. 1876 – 1884 žila v Tisovci, kde viedla krajčírske kurzy, ktoré viedla aj v Brezne, Blatnici, Martine a inde. Bola majiteľka krajčírskej dielne v Revúcej, potom žila v Iloku v Chorvátsku, naposledy vo Zvolene. Krajčírske kurzy dopĺňala vlasteneckou výchovou, zbierala ľudové kroje a výšivky. Počas pôsobenia v Tisovci bola ochotnícka herečka, bola činná aj v Slovenskom spevokole v Martine. Aktivistka slovenského národného a ženského hnutia, autorka autobiografických čŕt, cestopisných článkov a beletristických čŕt, ktoré uverejňovala v rôznych slovenských časopisoch, spolupracovala s M. Bodickým pri tvorbe monografie o S. Ormisovi, prekladala z chorváčtiny. Členka Živeny a Lipy, spoluzakladateľka Ústredného spolku čs. žien v Juhoslávii. -MM-
Študoval v Dobšinej, na gymnáziu v Rožňave a na ev. kolégiu v Prešove. Advokátsky praktikant a mestský úradník v Dobšinej, kde viedol aj archív mesta, námestník verejného notára v Rožňave. Venoval sa dejinám Gemera, jeho historické práce sa viažu na gemerskú župu, napr. monografický náčrt Dobšiná a Dobšinská ľadová jaskyňa v nemeckom jazyku z roku 1878, práca o dejinách baníctva a železiarstva v Dobšinej História baníctva a železiarskeho priemyslu v Dobšinej bola vydaná aj knižne. Spracoval dejiny mesta Rožňavy, ktoré uverejnil v roku 1885 pod názvom Život uhorského malomesta a i. Zbieral a uverejňoval aj ľudové porekadlá z okolia Dobšinej. -MM-
Pôsobila na divadelných, operných a operetných pódiách viacerých miest vtedajšieho Uhorska, najmä v Budapešti, ale aj vo Viedni. Stvárnila vyše sto hlavných úloh v divadelných hrách, vystúpila v 60 operetách, 10 operách. Svoje obecenstvo očarúvala nielen výnimočným talentom, ale aj pôvabnou krásou. Bola aj literárne činná, pravidelne prispievala besednicami do rôznych časopisov. V Rimavskej Sobote má postavený pomník a jej menom je pomenovaná kaviareň v hoteli Zlatý Býk v Rimavskej Sobote. V kaviarni sa tiež nachádzajú reprodukcie historických fotografií z jej života a vo vitríne kópie jej hereckého kostýmu a rekvizít. Miešaný spevácky zbor, ktorý pôsobí pri miestnej organizácií Csemadoku v Rimavskej Sobote nesie jej meno. -MM-
V roku 1782 založil továreň na spracovanie kože v Rožňave, kde sa ročne spracovalo okolo desaťtisíc koží. Manufaktúra stála v južnej časti mesta, aby severné vetry odvádzali preč nepríjemný zápach vznikajúci pri práci so surovou kožou. V budove bývalej manufaktúry na výrobu kože, tzv. Markova továreň, na Šafárikovej ulici č. 31 v Rožňave dnes sídli riaditeľstvo a historická expozícia Baníckeho múzea. Priečelie dvojpodlažnej klasicistickej budovy nad oknami jej prízemia zdobia zaujímavé reliéfy, znázorňujúce pracovné postupy pri spracovaní kože – skladanie surových koží, spracovanie a rezanie koží a alegória garbiarstva. Budova je významnou, jedinou pamiatkou na manufaktúrne obdobie priemyslu v Rožňave s jedinečnou štukovou výzdobou pracovného postupu spracovania kože v strednej Európe. -MM-
Študoval na gymnáziu v Banskej Štiavnici, filozofiu v Lipsku, Erlangene a Viedni. V rokoch 1864 – 1872 bol profesorom na slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde učil nemčinu, slovenčinu, latinčinu, gréčtinu a náboženstvo. Bol zakladajúcim členom Nakladateľského spolku pre vydávanie slovenských kníh v Revúcej a zakladajúcim členom Matice slovenskej. V rokoch 1871 – 1878 bol učiteľom v Liptovskom Mikuláši. Prispieval do novín a časopisov vlasteneckými básňami a článkami, v rukopise zanechal učebnicu náboženstva pre gymnáziá. -MM-
Študoval na gymnáziu v Bratislave, Šoproni a v Revúcej, kde maturoval. Po absolvovaní štúdia medicíny vo Viedni pôsobil vo Viedni a Bosne, v roku 1886 odišiel do USA, kde sa usadil v Clevelande ako zubný lekár. Zapojil sa tam do kultúrneho života slovenských vysťahovalcov. Založil a viedol spevokol Kriváň, harmonizoval a upravoval ľudové piesne, tlačou vydal zbierku 200 slovenských ľudových piesní v úprave pre klavír. Zložil prvé slovenské operety: Obšitošova dcéra, Bohatieri veselej družiny, Astrea, V cigánskom tábore. Zložil operu Rhea Sylvia a skladbu pre klavír Slovenská rapsódia. Autor hymny amerických Slovákov – Amerika zem veliká na text Štefana Furdeka. Jeho diela boli predvedené na Slovensku v Bratislave v roku 1925, v Leviciach v roku 1932 a v Ilave v roku 1935. V roku 1985 vydal Ivan Mačák v Matici slovenskej v Martine publikáciu Miloslav Francisci 1854 – 1926, ktorá obsahuje 7 strán textu a súbor 15 vyobrazení vo voľných listoch. -MM-