štvrtok, 24 október 2024 10:50

Deväťdesiatročný jubilant Ján Debnár

Napísal(a)
Deväťdesiatročný jubilant Ján Debnár

Ján Debnár je osobnosť, ktorej život a kariéra môžu byť inšpiráciou pre mnohých, najmä pre mladú generáciu. Narodil sa v roku 1934 v obci Jamník na Liptove, a jeho cesta od detstva poznačeného vojnou až po úspešného manažéra a verejne činného človeka je dôkazom húževnatosti, odhodlania a neustálej túžby napredovať.

Jeho vzťah k práci možno charakterizovať ako životné poslanie.

Práca pre neho nikdy nebola len prostriedkom na obživu, ale skôr výzvou na neustále zlepšovanie a inovácie. Po vyštudovaní textilnej priemyslovky venoval 35 rokov svojho profesionálneho života textilnému priemyslu v podniku Tatraľan, kde zohral kľúčovú úlohu pri modernizácii výroby a dosahovaní zisku. No práca pre neho neznamenala len osobný úspech, ale aj službu komunite. Zaslúžil sa o výstavbu kultúrnych, športových i školských zariadení, aj o bytovú výstavbu v meste Revúca.

Prednášky a workshopy Od vlny k banneru v Zážitkovom centre Sentinel v Rožňave

Občianske združenie Medza pozýva na podujatie pod názvom Od vlny k banneru, ktoré bude pozostávať z prednášok a workshopov týkajúcich sa dvoch dnes málo využívaných materiálov – lokálnej ovčej vlny a odpadovej reklamnej banneroviny. Napriek tomu, že ide o dva tak rozdielne materiály, spája ich skutočnosť, že ich kriticky nízke využívanie má negatívny vplyv najmä na životné prostredie.  

Cieľom podujatia je názorným príkladom ukázať jednu z ciest využívania týchto dvoch materiálov a záujemcov inšpirovať k rovnakému správaniu. Organizátori podujatia nielenže podnecujú na návrat ku kultúrnym hodnotám, ale kladú si za cieľ informovať chovateľov oviec o možnostiach využitiach nadbytočnej ovčej vlny zo strany drobných remeselníkov. Rovnako chcú pôsobiť na organizácie v regióne, aby odpadovú reklamnú bannerovinu nepovažovali primárne za odpad, ale skôr za materiál na ďalšie využitie. Povzbudzujú taktiež samotných jednotlivcov na využívanie týchto materiálov aj v domácom prostredí.

Prvé tri najlepšie recitátorky v III. kategórii -  účastníčky okresnej súťaže Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas 2024, ktorá sa uskutočnila v dejisku pôsobenia slovenského rozprávkara Pavla Dobšinského v Rožňavskom Bystrom. Zľava:  Simona Dienesová,  ZŠ Pionierov Rožňava, Vanesa Tomková, ZŠ Jura Hronca Rožňava a Laura Šimko  Gymnázium P. J. Šafárika Rožňava.

Už sa stalo tradíciou, že Dom Matice slovenskej v Rožňave organizuje okresné kolo recitačnej súťaže Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas. Súťaž je organizovaná na počesť kráľa slovenských rozprávok Pavla Emanuela Dobšinského. Na 139. výročie úmrtia nášho rozprávkara som súťaž presunula do obce Rožňavské Bystré, kde Dobšinský pôsobil.
Dobšinský sa v roku 1855 usadil v staručkej fare v Rožňavskom Bystrom, ktorá sa nachádza vedľa kostola. Mal 27 rokov, bol slobodný a doniesol si so sebou pracovitosť, um, srdce a odhodlanie verne pomáhať nášmu ľudu. Okrem povinností si našiel čas aj na písanie básní, piesní, venoval sa zbieraniu porekadiel a povier. Mal na to dobré podmienky a hlavne zdroje. Dobšinský sa zaoberal aj hmotným zabezpečením cirkevného zboru. Gazdoval na farských pozemkoch, choval domáce zvieratá, zaoberal sa včelárstvom. Zabezpečil najnutnejšiu opravu fary a na jeho podnet sa cirkevníci rozhodli postaviť novú školskú budovu s bytom pre učiteľa.

Pripomenuli si 180. výročie posvätenia evanjelického kostola, a posvätili novozreštaurovaný oltár v Rožňavskom Bystrom

Milí rodáci z Rožňavského Bystrého a sledovatelia stránky Maj Gemer!

Rada by som sa s Vami podelila o udalosti, ktoré sme mali možnosť prežiť v našom chráme Božom v 2. nedeľu po Michalovi, 13. októbra 2024. V tento deň sme si pripomenuli 180.výročie posvätenia nášho evanjelického a. v. chrámu v Rožňavskom Bystrom a zároveň bol posvätený novozreštaurovaný oltár. Slávnosti sa zúčastnili bratia farári, ktorí tu slúžili po minulé roky: Mgr. Slavomír Gallo, Mgr. Ján Gallo, Mgr. Peter Székely, Mgr. Ján Gdovin st. (bývalý brat administrátor). Boli sme neskutočne radi, že prišli opäť medzi nás, i keď sú služobne už v iných cirkevných zboroch. Bolo to emotívne, keď sa nám prihovárali a spomínali sme spolu na roky prežité s nimi v Rožňavskom Bystrom. Každý z nich zanechal kúsok života u nás, ako  aj neprítomné sestry farárky Mgr. Daniela Kissová a ThDr. Zuzana Poláková. Bohu patrí vďaka za ich službu.

Mestské kultúrne stredisko v Revúcej  na sklonku októbra ponúka

Na sklonku októbra Mestské kultúrne stredisko v Revúcej ponúka: 

sobota 19. októbra 2024 | 10.00 | Námestie pred Kohútom v Revúcej

POVSTALECKÁ JESEŇ V GEMERI

Séria podujatí k 80. výročiu SNP v regióne Gemera-Malohontu vyvrcholí v sobotu ukážkou mobilizácie do Povstania.

 

pondelok 21. októbra 2024 | 18.00 | divadelná sála MsKS

DEVÄŤDESIAT ROKOV S VERŠAMI NA PERÁCH
Slávnostný gratulačný program pre jubilanta Jána Debnára

Revúcka literárna súťaž Cena Gustáva Reussa finišuje v Litterre

REVÚCA | 12. októbra 2024 – Štvrtý ročník obnovenej súťaže vyvrcholí vyhlásením výsledkov, stretnutím autorov a hodnotiacej poroty v Revúcej. Finále prebehne 25. októbra 2024 o 18.00 v novovytvorenej kultúrnovzdelávacej inštitúcii Litterra, ktorá sa charakterizuje aj ako „priestor pre fantáziu“. Ideálne miesto pre zhodnotenie súťaže v písaní poviedok v žánri sci-fi a fantasy.

Vyhlasovateľom, organizátorom a garantom súťaže sú Mesto Revúca, Mestské kultúrne stredisko v Revúcej a Littera, n.o., kultúrna inštitúcia Banskobystrického samosprávneho kraja. Gustáv Maurícius Reuss, po ktorom je súťaž pomenovaná, bol rodák z Revúcej. Pred takmer dvomi storočiami napísal prvé sci-fi dielo na našom území „Hviezdoveda alebo Životopis Krutohlava“, ktoré popisuje cestu balónom z Revúcej až na Mesiac. Kuriozitou je, že tento rukopis vznikol o sedem rokov skôr, ako vôbec prvý román svetovo najznámejšieho spisovateľa tohto žánru Julesa Verna. Práve preto vznikla v srdci Gemera súťaž Cena Gustáva Reussa. 

Oslava 60 rokov ZŠ s MŠ na Železničnej ulici v Jelšave

Veľmi ma potešilo, keď som si pred pár dňami našla pozvánku zo Základnej školy v Jelšave, ktorou ma, ako bývalého zamestnanca školy, pozvali na slávnosť pri príležitosti 60. výročia odovzdania budovy školy na Železničnej ulici do užívania. S radosťou som toto pozvanie prijala a v piatok 4. októbra 2024 som sa tejto oslavy aj zúčastnila. 

Pred 13.00 hodinou sme sa začali stretávať pred budovou školy – súčasní zamestnanci, bývalí zamestnanci, pozvaní hostia, medzi nimi aj pani Mariana Meleg, riaditeľka slovenskej školy v partnerskom meste Tótkomlós. Zrazu sa začali vynárať rôzne spomienky: spomienky na školu ako žiačka, spomienky ako vychovávateľka v školskej družine, ale aj nedávne spomienky, ako spolupracujeme so školou ako dobrovoľní hasiči.   

Úvod slávnosti patril odhaľovaniu pamätnej tabule Rudolfovi Fabinyimu, rodákovi z Jelšavy, (30. mája 1849 Jelšava – 7. 3. 1920 Budapešť), ktorý bol významný chemik a pôsobil v školstve ako univerzitný profesor.

Rimavskosobotská nemocnica oslavuje 140. výročie

 

Za posledných 10 rokov sa v nej preinvestovalo vyše 11 miliónov eur a obstaralo 1 481 kusov novej medicínskej techniky   

Rimavská Sobota 10. októbra  2024 - Nemocnica v Rimavskej Sobote sa o svojich pacientov stará už 140 rokov. Jej výstavba totiž odštartovala v roku 1880 a už o štyri roky neskôr sa začala starať o prvých pacientov. Dnes je nemocnica už 10 rokov pevnou súčasťou siete Penta Hospitals Slovensko a pracuje v nej viac ako 700 zamestnancov. Za toto obdobie sa v nej zrealizovali investície v hodnote vyše 11 miliónov eur. Svoje významné výročie si nemocnica slávnostne pripomenula a pri tejto príležitosti tiež ocenila kolektívy zdravotníkov za výnimočný prínos a inovatívny prístup v starostlivosti o pacientov.  Spoločne s Banskobystrickým samosprávnym krajom sa nevzdáva vízie výstavby ďalšej nemocnice novej generácie.  

V Jelšave si pripomenuli dvesté výročie úmrtia Pavla Valaského

Pavol Valaský (1742 – 1824) bol slovenský literárny historik, polyglot, evanjelický farár a senior, spoluiniciátor založenia gemerskej seniorálnej knižnice. Po vysvätení za farára odišiel roku 1769 za dušpastiera medzi rodákov do Slovenského Komlóša. Počas svojho pôsobenia medzi nimi spracoval dôležité údaje prvých osadníkov, ktorí sem prišli v najväčšom počte z Gemera a Malohontu. V Slovenskom Komlóši bol v poradí štvrtým farárom, ale aj jeho prvým kronikárom, ktorý písomne zanechal svedectvo o prvých desaťročiach osídľovania lokality Slovákmi. Už tu popri cirkevnej činnosti bola významná aj jeho literárna a historická práca. 

V roku 1780 sa z dôvodu najbližšieho kontaktu s inštitúciami literatúry a vedy zo Slovenského Komlóša presťahoval do blízkosti hlavného mesta Uhorska – Budapešti. Za miesto svojho farárskeho pôsobenia si vybral Slovákmi obývanú Cinkotu. Po štvorročnom pôsobení v Cinkote odišiel v najplodnejších rokoch svojho života, roku 1783 za farára do Jelšavy, kde v plnej tvorivosti prežil presne druhú časť svojho plodného života. Roku 1796 spoločne so Samuelom Glósom bol spoluzakladateľom Čerešníckeho spolku v Jelšave, jedného z najstarších ovocinárskych združení v Uhorsku.

streda, 02 október 2024 13:36

Vo Vodnom hrade v Štítniku sa spojili generácie

Napísal(a)
Vo Vodnom hrade v Štítniku sa spojili generácie

Dňa 27.9.2024 (piatok), sa o 16:00 hodine vo Vodnom hrade v obci Štítnik spojili generácie. Áno, čítate správne – Spájame generácie bola jedna z ďalších naplánovaných aktivít MO MS v Štítniku, na ktorej sme mohli vidieť stovku maľovaných obrazov pani Márie Kohulákovej z Rudnej, ba dokonca aj niekoľko kníh, v ktorých boli maľby kvetov doplnené krátkymi básňami a taktiež sa započúvať do spevu piesní vychádzajúcej hviezdy z Gemera – Martina Belányia.

Na úvod sa prítomným prihovorila Bc. Monika Liptáková, ktorá privítala prítomných hostí, matičiarov, návštevníkov a taktiež i riaditeľku DMS v Rožňave pani Tatianu Tomkovú.

Po úvodných slovách zaznel spev ženskej speváckej skupiny Radosť, pod vedením jej zakladateľky p. Márie Kohulákovej, ktorá svetlo sveta uzrela len pred dvomi dňami, ale súlad speváčok a vychádzajúce rytmické slová piesne „Kreslím si ružu“ v nás zanechali dojem, že skupina funguje už niekoľko rokov.  Zároveň nám otvorili aj besedu s „našou maliarkou" – pani Marikou, ako ju všetci familiárne voláme.

Strana 1 z 122