
Gemerská Poloma je obec na hornom Gemeri, neďaleko okresného mesta Rožňava, pri rieke Slaná. Žije v nej okolo 1900 obyvateľov a patrí medzi stredne obývané obce v regióne.
Jednou zo skutočností, ktoré túto obec pozitívne prezentujú sú aj obecné noviny, ktoré už 27 rokov vychádzajú pod názvom Polomské noviny. Obsahovo sú veľmi bohaté, pretože do rúk svojich čitateľov prinášajú rôzne informácie na 22 stranách. Ich poslaním je prinášať čitateľom informácie zo života obce, informácie o aktivitách obecnej samosprávy, o činnosti občianskych združení, organizácií, záujmových spolkov, novinky z kultúrneho života, zo života cirkví, školy, z oblasti športu, zaujímavosti z histórie obce a i.
Pani Hanka Kotzmanová z Muráňa oslávila stojeden rokov
Napísal(a) R. Svoreňová
Pani ANNA KOTZMANOVÁ z Muráňa sa narodila 19. marca 1922 a vdovou sa stala pred 10 rokmi. Jej manžel pán EDUARD KOTZMAN zomrel ako 92 ročný (1921-2013), avšak ešte skôr sa títo skvelí rodičia troch detí museli navždy rozlúčiť so synom MILANOM (1949-2011). Jeho rodinu i rodiny syna EDUARDA a dcéry MAGDÁLENY si vždy vážili, snažili sa o vzájomné porozumenie. Všetkým trom deťom vychádzali v ústrety pri dosahovaní ich životných cieľov a predsavzatí, tešili sa z ich úspechov a šťastia. Pani Hanka aj o ich potomkoch vždy hovorí s láskou a rovnako s nadšením prijíma všetky správičky o ich napredovaní.
Tejto jari vstúpila do svojho nového – v našej obci ojedinelého – už 11. desaťročia.
Každé z jej desaťročí či ľudovo povedané "krížikov“ má svoju pečať. Všetky ich má vo svojom vedomí: školské roky, časy mladosti, život v dospelosti i starobu. Dni svojej dlhovekosti trávi u svojej dcéry MAGDUŠKY KISSOVEJ, no jej spomienky sú späté najmä s Novou ulicou v Muráni, kde si s manželom postavili dom.


Vydavateľstvo Ikar, ktoré už viac ako 30 rokov patrí k najlepším vydavateľstvám našej i svetovej literatúry, každý rok pod názvom Ikariáda oceňuje svojich najúspešnejších autorov. Zlaté a platinové knihy i zlaté perá už majú čerstvých majiteľov. Tento rok sa Ikariáda konala 25. apríla 2023 v bratislavskom hoteli Carlton, na ktorej sa zišla veľká kultúrna obec a celý večer sa niesol v znamení kníh, čítania, spisovateľov… Uvádzal moderátor Roman Juraško a slávnostnú atmosféru oceňovania dopĺňala skladateľka, dirigentka a hudobníčka Ľubica Čekovská so svojím ansámblom. Nás opäť potešilo ocenenie pre spisovateľku Ivonu Ďuričovú, rodáčku z Rožňavského Bystrého, ktorá za knihu básničiek pre deti Písmenká z abecedy získala ocenenie Zlatá kniha za predaj viac ako 15 000 kníh. Vďaka pekným a vtipným básničkám v tejto krásne ilustrovanej knižke sa môžu deti zoznámiť s abecedou a vo veršoch dopĺňať slová podľa utešených obrázkov. Knihu ilustroval Adrián Macho.
Petrivaldského vila je po rekonštrukcii prvýkrát sprístupnená verejnosti
Napísal(a) J. Kopor
Hnúšťa, 24. marec 2023 – Nenápadná secesná vila je po dlho očakávanej rekonštrukcii sprístupnená verejnosti. Rekonštrukcia tejto, desiatky rokov chátrajúcej, národnej kultúrnej pamiatky začala v roku 2021 a ukončená bola na jeseň 2022. Počas prác prebiehal súbežne architektonický a pamiatkový výskum, ktorý odkryl tajomstvá vily. Po zásahu reštaurátorov tak môžeme objaviť dávno zabudnutú interiérovú výzdobu.
Jej krása očarí nejedného návštevníka.
Takto sme spomínali – 195. narodeniny Pavla Emanuela Dobšinského v Rožňavskom Bystrom
Napísal(a) M. Terrai
Pavol Emanuel .Dobšinský tu v Rožňavskom Bystrom pôsobil a ako evanjelický farár augsburského vyznania, miestny učiteľ a robil aj kultúru pre občanov, vystavil spolu s nimi školu, kde sa vyučovali žiaci. Wikipédia: Narodil sa v rodine evanjelického farára v Slavošovciach. Vzdelanie získal na gymnáziu v Rožňave a Miškovci. Od roku 1840 študoval na evanjelickom lýceu v Levoči.
V roku 1850 úspešne doštudoval a zložil farársku skúšku. V rokoch 1848 – 1849 sa pridal k revolučnej armáde a neskôr sa stal vojakom cisárskeho vojska. V roku 1850 – 1852 pôsobil v Revúcej ako asistent u evanjelického farára a etnografa Samuela Reussa. Vďaka svojmu zamestnávateľovi sa začal venovať zbieraniu a vydávaniu slovenskej ľudovej slovesnosti.
V Hnúšti slávnostne otvoria národnú kultúrnu pamiatku Petrivaldského vilu
Napísal(a) V. Brádňanský
Srdečne Vás pozývame do mesta Hnúšťa, kde dňa 24.3.2023 o 13. hodine slávnostne otvoríme národnú kultúrnu pamiatku Petrivaldského vilu, ktorá za účasti viacerých aktérov prešla komplexnou rekonštrukciou. Petrivaldského vila je jedným z mála zachovaných historických objektov meštianskej architektúry a urbanistického rozvoja mesta v prvej polovici 20. storočia.
Projekt obnovy Petrivaldského vily prebiehal od roku 2018 a začal sa zrealizovaním architektonicko-historického a umelecko-historického výskumu a návrh obnovy, vďaka ktorému sa podarilo objaviť a zrekonštruovať aj unikátnu interiérovú výzdobu.
Chcete vedieť, ako vyzeralo rožňavské námestie v roku 1867?
Napísal(a) S. Holečková
Pripomenuli si Medzinárodný deň žien a hodnotili činnosť JDS a Klubu dôchodcov v Čiernej Lehote
Napísal(a) M. Terrai
Aj v roku 2023 si Obec Čierna Lehota, starostka obce a obecné zastupiteľstvo spomenuli na svoje občianky, ženy – dôchodkyne, ktoré si uctili na ich Výročnej členskej schôdzi JDS a KD Čierna Lehota, dňa 8.3.2023 na Medzinárodný deň žien.
Členovia JDS a KD Čierna Lehota na základe pozvánky sa stretli, aby hodnotili rok 2022, aby si vypočuli všetky správy, a to o činnosti svojho Výboru JDS a KD Čierna Lehota, Správu o hospodárení, Revíznu správu hospodárenia, tiež si schválili svoj rozpočet na činnosť pre rok 2023 a Plán činnosti na rok 2023. Výbor JDS a KD Čierna Lehota si pripravili program, ciele a činnosti aj pre svojich členov pre rok 2023 a v spolupráci s Obcou Čierna Lehota, Materskou školou Čierna Lehota a FS Lehoťanka program, kde spríjemnili svojim členom spoločné chvíle v Kultúrnom dome v Čiernej Lehote. Vystúpili deti MŠ Čierna Lehota s básničkami, s kultúrnym programom O červenej čiapočke, rozprávku včielky Máji, členky FS Lehoťanka svojím humorným programom – slovom a spevom, do ktorého sa zapojilo aj obecenstvo. Po ukončení kultúrneho programu sa pristúpilo k pracovnej časti.
Honce ožili maskami, ľudovou hudbou a dobrotami, na tradičných Fašiangoch
Napísal(a) Vl. Tokoly
Viac...
Spomienková slávnosť k 210. výročiu narodenia evanjelického farára, zberateľa, spisovateľa Sama Tomášika v rodnej Jelšavskej Teplici
Napísal(a) M. Terrai
Na inom mieste našej stránky uvádzame, že "Jeden z najvýznamnejších predstaviteľov slovenskej romantickej literatúry, kultúrnopolitických pohybov a cirkevného života na Slovensku Samuel Tomášik, sa narodil 8. februára 1813. Vzdelanie získaval v Jelšave a Gemeri, gymnázium navštevoval v Rožňave. Neskôr pokračoval v štúdiu teológie na univerzite v Berlíne. Od r. 1835 pôsobil v Chyžnom ako farár a dozorca ev. škôl v gemerskom senioráte. Pričinil sa o založenie prvého slovenského gymnázia v Revúcej."
Spomienková slávnosť, výročie 210. narodenín evanjelického farára, zberateľa, spisovateľa Sama Tomášika, sa udiala v rodnej Jelšavskej Teplici, teraz v Gemerských Tepliciach dňa 12. februára. Zaslúžili sa o to organizátori, ktorými boli: Obec Gemerské Teplice, Matica slovenská (Dom Matice slovenskej v Rožňave), CZ ECAV na Slovensku Gemerské Teplice a ZŠ s MŠ Sama Tomášika v Lubeníku.
Súvislosti so vznikom, udržaním a rozširovaním rodu jednotlivých rodín v Rožňavskom Bystrom
Napísal(a) J. Dávid
V mojej napísanej a v roku 2016 vydanej knihe pod názvom „Baníckym chodníkom v Rožňavskom Bystrom" (Alfa Print, s. r. o., Martin) som v motte použil vetu: "Osvojil som si význam a pravdivosť slov, ktoré hovoria o tom, že grécke slovo história možno v kontexte pochopiť v štyroch prípadoch ako súhrn dejín v minulosti, minulosť, dejiny. Tiež ako vedu o spoločnosti a prírody, či vedu o minulosti ako dejepis. V neposlednej možnosti ako udalosť, príbeh, dej. Napokon, aj ako priebeh dajakej udalosti (Slovník cudzích slov – jeho tretie vydanie v roku 1990, strana 359).
Význam slova „história“ chcem použiť aj v súvislosti so vzniknutím, udržaním a rozširovaním rodu jednotlivých rodín. Pýtam sa sám seba, ako to s tým súvisí? Jednoznačná odpoveď spočíva v tom, že všetci sme spojení s minulosťou (históriou), prítomnosťou a smerovaním do budúcnosti. Preto je dobré, pripomenúť si a spoznať svoje rodové korene a nezabúdať na ne. Má to súvislosť aj s tým, že vývoj nezastavíš. Vzťahuje sa na všetko živé i neživé na našej planéte nazvanej Zem.
Prvá písomná zmienka o Rožňave - listina kráľa Ondreja III. z 3. februára 1291, má 732 rokov
Napísal(a) S. Holečková
Poloha mesta Rožňava, ležiaceho v Rožňavskej kotline, umožňovala v minulosti nielen vhodne využívať nerastné bohatstvo rudohoria, ale tvorila aj križovatku ciest prechádzajúcich z východu na západ a ciest smerom na juh a sever.
Najstaršou písomnou zmienkou o Rožňave je listina kráľa Ondreja III. z 3. februára 1291, ktorou poveril Jágerskú kapitulu, aby v spolupráci s kráľovským zástupcom vytýčila hranice obce Rosnoubana. Ďalšími listinami kráľ potvrdil donáciu Rožňavy v jej starých hraniciach i nového majiteľa mesta, ktorým sa stal arcibiskup Lodomír a ostrihomské arcibiskupstvo. Ponechal mu aj pozemkovú daň, urburu, t.j. osminu vyťaženého striebra z baní, všetky kráľovské kolekty (dane) a dovolil mu všetky výsady, ktoré užívalo ostrihomské arcibiskupstvo, preniesť aj na občanov Rožňavy.
Dvadsaťštyri nových držiteľov značky Regionálny produkt GEMER-MALOHONT
Napísal(a) L. Vargová
Značka Regionálny produkt GEMER-MALOHONT pozná nových držiteľov tohto významného ocenenia.
Sobotný podvečer bol venovaný najmä všetkým tým, ktorí svojou činnosťou prispievajú k zachovávaniu pôvodnej remeselnej výroby a prezentujú tradície nášho regiónu. Slávnostné udeľovanie certifikátov sa konalo ako súčasť folklórneho programu Fašiangy v Dome osvety, ktorý 28.1.2023 organizovalo Gemersko-malohontské osvetové stredisko v Rimavskej Sobote.
Regionálne značenie v regióne Gemer-Malohont zasahuje na územie štyroch okresov, a to Rimavská Sobota, Revúca, Rožňava a sčasti do okresu Poltár. Od jeho založenia sa vyhlásilo a vyhodnotilo 7 výziev na predkladanie žiadostí o udelenie značky. Dokopy je v súčasnosti certifikovaných už 64 výrobkov, skupín výrobkov, resp. služieb.
Z poslednej výzvy vzišli ako kladne hodnotení 20 výrobcovia a 4 poskytovatelia služieb. Do zoznamu so značkou regionálny produkt GEMER-MALOHONT tak pribudli nasledovné produkty a služby:
Gustáv Lojko – 160. výročie narodenia
4. december – Gustáv Lojko (Hostivít Tisovský) (4.12.1843 Tisovec – 2.6.1871 Tisovec) – pedagóg, spisovateľ, básnik,
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu. Zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. Po príchode do Revúcej sa venoval osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej a ľudovýchovnej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval ako 22-ročný veršami Hlasy z cudziny, v roku 1866 mu vyšla zbierka Spomienky. Počas pôsobenia v Revúcej mu vyšla zbierka Zvuky gemerské. Poviedkami, besednicani, fejtónmi i historickými, folkloristickými a pedagogickými článkami prispieval do časopisov a novín Orol, Sokol, Pešťbudínske vedomosti, Národnie noviny, Cirkevné listy i do almanachu Tatran.. -MM-
Samuel Ferjenčík – 230. výročie narodenia
4. december – Samuel Ferjenčík (4.12.1793 Zvolen – 28.7.1855 Jelšava) – ev. farár, publicista, meteorológ, ovocinár.
Študoval v Banskej Bystrici, Banskej Štiavnici, Rimavskej Sobote, teológiu v Bratislave a Jene. Od roku 1927 pôsobil ako farár v Jelšave. Bol tiež priekopníkom ovocinárstva a hospodárskej osvety na Gemeri, v rokoch 1841 – 1847 riaditeľ "Čerešnického spolku" v Jelšave. V roku 1852 mu Ústredný meteorologický ústav vo Viedni poslal meteorologické prístroje a ako jeden z prvých výsledky svojich krátkodobých aj dlhodobých meteorologických pozorovaní a predpovede počasia uverejňoval v slovenských novinách. Angažoval sa v slovenskom národnom hnutí, bol aktívny účastník slovenského národného hnutia v revolučných rokoch 1848 – 1849, bol členom spolku Tatrín, patril k šíriteľom osvety a národného uvedomenia medzi slovenskou verejnosťou. Je autorom kázní o cirkevných pomeroch v Uhorsku. Vyšli tlačou pod názvami Duchovní reč. Rozširoval slovenské časopisy, kde aj prispieval svojimi článkami, publikoval aj príspevok o histórii Muránskeho hradu. . -MM-
Adolf Titus Reuss – 200. výročie narodenia
6. december – Adolf Titus Reuss (6.12.1823 Revúca – 21.1.1902 Revúca) – národopisec, ekonóm.
Ľudovú školu navštevoval v Revúcej, potom študoval v Levoči, Bratislave a Halle. Pôsobil ako juristický slúžny v Jelšave a Muráni. Už počas štúdií sa zaoberal zbieraním slovenských ľudových rozprávok, prispel do prvej slovenskej zbierky rozprávok Jána Francisciho-Rimavského, do zbierky Slovenskje povesti, do Dobšinského Prostonárodných slovenských povestí i do rukopisnej zbierky rozprávok svojho otca Samuela Reussa, nazvanej Codex revúcky, ktorý je v súčasnosti uložený v zbierkach Literárneho archívu Slovenskej národnej knižnice v Martine. Patril k zakladateľom Slovenského evanjelického a. v. gymnázia v Revúcej a finančne naň prispieval. Pochovaný je na revúckom cintoríne, jeho fotografia sa nezachovala. -MM-
Rudolf Homola – 125. výročie úmrtia
6. december – Rudolf Homola (1.4.1822 Revúca – 6.12.1898 Revúca) – pedagóg.
Štúdium teológie ukončil v Halle. Krátko pôsobil ako kaplán v Revúcej a profesor na ev. kolégiu v Prešove, od roku 1862 opäť v Revúcej ako profesor a správca prvého slovenského gymnázia, neskôr ako účtovník revúckej Pomocnice. Zaslúžil sa o založenie i rozvoj revúckeho gymnázia, bol zostavovateľomn jeho výročných správ. Je autorom učebníc dejepisu, dejín nemeckej literatúry, úvodu do harmonizácie chorálov pre učiteľské školy a didaktickej poviedky, propagujúcej sporenie a sporiteľne. Jeho činnosť pripomínajú aj informácie v Pamätnej izbe slovenského gymnázia v Revúcej. -MM-
Ľudovít Skalník – 175. výročie úmrtia
7. december – Ľudovít Skalník (19.1.1783 Rožňava – 7.12.1848 Jasov) – cirkevný hudobný skladateľ, profesor a kanonik.
Jedna z najvýraznejších osobností dobových hudobníkov v kontexte dejín hudobného klasicizmu na Slovensku. Člen premonštrátskej rehole, v roku 1808 vysvätený za kňaza. Od roku 1807 profesor na gymnáziu v Rožňave, od roku 1809 kanonik, člen jasovského premonštrátskeho kláštora, kde dlhé roky zastával funkciu majstra hudby. Komponoval chrámové a vokálno-inštrumentálne skladby – omše, rekviem, antifóny a iné, ktoré sú charakteristické svojským melodicko-harmonickým myslením. V roku 2020 vyšla raritná nahrávka troch jeho omší C dur, D dur, Es dur na zvukovom nosiči CD vo vydavateľstve Hevhetia. Jeho omša C Dur zaznela na koncerte 6. júna 2021 v premoštrátskom kostole v Košiciach v podaní členov orchestra Štátneho divadla v Košiciach pod taktovkou Adriána Harvana. -MM-
Imrich Pekár – 185. výročie narodenia
9. december – Imrich Pekár (9.12.1838 Rožňava – 12.7.1923 Budapešť) – strojný inžinier, národohospodár.
Študoval na gymnáziu v Rožňave, na polytechnike vo Viedni a Karlsruhe. Od r. 1859 pracoval v mlynárskom priemysle v Anglicku a vo Francúzsku, neskôr profesor hospodárskej akadémie v Debrecíne. V r. 1880 bol na študijnej ceste v USA, zaujímal sa o americký obchod so pšenicou a mlynárenský priemysel. Iniciátor zavedenia systému verejných skladov v Uhorsku. V Rijeke dal postaviť prvý elevátor v Uhorsku. Bol spoluzakladateľom úč. spol. pre riečnu a námornú dopravu v Uhorsku. Vypracoval systém zisťovania kvality múky podľa jej farby, ktorý bol po ňom pomenovaný pekarizáciou. Prispieval do technických a hospodárskych časopisov. V roku 1910 zriadil základinu na pomoc chudobným žiakom rožňavského evanjelického gymnázia. -MM-
Ján Gallo – 15. výročie úmrtia
10. december – Ján Gallo (3.7.1922 Chyžné – 10. 12. 2008 Prešov) – učiteľ, historik, zveľaďovateľ kultúry Gemera.
Študoval v Spišskej Kapitule a v Bratislave na Pedagogickej fakulte UK. Ako učiteľ pôsobil v Kokave n/Rimavicou, v Tisovci a v Revúcej, od roku 1972 ako docent na FF UPJŠ v Prešove. Okrem pedagogickej práce dirigoval detský spevácky zbor a miešaný spevokol v Poltári, mužský spevácky zbor v Kokave nad Rimavicou. Tu založil a dirigoval dychovú hudbu a bol správcom osvetovej izby. Počas svojho pôsobenia v Revúcej sa pričinil o otvorenie pamätných izieb Prvého slovenského gymnázia, v ktorej významne pomohol zhromaždiť bohaté archívne materiály. Jeho vedecko-publikačná činnosť sa rozrástla do veľkých rozmerov. Napísal mnoho odborných článkov a publikácií, napr. Revúcke gymnázium 1862 – 1874, Dejiny stredných škôl na Gemeri do polovice 19.stor., P. J. Šafárik ako vychovávateľ, učiteľ a pedagóg, Portréty profesorov Slovenského evanjelického gymnázia v Revúcej, monografie obcí Muránska Zdychava, Štítnik, Muráň, Chyžné, Tisovec a iné. 16. mája 1997 mu bolo udelené Čestné občianstvo mesta Revúca a 23. 9. 2022 Čestné občianstvo Kokavy nad Rimavicou in memoriam. -MM-
Štefan Pekár – 250. výročie narodenia
18. december – Štefan Pekár (18.12.1773 Rožňava – 8.2.1829 Pondelok, dnes Hrnčiarska Ves) – cirkevný historik, publicista.
Školu navštevoval v Gemerskej Panici a v Rožňave, študoval v Levoči a Prešove, v roku 1796 bol vysvätený za kňaza. Pôsobil ako vychovávateľ v Štítniku, ako evanjelický farár v Kunovej Teplici, v Rimavskej Sobote, v Pondelku. Bol členom Malohontskej učenej spoločnosti, v jej ročenkách uverejnil básne a príspevky, ktoré majú dokumentárny význam k poznaniu snáh gemerských vzdelancov v období osvietenstva. V oblasti ľudovýchovy bojoval proti poverám a šíril vzdelanosť, dbal na rozvoj a hmotné zabezpečenie cirkevného školstva, spracoval históriu cirkvi v Pondelku, vrátane životopisov kazateľov a učiteľov. V roku 1824 bol vyznamenaný krajinským miestodržiteľom za obetavosť počas morovej epidémie. -MM-
Albert Schlosser – 185. výročie narodenia
19. december – Albert Schlosser (19.12.1838 Rožňava – 12.7.1896 Rožňava) – podnikateľ v baníctve a hutníctve.
Študoval na strednej škole v Rožňave a na technickej banskej akadémii v Loeben v Rakúsku. Bol majiteľom baní a hutí v Gemeri, predovšetkým v Rožňave a podieľal sa na ich rozvoji. V rokoch 1884-96 pôsobil aj ako dozorca evanjelického gymnázia. Zakladateľ a veliteľ hasičského spolku v Rožňave, vypracoval návrh štatútu spolku podľa podobných štatútov z iných miest s prihliadnutím na miestne podmienky. Zakladajúce valné zhromaždenie sa uskutočnilo 28.3.1874, kde bol štatút prijatý. -MM-
Július Markovič – 110. výročie úmrtia
19. december – Július Markovič (21.12.1860 Hrachovo – 19.12.1913 Viedeň, pochovaný v Novom Meste nad Váhom) – lekár, verejný činiteľ.
Ľudovú školu navštevoval v Hrachove, študoval na gymnáziu v Revúcej, v rokoch 1874-80 v Rimavskej Sobote, medicínu na univerzite vo Viedni. Ako lekár pôsobil vo Viedni, v Myjave a v Novom Meste nad Váhom. Angažoval sa na hospodárskom, politickom i národno-kultúrnom poli. Založil a do konca života viedol Ľudovú banku v Novom Meste nad Váhom, ktorú projektoval ako jedno zo stredísk politického národného pohybu, na jeho rozvoj využíval i jej finančné zdroje. Funkcionár Slovenskej národnej strany, tvorca jej finančného programu. Vydával a redigoval Považské noviny, v brožúrach reagoval na politické dianie, do časopisov a novín prispieval národno-kultúrnymi, politickými a zdravotno-osvetovými článkami. -MM-
Kornel Ivan Halát – 100. výročie narodenia
29. december – Kornel Ivan Halát (29.12.1923 Gočovo – 27.5.2000 Montpellier, Francúzsko) – misionár ev. a. v. cirkvi.
Prvý kňaz slovenskej evanjelickej cirkvi a. v. pôsobiaci ako misionár – zvestovateľ evanjelia a učiteľ bohoslovectva v Kamerune a Benine, doktor teologických vied na Univerzite v Štrasburgu, pastor a generálny vikár francúzskej lutherskej a reformovanej protestantskej cirkvi, profesor Univerzity Paula Valéryho v Montpellier vo Francúzsku. Po štúdiu na misijnej škole vo Francúzsku začal v roku 1948 misionársku službu. Pôsobil spolu s manželkou Emíliou medzi domorodým obyvateľstvom v africkom Kamerune a Benine. Zvestoval im evanjelium, zakladal školy a nemocnice, založil časopis v tamojšej reči. Na misiách v Afrike strávil viac ako 30 rokov. Neskôr pôsobil vo Francúzsku v Montpellier, kde prednášal a učil aj český a slovenský jazyk. Dňa 5.10.2003 mu bola na priečelí gočovského kostola, kde bol pokrstený, odhalená pamätná tabuľa. 31.10.2005 STV vysielala polhodinový dokumentárny film o jeho živote a činnosti, ktorý bol v Slovenskom evanjelizačnom stredisku vydaný aj na DVD. -MM-
Anton Kiss – 140. výročie úmrtia
30. december – Anton Kiss (14.4.1813 Sátoraljaújhely – 30.12.1883 Rožňava) – lekár, prírodovedec, kultúrny pracovník.
Lekársky diplom získal v r. 1838 na univerzite vo Viedni. Potom sa od r. 1841 natrvalo usadil v Rožňave ako mestský lekár, bol aktívnym členom Lekársko-lekárnického spolku Gemerskej župy, ktorý bol založený v roku 1867 v Rožňave, usporiadal mnoho prednášok z viacerých oblastí medicíny, napr. ortopédie, ale aj očného lekárstva. Jeho obšírny príspevok o chorobách na Gemeri obsahuje množstvo zaujímavých a cenných štatistických údajov. Bol členom riaditeľstva akciovej spoločnosti Rožňavskej sporiteľne a záložne, člen prípravného výboru založenia Múzejného spolku, v r. 1863 bol jedným zo zakladateľov a predsedom Rožňavského spevokolu. Bol iniciátorom postavenia mestskej plavárne na pravom brehu rieky Slanej a veľkého mestského parku v juhozápadnej časti mesta. Bol aj zakladateľ a riaditeľ meteorologickej stanice v Rožňave. Venoval sa prieskumu jaskýň, kde meral teplotu a zloženie vody, vzduchu a tlaku a preskúmal ich aj po zoologickej stránke. Významným je jeho detailný popis Jasovskej jaskyne. Zaujímal sa o minerálne vody a skúmal ich zloženie a vplyv na ľudské zdravie. Publikoval rozbor vody rožňavských železitých kúpeľov a zaoberal sa geologickým a nerastným zložením Dobšinej a okolia. V roku 1885 v juhozápadnom cípe mestského parku v Rožňave mu postavili liatinový pomník, ktorý bol v roku 2002 zreštaurovaný. -MM-
Viera Briestenská – 30. výročie úmrtia
31. marec – Viera Briestenská (8.10.1930 Podolínec – 31.12.1993 Rožňava) – maliarka, grafička.
Po gymnaziálnych štúdiách v Kežmarku a Levoči absolvovala Školu umeleckých remesiel v Bratislave, kde potom pracovala ako reklamná grafička. Od roku 1967 žila a tvorila v Rožňave. Vo svojej umeleckej tvorbe používala techniku škrobu a ako prvá na Slovensku sa venovala batikám, v ktorých kombinovala farby s rôznymi druhmi podkladovej textílie. Pracovala aj so železom, cínom a inými kovmi, opracovávala prírodné kamene na plastiky. Bola autorkou drobných reliéfov pre účastníkov medzinárodného architektonického kongresu v Rožňave (1967), vytvorila pamätníky SNP, v Rožňave vyzdobila interiér smútočnej siene, jej dielom je aj reliéf v bývalom kine a slnečné hodiny pri hvezdárni, abstraktné diela zo zváraného kovu na fasádach bývalého domu služieb a obradnej siene cintorína. Z rôznych druhov kovu zhotovila ozdobné trezorové dvere pre Košický zlatý poklad a numizmatickú zbierku Východoslovenského múzea v Košiciach. Okrem toho sa venovala i knižnej grafike a ilustráciám. -MM-