II. Dožinky Banskobystrického samosprávneho kraja budú v Rimavskej Sobote
Napísal(a) K. Lendvorská
Po minuloročnej premiére v Banskej Bystrici budú 2. Krajské dožinky v Rimavskej Sobote. V sobotu 27. septembra 2025 sa pod záštitou predsedu Banskobystrického samosprávneho kraja Ondreja Luntera uskutoční podujatie venované poďakovaniu za úrodu v areáli Strednej odbornej školy technickej a agropotravinárskej v Rimavskej Sobote.
Inšpiráciou predsedu Banskobystrického samosprávneho kraja pre podujatie tohto charakteru boli dožinkové slávnosti v partnerskom Královohradeckom kraji. Návštevníkov 2. Krajských dožiniek Banskobystrického kraja čaká vystúpenie slovenských i maďarských folklórnych kolektívov, obradové odovzdávanie dožinkového venca, ale aj ocenenie najlepších poľnohospodárov, chovateľov a pestovateľov.
Turistické atraktivity mesta Jelšava a jeho okolia predstavuje nový informačný bod
Napísal(a) J. Ulický
Jelšava, 22. august 2025 – Mesto Jelšava v okrese Revúca predstavilo nový záujmový bod, ktorého cieľom je predstaviť atraktívne miesta v meste Jelšava a jeho okolí. V spolupráci s Rozvojovou agentúrou Banskobystrického samosprávneho kraja (RA BBSK) a Oblastnou organizáciou cestovného ruchu (OOCR) GEMER vznikol v centre mesta unikátny informačný priestor, ktorý prepája umenie s modernými informačnými technológiami a zároveň spracovanie odkazuje na nerastné bohatstvo tohto regiónu.
„Zámerom mesta bolo priniesť obyvateľom i turistom nové miesto, ktoré sa stane prirodzenou súčasťou ich spoznávania mesta a jeho okolia. Veríme, že takto posilnená infraštruktúra zatraktívni Jelšavu, podporí návštevnosť, čo prispeje k rozvoju ekonomickej aktivity miestnych. Samospráva mesta doplnila chýbajúce služby občerstvenia a v pamiatkovej zóne prevádzkuje cez svoju príspevkovú organizáciu Bistro na námestí, kde sme postavili letnú terasu. Za pomoci a v spolupráci s partnermi RA BBSK a OOCR GEMER bol na tomto mieste umiestnený informačný panel, “ uviedol primátor mesta Jelšava Milan Kolesár.
Turistický chodník na Hradovú v Tisovci je po obnove bezpečnejší a prístupnejší
Napísal(a) J. Ulický
Turistický chodník vedúci na Hradovú v Tisovci, nachádzajúci sa v Národnom parku Muránska planina v najprísnejšom stupni ochrany prešiel významnou obnovou. Cieľom úprav bolo zabezpečiť bezpečný prechod najnáročnejšími úsekmi trasy. Tento atraktívny, ale náročný úsek je pokračovaním náučného chodníka vedúceho z centra Tisovca na Hradovú a umožňuje sa späť do Tisovca vrátiť okružnou trasou po žltej turistickej značke. Obnova zároveň rozširuje ponuku dostupných trás v rámci národného parku a prispieva k lepšiemu sprístupneniu jeho prírodných hodnôt.
“Hrebeň Hradovej je jedným z najatraktívnejších a najfotogenickejších miest na Gemeri, s neuveriteľnými výhľadmi. Je skvelé, že toto miesto sa stáva bezpečnejším a dostupnejším pre viac návštevníkov nášho regiónu, ale samozrejme, i pre miestnych turistov,” uviedol Jaroslav Hric, riaditeľ oblastnej organizácie cestovného ruchu GEMER.
Rejdová privíta 51. ročník Gemerského folklórneho festivalu
Napísal(a) A. Kleinová
Obec Rejdová sa opäť stane srdcom folklóru – od 21. do 23. augusta 2025 privíta 51. ročník Gemerského folklórneho festivalu, ktorý po úspešnom jubileu vstupuje do druhej polstoročnice svojej existencie. V aktuálnom ročníku sa festival tematicky zameriava na živé prvky tradičnej kultúry, ktoré sú zapísané v Reprezentatívnom zozname nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska a UNESCO. Práve ich predstavenie bude pretkané celým programom – od scénických vystúpení, cez výstavy a prednášky, až po tvorivé dielne a interaktívne prezentácie.
„Podpora tradičnej kultúry je pre Košický samosprávny kraj dlhodobou prioritou. Gemerský folklórny festival je dôkazom toho, že kultúrne dedičstvo regiónov môžeme nielen uchovávať, ale aj rozvíjať a prezentovať v modernej podobe. Teší ma, že tento festival vstupuje do svojej druhej polstoročnice s jasnou víziou a kvalitným programom,” uviedol Rastislav Trnka, predseda Košického samosprávneho kraja, ktorý už tradične prevzal nad festivalom záštitu.
Svet kovačického insitného umenia sa predstaví na výstave v Rožňave
Napísal(a) K. Roxerová
Gemerské osvetové stredisko v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, pozýva širokú verejnosť na slávnostné otvorenie výstavy Svet kovačického insitného umenia. Otvorenie výstavy sa uskutoční v piatok 1. 8. 2025 o 16:00 v priestoroch Domu tradičnej kultúry Gemera (Betliarska 8, Rožňava).
Výstava predstavuje výber z tvorby zakladateľov i súčasných predstaviteľov svetoznámeho maliarskeho fenoménu – kovačickej insity, ktorého korene siahajú do konca 30. rokov 20. storočia. Tento špecifický výtvarný prejav neškolených umelcov, prevažne Slovákov žijúcich vo Vojvodine, v okolí obce Kovačica (Srbsko), je jedinečným svedectvom o každodennom živote, práci a zvykoch dedinského prostredia. Vznikol na prelome tradičného a moderného spôsobu života. Diela pôsobia ako spomienky ukotvené v čase – verné svetu, ktorý sa už možno pominul, no ich úprimná obraznosť stále oslovuje dnešného diváka cez city, nostalgiu a kolektívnu pamäť.
Príležitosť na aktívny oddych v Art Parku v Revúcej
Napísal(a) J. Genčanský
Mestské kultúrne stredisko Revúca v spolupráci s gemerským umeleckým inštitútom GemArt pozývajú na aktívny oddych v Art Parku
Už tento víkend začíname napĺňať skultivovaný malý park pred domom kultúry relaxačnými aktivitami, ktoré by mohli zaujať aj vás...
· štvrtok 3. júla od 16. do 19. hodiny si môžete vyskúšať maľovanie hlinou
Že ste o tom ešte nepočuli? To je dôvod na návštevu! Tvorivé aktivity s hlinou bude viesť Johanka Johanidesová so svojimi deťmi, ktorá sa prisťahovala a žije v Brdárke.
· piatok 4. júla od 20.00 hodiny budeme hrať skvelú hudbu ku káve
CINEAMA 2025 - Festival amatérskeho filmu Košického kraja v Rožňave
Napísal(a) A. Kleinová
Gemerské osvetové stredisko (GOS), kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja (KSK), organizuje v piatok 20. júna 2025 krajskú súťaž a prehliadku amatérskej filmovej tvorby Cineama 2025. Podujatie sa uskutoční od 9:00 hod. v Rožňave v sále Kina Apollo (Betliarska 8) a predstaví 26 filmov rôznych žánrov.
Tento ročník je 33. celoslovenskou súťažou amatérskeho filmu, v Rožňave sa krajské kolo uskutočňuje už 29. krát. Filmy sú rozdelené do troch kategórií podľa veku autorov: 6 filmov v kategórii do 16 rokov, 16 filmov v kategórii 16 až 21 rokov a 4 filmy autorov v kategórii nad 21 rokov. Zastúpené sú všetky žánre od obľúbených animovaných filmov, cez experimenty, videoklipy, až po hrané a dokumentárne filmy a publicistiku.
Leto v Rožňave bude opäť patriť kultúre, hudbe a podujatiam pod holým nebom! Mesto Rožňava pripravilo pestrý program na obľúbené Rožňavské kultúrne leto 2025, ktoré ponúkne široké spektrum zážitkov pre všetky vekové kategórie – od koncertov v historickom centre, cez komorné vystúpenia v zelenej oáze mesta, až po nedeľné popoludnia plné detského smiechu a rodinnej pohody.
Kultúrne leto otvorí 28. júna o 11:00 už štvrtý ročník obľúbeného Gastro Gemer Festu s podtitulom „Jedlo spája“, ktorý spojí chuť tradičných špecialít s dobrou náladou. Pôjde o súťaž vo varení jedál na spoločnú tému „Tradičná kuchyňa“, kde každé družstvo pripraví jedlá podľa vlastného výberu, a to nielen pre porotu, ale aj pre verejnosť.
Degustácia bude prebiehať formou špeciálneho platidla „Gemerský gastroš“, pričom 1 kus v hodnote 2 eurá zodpovedá jednej porcii. Až 50 % výťažku z predaja gastrošov poputuje na podporu sociálne slabších, pričom prostriedky prerozdelí Odbor sociálnych vecí.
Noví nositelia značky Regionálny produkt Košického kraja a Tradičný výrobok Košického kraja
Napísal(a) A. Kleinová
Dňa 26. mája 2025 sa v Dome tradičnej kultúry Gemera v Rožňave uskutočnilo zasadnutie Certifikačnej komisie, ktoré rozhodlo o udelení značiek Regionálny produkt Košického kraja a Tradičný výrobok Košického kraja. Zo 42 prihlásených získalo ocenenie 31 výrobcov, ktorých produkty reprezentujú poctivé remeslo, kvalitu a väzbu na región.
„Podpora regionálnych a tradičných výrobkov nie je len o označení pôvodu – je to ocenenie poctivej práce, zručnosti a identity nášho kraja. Som hrdý, že Košický samosprávny kraj môže stáť za týmito výnimočnými ľuďmi a ich tvorbou,“ uviedol predseda Košického samosprávneho kraja Rastislav Trnka.
Certifikačný proces prebiehal v spolupráci s Remeselníckym inkubátorom RINK pri Gemerskom osvetovom stredisku, ktorý poskytol metodické konzultácie, odbornú podporu a pomoc s formuláciou prihlášok. Práve vďaka systematickej starostlivosti a zrozumiteľným pravidlám bolo možné do hodnotenia zaradiť rozmanitú škálu výrobkov – od keramiky, cez včelárske produkty, až po ručne tkaný textil. Až 38 druhov výrobkov získalo značku Regionálny produkt, Tradičný výrobok podľa jednotlivých regiónov bol udelený sedemkrát na Gemer, trikrát na Zemplín, dvakrát do Abova a jedenkrát na Spiš.
Muránske hradné hry 2025: Cesta časom v kráľovstve prírody
Napísal(a) J. Ulický
Muránsky hrad opäť ožije! V sobotu 14. júna 2025 vás pozývame na obľúbené Muránske hradné hry, ktoré spojením histórie, tradície Gemera a krásy prírody Muránskej planiny ponúkajú nezabudnuteľný zážitok pre celú rodinu.
Program pre malých aj veľkých návštevníkov
Hlavný program odštartuje o 10:00 na Veľkej lúke vystúpením obľúbeného Divadla pod Balkónom z Banskej Bystrice, ktoré si pre deti aj dospelých pripravilo dve rozprávkové predstavenia – Soľ nad zlato a Hamletiáda. Počas celého dopoludnia bude na Veľkej lúke prebiehať sprievodný program – návštevníci môžu spoznať a ochutnať remeselné výrobky regiónu Gemer – Malohont, preskúmať drevené hry inšpirované stredovekom, navštíviť stredoveký tábor či sa zabaviť s veselými kaukliarmi. Chýbať nebudú ani sokoliari. Pre najmenších aj romantikov bude pripravená jazda na koči po okolí Veľkej lúky.
Viac...
Bratislava – 26. mája 2025 – Združenie miest a obcí Slovenska so zármutkom prijalo správu o úmrtí starostu obce Hrhov. Norbert Danko nás opustil 23. mája 2025.
Združenie miest a obcí Slovenska vyjadruje úprimnú sústrasť rodine, spolupracovníkom i obyvateľom obce.
Posledná rozlúčka s pánom starostom sa uskutoční 29. mája 2025 15:00 hod v Hrhovskom cintoríne.
Svetový deň pohybu k zdraviu, ktorý sa každoročne pripomína 10. mája, je venovaný propagácii fyzickej aktivity ako kľúčového faktora pre udržanie zdravia a prevenciu chorôb. Tento deň zdôrazňuje dôležitosť pravidelného pohybu pre zlepšenie fyzickej kondície, psychickej pohody a kvality života.
Mesto Jelšava zorganizovalo Deň pohybu v stredu 14. mája 2025 v mestskom parku a jeho okolí. Behu sa zúčastnili aj všetci prítomní dobrovoľní hasiči. Okrem určeného behu boli pre zúčastnených pripravené stanovištia – Mestský futbalový klub, YMCA Jelšava a Dobrovoľný hasičský zbor – kde sa dalo pohybovať rôznym spôsobom.
Teší nás, že medzi dobrovoľných hasičov zavítali najmenší z Materskej školy, cez žiakov zo Základnej školy a Špeciálnej základnej školy až po dôchodcov z Denného stacionára a zo Zariadenia opatrovateľskej služby.
V Kobeliarove si pripomenuli 230. výročie narodenia Pavla Jozefa Šafárika
Napísal(a) MG od
V polovici tohtoročného mája sme si pripomenuli 230. výročie narodenia Pavla Jozefa Šafárika, ktorý patrí medzi najväčších mysliteľov v slovanských i slovenských dejinách. Portál Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach v tejto súvislosti uvádza, že túto udalosť 17. mája „sme si pripomenuli spoločne s Maticou slovenskou a obcou Kobeliarovo slávnostnými službami Božími v evanjelickom kostole v Kobeliarove a pokračovala pietnym aktom pri Šafárikovom rodnom dome.“ Celú slávnosť zavŕšil kultúrny program.
Účastníkom slávností sa v ňom predstavil Chorus Universitatis Šafarkianae. Prítomní si mohli pozrieť aj divadelnú dramatizáciu Petra Vrlíka pod názvom Orly slovanského neba. Zúčastnených zaujal tiež dokumentárny film Tichý génius, ktorého scenár napísal Ján Gbúr. Goralské, rusínske a slovenské piesne z rôznych regiónov Slovenska prezentovala Ľudová hudba Pastrnoci z Novej Ľubovne.
































Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-