Rožňavské kultúrne leto 2024: Bohatý program pre celú rodinu
Napísal(a) R. Šimko
Mesto Rožňava sa opäť chystá na leto plné kultúry a zábavy. Obľúbené Rožňavské kultúrne leto 2024 prinesie pestrý program pre celú rodinu, od divadelných predstavení a koncertov cez folklór a športové podujatia až po aktivity pre deti.
Rožňavské kultúrne leto 2024 odštartuje 29. júna o 11:00 GASTRO GEMER FEST s podtitulom „jedlo spája“. Počas júla a augusta sa obyvatelia a návštevníci metropoly Gemera môžu tešiť na letnú atmosféru spojenú s príjemným posedením a bohatým programom, ktorý uspokojí aj tých najnáročnejších.
Novinka v muránskom múzeu: Digitálna prezentácia histórie hradu a obce
Napísal(a) Tím OOCR Gemer
Návštevníkov v miestnom múzeu v Muráni čaká od 24. mája 2024 novinka. Ku stálej expozícií, ktorá reprezentovala históriu tretieho najvyššie položeného hradu na Slovensku a jeho okolia, pribudli interaktívne prvky v podobe digitálnych videí, ktoré obohatia ponuku múzea. Digitálne obrazovky majú potenciál zaujať aj väčších aj menších, osloviť návštevníkov, ktorých história bežne nepriťahuje a určite potešia tých, ktorí ju milujú.
Oblastná organizácia cestovného ruchu Gemer oznámila úspešné uskutočnenie rozvojového projektu, ktorý prináša nový a moderný pohľad na históriu Muránskeho hradu a obce Muráň. Vďaka finančnej podpore Rozvojovej agentúry BBSK, n. o. sa podarilo nainštalovať interaktívne videá na moderných obrazovkách, ktoré digitálnym spôsobom zobrazujú bohatú históriu tohto významného miesta. Cieľom tohto inovatívneho projektu je zlepšiť ponuku cestovného ruchu v regióne Gemer a zaujímavým spôsobom priblížiť návštevníkom múzea historické udalosti a miestne kultúrne dedičstvo.
Z histórie Muránskeho hradu, ktorý sa vypína v Gemeri nad obcou Muráň vieme, že bol postavený ako kráľovský v 13. storočí na ochranu cesty vedúcej z Gemera do Zvolena a Liptova. Hrad niekoľkokrát vyhorel a koncom 18. storočia už nebol obývaný. Je však doteraz opradený bohatou históriou i povesťami a patrí k najznámejším gemerským hradom. Dnes je už z neho iba zrúcanina.
Oživenie dejín Muránskeho hradu a histórie obce Muráň – tak znie pozvánka, ktorú sme dostali od Oblastnej organizácie cestovného ruchu Gemer na podujatie, ktoré sa uskutoční dňa 24. mája 2024 o 14.00 v múzeu obce Muráň.
Májové aktuality z Jelšavy: Turíce, stavanie mája – inštalácia evanjelického farára – hasičské cvičenie v materskej škole
Napísal(a) G. Jakubecová
STAVANIE MÁJA
Sedem týždňov po sviatkoch Veľkej noci sa slávia Turíce, alebo inak aj Svätodušné sviatky, Letnice, Zelené sviatky či Rusadlá. V kresťanskom ponímaní ide o sviatky spomienky na zoslanie Ducha Svätého na apoštolov v Jeruzaleme. Zároveň sa však prelínajú s pohanskými sviatkami osláv jari. Pre oblasť východného Slovenska, ale aj Gemera, sa v minulosti používal aj názov Rusadlá. Pojem zrejme pochádza zo starorímskej slávnosti pascha rosarum – sviatok ruží.
V sobotu popoludní alebo v noci stavali mládenci máje, ide o vysoký listnatý alebo ihličnatý strom s kmeňom očisteným od kôry, s korunou ozdobenou stuhami, šatkami či fľaškou pálenky. Stavali sa pred kostol, verejné budovy či domy dievčat. V niektorých obciach dostávali máje len dievčatá, ktorým chcel mládenec prejaviť svoju náklonnosť, inde boli spoločným darom mládencov pre všetky dievčatá.
Akvarelová doba Pavla Ožďániho skrášľuje výstavnú sieň v Revúcej
Napísal(a) MG od
Slávnostnou vernisážou vo výstavnej sieni MsKS v Revúcej sa začala 2. mája 2024 výstava 69-ročného neprofesionálneho výtvarníka Pavla Ožďániho pod názvom Moja doba akvarelová. Narodil sa síce v Žiline, ale už ako dieťa sa presťahoval do Novohradu a základné vzdelanie už ukončil v Lučenci. Jeho curriculum vitae je obohatené absolvovaním ľudovej školy umenia v Lučenci a strednej priemyselnej školy v Brezne spolu s druhým cyklom výtvarného odboru pod vedením E. Schleicherovej. Po maturite prišiel ako čerstvý maturant do Revúcej v roku 1975, kde prežil 30 rokov svojho života, keď pracoval v magnezitových závodoch SMZ Jelšava aj SMZ Lubeník ako výtvarník na úseku výrobnej propagácie. V súčasnosti už na dôchodku žije a tvorí v Lučenci. Sporadicky sa výtvarníckej tvorbe venoval počas obdobia života na Gemeri v Revúcej, kde sa prezentoval na podujatiach a výstavách organizovaných Okresným osvetovým strediskom Rožňava. Práve pod vplyvom stretnutí v Revúcej sa rozhodol pre akvarel, ktorý tvorí dominantu v jeho tvorbe.
Mestské kultúrne stredisko v Revúcej pripravilo na začiatok mája zaujímavý program
Napísal(a) J. Genčanský
Mestské kultúrne stredisko v Revúcej pozýva na podujatia v tomto týždni s nasledujúcim programom:
od 2. do 4. mája 2024
Súťažná divadelná prehliadka ZOCHOVA DIVADELNÁ REVÚCA 2024
Z programu vyberáme: Štvrtok 2. máj 10.00 slávnostné otvorenie, 10.10: Vlastenci - divadelné predstavenie Divadla Havran (ZUŠ Rimavská Sobota).
2. mája 2024
17.00 MOJA DOBA AKVARELOVÁ – vernisáž výstavy Pavla Ožďániho
vo výstavnej sieni MsKS | potrvá do 7. júna 2024
V Revúcej predstavia poetické juvenílie zrelého muža a expresívne ťahy akvarelového štetca skromnej maliarky
Napísal(a) MG od+jg
Z Revúcej sme práve obdržali informáciu o ďalšej zaujímavej akcii, ktorú nám sprostredkoval známy organizátor kultúrno-spoločenských podujatí v tomto gemerskom meste Revúca pán Juraj Genčanský. Aj takouto formou sa snaží podeliť o radosť s autormi, ktorí majú v rukách svoju debutovú knižku nazvanú Privatissimum. Ako sa dozvedáme, subtílnu správu v elegantnej knižnej väzbe tvoria poetické juvenílie zrelého muža Marcela Uhrina a expresívne ťahy akvarelového štetca skromnej maliarky Katky Molnárovej. Pán Genčanský zároveň ďalej uvádza: „Sme radi, že naše Mestské kultúrne stredisko v Revúcej mohlo byť od začiatku pri tomto malom projekte a pomohlo na svetlo sveta snom oboch autorov.“
Podujatie sa bude konať v stredu 17. apríla 2024 o 18.00 v Múzeu Prvého slovenského gymnázia, kde uskutočnia premiérovú prezentáciu tejto novej knižky a zároveň predstavia jej autorov i ďalších tvorcov. Účastníkom podujatia umožnia dozvedieť sa o anabáze knižky od idey k hotovému artefaktu. Predovšetkým však toto nové dielko sprostredkujú adresátom – čitateľom. Teda najmä tým, ktorí oň prejavia záujem.
Sedemdesiatosemročný Pavel Ferdinandy ani na dôchodku nemôže sedieť len tak, hlivejúc s rukami v lone
Napísal(a) MG od
Na našom portáli majgemer.sk sme nedávno avizovali podujatie, ktoré v revúckom Dome kultúry je venované známemu majstrovi ľudovej umeleckej kultúry z tohto okresného mesta na strednom Gemeri Pavlovi Ferdinandymu. Od roku 2024 sa venuje výrobe pastierskych palíc, betlehemských kyjakov a ozembuchov zo samorastov. Okrem svojej záľube vo vyhľadávaní samorastov a ich opracovávaní nositeľ výstavky v týchto dňoch chcel predstaviť aj svoju už šiestu publikáciu o svojej tvorbe, ktorú nazval Niečo málo o svadobných čakanoch a fokošoch. Autor pripravuje do tejto série ešte ďalších šesť takýchto prezentácií. Na vernisáži výstavy, ktorú pri tejto príležitosti otvorili vo štvrtok 11. apríla t. r. vo výstavnej miestnosti MsKS v Revúcej, nájde návštevník dostatočné množstvo príkladov aj k tomu, ako sa môže inšpirovať z činnosti revúckeho spoluobčana, sedemdesiatosemročného Pavla Ferdinandyho, ktorý ani na zaslúženom dôchodku nemôže sedieť len tak, hlivejúc s rukami v lone.
Vyše storočná tradícia organizovaného poľovníctva, ako jedného z významných pilierov občianskej spoločnosti, našla svoje opodstatnenie aj v našom regióne Gemera. Veď na jeho území sa nachádza niekoľko národných parkov, ktoré sú mimoriadne bohaté na rozmanitosť živočíšnych aj rastlinných druhov, ktoré je potrebné chrániť, ale sa aj pravidelne o ne starať. Svoju úlohu pri tom zastávajú aj poľovnícke združenia, ktoré si v tejto súvislosti plnia svoju nezastupiteľnú úlohu. Svedčia o tom ich pravidelne organizované výstavy poľovníckych trofejí, ktoré sa každoročne aj na tomto území organizujú. Mnohí členovia organizovaní v takýchto združeniach sa takto môžu prezentovať nielen v oblasti starostlivosti o poľovnú zver, ale pochváliť sa i so svojimi najkrajšími úlovkami, ktoré získali za predchádzajúce obdobie. Jednou z takých bola aj výstava v kultúrnom dome v Revúčke v polovici marca t. r., ktorá je mestskou časťou okresného mesta Revúca. Napriek tomu, že výstavnícke poľovnícke trofeje boli prezentované iba tri dni, podarilo sa nášmu spolupracovníkovi Petrovi Pobočekovi objektívom zdokumentovať túto výstavu a zachytiť z nej niektoré zaujímavé trofeje.
Pavel Ferdinandy, majster ľudovej umeleckej výroby z Revúcej a jeho výstavka Niečo málo o svadobných čakanoch a fokošoch
Napísal(a) J. Genčanský
Mestské kultúrne stredisko v Revúcej pozýva na stretnutie s majstrom ľudovej umeleckej výroby PAVLOM FERDINANDYM a prezentáciu najnovšej, šiestej brožúry zo série plánovaných dvanástich zväzkov pod názvom NIEČO MÁLO O... tentoraz NIEČO MÁLO O SVADOBNÝCH ČAKANOCH A FOKOŠOCH vo štvrtok 11. apríla 2024 | 17.00 hod. | výstavná sieň MsKS
Usilovná, systematická a pedantná práca Pavla Ferdinandyho na tejto špeciálnej autorskej sérii si zaslúži osobitnú pozornosť, pretože ide o doteraz najsystematickejšie dielo o tomto segmente ľudovej umeleckej výroby, a to nielen v regióne Gemera a Malohontu, ale v celoštátnych proporciách. Preto sme sa v polovici edície rozhodli usporiadať túto malú výstavku a podporiť tak úsilie majstra Ferdinandyho pre úspešné naplnenie mimoriadneho verejnoprospešného zámeru.
MG: "Pavel Ferdinandy získal titul majstra ľudovej umeleckej výroby za výrobu zdobených palíc v roku 2020. V jeho portfóliu sú celodrevené palice (často s využitím samorastu) a drevené časti pastierskych palíc slúžiacich aj na chytanie a usmerňovanie zvierat, betlehemské kyjaky, poľovnícke palice a fokoše.
Viac...
Gemerské osvetové stredisko, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, pripravilo pre priaznivcov výtvarného umenia prednášku pod názvom Gýč v umení. Uskutoční sa v Dome tradičnej kultúry Gemera v Rožňave v piatok 5. apríla 2024 o 16:30.
Prednáška je vzdelávacou aktivitou v rámci regionálneho kola 61. ročníka celoštátnej postupovej súťaže a výstavy neprofesionálnej výtvarnej tvorby Výtvarné spektrum, ktorej hlavným garantom je Národné osvetové centrum v Bratislave. Je určená neprofesionálnym výtvarníkom a všetkým záujemcom o výtvarné umenie s cieľom budovania komunity a ďalšieho rozvoja a podpory talentovaných tvorcov v regióne.
Podľa pedagogičky, výtvarníčky, predsedníčky poroty a autorky prednášky PaedDr. Gabriely Görgeyovej „je zaujímavé odsledovať pozitívne posuny výtvarníkov motivované odbornou hodnotiacou porotou,
Regionálna VÝTVARNÁ SÚŤAŽ „DIVADLO OČAMI DETÍ“ v Revúcej
Napísal(a) N. Durančíková
Regionálna výtvarná súťaž má za sebou 27. ročník. Organizátormi tejto súťaže sú Gemersko-malohontské osvetové stredisko v Rimavskej Sobote – kultúrna inštitúcia BBSK a Mestské kultúrne stredisko v Revúcej. Práve v MsKS v Revúcej sa konalo vyhodnotenie a vernisáž výstavky najlepších vybraných prác. Celkovo sa do súťaže zapojilo rekordných 273 prác.
V úvode moderátor Juraj Genčanský uviedol, že z tejto prehliadky prác si aj dospelí môžu niečo zobrať, a to lásku, nehu a odvahu. Porota uviedla, že im prišiel rekordný počet prác, konkrétne 273. Súťažilo sa v dvoch kategóriách: prvá – materské a základné školy a druhá – základné umelecké školy.
Hodnotenie bolo pre porotu mimoriadne náročné, pretože sa tam nachádzalo množstvo zaujímavých, prepracovaných a krásnych prác, a preto boli v niektorých kategóriách a na niektorých miestach ocenení viacerí. Veľký úspech mala socha Dobbyho z Harryho Pottera, ktorý sa stal maskotom tejto výstavy.
JUBILEJNÝ ROČNÍK (70) HVIEZDOSLAVOVHO KUBÍNA * V Revúcej nazývaný tiež Kukučínova Revúca
Napísal(a) N. Durančíková
Revúcke Centrum voľného času usporiadalo 26. marca 2024 v Mestskom kultúrnom stredisku v Revúcej okresné kolo už 70. jubilejného ročníka súťaže v umeleckom prednese poézie a prózy, tvorbe recitačných kolektívov a divadiel poézie. Na obvodnom kole sa stretli víťazi zo 6 základných škôl okresu. Dokopy 27 detí ZŠ v troch vekových kategóriách vo dvoch žánroch – poézia a próza.
Umelecký prednes je prostriedkom na vyjadrenie vlastných pocitov, záujmov, názorov a postojov prostredníctvom zvolených literárnych textov a vlastného rečového prejavu. Od vzniku Hviezdoslavovho Kubína v roku 1954 až po súčasnosť prešli jeho stupňami státisíce jednotlivcov, z niektorých sa stali významné osobnosti – Július Satinský, Ľubo Roman, Karol Horák, Soňa Behulová – Müllerová, Lucia Hurajová, Milan Ondrík, Dominika Susková a mnoho ďalších.
Do Rožňavy prichádza filmový festival Expedičná kamera
Napísal(a) R. Šimko
Na Expedičnú kameru do Kina Apollo v Dome tradičnej kultúry Gemera na Betliarskej 8 v Rožňave opäť pozýva Gemerské osvetové stredisko, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja,všetkých cestovateľov, dobrodruhov, športovcov aj milovníkov prírody.
Medzinárodný filmový festival Expedičná kamera, ktorý sa uskutoční 5. apríla 2024 o 18.00, je najväčšou cestovateľskou a outdoorovou udalosťou v ČR, ktorý úspešne expandoval aj na Slovensko. Tento jedinečný projekt opäť prináša tie najlepšie filmy sezóny z celého sveta, ako aj novinku s Adamom Ondrom, či nový film Mirka Haluza z Amazónie.
Cestovanie je dnes oveľa bežnejšie ako kedysi. Všetci cestujeme. Za prácou, za zábavou, za spoznávaním cudzích krajín aj seba samých. Len nepatrný zlomok zážitkov sa podarí preniesť do podoby filmu. Ale tento zlomok stojí vážne za to! Medzinárodný filmový festival Expedičná kamera už od roku 2009 prináša divákom tie najlepšie cestovateľské a dobrodružné filmy sezóny z celého sveta a aj z domácej produkcie.






























Po zavŕšení štúdií na Lekárskej fakulte UK v Bratislave bol v rokoch 1960 – 1963 lekár v Rožňavskom Bystrom a Šenkviciach. Neskoršie pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ v Bratislave, od roku 1969 ako kultúrny atašé čs. veľvyslanectva v Indii. V roku 1970 sa stal šéfredaktorom Revue svetovej literatúry. Bol jedným z najosobitejších slovenských básnikov-konkretistov tzv. Trnavskej skupiny, ktorý do svojej poézie vnášal nové senzibilné videnie sveta a drsných faktov života. Vydal knižne niekoľko zbierok básní. Venoval sa aj prekladateľskej činnosti. Dalimír Hajko vydal v roku 1998 monografiu s názvom Ján Stacho s podtitulom Esej o básnikovi, ktorý chcel prečítať šifry bytia, obsahuje stručnú chronológiu života a diela a jeho bibliografiu. -MM-
Vysokoškolské štúdium ukončil na Janáčkovej akadémii múzických umení v Brne. Jedenásť rokov pôsobil v Štátnom divadle v Košiciach a od roku 1965 v Opere SND, kde bol súčasne aj dramaturgom a od roku 1972 šéfrežisérom. Často hosťoval hlavne v Banskej Bystrici a Košiciach. Veľkú pozornosť venoval uvádzaniu pôvodnej slovenskej hudobno-dramatickej tvorby. Bol po celý život predovšetkým režisérom vážneho operného repertoáru. Jeho umelecká práca sa vyznačovala štýlovou vytríbenosťou, ako aj svojským inšpirujúcim chápaním hudobného divadla ako žánru. V roku 1970 vydal knihu Giacomo Puccini. Od roku 1972 pedagogicky pôsobil na VŠMU v Bratislave. -MM-
Študoval na obchodnej škole v Dobšinej, ako nadaný ochotník sa dostal v roku 1951 do činoherného súboru Divadla Jonáša Záborského v Prešove a neskôr študoval súkromne spev, zdokonaľoval sa u významných operných spevákov a stal sa členom spevohry. Od roku 1959 bol sólista Štátnej opery DJGT v Banskej Bystrici. Venoval sa aj koncertnej činnosti. Ako sólista účinkoval v mnohých významných operách, vytvoril celý rad postáv, pričom sa najviac uplatnil v komických úlohách. Deti ocenili jeho postavu medveďa v opernej rozprávke Martin a slnko od slovenského skladateľa Tibora Freša, ktorú stvárnil v banskobystrickom súbore v roku 1975 i po dvadsiatich rokoch v obnovenej inscenácii v roku 1994. -MM-
Študoval v Dolnom Kubíne, na gymnáziu v Gemeri a na bratislavskom lýceu. V roku 1839 sa stal členom Ústavu reči a literatúry československej. V roku 1844 vykonal v Tisovci u evanjelického superintendanta Pavla Jozeffyho kandidátske skúšky. Potom vykonával funkciu vládneho adjunkta v Trstenej a správcu kancelárie župného súdu v Dolnom Kubíne. Literárnou činnosťou sa zaradil k popredným príslušníkom generácie štúrovcov. Písal historické povesti, balady na motívy ľudovej slovesnosti, príležitostnú kratšiu lyriku, gratulačné a kondolenčné verše, piesne a rečňovanky, pokúsil sa aj o dramatickú tvorbu. Prvé dve upravené strofy jeho básne Nad Tatrou sa blýska sú dnes slovenskou štátnou hymnou. V Dolnom Kubíne má pamätník, je po ňom pomenované slovenské gymnázium Janka Matúšku v Galante. Jeho 200. výročie narodenia si v roku 2021 pripomenulo aj vydanie 0 eur zberateľskej suvenírovej bankovky a striebornej mince v hodnote 10 eur. -MM-
Po štúdiách na gymnáziu v Rožňave a v Levoči navštevoval evanjelické lýceum v Bratislave, vyštudoval medicínu vo Viedni a v Pešti. V roku 1851 sa vrátil do rodnej Revúcej, kde pracoval ako mestský lekár a lekár Rimavsko-muránskej banskej spoločnosti. Jeho početné práce o Gemeri majú komplexný vlastivedný charakter. Skúmal v nich jednotlivé časti Gemera z hľadiska geografického i nerastopisného, občianskej i cirkevnej histórie, sledoval flóru i faunu, vývin priemyslu a obchodu, archeologické pamiatky, načrtol históriu každej osady, venoval sa gemerským hradom a iným pamiatkam, podal veľa údajov o baníctve a najmä o gemerskom železiarstve, zbieral ľudové rozprávky, v etnografických štúdiách popísal život, jazyk a zvyky gemerského ľudu. Je autorom prvej slovenskej vedecko-fantastickej prózy Hviezdoveda alebo Životopis Krutohlava. Na rodnom dome v Revúcej má osadenú pamätnú tabuľu. -MM-
Študovala v Revúcej, absolvovala krajčírske kurzy vo Viedni a v Prahe. V r. 1876 – 1884 žila v Tisovci, kde viedla krajčírske kurzy, ktoré viedla aj v Brezne, Blatnici, Martine a inde. Bola majiteľka krajčírskej dielne v Revúcej, potom žila v Iloku v Chorvátsku, naposledy vo Zvolene. Krajčírske kurzy dopĺňala vlasteneckou výchovou, zbierala ľudové kroje a výšivky. Počas pôsobenia v Tisovci bola ochotnícka herečka, bola činná aj v Slovenskom spevokole v Martine. Aktivistka slovenského národného a ženského hnutia, autorka autobiografických čŕt, cestopisných článkov a beletristických čŕt, ktoré uverejňovala v rôznych slovenských časopisoch, spolupracovala s M. Bodickým pri tvorbe monografie o S. Ormisovi, prekladala z chorváčtiny. Členka Živeny a Lipy, spoluzakladateľka Ústredného spolku čs. žien v Juhoslávii. -MM-
Študoval v Dobšinej, na gymnáziu v Rožňave a na ev. kolégiu v Prešove. Advokátsky praktikant a mestský úradník v Dobšinej, kde viedol aj archív mesta, námestník verejného notára v Rožňave. Venoval sa dejinám Gemera, jeho historické práce sa viažu na gemerskú župu, napr. monografický náčrt Dobšiná a Dobšinská ľadová jaskyňa v nemeckom jazyku z roku 1878, práca o dejinách baníctva a železiarstva v Dobšinej História baníctva a železiarskeho priemyslu v Dobšinej bola vydaná aj knižne. Spracoval dejiny mesta Rožňavy, ktoré uverejnil v roku 1885 pod názvom Život uhorského malomesta a i. Zbieral a uverejňoval aj ľudové porekadlá z okolia Dobšinej. -MM-
Pôsobila na divadelných, operných a operetných pódiách viacerých miest vtedajšieho Uhorska, najmä v Budapešti, ale aj vo Viedni. Stvárnila vyše sto hlavných úloh v divadelných hrách, vystúpila v 60 operetách, 10 operách. Svoje obecenstvo očarúvala nielen výnimočným talentom, ale aj pôvabnou krásou. Bola aj literárne činná, pravidelne prispievala besednicami do rôznych časopisov. V Rimavskej Sobote má postavený pomník a jej menom je pomenovaná kaviareň v hoteli Zlatý Býk v Rimavskej Sobote. V kaviarni sa tiež nachádzajú reprodukcie historických fotografií z jej života a vo vitríne kópie jej hereckého kostýmu a rekvizít. Miešaný spevácky zbor, ktorý pôsobí pri miestnej organizácií Csemadoku v Rimavskej Sobote nesie jej meno. -MM-
V roku 1782 založil továreň na spracovanie kože v Rožňave, kde sa ročne spracovalo okolo desaťtisíc koží. Manufaktúra stála v južnej časti mesta, aby severné vetry odvádzali preč nepríjemný zápach vznikajúci pri práci so surovou kožou. V budove bývalej manufaktúry na výrobu kože, tzv. Markova továreň, na Šafárikovej ulici č. 31 v Rožňave dnes sídli riaditeľstvo a historická expozícia Baníckeho múzea. Priečelie dvojpodlažnej klasicistickej budovy nad oknami jej prízemia zdobia zaujímavé reliéfy, znázorňujúce pracovné postupy pri spracovaní kože – skladanie surových koží, spracovanie a rezanie koží a alegória garbiarstva. Budova je významnou, jedinou pamiatkou na manufaktúrne obdobie priemyslu v Rožňave s jedinečnou štukovou výzdobou pracovného postupu spracovania kože v strednej Európe. -MM-
Študoval na gymnáziu v Banskej Štiavnici, filozofiu v Lipsku, Erlangene a Viedni. V rokoch 1864 – 1872 bol profesorom na slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde učil nemčinu, slovenčinu, latinčinu, gréčtinu a náboženstvo. Bol zakladajúcim členom Nakladateľského spolku pre vydávanie slovenských kníh v Revúcej a zakladajúcim členom Matice slovenskej. V rokoch 1871 – 1878 bol učiteľom v Liptovskom Mikuláši. Prispieval do novín a časopisov vlasteneckými básňami a článkami, v rukopise zanechal učebnicu náboženstva pre gymnáziá. -MM-
Študoval na gymnáziu v Bratislave, Šoproni a v Revúcej, kde maturoval. Po absolvovaní štúdia medicíny vo Viedni pôsobil vo Viedni a Bosne, v roku 1886 odišiel do USA, kde sa usadil v Clevelande ako zubný lekár. Zapojil sa tam do kultúrneho života slovenských vysťahovalcov. Založil a viedol spevokol Kriváň, harmonizoval a upravoval ľudové piesne, tlačou vydal zbierku 200 slovenských ľudových piesní v úprave pre klavír. Zložil prvé slovenské operety: Obšitošova dcéra, Bohatieri veselej družiny, Astrea, V cigánskom tábore. Zložil operu Rhea Sylvia a skladbu pre klavír Slovenská rapsódia. Autor hymny amerických Slovákov – Amerika zem veliká na text Štefana Furdeka. Jeho diela boli predvedené na Slovensku v Bratislave v roku 1925, v Leviciach v roku 1932 a v Ilave v roku 1935. V roku 1985 vydal Ivan Mačák v Matici slovenskej v Martine publikáciu Miloslav Francisci 1854 – 1926, ktorá obsahuje 7 strán textu a súbor 15 vyobrazení vo voľných listoch. -MM-