Virtuálna realita priblíži cestu na Mesiac zo slávneho sci-fi diela Hviezdoveda
Napísal(a) Z. Jóbová
Inšpiráciou pre vytvorenie virtuálnej cesty na Mesiac je prvé slovenské sci-fi dielo z pera revúckeho rodáka Gustáva Reussa. Virtuálna realita umožní návštevníkom vstúpiť do sveta fantázie, zároveň však nadviaže na silnú tému mesta Revúca v regióne Gemer, ktorou je práve literatúra a vesmír. Tieto prvky sú súčasťou turistickej ponuky regiónu vo viacerých podobách.
Dominantným motívom virtuálnej reality je prvý literárny popis pokusu človeka odpútať sa od Zeme a dosiahnuť hranice vesmíru. Virtuálna realita je zložená z modelov a predstáv z autorovho vysnívaného sveta, strojov a mechanizmov, ktoré sa pokúšal zostrojiť a cestovať na mesiac, ktorý túžil sám preskúmať.
Vianoce v Rožňave 2024 * Mikuláš, rozsvietenie vianočného stromčeka a vianočné trhy
Napísal(a) R. Šimko
Mesto Rožňava pripravilo pre svojich obyvateľov a návštevníkov tradičné podujatie „Vianoce v Rožňave“, ktoré sa uskutoční od 5. do 7. decembra 2024. Potrvá tri dni a prinesie atmosféru Vianoc na Námestie baníkov a do okolitých častí mesta. Obyvatelia sa môžu tešiť na bohatý program, vrátane príchodu Mikuláša, rozsvietenia vianočného stromčeka, mikulášskej scény, zápisu do Knihy slovenských rekordov a vianočných trhov.
Rozsvietenie vianočného stromčeka v jednotlivých častiach mesta
Program začína 5. decembra o 17:00, kedy sa slávnostne rozsvieti hlavný vianočný stromček na Námestí baníkov. Ešte predtým však mesto Rožňava rozsvieti stromčeky aj v iných častiach mesta, aby Vianoce mohli osláviť všetci obyvatelia. Rozsvietenie vianočných stromčekov v jednotlivých lokalitách prebehne podľa nasledujúceho harmonogramu:
V Čiernom Potoku si pripomenuli si 80. výročie maďarského holokaustu
Napísal(a) J. Pupala
Pri príležitosti 80. výročia maďarského holokaustu sa uskutočnilo dňa 4. novembra 2024 pietne zhromaždenie občanov Čierneho Potoka, ktoré zvolal výbor ZO SZPB arm. gen. Ludvíka Svobodu. Päťdesiat dní pred oslobodením obce Červenou armádou fašisti odvliekli 15 mužov z okolitých osád do koncentračného tábora Flossenbürg. Z nich prežili iba dvaja a jeden na následky mučenia po troch týždňoch zomrel. Ostatní boli spolu s generálmi Golianom, Viestom, Jurechom a Malárom popravení.
Je potrebné pripomenúť, že na južnom Slovensku je viac ako 20 hrobov, v ktorých je pochovaných vyše 600 Slovákov z tohto obdobia maďarského holokaustu. Za toto zverstvo sa doteraz Slovensku nikto neospravedlnil. Práve naopak, všemožne sa niektoré sily snažia o nulitu Benešových dekrétov a maďarským fašistom stavajú pamätníky. Podrobnejšie tieto iredenty popisujú autori Združenia slovenskej inteligencie v publikácii Správa o náraste iredenty na juhu Slovenska v roku 2023.
Poznáme najlepších autorov v celoslovenskej súťaži CENA GUSTÁVA REUSSA 2024
Napísal(a) J. Genčanský
REVÚCA | 1. novembra 2024 – Štvrtý ročník obnovenej súťaže Cena Gustáva Reussa sa skončil slávnostným vyhlásením výsledkov za účasti ocenených a členov hodnotiacej poroty v Revúcej. Dejiskom finále celoslovenskej literárnej súťaže autorov poviedok sci-fi a fantasy sa stala nová inštitúcia Litterra, charakterizujúca sa ako „priestor pre fantáziu“. Prihlásený rekordný počet autorov aj literárnych prác – 119 autorov so 130 poviedkami – hodnotila odborná porota zložená z profesionálov v žánri: Lucia Lackovičová, Róbert Kotian a Peter Michalík.
Na vyhlásenie výsledkov aktuálneho ročníka Ceny Gustáva Reussa organizátori pozvali všetkých súťažiacich autorov. Hoci prišla iba hŕstka z nich, spoločne sa mohli tešiť z ich spontánnej radosti po zisku niektorej z cien.
Ján Debnár je osobnosť, ktorej život a kariéra môžu byť inšpiráciou pre mnohých, najmä pre mladú generáciu. Narodil sa v roku 1934 v obci Jamník na Liptove, a jeho cesta od detstva poznačeného vojnou až po úspešného manažéra a verejne činného človeka je dôkazom húževnatosti, odhodlania a neustálej túžby napredovať.
Jeho vzťah k práci možno charakterizovať ako životné poslanie.
Práca pre neho nikdy nebola len prostriedkom na obživu, ale skôr výzvou na neustále zlepšovanie a inovácie. Po vyštudovaní textilnej priemyslovky venoval 35 rokov svojho profesionálneho života textilnému priemyslu v podniku Tatraľan, kde zohral kľúčovú úlohu pri modernizácii výroby a dosahovaní zisku. No práca pre neho neznamenala len osobný úspech, ale aj službu komunite. Zaslúžil sa o výstavbu kultúrnych, športových i školských zariadení, aj o bytovú výstavbu v meste Revúca.
Prednášky a workshopy Od vlny k banneru v Zážitkovom centre Sentinel v Rožňave
Napísal(a) E. Hermélyi Gecelovská
Občianske združenie Medza pozýva na podujatie pod názvom Od vlny k banneru, ktoré bude pozostávať z prednášok a workshopov týkajúcich sa dvoch dnes málo využívaných materiálov – lokálnej ovčej vlny a odpadovej reklamnej banneroviny. Napriek tomu, že ide o dva tak rozdielne materiály, spája ich skutočnosť, že ich kriticky nízke využívanie má negatívny vplyv najmä na životné prostredie.
Cieľom podujatia je názorným príkladom ukázať jednu z ciest využívania týchto dvoch materiálov a záujemcov inšpirovať k rovnakému správaniu. Organizátori podujatia nielenže podnecujú na návrat ku kultúrnym hodnotám, ale kladú si za cieľ informovať chovateľov oviec o možnostiach využitiach nadbytočnej ovčej vlny zo strany drobných remeselníkov. Rovnako chcú pôsobiť na organizácie v regióne, aby odpadovú reklamnú bannerovinu nepovažovali primárne za odpad, ale skôr za materiál na ďalšie využitie. Povzbudzujú taktiež samotných jednotlivcov na využívanie týchto materiálov aj v domácom prostredí.
Okresné kolo súťaže Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas 2024 v dejisku pôsobenia Pavla Dobšinského
Napísal(a) T. Tomková
Už sa stalo tradíciou, že Dom Matice slovenskej v Rožňave organizuje okresné kolo recitačnej súťaže Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas. Súťaž je organizovaná na počesť kráľa slovenských rozprávok Pavla Emanuela Dobšinského. Na 139. výročie úmrtia nášho rozprávkara som súťaž presunula do obce Rožňavské Bystré, kde Dobšinský pôsobil.
Dobšinský sa v roku 1855 usadil v staručkej fare v Rožňavskom Bystrom, ktorá sa nachádza vedľa kostola. Mal 27 rokov, bol slobodný a doniesol si so sebou pracovitosť, um, srdce a odhodlanie verne pomáhať nášmu ľudu. Okrem povinností si našiel čas aj na písanie básní, piesní, venoval sa zbieraniu porekadiel a povier. Mal na to dobré podmienky a hlavne zdroje. Dobšinský sa zaoberal aj hmotným zabezpečením cirkevného zboru. Gazdoval na farských pozemkoch, choval domáce zvieratá, zaoberal sa včelárstvom. Zabezpečil najnutnejšiu opravu fary a na jeho podnet sa cirkevníci rozhodli postaviť novú školskú budovu s bytom pre učiteľa.
Pripomenuli si 180. výročie posvätenia evanjelického kostola a posvätili novozreštaurovaný oltár v Rožňavskom Bystrom
Napísal(a) M. Lajčáková
Milí rodáci z Rožňavského Bystrého a sledovatelia stránky Maj Gemer!
Rada by som sa s Vami podelila o udalosti, ktoré sme mali možnosť prežiť v našom chráme Božom v 2. nedeľu po Michalovi, 13. októbra 2024. V tento deň sme si pripomenuli 180.výročie posvätenia nášho evanjelického a. v. chrámu v Rožňavskom Bystrom a zároveň bol posvätený novozreštaurovaný oltár. Slávnosti sa zúčastnili bratia farári, ktorí tu slúžili po minulé roky: Mgr. Slavomír Gallo, Mgr. Ján Gallo, Mgr. Peter Székely, Mgr. Ján Gdovin st. (bývalý brat administrátor). Boli sme neskutočne radi, že prišli opäť medzi nás, i keď sú služobne už v iných cirkevných zboroch. Bolo to emotívne, keď sa nám prihovárali a spomínali sme spolu na roky prežité s nimi v Rožňavskom Bystrom. Každý z nich zanechal kúsok života u nás, ako aj neprítomné sestry farárky Mgr. Daniela Kissová a ThDr. Zuzana Poláková. Bohu patrí vďaka za ich službu.
Mestské kultúrne stredisko v Revúcej na sklonku októbra ponúka
Napísal(a) J. Genčanský
Na sklonku októbra Mestské kultúrne stredisko v Revúcej ponúka:
sobota 19. októbra 2024 | 10.00 | Námestie pred Kohútom v Revúcej
POVSTALECKÁ JESEŇ V GEMERI
Séria podujatí k 80. výročiu SNP v regióne Gemera-Malohontu vyvrcholí v sobotu ukážkou mobilizácie do Povstania.
pondelok 21. októbra 2024 | 18.00 | divadelná sála MsKS
DEVÄŤDESIAT ROKOV S VERŠAMI NA PERÁCH
Slávnostný gratulačný program pre jubilanta Jána Debnára
Revúcka literárna súťaž Cena Gustáva Reussa finišuje v Litterre
Napísal(a) J. Genčanský
REVÚCA | 12. októbra 2024 – Štvrtý ročník obnovenej súťaže vyvrcholí vyhlásením výsledkov, stretnutím autorov a hodnotiacej poroty v Revúcej. Finále prebehne 25. októbra 2024 o 18.00 v novovytvorenej kultúrnovzdelávacej inštitúcii Litterra, ktorá sa charakterizuje aj ako „priestor pre fantáziu“. Ideálne miesto pre zhodnotenie súťaže v písaní poviedok v žánri sci-fi a fantasy.
Vyhlasovateľom, organizátorom a garantom súťaže sú Mesto Revúca, Mestské kultúrne stredisko v Revúcej a Littera, n.o., kultúrna inštitúcia Banskobystrického samosprávneho kraja. Gustáv Maurícius Reuss, po ktorom je súťaž pomenovaná, bol rodák z Revúcej. Pred takmer dvomi storočiami napísal prvé sci-fi dielo na našom území „Hviezdoveda alebo Životopis Krutohlava“, ktoré popisuje cestu balónom z Revúcej až na Mesiac. Kuriozitou je, že tento rukopis vznikol o sedem rokov skôr, ako vôbec prvý román svetovo najznámejšieho spisovateľa tohto žánru Julesa Verna. Práve preto vznikla v srdci Gemera súťaž Cena Gustáva Reussa.
Viac...
Oslava 60 rokov ZŠ s MŠ na Železničnej ulici v Jelšave
Napísal(a) G. Jakubecová
Veľmi ma potešilo, keď som si pred pár dňami našla pozvánku zo Základnej školy v Jelšave, ktorou ma, ako bývalého zamestnanca školy, pozvali na slávnosť pri príležitosti 60. výročia odovzdania budovy školy na Železničnej ulici do užívania. S radosťou som toto pozvanie prijala a v piatok 4. októbra 2024 som sa tejto oslavy aj zúčastnila.
Pred 13.00 hodinou sme sa začali stretávať pred budovou školy – súčasní zamestnanci, bývalí zamestnanci, pozvaní hostia, medzi nimi aj pani Mariana Meleg, riaditeľka slovenskej školy v partnerskom meste Tótkomlós. Zrazu sa začali vynárať rôzne spomienky: spomienky na školu ako žiačka, spomienky ako vychovávateľka v školskej družine, ale aj nedávne spomienky, ako spolupracujeme so školou ako dobrovoľní hasiči.
Úvod slávnosti patril odhaľovaniu pamätnej tabule Rudolfovi Fabinyimu, rodákovi z Jelšavy, (30. mája 1849 Jelšava – 7. 3. 1920 Budapešť), ktorý bol významný chemik a pôsobil v školstve ako univerzitný profesor.
Rimavskosobotská nemocnica oslavuje 140. výročie
Napísal(a) B. Krejčíová
Za posledných 10 rokov sa v nej preinvestovalo vyše 11 miliónov eur a obstaralo 1 481 kusov novej medicínskej techniky
Rimavská Sobota 10. októbra 2024 - Nemocnica v Rimavskej Sobote sa o svojich pacientov stará už 140 rokov. Jej výstavba totiž odštartovala v roku 1880 a už o štyri roky neskôr sa začala starať o prvých pacientov. Dnes je nemocnica už 10 rokov pevnou súčasťou siete Penta Hospitals Slovensko a pracuje v nej viac ako 700 zamestnancov. Za toto obdobie sa v nej zrealizovali investície v hodnote vyše 11 miliónov eur. Svoje významné výročie si nemocnica slávnostne pripomenula a pri tejto príležitosti tiež ocenila kolektívy zdravotníkov za výnimočný prínos a inovatívny prístup v starostlivosti o pacientov. Spoločne s Banskobystrickým samosprávnym krajom sa nevzdáva vízie výstavby ďalšej nemocnice novej generácie.
V Jelšave si pripomenuli dvesté výročie úmrtia Pavla Valaského
Napísal(a) G. Jakubecová
Pavol Valaský (1742 – 1824) bol slovenský literárny historik, polyglot, evanjelický farár a senior, spoluiniciátor založenia gemerskej seniorálnej knižnice. Po vysvätení za farára odišiel roku 1769 za dušpastiera medzi rodákov do Slovenského Komlóša. Počas svojho pôsobenia medzi nimi spracoval dôležité údaje prvých osadníkov, ktorí sem prišli v najväčšom počte z Gemera a Malohontu. V Slovenskom Komlóši bol v poradí štvrtým farárom, ale aj jeho prvým kronikárom, ktorý písomne zanechal svedectvo o prvých desaťročiach osídľovania lokality Slovákmi. Už tu popri cirkevnej činnosti bola významná aj jeho literárna a historická práca.
V roku 1780 sa z dôvodu najbližšieho kontaktu s inštitúciami literatúry a vedy zo Slovenského Komlóša presťahoval do blízkosti hlavného mesta Uhorska – Budapešti. Za miesto svojho farárskeho pôsobenia si vybral Slovákmi obývanú Cinkotu. Po štvorročnom pôsobení v Cinkote odišiel v najplodnejších rokoch svojho života, roku 1783 za farára do Jelšavy, kde v plnej tvorivosti prežil presne druhú časť svojho plodného života. Roku 1796 spoločne so Samuelom Glósom bol spoluzakladateľom Čerešníckeho spolku v Jelšave, jedného z najstarších ovocinárskych združení v Uhorsku.
Vo Vodnom hrade v Štítniku sa spojili generácie
Napísal(a) M. Liptáková
Dňa 27.9.2024 (piatok), sa o 16:00 hodine vo Vodnom hrade v obci Štítnik spojili generácie. Áno, čítate správne – Spájame generácie bola jedna z ďalších naplánovaných aktivít MO MS v Štítniku, na ktorej sme mohli vidieť stovku maľovaných obrazov pani Márie Kohulákovej z Rudnej, ba dokonca aj niekoľko kníh, v ktorých boli maľby kvetov doplnené krátkymi básňami a taktiež sa započúvať do spevu piesní vychádzajúcej hviezdy z Gemera – Martina Belányia.
Na úvod sa prítomným prihovorila Bc. Monika Liptáková, ktorá privítala prítomných hostí, matičiarov, návštevníkov a taktiež i riaditeľku DMS v Rožňave pani Tatianu Tomkovú.
Po úvodných slovách zaznel spev ženskej speváckej skupiny Radosť, pod vedením jej zakladateľky p. Márie Kohulákovej, ktorá svetlo sveta uzrela len pred dvomi dňami, ale súlad speváčok a vychádzajúce rytmické slová piesne „Kreslím si ružu“ v nás zanechali dojem, že skupina funguje už niekoľko rokov. Zároveň nám otvorili aj besedu s „našou maliarkou" – pani Marikou, ako ju všetci familiárne voláme.

































Študoval na gymnáziu v Brezne, divadelnú vedu a estetiku na Univerzite Komenského v Bratislave, divadelnú réžiu na VŠMU a na moskovskom divadelnom učilišti. Potom bol krátko rozhlasovým hlásateľom. Vlastnou réžiou začínal v divadle vo Zvolene a v Nitre a hosťoval vo všetkých mimobratislavských súboroch. V roku 1966 nastúpil ako režisér do Československej televízie v Bratislave do hlavnej redakcie literárno-dramatického vysielania, kde sa venoval najmä príprave mnohých adaptácií slovenských, ale aj svetových autorov. Patril k tvorcom slávnych a divácky obľúbených „bratislavských pondelkov“. V r. 1998 – 2003 bol vedúci katedry réžie Fakulty dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Bol členom Federálnej rady pre rozhlasové a federálne vysielanie a členom Rady STV (1992 – 1993). V roku 2006 dostal prémiu Literárneho fondu za celoživotné dielo v oblasti televíznej tvorby. -MM-
Študoval na viedenskej akadémii, špecializoval sa na romanticky poňaté krajinárstvo. V roku 1843 sa usadil v Sibini, kde pôsobil ako učiteľ kreslenia na ev. gymnáziu. Tu si otvoril fotografický ateliér s partnerom Karolom Kollerom a venovali sa najmä etnografickej fotografii. Z jeho práce zostalo približne 200 fotografií, ktoré boli očíslované a majú vysvetlivky v nemčine a rumunčine. Na všetkých je možné vidieť krásu ľudového kroja, ale aj niektoré aspekty tradičného transylvánskeho spoločenského života. Ako vášnivý cestovateľ namaľoval sériu krajiniek Karpát, v rokoch 1840 – 1842 počas jeho ciest navštívil horný Gemer, pobýval v Muráni a vytvoril tu dokumentárne a výtvarne pozoruhodné diela – Železné hámre na Muráni, Zrúcaniny hradu Muráň, veduta Revúcej s okolím, Silická jaskyňa a i. -MM-
Základné vzdelanie, i hudobné, získal v Ratkovej. Pokračoval na Učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, ako učiteľ začínal v Budinej, kde bol aj primášom vo vtedajšej miestnej ľudovej hudbe, neskôr učil v baníckom učilišti v Sirku, v Ratkovskom Bystrom, Ratkovej, v roku 1961 sa usadil s rodinou v Revúcej. Toto putovanie bolo vždy spojené s muzikou a zbieraním ľudových piesní. V roku 1973 bol jedným zo zakladateľov FS Lykovec v Revúcej. Vypomáhal FS Vlachovčan z Vlachova a spolupracoval aj s ľudovou hudbou FS Vepor z Klenovca a FS Kokavan z Kokavy nad Rimavicou. V októbri 1985 stál pri zrode FS Sinec v Hnúšti. Jeho hudobný odkaz zaznamenáva nahrávka hudby a piesní pod názvom Koj v tom Sirku bubnovali. Bol aj výrobcom ľudových hudobných nástrojov – píšťaliek, fujár, ale aj cimbalov. V roku 1998 mu bolo in memoriam udelené najvyššie vyznamenanie mesta Revúca – Zlatý Quirin. K jeho nedožitým 80. narodeninám sa v marci 2008 v Hnúšti, Revúcej a v Klenovci konal na jeho počesť významný slávnostný program pod názvom Život ako pieseň. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na Čs. štátnej pedagogickej akadémii v Bratislave. V rokoch 1933 – 1943 pôsobil ako učiteľ v Tisovci a v Hnúšti, bol pracovník Matice slovenskej, spoluzakladateľ Osvetového ústredia v Bratislave, kde bol vedúcim prednáškového oddelenia a vydával Osvetový zborník. Bol zakladateľom a prvým vedúcim Katedry knihovedy a vedeckých informácií FF UK v Bratislave (1960 – 1981) a prodekanom FF UK pre štúdium popri zamestnaní. Venoval sa dejinám knihovníctva, osvety a vzdelávania dospelých. Z tejto oblasti vydal niekoľko monografií, čo úspešne zavŕšil spoluúčasťou na tvorbe encyklopedických diel Encyklopédia Slovenska (1977 – 1982), Pedagogická encyklopédia Slovenska (1985). Bol aktívny ako divadelný ochotník, režisér, prednášateľ, publicista a propagátor Gemera-Malohontu. Rekonštruoval knižné fondy poškodené vojnou. V Hnúšti je po ňom pomenovaná miestna knižnica. -MM-
Študoval na gymnáziách v Spišskej Novej Vsi a Rožňave, teológiu na evanjelickej teologickej akadémii v Prešove a na viedenskej univerzite. Pôsobil ako farár v Pribyline a v Pešti, kde kráčal v šľapajach svojho predchodcu Jána Kollára, na sklonku života sa stal biskupom banského dištriktu. Pričinil sa o oživenie Slovenského spolku v Budapešti, spoluzakladal časopis Dunaj (1874). Bol dlhoročným členom Zpěvníkovej základiny, obstarával nové vydania a viedol korektúry náboženských kníh a spisov a prispieval do novín a časopisov. Písal poéziu, prózu, humoresky, venoval sa aj dramatike, literárnej kritike i publicistike, v ktorej dominovala národná problematika s národno-výchovným poslaním. Široký výber zo svojej poézie a prózy vydal v troch zväzkoch pod názvom Nevädze. V Ratkovej má v areáli ev. kostola pomník s pamätnou tabuľou. -MM-
Po absolvovaní lýcea v Levoči učil v Revúckej Lehote, v Potoku, Ozdíne, v Turom Poli. Súkromne vyštudoval teológiu a ako kňaz pôsobil v Hornom Tisovníku. Ako skladateľ sa orientoval na hymnické zbory a klavírne kompozície. Zhudobnil asi 600 duchovných piesní a zostavil z nich zbierku. Venoval sa aj publicistickej činnosti a teórii hudby. Napísal knihu Náuka súhlasu, ako praktický návod k poznaniu harmónie v hudbe, ktorá bola prvým slovenským pokusom o učebnicu harmónie s terminológiou v slovenčine. Prispieval do rôznych časopisov, v ktorých komentoval súčasné hudobné udalosti, zaoberal sa otázkami národnej hudby, školstva, sociálneho postavenia učiteľov. Bol recenzentom hudobnín a hudobných udalostí. -MM-
Po absolvovaní Lekárskej fakulty UK v Bratislave pôsobil v nemocnici v Banskej Bystrici, neskôr v Ústave experimentálnej onkológie Slovenskej akadémie vied, kde bol v rokoch 1983 –1991 jeho riaditeľom. Od začiatku svojej vedeckej činnosti sa venoval experimentálnej a klinickej onkológiii a epidemiológii zhubných nádorov. Výsledky svojho výskumu v oblasti získanej rezistencie nádorov voči cytostatikám aplikoval v klinickej praxi, poznatky publikoval v domácich i zahraničných vedeckých časopisoch. Významná bola aj jeho medzinárodná spolupráca pri výskume rakoviny, absolvoval študijné pobyty v USA a v Anglicku. Od roku 1984 bol hlavným redaktorom medzinárodného časopisu o nádoroch Neoplasma. Bol členom viacerých vedeckých organizácií. Publikoval aj populárno-náučné články o rakovine a spolu s Jánom Siráckym napísal knihu O rakovine stručne, užitočne a pravdivo (1996). -MM-
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. Podieľal sa na novelizáciách vodného a banského zákona. -MM-
Do školy chodil v Ožďanoch, od 1843 na ev. lýceum v Levoči, kde bol aktívnym členom Jednoty mládeže slovenskej, zememeračské inžinierstvo študoval v Pešti. Počas štúdií praxoval u krajinského zememerača v katastri Oždian a Husinej. V r. 1856 – 1858 pracoval v Tisovci. Zapájal sa do národno-kultúrnych podujatí, bol zakladajúcim členom Matice slovenskej, členom jej literárneho odboru, patrónom slovenského gymnázia v Revúcej. Bol najvýraznejší predstaviteľ slovenského literárneho romantizmu, oživovateľ ľudových tradícií ako zdroja básnickej tvorby. V svojej básnickej tvorbe čerpal z ľudovej poézie, jej námetov, obraznosti a symboliky. Prekladal zo slovanskej poézie. Najväčší úspech dosiahol básňou Smrť Jánošikova. O ňom vyšli publikácie: Július Bolfík: Ján Botto. Život a dielo (1983), Pavol Vongrej: Ján Botto (1989) a i. -MM-