
Gemerská Poloma je obec na hornom Gemeri, neďaleko okresného mesta Rožňava, pri rieke Slaná. Žije v nej okolo 1900 obyvateľov a patrí medzi stredne obývané obce v regióne.
Jednou zo skutočností, ktoré túto obec pozitívne prezentujú sú aj obecné noviny, ktoré už 27 rokov vychádzajú pod názvom Polomské noviny. Obsahovo sú veľmi bohaté, pretože do rúk svojich čitateľov prinášajú rôzne informácie na 22 stranách. Ich poslaním je prinášať čitateľom informácie zo života obce, informácie o aktivitách obecnej samosprávy, o činnosti občianskych združení, organizácií, záujmových spolkov, novinky z kultúrneho života, zo života cirkví, školy, z oblasti športu, zaujímavosti z histórie obce a i.
Pani Hanka Kotzmanová z Muráňa oslávila stojeden rokov
Napísal(a) R. Svoreňová
Pani ANNA KOTZMANOVÁ z Muráňa sa narodila 19. marca 1922 a vdovou sa stala pred 10 rokmi. Jej manžel pán EDUARD KOTZMAN zomrel ako 92 ročný (1921-2013), avšak ešte skôr sa títo skvelí rodičia troch detí museli navždy rozlúčiť so synom MILANOM (1949-2011). Jeho rodinu i rodiny syna EDUARDA a dcéry MAGDÁLENY si vždy vážili, snažili sa o vzájomné porozumenie. Všetkým trom deťom vychádzali v ústrety pri dosahovaní ich životných cieľov a predsavzatí, tešili sa z ich úspechov a šťastia. Pani Hanka aj o ich potomkoch vždy hovorí s láskou a rovnako s nadšením prijíma všetky správičky o ich napredovaní.
Tejto jari vstúpila do svojho nového – v našej obci ojedinelého – už 11. desaťročia.
Každé z jej desaťročí či ľudovo povedané "krížikov“ má svoju pečať. Všetky ich má vo svojom vedomí: školské roky, časy mladosti, život v dospelosti i starobu. Dni svojej dlhovekosti trávi u svojej dcéry MAGDUŠKY KISSOVEJ, no jej spomienky sú späté najmä s Novou ulicou v Muráni, kde si s manželom postavili dom.


Vydavateľstvo Ikar, ktoré už viac ako 30 rokov patrí k najlepším vydavateľstvám našej i svetovej literatúry, každý rok pod názvom Ikariáda oceňuje svojich najúspešnejších autorov. Zlaté a platinové knihy i zlaté perá už majú čerstvých majiteľov. Tento rok sa Ikariáda konala 25. apríla 2023 v bratislavskom hoteli Carlton, na ktorej sa zišla veľká kultúrna obec a celý večer sa niesol v znamení kníh, čítania, spisovateľov… Uvádzal moderátor Roman Juraško a slávnostnú atmosféru oceňovania dopĺňala skladateľka, dirigentka a hudobníčka Ľubica Čekovská so svojím ansámblom. Nás opäť potešilo ocenenie pre spisovateľku Ivonu Ďuričovú, rodáčku z Rožňavského Bystrého, ktorá za knihu básničiek pre deti Písmenká z abecedy získala ocenenie Zlatá kniha za predaj viac ako 15 000 kníh. Vďaka pekným a vtipným básničkám v tejto krásne ilustrovanej knižke sa môžu deti zoznámiť s abecedou a vo veršoch dopĺňať slová podľa utešených obrázkov. Knihu ilustroval Adrián Macho.
Petrivaldského vila je po rekonštrukcii prvýkrát sprístupnená verejnosti
Napísal(a) J. Kopor
Hnúšťa, 24. marec 2023 – Nenápadná secesná vila je po dlho očakávanej rekonštrukcii sprístupnená verejnosti. Rekonštrukcia tejto, desiatky rokov chátrajúcej, národnej kultúrnej pamiatky začala v roku 2021 a ukončená bola na jeseň 2022. Počas prác prebiehal súbežne architektonický a pamiatkový výskum, ktorý odkryl tajomstvá vily. Po zásahu reštaurátorov tak môžeme objaviť dávno zabudnutú interiérovú výzdobu.
Jej krása očarí nejedného návštevníka.
Takto sme spomínali – 195. narodeniny Pavla Emanuela Dobšinského v Rožňavskom Bystrom
Napísal(a) M. Terrai
Pavol Emanuel .Dobšinský tu v Rožňavskom Bystrom pôsobil a ako evanjelický farár augsburského vyznania, miestny učiteľ a robil aj kultúru pre občanov, vystavil spolu s nimi školu, kde sa vyučovali žiaci. Wikipédia: Narodil sa v rodine evanjelického farára v Slavošovciach. Vzdelanie získal na gymnáziu v Rožňave a Miškovci. Od roku 1840 študoval na evanjelickom lýceu v Levoči.
V roku 1850 úspešne doštudoval a zložil farársku skúšku. V rokoch 1848 – 1849 sa pridal k revolučnej armáde a neskôr sa stal vojakom cisárskeho vojska. V roku 1850 – 1852 pôsobil v Revúcej ako asistent u evanjelického farára a etnografa Samuela Reussa. Vďaka svojmu zamestnávateľovi sa začal venovať zbieraniu a vydávaniu slovenskej ľudovej slovesnosti.
V Hnúšti slávnostne otvoria národnú kultúrnu pamiatku Petrivaldského vilu
Napísal(a) V. Brádňanský
Srdečne Vás pozývame do mesta Hnúšťa, kde dňa 24.3.2023 o 13. hodine slávnostne otvoríme národnú kultúrnu pamiatku Petrivaldského vilu, ktorá za účasti viacerých aktérov prešla komplexnou rekonštrukciou. Petrivaldského vila je jedným z mála zachovaných historických objektov meštianskej architektúry a urbanistického rozvoja mesta v prvej polovici 20. storočia.
Projekt obnovy Petrivaldského vily prebiehal od roku 2018 a začal sa zrealizovaním architektonicko-historického a umelecko-historického výskumu a návrh obnovy, vďaka ktorému sa podarilo objaviť a zrekonštruovať aj unikátnu interiérovú výzdobu.
Chcete vedieť, ako vyzeralo rožňavské námestie v roku 1867?
Napísal(a) S. Holečková
Pripomenuli si Medzinárodný deň žien a hodnotili činnosť JDS a Klubu dôchodcov v Čiernej Lehote
Napísal(a) M. Terrai
Aj v roku 2023 si Obec Čierna Lehota, starostka obce a obecné zastupiteľstvo spomenuli na svoje občianky, ženy – dôchodkyne, ktoré si uctili na ich Výročnej členskej schôdzi JDS a KD Čierna Lehota, dňa 8.3.2023 na Medzinárodný deň žien.
Členovia JDS a KD Čierna Lehota na základe pozvánky sa stretli, aby hodnotili rok 2022, aby si vypočuli všetky správy, a to o činnosti svojho Výboru JDS a KD Čierna Lehota, Správu o hospodárení, Revíznu správu hospodárenia, tiež si schválili svoj rozpočet na činnosť pre rok 2023 a Plán činnosti na rok 2023. Výbor JDS a KD Čierna Lehota si pripravili program, ciele a činnosti aj pre svojich členov pre rok 2023 a v spolupráci s Obcou Čierna Lehota, Materskou školou Čierna Lehota a FS Lehoťanka program, kde spríjemnili svojim členom spoločné chvíle v Kultúrnom dome v Čiernej Lehote. Vystúpili deti MŠ Čierna Lehota s básničkami, s kultúrnym programom O červenej čiapočke, rozprávku včielky Máji, členky FS Lehoťanka svojím humorným programom – slovom a spevom, do ktorého sa zapojilo aj obecenstvo. Po ukončení kultúrneho programu sa pristúpilo k pracovnej časti.
Honce ožili maskami, ľudovou hudbou a dobrotami, na tradičných Fašiangoch
Napísal(a) Vl. Tokoly
Viac...
Spomienková slávnosť k 210. výročiu narodenia evanjelického farára, zberateľa, spisovateľa Sama Tomášika v rodnej Jelšavskej Teplici
Napísal(a) M. Terrai
Na inom mieste našej stránky uvádzame, že "Jeden z najvýznamnejších predstaviteľov slovenskej romantickej literatúry, kultúrnopolitických pohybov a cirkevného života na Slovensku Samuel Tomášik, sa narodil 8. februára 1813. Vzdelanie získaval v Jelšave a Gemeri, gymnázium navštevoval v Rožňave. Neskôr pokračoval v štúdiu teológie na univerzite v Berlíne. Od r. 1835 pôsobil v Chyžnom ako farár a dozorca ev. škôl v gemerskom senioráte. Pričinil sa o založenie prvého slovenského gymnázia v Revúcej."
Spomienková slávnosť, výročie 210. narodenín evanjelického farára, zberateľa, spisovateľa Sama Tomášika, sa udiala v rodnej Jelšavskej Teplici, teraz v Gemerských Tepliciach dňa 12. februára. Zaslúžili sa o to organizátori, ktorými boli: Obec Gemerské Teplice, Matica slovenská (Dom Matice slovenskej v Rožňave), CZ ECAV na Slovensku Gemerské Teplice a ZŠ s MŠ Sama Tomášika v Lubeníku.
Súvislosti so vznikom, udržaním a rozširovaním rodu jednotlivých rodín v Rožňavskom Bystrom
Napísal(a) J. Dávid
V mojej napísanej a v roku 2016 vydanej knihe pod názvom „Baníckym chodníkom v Rožňavskom Bystrom" (Alfa Print, s. r. o., Martin) som v motte použil vetu: "Osvojil som si význam a pravdivosť slov, ktoré hovoria o tom, že grécke slovo história možno v kontexte pochopiť v štyroch prípadoch ako súhrn dejín v minulosti, minulosť, dejiny. Tiež ako vedu o spoločnosti a prírody, či vedu o minulosti ako dejepis. V neposlednej možnosti ako udalosť, príbeh, dej. Napokon, aj ako priebeh dajakej udalosti (Slovník cudzích slov – jeho tretie vydanie v roku 1990, strana 359).
Význam slova „história“ chcem použiť aj v súvislosti so vzniknutím, udržaním a rozširovaním rodu jednotlivých rodín. Pýtam sa sám seba, ako to s tým súvisí? Jednoznačná odpoveď spočíva v tom, že všetci sme spojení s minulosťou (históriou), prítomnosťou a smerovaním do budúcnosti. Preto je dobré, pripomenúť si a spoznať svoje rodové korene a nezabúdať na ne. Má to súvislosť aj s tým, že vývoj nezastavíš. Vzťahuje sa na všetko živé i neživé na našej planéte nazvanej Zem.
Prvá písomná zmienka o Rožňave - listina kráľa Ondreja III. z 3. februára 1291, má 732 rokov
Napísal(a) S. Holečková
Poloha mesta Rožňava, ležiaceho v Rožňavskej kotline, umožňovala v minulosti nielen vhodne využívať nerastné bohatstvo rudohoria, ale tvorila aj križovatku ciest prechádzajúcich z východu na západ a ciest smerom na juh a sever.
Najstaršou písomnou zmienkou o Rožňave je listina kráľa Ondreja III. z 3. februára 1291, ktorou poveril Jágerskú kapitulu, aby v spolupráci s kráľovským zástupcom vytýčila hranice obce Rosnoubana. Ďalšími listinami kráľ potvrdil donáciu Rožňavy v jej starých hraniciach i nového majiteľa mesta, ktorým sa stal arcibiskup Lodomír a ostrihomské arcibiskupstvo. Ponechal mu aj pozemkovú daň, urburu, t.j. osminu vyťaženého striebra z baní, všetky kráľovské kolekty (dane) a dovolil mu všetky výsady, ktoré užívalo ostrihomské arcibiskupstvo, preniesť aj na občanov Rožňavy.
Dvadsaťštyri nových držiteľov značky Regionálny produkt GEMER-MALOHONT
Napísal(a) L. Vargová
Značka Regionálny produkt GEMER-MALOHONT pozná nových držiteľov tohto významného ocenenia.
Sobotný podvečer bol venovaný najmä všetkým tým, ktorí svojou činnosťou prispievajú k zachovávaniu pôvodnej remeselnej výroby a prezentujú tradície nášho regiónu. Slávnostné udeľovanie certifikátov sa konalo ako súčasť folklórneho programu Fašiangy v Dome osvety, ktorý 28.1.2023 organizovalo Gemersko-malohontské osvetové stredisko v Rimavskej Sobote.
Regionálne značenie v regióne Gemer-Malohont zasahuje na územie štyroch okresov, a to Rimavská Sobota, Revúca, Rožňava a sčasti do okresu Poltár. Od jeho založenia sa vyhlásilo a vyhodnotilo 7 výziev na predkladanie žiadostí o udelenie značky. Dokopy je v súčasnosti certifikovaných už 64 výrobkov, skupín výrobkov, resp. služieb.
Z poslednej výzvy vzišli ako kladne hodnotení 20 výrobcovia a 4 poskytovatelia služieb. Do zoznamu so značkou regionálny produkt GEMER-MALOHONT tak pribudli nasledovné produkty a služby:
Fero Hora – 75. výročie narodenia
3. október - František Hora (známy pod menom Fero Hora – 3.10.1948 Rimavská Sobota – 16.1.2017 Bratislava) – hudobný redaktor, publicista, dídžej.
Vyrastal v Tisovci, kde mala jeho rodina korene, maturoval na Strednej škole priemyselnej spojovacej techniky v Banskej Bystrici (1967). Do Bratislavy prišiel v roku 1969, nastúpil ako zvukár do Československej televízie. Niekoľko mesiacov bol zamestnaný v Opuse a potom nastúpil do hudobnej redakcie Československého rozhlasu. Zostal v ňom do roku 1981. Pripravoval relácie Experiment s beatom, Beatová hudba, Hudobný kalendár, Hudobný glóbus. V 70. rokoch pripravoval a moderoval televíznu hitparádu Našich deväť. Články o populárnej hudbe publikoval v časopise Aktuality melodie a najmä pre Populár, v tých časoch jediný slovenský časopis o populárnej hudbe. Bol členom hudobnej redakcie rádia Elán, od roku 1992 v Rádiu Rock FM, vysielal v Rádiu Slovensko. Známu hitparádu Pop antikvariát mal v Rádiu Regina. V roku 2002 bol spoluautorom a moderátorom televízneho programu Staré, ale hity. Uvádzal mnohé diskotéky po celom Československu, zábavu na plesoch a spolupracoval s viacerými významnými spevákmi. -MM-
Ľudovít Vladimír Rizner – 110. výročie úmrtia
7. október - Ľudovít Vladimír Rizner (10.3.1849 Zemianske Podhradie – 7.10.1913 Zemianske Podhradie) – zakladateľ slovenskej bibliografie, pedagóg, etnograf, historik.
Študoval na ev. lýceu v Bratislave, v rokoch 1865 – 1867 na slovenskom gymnáziu v Revúcej, v r. 1873 zložil skúšky na učiteľskom ústave v Trnave. Od r. 1870 pôsobil v Zemianskom Podhradí. Ako pedagóg sa usiloval v praxi ovplyvniť úroveň učiteľskej práce, osobne zhotovoval didaktické pomôcky, založil školskú knižnicu, písal a upravoval učebnice, pripravil metodické pomôcky. Prostredníctvom mnohostrannej publicistickej činnosti upriamoval pozornosť na moderné pedagogické tendencie. Jeho dôraz na význam knihy v živote vyústil do monumentálneho bibliografického programu, takmer štyri desaťročia pripravoval svoje životné dielo – retrospektívnu Bibliografiu písomníctva slovenského, na spôsob slovníka od najstarších čias do konca roku 1900, ktorým sa stal zakladateľom slovenského národného bibliografického systému. Významná bola aj jeho činnosť literárna (poézia, literatúra pre deti), publicistická, folkloristická a historiografická. -MM-
Peter Záturecký – 105. výročie narodenia
25. október - Peter Záturecký (25.10.1918 Rimavská Sobota – 1.8.1982 Zlaté Moravce) – právnik.
Pochádzal zo šľachtického rodu Zaturecký zo Záturčia (Zathureczky de Zaturcsa). Študoval na gymnáziu v Brne, na Právnickej fak. univerzity v Brne a v Bratislave. Od roku 1941 právny praktikant v Bytči, v Trenčíne, potom súdny úradník na Krajskom súde v Banskej Bystrici (1942), správny zamestnanec Povereníctva spravodlivosti, notár Št. notárstva, 1970 – 1982 predseda senátu Najvyššieho súdu SSR, viedol i semináre na Právnickej fak. UK v Bratislave. Vo vedeckej práci sa orientoval na občianske, rodinné a trestné právo. Spoluautor a zostavovateľ viacerých právnických publikácií. Prekladateľ právnických príručiek z češtiny. Amatérsky športový jazdec, zakladateľ organizovaného jazdectva na Slovensku. Predseda výboru Jazdeckého zväzu SÚV ČSZTV, rozhodca Medzinárodnej jazdeckej fedarácie. Autor pravidiel jazdeckého športu a článkov o tejto športovej disciplíne. Nositeľ viacerých športových vyznamenaní. -MM-
Ondrej Miloslav Bella – 120. výročie úmrtia
12. október - Ondrej Miloslav Bella (8.5.1851 Liptovský Mikuláš – 12.10.1903 Krakov) – básnik, prekladateľ.
V rokoch 1863 – 1870 študoval na slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde sa zapájal do literárneho a národného života. Štúdium teológie ukončil vo Viedni. Pôsobil na rôznych miestach, od r. 1890 v Krakove. Literárne činný bol už počas štúdia na gymnáziu v Revúcej, kde prispieval do rukopisného časopisu Svit. Publikoval básne v časopisch, almanachoch a kalendároch, najsústavnejšie v Slovenských pohľadoch. Prekladal literatúru z viacerých jazykov. V r. 1880 mu v Budapešti vyšla zbierka Piesne Ondreja Bellu a v r. 1923 v Martine Výber z básní. -MM-
Koloman Tichy – 135. výročie narodenia
31. október - Koloman Tichy (31.10.1888 Rožňava – 22.10.1968 Budapešť, pochovaný v Rožňave) – maliar, grafik, spisovateľ, zberateľ ľudového umenia, múzejník.
Študoval na ev. gymnáziu v Rožňave, na súkromnej škole E. Hollósyho v Mníchove, na výtvarnej akadémii v Budapešti. Po skončení štúdií sa usadil v Rožňave, kde sa popri grafike a maľbe venoval aj vedeniu miestneho múzea a zbieral predmety ľudového umenia v Gemeri, ktorých časť je v múzeu v Budapešti, časť v Baníckom múzeu v Rožňave. Pôsobil aj ako dopisovateľ pražských a bratislavských novín, v časopisoch publikoval básne, prózu, etnografické a literárne štúdie. Knižne vydal monografiu o histórii Plešivca, vedecko-fantastický román Štyri ročné obdobia a román Osudy pána Sýkorku, ktoré si aj sám ilustroval. Vo výtvarnej oblasti spočiatku tvoril voľné kresby a grafiky, neskôr zachytáva mestské zákutia a okolie Rožňavy a Bardejova. V r. 1927 získal striebornú medailu na kolektívnej výstave v Kežmarku. Jeho dielo je v zbierkach Galérie hlavného mesta SR Bratislavy, v Maďarskej národnej galérii v Budapešti, v Baníckom múzeu v Rožňave, v Gemerskom múzeu v Rimavskej Sobote a inde. -MM-
Jozef Gode – 280. výročie narodenia
17. október - Jozef Gode (17.10.1743 Bratislava – 31.10.1806 Rožňava) – sochár a rezbár, výrazná postava neskorobarokovo-klasicistického sochárstva.
Jeho otec Ľudovít Gode bol významným barokovým sochárom, kde sa Jozef vyučil v jeho dielni v Bratislave, od roku 1763 študoval na AVU vo Viedni. Od 70. rokov 18. storočia pracoval v Rožňave, vytvoril tu vlastnú dielňu, kde zhotovoval oltáre, kazateľnice a iné súčasti chrámového mobiliáru. V Rožňave renovoval gotický farský kostol, vytvoril pre kostol nový hlavný oltár, kazateľnicu s reliéfnou výzdobou a lavice, pre františkánsky kostol bočný baldachýnový oltár a pre evanjelický kostol monumentálny stĺpový oltár z umelého mramoru a štuky s obrovskými vázami v duchu nastupujúceho klasicizmu. Vytvoril tiež hlavný oltár kaplnky na Krásnej Hôrke. Dva reliéfy sv. Františka a sv. Terézie z patinovaného olova sa nachádzajú v drevenom vyrezávanom ráme v SNG v Bratislave. -MM-