
Fotografia (39)
Podradené kategórie
Tvoj objektív, tvoj príbeh... Umelecké záblesky
Napísal(a) Erika Hermélyi Gecelovská
Po úspešnom prvom ročníku Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, vyhlasuje tento rok 2. ročník amatérskej súťaže výtvarnej fotografie. Témou súťaže pre tento rok, do ktorej sa môžu záujemcovia prostredníctvom svojich fotografií zapojiť, je Architektúra vo vašom čase. „Jedným z dôvodov, prečo sme vybrali toto zameranie je naša zvedavosť, ako účastníci súťaže prostredníctvom svojich fotografií zaznamenajú statickosť dnešnej rýchlo meniacej sa doby. Tešíme sa na ich fotografie v akomkoľvek spojení s témou architektúry,“ uviedla kurátorka výtvarného umenia Mgr. Kristína Pakesová, PhD.
Vyše storočný sviatok MDŽ si pripomenuli v kruhu dobrých priateľov a známych
Napísal(a) H. Puterová
Nedeľu 3.3.2024 sme strávili v príjemnej slávnostnej atmosfére pri príležitosti MDŽ.
Členovia ZO SZPB gen. Viesta Revúca, samozrejme v prevažnej väčšine ženy s predsedom JUDr. Jánom Kochanom sme sa zúčastnili kultúrno-spoločenského programu v banskobystrickej Aule, kde vystúpili Peter Bažík (hudobník a spevák), Čarovné ostrohy (tanečná skupina) skupina Modus a folklórny súbor Poľana. Akcie sme sa zúčastnili na pozvanie predsedu okresnej organizácie Smeru SSD Revúca pána Ondreja Bafiu. Prítomní boli aj vládni predstavitelia s predsedom vlády pánom Róbertom Ficom. V úvode zazneli slová Andreja Sládkoviča: „Ja sladké túžby, túžby po kráse spievam peknotou nadšený...“ /Marína/, tak sa umelec prihovoril všetkým ženám a pripomenul históriu vzniku MDŽ, keď v roku 1910 sviatok vznikol v Kodani na Medzinárodnej ženskej konferencii. Odvtedy je sviatkom žien a boja za ich rovnoprávnosť. Vo svojom príhovore pán Róbert Fico o. i. povedal: „Všetkým ženám svoju úctu a vďaku vzdávam,“ a ďalší predstavitelia poďakovali všetkým ženám – matkám ako tvorkyniam a ochrankyniam rodinného krbu, ktoré vytvárajú priestor rodiny a tvoria domov.
XI. členskú výstavu Fotoklubu Pix-XL predĺžili do 23. februára
Napísal(a) T. Bachňáková
Pozývame vás do priestorov Gemerskej knižnice Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrnej organizácie Košického samosprávneho kraja na výstavu fotografií, ktoré prezentujú členovia Fotoklubu Pix-XL. Výstava, ktorej vernisáž bola 24.11.2023 predĺžili a potrvá do 23.2.2024. Vstup je voľný.
Fotografovanie je hlavne o hľadaní. Fotograf hľadá námet, objekt, svetlo, správnu kompozíciu, atmosféru,... Častokrát čaká na správny moment.
November je už tradične od roku 2010 v Gemerskej knižnici Pavla Dobšinského v Rožňave venovaný fotografiám.
„Za 13 rokov stretnutí sa u mnohých členoch prejavili vzájomné vplyvy. Kritiku berieme prísne a vážne, no vždy v dobrom. Samozrejme nám to pomáha zvyšovať úroveň tvorby. V klube sa vytvorili nielen kolegiálne vzťahy, ale aj nerozlučné priateľstvá,“ povedal jeden zo zakladajúcich členov fotoklubu Štefan Kesi.
Vianočná koleda v Revúcej s príbehom starého lakomca na Štedrý deň
Napísal(a) MG od
Dňa 14. decembra 2023 sa v divadelnej sále MsKS predstavila revúcka ZUŠ zo svojím tradičným predvianočným programom. Svoje multižánrové predstavenie nazvali Vianočná koleda. Tento raz diváci sledovali časovo zaujímavý príbeh z pera anglického spisovateľa Charlesa Dickensa o mrzutom, lakomom a necitlivom Ebenezerovi Scrooogeovi a jeho náprave po tom, čo ho navštívia traja duchovia na Štedrý deň.
O spisovateľovi Ch. Dickensovi vieme, že žil v rokoch 1812 – 1870 a patrí medzi najpoprednejších reprezentatívnych autorov anglického realizmu. Narodil sa v chudobnej rodine a mal veľmi biedne detstvo, na ktoré spomína prostredníctvom vymyslených postáv v niektorých zo svojich diel.
Vráťme sa na chvíľu do deja spomínaného príbehu, aj keď už je po predstavení.
TROJNÁSOBNÁ SPOMIENKA NA SNP V GEMERI - MALOHONTE * Kultúrny most pre poznanie histórie
Napísal(a) J. Genčanský
Aj v Gemeri-Malohonte sme si pripomenuli výročie mimoriadnej udalosti našich dejín, keď 29. augusta pred 79 rokmi sa slovenský národ hrdo a odvážne postavil proti nemeckému fašizmu. Slávnostnú spomienku sme v tomto roku zorganizovali prvýkrát spoločne v troch mestách – v Tisovci, Hnúšti a v Revúcej.
História zaznamenala, že naše mestá, udalosti a ľudia v nich sa v dejinách spájali pre dobrú vec už mnohokrát. Spoločné boje zvádzali pri zakladaní a budovaní revúckeho Prvého slovenského gymnázia za účasti Tisovčana Štefana Marka Daxnera aj Janka Francisciho z Hnúšte. Rovnako bojovali bok po boku aj v Slovenskom národnom povstaní... A takisto spoločným úsilím sme pripravili tohto roku spomienku na udalosti Povstania v našom regióne v interpretácii Michala Stejskala z Tisovca, Viktora Brádňanského z Hnúšte a Juraja Genčanského z Revúcej.
Na výstave krajského kola súťaže AMFO 2023 v Spišskej Novej Vsi bude zastúpený aj horný Gemer
Napísal(a) mg od
Z informácií získaných zo Spišského kultúrneho centra a knižnice v Spišskej Novej Vsi (SKCaK) na internete, sme sa dozvedeli, že Spišiaci v nasledujúcich dňoch pripravujú vernisáž najlepších fotografií vybraných do krajského kola súťaže AMFO 2023. Vernisáž sa uskutoční dňa 8.6.2023 o 16.30 hod. v priestoroch SKCaK na Zimnej ulici 47.
Do krajského kola Košického samosprávneho kraja postúpilo 89 autorov s 297 fotografiami, čo znamená nárast oproti uplynulému roku. V 51. ročníku vyvolala veľký záujem u fotografov nová kategória – diptych. Jednoducho povedané, je to výraz pre viacero obrazov umiestnených v jednom ráme. Odborná porota v zložení Stanislav Mihalík EP, Mgr. art. Zuzana Jakabová a Dávid Doroš, MgA. sa podrobne zaoberala každou jednou prihlásenou fotografiou a na výstavu vybrali 98 najlepších fotografií od 50 autorov, ktoré budú môcť diváci vidieť do 11. 7. 2023.
Pozdravy v čase predveľkonočnom z Galérie Baníckeho múzea v Rožňave
Napísal(a) S. Holečková
V Revúčke na futbalovom ihrisku mali Večer pod lampášom SNP
Napísal(a) MG od
Keď sa v Revúckych listoch objavil 23. augusta 2022 oznam o podujatí na futbalovom ihrisku v Revúčke nasledovný text, nemal som žiadnu predstavu, aký to tam v tomto období bude mať záver. Najprv si ho ale prečítajte, lebo sa vlastne týkal iba občanov Revúčky, mestskej časti Revúcej. „Vážení občania, Mesto Revúca v spolupráci s občianskym združením Centrum aktivizácie pamäte a vitality Revúčka, Základnou organizáciou Jednoty dôchodcov Slovenska Revúca a Revúčka a Mestským kultúrnym strediskom Revúca vás srdečne pozývajú na VEČER POD LAMPÁŠOM SNP, ktorý sa uskutoční 29.8.2022 v pondelok od 17.00 na futbalovom ihrisku v Revúčke pri príležitosti 78. výročia Slovenského národného povstania. Môžete sa tešiť na folklórne skupiny z okolia, skákací hrad pre deti, stánky s občerstvením, langoše a tombolu. Každému sa ujde guláš a pivo zadarmo."
Pozývame vás na IX. členskú výstavu fotografií Fotoklubu Pix-XL
Napísal(a) T. Bachňáková
(Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave – tlačová správa) – Fotoklub Pix-XL a Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrna organizácia Košického samosprávneho kraja Vás pozývajú v rámci Mesiaca fotografie v piatok 5.11.2021 o 17:00 hod. na vernisáž fotografickej výstavy pod názvom IX. členská výstava Fotoklubu Pix-XL do priestorov Gemerskej knižnice Pavla Dobšinského v Rožňave, ul. Lipová č.3.
November je už tradične od roku 2010 v Gemerskej knižnici Pavla Dobšinského v Rožňave venovaný fotografiám. „Výnimkou bol len minulý rok 2020, keď z dôvodu pandémie bola knižnica počas októbra a novembra zatvorená a ani posledný mesiac v roku nebol istý, či sa verejnosť dostane do priestorov,“ povedala riaditeľka knižnice Iveta Kyselová.
Vyhlásili FOTOSÚŤAŽ: Región Malohont objektívom
Napísal(a) Ing. M. Vargová,
Miestna akčná skupina MALOHONT vyhlásila 9. ročník fotografickej súťaže Malohont mojimi očami, ktorá je určená pre malých aj veľkých, amatérskych aj profesionálnych fotografov. Súťažné fotografie je možné posielať do 31.10.2021.
Fotosúťaž poskytuje priestor poukázať na to najlepšie, čo v regióne Malohont a jeho okolí máme – na miesta, pamiatky, ľudí i udalosti, ktoré zaujmú oko domáceho fotografa i toho, kto sa sem práve vďaka nim stále rád vracia. Súťaží sa v nasledovných kategóriách:
- Prírodné krásy
stromy, jaskyne, rybníky, skalnaté útvary, vodné toky, prírodné turistické zaujímavosti a pod.
Viac...
Víťazi fotosúťaže za rok 2020 Malohont mojimi očami sú známi
Napísal(a) M. Vargová
Uplynulý štvrtok 26. augusta 2021 sa v parku pri Knižnici prof. Štefana Pasiara v Hnúšti konala vernisáž výstavy fotografií z minuloročnej súťaže Malohont mojimi očami. Spoznali sme na nej aj mená autorov víťazných fotografií. Spolu s ďalšími vybranými fotografiami si ich môžete pozrieť do konca novembra 2021.
Do 8. ročníka fotosúťaže Malohont mojimi očami, ktorá prebiehala od 1. júna do 30. septembra 2020, bolo doručených 184 fotografií od 30 autorov z rôznych obcí a miest zahrnutých do Miestnej akčnej skupiny MALOHONT, ale aj z miest Rimavská Sobota, Lučenec či Banská Bystrica. „Sme radi, že súťaž opäť oslovila amatérov aj profesionálov rôznych vekových kategórií od 16 rokov do 59 rokov, a to aj napriek tomu, že sa v nej nesúťaží o hodnotné ceny. Ide skôr o prezentáciu regiónu Malohont v obrazovej podobe a sme veľmi vďační, že sa na tom svojou účasťou podieľajú desiatky ľudí, ktorým je tento región blízky,“ doplnila Miroslava Vargová, manažérka MAS MALOHONT.
Oknom archívu do minulosti: O revúckych kúpeľoch.
Napísal(a) Ing. S. Oravcová
Pri Revúcej, ďaleko od hluku moderného života, uprostred ihličnatého lesíka, snívali svoj sen o krajšej minulosti revúcke kúpele, ktoré kedysi srdečne hostili slovenskú mládež. Žiaci prvého slovenského gymnázia v kúpeľoch organizovali najmä gymnaziálne majálesy, na ktorých viali slovenské trojfarebné zástavy. V nedeľu a cez sviatky boli kúpele navštevované najmä revúckou mládežou, lebo tam hrávala hudba.
Začiatkom 19. storočia našiel na mieste kúpeľov blahodarný železitý prameň vtedajší richtár Jozef Morávek. Prameň podrobil chemickému rozboru hlavný lekár v Gemerskej a Malohontskej stolici Juraj Marikovský v roku 1829. Marikovský si myslel, že táto voda hojí nervové slabosti, bolesti hlavy, srdcové kŕče, zlatú žilu, slabosti rodidiel, biely tok, mesačný krvotok, slabosti od nosenia mnoho dietok a ďalšie choroby. Kúpeľné budovy boli postavené podľa návrhu Marikovského. Prví hostia prichádzali z Jelšavy, Hrkáča a okolia, neskôr najmä po vybudovaní železnice z Budapešti aj z iných krajov Uhorska.
GOS vyhlásilo regionálne kolo súťaže amatérskej fotografie AMFO 2021
Napísal(a) M. Kleinová
Gemerské osvetové stredisko (GOS) v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, už tradične vyhlasuje a organizuje regionálne kolo celoštátnej postupovej súťaže amatérskej fotografie AMFO 2021 pre okres Rožňava. Jej vyhlasovateľom a odborným garantom je Národné osvetové centrum z poverenia Ministerstva kultúry SR. Ide o postupovú súťaž amatérskej fotografie, ktorej sa môžu zúčastniť amatérski fotografi bez obmedzenia veku.
AMFO 2021 je rozdelená do troch vekových skupín, ktoré sa členia do kategórií čiernobielej alebo farebnej fotografie. Osobitnými kategóriami sú aj cykly a seriály a novinkou tohtoročných propozícií je kategória experiment, ktorá hľadá nové prístupy k fotografickému médiu, autor môže využívať presahy do iných médií, alternatívne fotografické techniky, inštalácie...
„Odporúčanou témou 49. ročníka súťaže AMFO 2021 je RODINA. Táto téma sa odvíja určite od situácie v ktorej sa nachádzame, v ktorej sa nachádza celý svet. So svojimi rodinami sme viac ako kedysi a každý to vníma po svojom. Najlepším podnetom pre tvorbu je určite dianie okolo nás, a tak je táto téma výbornou výzvou pre všetkých autorov," uvádza Helena Novotná, riaditeľka GOS.
Odišiel Ernest Hauser, nestor výtvarného klubu Plánka
Napísal(a) J. Genčanský
OBRAZ ZOSTANE
Šperk, obraz, váza – zostanú krásne, aj keď sú staré. Bez staroby by náš život nebol úplný. A bez smrti by nebol ukončený. V živote sú chvíle, o ktorých vieme, že prídu a predsa nás ich príchod prekvapí...
Revúcky klub amatérskych výtvarníkov Plánka pri Mestskom kultúrnom stredisku v Revúcej opustil jeho najstarší člen Ernest Hauser. Vo veku 88 rokov ukončil svoju pozemskú púť a už nenamaľuje žiadny obraz. Zostali nám tie, ktoré svojimi rukami s láskou k výtvarnému umeniu a nášmu mestu vytvoril.
S pánom Ernestom Hauserom sme sa naposledy rozlúčili v revúckom dome smútku v sobotu 24. októbra 2020.
Narodil sa 16. októbra 1932 v Banskej Štiavnici, v rodine obchodníka a krajčírky, ako prostredný syn z troch chlapcov.
PRIPOMÍNAME SI V APRÍLI 2025
7. apríl – Jarmila Štítnická (25.12.1924 Rimavská Seč – 7.4.1980 Bratislava) – spisovateľka, rozhlasová redaktorka, publicistka, autorka literatúry pre deti a mládež, manželka spisovateľa a básnika Ctibora Štítnického.
Maturovala na gymnáziu v Spišskej Novej Vsi. Od r. 1945 pracovala v rozhlase v Košiciach, no neskôr sa naplno realizovala v Československom rozhlase v Bratislave. Venovala sa písaniu intímnej lyriky, pre rozhlas napísala bábkové hry, rozhlasové pásma, scénky, montáže, rozhlasové adaptácie a taktiež asi 40 rozprávkových hier, napr. Janko a Tátoš (1957), Orlia skala (1961), Rozprávka z kolotoča (1963) a Rozprávka z karavány (1967). Venovala sa predovšetkým tvorbe pre deti a mládež, v rokoch 1959 – 1980 viedla redakciu detského časopisu Zornička. Pre deti a mládež napísala knižky Detský rok (1962), Riekanky z čítanky (1971). Pre televíziu urobila scenár k filmu Balada o Vojtovej Maríne (1964, réžia Martin Ťapák) a k filmu Chlapec a Zornička. Písala aj divadelné recenzie, glosy a kritiky. Okrem vlastnej tvorby tiež prekladala z češtiny a taliančiny.Vyštudoval hru na klavír v Hudobnovzdelávacom ústave J. Prokscha v Prahe, kde neskôr pôsobil aj ako pedagóg. Po onemocnení od roku 1869 žil v Rimavskej Píle, kde sa venoval zbieraniu hudobného folklóru. Autor prvých slovenských skladieb na texty slovenských básnikov. Autor piesne Kolo Tatier čierňava na text Sama Tomášika, Preletel sokolík na text Janka Matúšku, Hoj, traja sokoli na text Janka Francisciho-Rimavského, Hoj, bystrý a smelý na text A. H. Škultétyho a iné. Vydal Piesne sokolov tatranských, venované Daxnerovi, Bakulínimu, Franciscimu. Okrem pôvodnej tvorby zozbieral a zapísal nápevy vyše 250 ľudových piesní. Revúckemu gymnáziu venoval desať zväzkov štvorhlasných nápevov. Ivanovi Branislavovi Zochovi, priekopníkovi školskej telesnej výchovy na Slovensku, zložil k jeho telocvičnej skladbe so žiakmi revúckeho gymnázia sprievodnú hudbu. Bola to iste u nás prvá telocvičná skladba s pre ňu skomponovanou hudbou, predvedená na verejnosti 19.6.1870. Venoval sa aj hudobnej teórii, najmä národnému štýlu v hudbe. -MM-
11. apríl – Samuel Víťazoslav Kuchta (28. 8.1861 Tisovec – 11.4.1895 Hodonín) – lekár, básnik, publicista.
Študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave. Od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Už počas štúdií sa zapájal do národného hnutia, v Bratislave bol predsedom študentského spolku Zora, vo Viedni pracoval v spolku Tatran a v literárnom spolku Národ. Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. Vo fonde Literárneho archívu Slovenskej národnej knižnice sa nachádza aj časť jeho rukopisných prác (Kto a koľkí sme?, Niečo k ilustrovaniu nášho ľudu, Osveta, Útrapy Slovákov pod ústavnou vládou maďarskou, Výlet na Semering – Schôdza všeslovanská a iné). Z dokumentárneho materiálu sú najvýznamnejšie zápisnice zo zasadnutí Slovenského akademického spolku Tatran vo Viedni. Viacerými článkami s národnou, kultúrnou a zdravotníckou tematikou prispel do Národných novín. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“.Maturovala na gymnáziu v Spišskej Novej Vsi. Od r. 1945 pracovala v rozhlase v Košiciach, no neskôr sa naplno realizovala v Československom rozhlase v Bratislave. Venovala sa písaniu intímnej lyriky, pre rozhlas napísala bábkové hry, rozhlasové pásma, scénky, montáže, rozhlasové adaptácie a taktiež asi 40 rozprávkových hier, napr. Janko a Tátoš (1957), Orlia skala (1961), Rozprávka z kolotoča (1963) a Rozprávka z karavány (1967). Venovala sa predovšetkým tvorbe pre deti a mládež, v rokoch 1959 – 1980 viedla redakciu detského časopisu Zornička. Pre deti a mládež napísala knižky Detský rok (1962), Riekanky z čítanky (1971). Pre televíziu urobila scenár k filmu Balada o Vojtovej Maríne (1964, réžia Martin Ťapák) a k filmu Chlapec a Zornička. Písala aj divadelné recenzie, glosy a kritiky. Okrem vlastnej tvorby tiež prekladala z češtiny a taliančiny.Vyštudoval hru na klavír v Hudobnovzdelávacom ústave J. Prokscha v Prahe, kde neskôr pôsobil aj ako pedagóg. Po onemocnení od roku 1869 žil v Rimavskej Píle, kde sa venoval zbieraniu hudobného folklóru. Autor prvých slovenských skladieb na texty slovenských básnikov. Autor piesne Kolo Tatier čierňava na text Sama Tomášika, Preletel sokolík na text Janka Matúšku, Hoj, traja sokoli na text Janka Francisciho-Rimavského, Hoj, bystrý a smelý na text A. H. Škultétyho a iné. Vydal Piesne sokolov tatranských, venované Daxnerovi, Bakulínimu, Franciscimu. Okrem pôvodnej tvorby zozbieral a zapísal nápevy vyše 250 ľudových piesní. Revúckemu gymnáziu venoval desať zväzkov štvorhlasných nápevov. Ivanovi Branislavovi Zochovi, priekopníkovi školskej telesnej výchovy na Slovensku, zložil k jeho telocvičnej skladbe so žiakmi revúckeho gymnázia sprievodnú hudbu. Bola to iste u nás prvá telocvičná skladba s pre ňu skomponovanou hudbou, predvedená na verejnosti 19.6.1870. Venoval sa aj hudobnej teórii, najmä národnému štýlu v hudbe. -MM-
11. apríl – Viliam Chorváth (11.4.1915 Bodorová – 15.7.1974 Bratislava) – lekár-chirurg, univerzitný profesor, v roku 1953 uskutočnil prvú cievnu transplantáciu v Československu.
Vo vedeckovýskumnej práci sa zameriaval na problémy všeobecnej a abdominálnej chirurgie, neurochirurgie, endokrinnej, cievnej a rekonštrukčnej chirurgie. Publikoval vyše 80 vedeckých štúdií a prác v domácich i zahraničných časopisoch. Počas SNP bol v Dobšinej veliteľom vojenskej poľnej nemocnice Zdravotnej správy 1. čs. armády na Slovensku. -MM-
18. apríl – Ladislav Bohuslav Bartolomeides (Bartholomaeides) (16.11.1754 Klenovec – 18.4.1825 Ochtiná) – vedecký a vlastivedný pracovník, pedagóg, historik, geograf, teológ, evanjelický kňaz, osvietenec, národný buditeľ, učiteľ a prírodovedný bádateľ, zoológ a entomológ.
V rokoch 1768 – 1772 navštevoval školu v Dobšinej a neskôr pokračoval v štúdiu na lýceu v Kežmarku a na univerzite vo Wittenbergu. Pôsobil v Rimavskej Bani, Ožďanoch a Ratkovej. V r. 1783 nastúpil ako evanjelický farár do obce Ochtiná, kde pôsobil až do svojej smrti. Počas svojho života písal a vydával školské učebnice, náučno-populárne vedecké diela a úvahy s osvietenskou tematikou. Bol aj autorom prvých učebníc zemepisu a prírodovedy, ktoré obsahovali poznatky z botaniky, zoológie a mineralógie. V roku 1798 vydal učebnicu náboženstva. Svoje učebnice napísal v slovakizovanej bibličtine, reči blízkej ľudu. V roku 1799 vydal monografiu Pamätihodnosti štítnického panstva, ktorú rozdelil na fyzickú, topografickú, politickú, cirkevnú, literárnu, ekonomickú a diplomatickú časť. V roku 1808 vyšla v Levoči jeho obsiahla vlastivedná monografia o Gemerskej stolici. Pôsobil aj ako prekladateľ a zaoberal sa i speleológiou. V roku 1801 vypracoval mapu Aggteleckej jaskyne (mapy nakreslil a vyryl on sám), ku geografickým prácam možno pridať aj pojednanie o rieke Slanej, údaje o jaskyniach a vyvieračkách Plešiveckej a Koniarskej planiny a iné. Vytvoril aj malý atlas pre školskú mládež.
V roku 1828 jeho syn, evanjelický farár v Uhorskej Ján Bartolomeides vydal dielo Memoria Ladislai Bartholomaeides, v ktorom sú zhrnuté cenné údaje zo života a diela Ladislava Bartolomeidesa. Dňa 25. októbra 2012 z iniciatívy Matice slovenskej bola slávnostne odhalená bronzová busta Ladislava Bartolomeidesa v aleji dejateľov na námestí Š. M. Daxnera v Rimavskej Sobote. 19. októbra 2014 pri evanjelickom kostole v Ochtinej pri príležitosti 260. výročia narodenia mu bola slávnostne odhalená pamätná tabuľa. -MM-
19. apríl – Ondrej Herich (9.1.1934 Sirk – 19.4.2010 Revúca) – kultúrny pracovník, folklorista, primáš, spevák a zberateľ ľudových piesní.
Do meštianky chodil v rokoch v Ratkovej, v rokoch 1949-1953 študoval na gymnáziu v Revúcej. V Revúcej pôsobil od roku 1953. Tu učil na Jedenásťročnej strednej škole, pracoval ako redaktor okresných novín Nový smer dediny a Zora Gemera, bol propagačným pracovníkom národného podniku Pradiareň a trepárne ľanu, zastával funkciu vedúceho závodného klubu, neskôr riaditeľa Domu kultúry ROH (MsKS) až do odchodu do dôchodku v r. 1993, odkedy pôsobil ako učiteľ na Základnej umeleckej škole v Revúcej, kde vyučoval hru na husle a viedol detskú ľudovú hudbu Rozmajrínček a venoval sa aj ochotnícmeu divadlu. Patril k organizátorom kultúrneho a spoločenského života v meste a v okolí. Bol zakladateľom hudobnej skupiny Rytmus 60, v ktorej aktívne účinkoval od jej vzniku (1960 – 1988). Bol členom divadelného súboru, hrával v dychovej hudbe a v sláčikovom orchestri pri Ľudovej škole umenia v Revúcej a v Okresnom sláčikovom orchestri v Rožňave. V r. 1966 spolupracoval s Mikulášom Senkom a Jánom Jasenkom pri zakladaní folklórneho súboru Revúčan a v roku 1973 vytváral podmienky pre vznik folklórneho súboru Lykovec. Bol zberateľom a spracovateľom piesňového bohatstva prevažne z oblasti Gemera. V roku 1998 vyšla jeho prvá zbierka Piesne stredného Gemera, v ktorej je v miestnom nárečí a v notovej úprave zapísaných vyše 400 piesní z 13 obcí (Sirk, Muránska Zdychava, Muránska Huta, Muránska Lehota, Muránska Dlhá Lúka, Muráň, Mokrá Lúka, Revúcka Lehota, Chyžné, Magnezitovce (predtým Mníšany), Turčok, Revúca a Ratkovské Bystré). V roku 2001 mu vyšla podobná zbierka Piesne horného Gemera a okolia Rožňavy, v roku 2003 Piesne Nového Klenovca, v roku 2004 Spievajúci Šumiac. Na vydanie pripravil texty a noty slovenských piesní, zozbieraných Jozefom Škultétym, v knihe Slovenský spevník z Venca r. 1919, ktorá vyšla v Jelšave v roku 2006. Venoval sa aj gemerskému nárečiu a regionálnej histórii. V roku 2002 vydal kniha textov v gemerských nárečiach s názvom: Šva sä stálo, ši sä nestálo... f Sirku, v Mokré Lúke, ale aj inďe v Gemeri a v roku 2005 knihu Z histórie obce Sirk. Je nositeľom najvyššieho vyznamenania mesta Revúca – Zlatý Quirin. -MM-
19. apríl – Ján Vladimír Hroboň (19.4.1900 Istebné – 29.1.1965 Rimavská Sobota) – publicista, prekladateľ, ev. farár.
Študoval na gymnáziu v Kežmarku, teológiu v Bratislave a po roku 1918 v Paríži. Pôsobil ako evanjelický farár v Klenovci, v Lansforde (USA), od roku 1933 v Istebnom a Sabinove, od roku 1949 ako ev. farár v Rimavskej Sobote. Článkami prispieval aj do Evanjelického východu, Nového rodu, Sociologickej revue, Služby, Živeny, publikoval úvahy v Cirkevných listoch a v Evanjelickom posle spod Tatier, kde v roku 1920 – 1930 uverejnil cyklus článkov z ciest po Grécku, Egypre a Palestíne. Autor drobných cirkevných tlačí, najmä modlitieb. Redaktor a zostavovateľ obrázkovej brožúry o Istebnom, dejinách evanjelickej cirkvi v Sabinove, prekladal z nemčiny. Knižne vydal publikácie Ježiš či Russell? (1937), Istebné nad Oravou – 555 ročné jubileum (1937), O utrpení (1942), Krátka história cirkvi sabinovskej (1946). -MM-
21. apríl – Pavel Bohodar Tomášik (21.4.1845 Chyžné – 6.11.1874 Chyžné) – botanik, regionalista, učiteľ Ján Vladimír Hroboň (19.4.1900 Istebné – 29.1.1965 Rimavská Sobota) – publicista, prekladateľ, ev. farár.
Syn spisovateľa a evanjelického kňaza Samuela Tomášika. Študoval medicínu a filozofiu na univerzite v Prahe, v Zürichu a v Mníchove. Profesor na gymnáziu v Ptuji v Slovinsku. Príslušník slovenského národného hnutia. Zaoberal sa najmä prírodou a históriou Slovenska, osobitne Gemera a vedecko-výskumnej činnosti v oblasti botaniky machov a machorastov. Popularizačné články uverejňoval v Pešťbudínskych vedomostiach, štúdie v nemeckej a českej vedeckej tlači. Zomrel mladý na tuberkulózu. -MM-
25. apríl – Ľudovít Samuel Orphanides (29.9.1818 Hybe – 25.4.1895 Hybe) – učiteľ, ovocinár, záhradkár, publicista a kultúrno-osvetový pracovník.
Študoval v Gemeri, v Prešove končil filozofiu a práva, v Levoči teologické štúdiá. Venoval sa osvetovej práci a propagoval potrebu rozvoja ovocinárstva a význam pestovania ovocných stromov. Od roku 1840 učil v Gočaltove, kde založil prvé ovocné záhrady, potom v Muránskej Dlhej Lúke, kde si s tamojším kazateľom a významným pomológom Antonom Penzelom osvojil znalosti v štepárstve, ovocinárstve a včelárstve. Do r. 1848 pôsobil ako učiteľ v Kameňanoch, potom v Hybiach. V Hybiach založil ovocný sad a škôlku. Postup prác opísal v obsiahlej kronike Zápisnica velikánskej stromovej záhrady. V roku 1863 na výzvu Matice slovenskej napísal Štepárstvo alebo stromové záhradníctvo, práca však zostala len v rukou písanej podobe. Pre školskú mládež vydal knihu Ovocinárstvo alebo stromové záhradníctvo (Budín 1865). Odborné články uverejňoval najmä v časopise Obzor a v rôznych časopisoch a kalendároch. Bol aj zapisovateľom Gemerského učiteľského spolku. -MM-