DHZ (220)
Anketa dobrovoľní hasiči roka 2024 Slovenska
Napísal(a) Gabriela Jakubecová
Anketa dobrovoľní hasiči roka 2024 Slovenska je celonárodná súťaž, kde hasičské dobrovoľné zbory na Slovensku môžu prezentovať svoju činnosť a úspechy. Tento významný projekt si kladie za cieľ vyzdvihnúť a oceniť nezištnú prácu dobrovoľných hasičských zborov na celom Slovensku, budovať verejné povedomie o práci dobrovoľných hasičských zborov a vytvoriť tradíciu prestížneho galavečera na počesť všetkých dobrovoľných hasičov na Slovensku.
Jelšavskí dobrovoľní hasiči sa pracovne stretli s kolegami v Tótkomlóši. A prázdninový deň strávili s mladými hasičmi – plameniakmi na Hrebienku
Napísal(a) Gabriela Jakubecová
Po roku sa opäť stretli v Tótkomóši v sobotu 1. marca 2025 dobrovoľní hasiči – z rumunského Nadlaku (traja členovia), zo slovenskej Jelšavy (štyria členovia) a z maďarského Tótkomlóša – na výročnej členskej schôdzi. Počas oficiálnej časti sme si vypočuli: hodnotiacu správu za uplynulé obdobie, správu o hospodárení, správu revíznej komisie, plán práce na rok 2025. Bola vykonaná voľba predsedu zboru, výboru a členov revíznej komisie.
Výbor Dobrovoľného hasičského zboru (DHZ) v Jelšave zvolal svojich členov na výročnú členskú schôdzu, ktorá sa konala v sobotu 8. februára 2025 v Kaštieli Coburgovcov v Jelšave. Na túto schôdzu prijal pozvanie zástupca primátora Attila Žilka, zahraniční hostia z maďarského Tótkomlósa a rumunského Nadlaku, Ladislav Jakab, ako zástupca Územnej organizácie DPO SR (ÚzO DPO SR). Primátor mesta MVDr. Milan Kolesár sa ospravedlnil zo schôdze. Po privítaní hostí predsedom DHZ Ing. Pavlom Zapletalom, MBA bola pustená prezentácia činnosti za rok 2024.
Kurz na obsluhu motorovej reťazovej píly
Napísal(a) Gabriela Jakubecová
Územná organizácia (ÚzO) DPO SR v Revúcej v spolupráci s Ing. Liborom Dohnálekom – MD RMP, s. r. o. Jablonica zorganizovali v dňoch 11. 01. – 20. 01. 2025 kurz na obsluhu motorovej reťazovej píly pri jej činnosti. Kurz prebiehal v priestoroch Kaštieľa Coburgovcov v Jelšave, praktická časť v lese Mestských lesov Jelšava nad Záhradkárskou osadou v Jelšave. Základného kurzu sa zúčastnilo 14 žiadateľov, ktorí dovŕšili vek 18 rokov a preukázali svoju zdravotnú spôsobilosť.
Štatistika zásahovosti DHZM Jelšava za rok 2024
Napísal(a) Gabriela Jakubecová
Dobrovoľný hasičský zbor mesta Jelšava (DHZM) eviduje k 31. 12. 2024 spolu 57 zásahov, z toho 25 požiarov, 10 technických zásahov, 20 iných technických zásahov, 1 dopravnú nehodu a 1 požiarno-asistenčnú hliadku. Na tieto zásahy sme boli vyzvaní operačným dôstojníkom Krajského riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru (KR HaZZ) v Banskej Bystrici, alebo boli ohlásené na ohlasovňu požiarov DHZM Jelšava.
Najviac sa zasahovalo v stredu a v sobotu po 10-krát, potom v pondelok a v utorok po 9-krát, v piatok a v nedeľu po 7-krát a vo štvrtok 5-krát.
MIKULÁŠSKY TRÉNING mladých jelšavských hasičov
Napísal(a) G. Jakubecová
V školskom roku 2024/2025 sa na hasičských tréningoch na hasičskej zbrojnici v Jelšave stretávame vždy vo štvrtok. Štvrtok 5. decembra bol dňom, kedy sme sa stretli na tréningu v obvyklom čase. Skúšali sme zapájať hadice, oboznamovali sme deti s tým, čo nás ešte čaká v posledných dňoch tohto roku.
Štvrtok 5. decembra bol však trocha iný, ako obyčajný tréningový deň. Pripravili sme pre deti aj prekvapenie. Dostali medailu od Mikuláša a samozrejme aj balíček plný prekvapení. Deti boli netrpezlivé a zvedavo si balíček otvárali, chceli vedieť čo v ňom nájdu.
Dúfam, že sme deti trocha potešili a strávili príjemné popoludnie v kruhu dospelých dobrovoľných hasičov.
Ďakujem Vierke Bérešovej za pomoc pri realizovaní prekvapenia pre deti.
Netradičný, ale poučný tréning s mladými hasičmi v Jelšave
Napísal(a) G. Jakubecová
Zavítalo k nám jesenné, dušičkové obdobie, kedy sa mení príroda, dozrievajú jesenné plody a samozrejme spomíname aj na svojich zosnulých príbuzných a známych.
V stredu 30. 10. 2024 sme sa stretli s hasičskými deťmi na Hasičskej zbrojnici v Jelšave na tréning. Nakoľko bol už prázdninový deň, išlo o netradičný čas, zraz bol o 16.30 hod. Mal to byť netradičný tréning, plánovali sme ísť zapáliť sviečky ku soche sv. Floriána, patróna hasičov, pripomenúť si históriu sv. Floriána, pospomínať si na svojich zosnulých príbuzných.
Okrem tejto dušičkovej témy sme však pre deti pripravili aj prekvapenie, ktoré deti prijali veľmi dobre. Boli sme oslovení pani Mirkou Humeníkovou, či by sme niečo nevyrábali s deťmi v rámci krúžku, čo by mohla použiť ako výzdobu v Bistre v Jelšave. Tak sa zrodila myšlienka, že vyrobíme výzdobu priamo v Bistre. Vierka Bérešová zabezpečila tri veľké tekvice, krásne plody jesene a deti mohli pracovať. Vytvorili sme tri skupiny, jednu dievčenskú a dve chlapčenské a začala pracovať detská fantázia a tekvice začali ožívať. Bol zážitok sledovať, ako sa kreslilo, maľovalo, vyrezávalo. Ani sme sa nenazdali a už bola riadna tma.
Zaznamenali sme XXXI. ročník súťaže o putovný Gemerský pohár v hasičskom športe
Napísal(a) G. Jakubecová
Gemer je jeden z krásnych slovenských regiónov. Jeho územie je takmer totožné s územím bývalej Gemersko-malohontskej župy. Do regiónu Gemer patria okresy – Rimavská Sobota, Revúca a Rožňava. V minulosti bol región významný najmä kvôli baníctvu, ťažili sa tu predovšetkým železné rudy. Kvôli baníctvu sa sem sťahovali nemeckí kolonisti, vďaka ktorým sa tu neskôr rozšírila reformácia. V súčasnosti patrí územie Gemera medzi najchudobnejší región Slovenska.
Gemer patrí spolu s Oravou, Liptovom a Spišom medzi najkrajšie slovenské turistické regióny. V poslednej dobe rastie jeho popularita. V tomto chudobnom, ale krásnom regióne sa začalo rozvíjať aj hasičstvo v rôznych formách. Dobrovoľníci sa začali vzdelávať, aby mohli byť nápomocní aj v zásahovej činnosti, ale mnohí sa začali venovať aj peknému hasičskému športu. Zanietení funkcionári z Gemera sa koncom 90. rokov 20. storočia začali pohrávať s myšlienkou spojiť vtedy 2 okresy – Rožňava a Rimavská Sobota a začať súťažiť v hasičskom športe. Založili súťaž v hasičskom športe a nazvali ho Súťaž O putovný Gemerský pohár. Zakladajúcimi členmi boli: Ing. Ján Šimon (RS), Ing. Milan Brdársky (RA), Ladislav Holéczy (RV) – už nebohý, a spoluautorom bol Štefan Máté.
Protipovodňové bariéry na súčinnostnom cvičení DHZO okresu Rožňava v obci Brzotín
Napísal(a) Michal Terrai
Za výborne pripravených podmienok a dobrého počasia si 16 DHZO okresu Rožňava dňa 7.9.2024 odcvičilo použitie protipovodňových bariér, podľa vopred spracovaného námetu a plánu na súčinnostné cvičenie s protipovodňovými bariérami, ktoré spracoval Filip Revúcky, DHZO Slavošovce. Ako pozorovatelia celého cvičenia sa zúčastnili vedúci príslušníci OR HaZZ Rožňava pplk. Albert Florián, pplk. Radovan Ružík. O 9.00 hod. bolo cvičenie otvorené nástupom jednotiek, príhovormi starostu obce Brzotín pána Róberta Dókusa a predsedu ÚzO DPO SR Rožňava pána Mariána Kapustu. Úvodné inštrukcie dostali velitelia DHZO na začiatku na spoločnej porade, ktorú viedol veliteľ cvičenia Mgr. Peter Máté, územný veliteľ UzO DPO SR Rožňava.
V jarných mesiacoch tohto roku Banskobystrický samosprávny kraj (BBSK) podal projekt s názvom Zvýšenie pripravenosti HU – SK regiónov na riadení rizík súvisiacich s katastrofami, (skrátene InReReDiRM), výška podpory 506.811,20 Euro, vďaka ktorému sa budú budovať partnerstvá. Finálne zmluvy medzi Banskobystrickým samosprávnym krajom, Novohradskou župou, Krajskou organizáciou DPO SR a organizáciou Ochrana pred katastrofami Novohradskej župy boli podpísané na Mestskom úrade v Jelšave dňa 5. 6. 2024. Dňa 31. augusta 2024 sa zorganizovalo prvé podujatie
Viac...
Prechod Slavošovským tunelom s DHZ Jelšava
Napísal(a) Gabriela Jakubecová
Slavošovský tunel alebo Tunel pod Homôlkou je nedokončený tunel na nedostavanej železničnej trati z Revúcej do Slavošoviec, na pomedzí okresov Revúca a Rožňava. Jeho celková dĺžka je 2 401 metrov, pričom mal prekonávať hrebeň Revúckej vrchoviny medzi údolím riek Muráň a Štítnik masívom Homôlky.
Tunel bol naprojektovaný v období po Viedenskej arbitráži, keď niektoré južné časti Gemera vtedajšieho vojnového Slovenska neboli prístupné po železnici, v rámci projektu takzvaných Gemerských spojok. Tunel sa začal stavať v roku 1941 a prerazený bol v apríli 1944, krátko pred vypuknutím SNP. Práce boli načas prerušené, no pokračovalo sa až do roku 1949, keď sa výstavba trate ukončila. Prvotná potreba zabezpečiť železničné spojenie Gemerom po ukončení 2. svetovej vojny a vrátení hraníc do pôvodnej podoby pominula, čím sa stratila aj potreba budovania Gemerských spojok.
Hasiči na piatom aktívnom dni s náučným chodníkom Hrádok
Napísal(a) Gabriela Jakubecová
Dňa 27. júla 2024 sme sa už 5-krát stretli na Hrádku na Aktívnom dni s náučným chodníkom na Hrádku, ktorý organizovali Mestské lesy v Jelšave.
Na obed sa začali zháňať všetci zúčastnení a začali si pripravovať potrebné veci ku svojej prezentácii. Dobrovoľní hasiči z Jelšavy mali štyri stanovištia. Na prvom sa deti mohli previesť na odrážadlách a na elektrických autíčkach. Druhé samostatné stanovište bolo pumpovanie na repliku horiaceho hotela Hrádok, kde v pozadí bol skutočný hotel.
Úspešný denný hasičský tábor pre deti zorganizovali v Jelšave
Napísal(a) G. Jakubecová
Dobrovoľný hasičský zbor (DHZ) v Jelšave v spolupráci s Mestom Jelšava zorganizovali v dňoch 08. – 12. 07. 2024 denný hasičský tábor.
V pondelok 8. júla sedem detí s doprovodom zavítalo na Okresné riaditeľstvo Hasičského a záchranného zboru v Revúcej (OR HaZZ), kde im príslušníci ukázali hasičskú techniku, operačné stredisko, výstroj a výzbroj zasahujúcich hasičov. Ďakujeme za umožnenie návštevy a za príjemne strávené predpoludnie. Po obede na Hasičskú zbrojnicu zavítali k jedenástim jelšavským deťom aj deti z Magnezitoviec a z Muráňa na spoločný tréning. Deti si vyskúšali rôzne disciplíny, v ktorých súťažili vo štvrtok na Hrádku.
V utorok 9. júla sme s jedenástimi deťmi zavítali do obce Muráň, kde sme navštívili Obrovisko a Sysľovisko. Muránska strela nás odviezla od obecného úradu až na Sysľovisko. Bol to príjemný zážitok previezť sa na vláčiku s kolesami. Skôr sme však vyšli na Obrovisko, kde sme videli množstvo zvieratiek, drevených obrov. Deti si zajazdili na koníkovi, videli vystúpenie sokoliarov z Muráňa. Pizzu nám priamo na Obrovisko doniesli z Penzióna U sysľa, bola veľmi chutná, ďakujeme. Potom sme sa presunuli na lúku plnú sysľov. Po kŕmení sme sa ochladili pri vodnom mlyne a vláčikom sme sa vrátili na autobusovú zastávku a vrátili sme sa do Jelšavy.
Previerky pripravenosti dobrovoľných hasičov okresu Revúca k storočnici DHZ Gemer
Napísal(a) G. Jakubecová
Územná organizácia Dobrovoľnej požiarnej ochrany (ÚzO DPO) SR v Revúcej v spolupráci s obcou Gemer zorganizovali dňa 06. 07. 2024 previerky pripravenosti dobrovoľných hasičov okresu Revúca pri príležitosti 100. výročia založenia Dobrovoľného hasičského zboru (DHZ) Gemer.
Skoro ráno sa do Gemera začali schádzať dobrovoľní hasiči z revúckeho okresu, aby s miestnymi hasičmi oslávili ich storočnicu.
Deň začal slávnostným nástupom, kde prítomných privítal generálny inšpektor Ing. Pavol Zapletal, MBA, člen Prezídia DPO SR, predseda KO DPO SR v Banskej Bystrici, tajomník ÚzO DPO v Revúcej, ktorý privítal starostu obce Gemer Zoltána Jankóšika, primátorku mesta Tornaľa Ing. Eriku Gyõrfiovú, plk. Mgr. Jozefa Mikudu, riaditeľa OR HaZZ Revúca, Mgr. Petra Hlavatého, námestného farára evanjelickej a. v. cirkvi a všetkých prítomných hasičov a hasičky. Potom sa k prítomným prihovoril starosta obce Zoltán Jankóšik, ktorý odovzdal dobrovoľným hasičom z Gemera zástavu. Slávnostná časť pokračovala oceňovaním. Boli odovzdané nasledovné medaile a ocenenia:
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus. 
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí. 
V Jágri absolvoval štúdium filozofie a v Budapešti vyštudoval teológiu. Pôsobil v Sabinove, Prešove, potom na biskupskom úrade v Košiciach, v roku 1834 bol menovaný za kanonika – katedrálneho archidiakona košickej katedrály. Od roku 1850 biskup v Rožňave. Sústreďoval sa na úpravu cirkevných pomerov na biskupstve, utlmil aj maďarizačné snahy v rožňavskej diecéze, kde Slováci v cirkevnej hierarchii zaujímali rovnocenné postavenie. Mecén cirkevného školstva, rožňavské gymnázium rozšíril na 8-triedne, vybudoval ústav pre výchovu dievčat, podporoval chudobných študentov, založil nadáciu na zaistenie platov učiteľov, pracoval na založení nemocnice. Dal obnoviť a pretvoriť interiér rožňavskej katedrály. Jeho telesné pozostatky sú uložené v krypte rožňavskej katedrály. 
Študoval na reálnom gymnáziu v Revúcej. Po absolvovaní diaľkového odborného štúdia pracoval ako banský technik v Drnave, Rožňave a na Ústrednom riaditeľstve baní v Bratislave, ministerstve hutného priemyslu v Prahe a potom v Banských závodoch na Spiši. V roku 1962 sa vrátil na Gemer, kde sa stal vedúcim výstavby závodu SMZ Lubeník. Od roku 1967 býval v Revúcej. Publikoval stovky článkov a prác o Gemeri v odborných publikáciách, časopisoch Obzor Gemera, neskôr Obzor Gemera a Malohontu, v Zore Gemera, v Baníckom slove, Magnezite, v Revúckych listoch. Je autorom a spoluautorom mnohých publikácií, napr. Magnezit Lubeník, Baníctvo v Železníku, Záhadný zvon Quirin v Revúcej a i. V práci Historické knižnice v Gemeri-Malohonte podal náročnú sumarizáciu 70 historických knižníc od 16. storočia do konca roka 1918. Je držiteľom najvyššieho ocenenia mesta Revúca Zlatý Quirin. 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiacich s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1902 získal jednu z cien Maďarskej akadémie vied za svoju knižnú súťaž. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. 
Študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave, od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. V rokoch 1878 –1879 bol predseda študentského spolku Zora v Bratislave, v rokoch 1883 – 1885 predseda spolku Tatran vo Viedni. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“. 
Študoval na gymnáziu v Košiciach a právo v Košiciach, Kluži a Budapešti. Pracoval ako predseda súdu v Rožňave, potom ako predseda súdu v Levoči a sudca v Košiciach. V roku 1911 na celouhorských pretekoch v Arade utvoril uhorský rekord v behu na 100 metrov. Na Olympijských hrách 1912 v Štokholme reprezentoval Slovensko v rámci Uhorska v behu na 100 m, v skoku do diaľky a v štafete 4x100 m, na ktorom štafeta postúpila do semifinále. Bol vedúcim atletického oddielu KAC v Košiciach, ako tréner pôsobil medzi robotníckymi športovcami. Po skončení kariéry pôsobil ako tréner materského košického klubu KAC, v rokoch 1920 – 1921 mu dokonca šéfoval.