
Výstava je putovnou slovensko-maďarskou výstavou, ktorá vás hravou formou informuje o tom, kde sa táto chránená oblasť nachádza, aký je jej význam a predstaví vám rastlinnú a živočíšnu ríšu Dunajských luhov.
(Maj Gemer)
{jcomments on}
Život vtákov v Dunajských luhoch je názov interaktívnej slovensko-maďarskej výstavy, ktorá je od 5. októbra 2010 do 28. októbra 2010 sprístupnená v Galérii Baníckeho múzea na Námestí baníkov v Rožňave. Výstava je tvorená viacerými interaktívnymi prvkami, ktoré predstavujú ukážky biotopov, rastlín a živočíchov na obidvoch brehoch Dunaja. Na výstave môžete vidieť ručne maľované panely s motívmi lužných lesov, lúk a mokradí, drevené makety vtákov Dunaja v životnej veľkosti, magnetický panel – tvorivá hra so živočíchmi v ich prirodzenom prostredí, veľké puzzle 1,
Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.
4. jún - Oľga Textorisová (23.11.1880 Revúca – 4.6.1938 Blatnica, okr. Martin) – spisovateľka, učiteľka.
Ľudovú školu navštevovala v Revúcej, meštiansku školu v Martine a učiteľský ústav v Banskej Štiavnici a Prešove. Učiteľka v Krpeľanoch, Blatnici, na slovensko-chorvátskej škole v Starej Pazove, od r. 1919 opäť v Blatnici. Svoje povolanie chápala ako službu národu a realizovala ju okrem školy aj v oblasti literárnej, osvetovej a charitatívnej. Svoje novely uverejňovala v časopise Dennica, z ktorých pre poznanie života slovenskej inteligencie sú dokumentárne cenné prózy Z brehov Mútňanky a Fijalôčky, tu uverejňovala aj svoje básnické prvotiny. V memoárovej próze Rozpomienky z doby vojny priblížila osudy ľudí v Chorvátsku. Počas pobytu v Blatnici pre potreby školských besiedok a slávností napísala desiatky didakticky zameraných dialogizovaných scénok v próze alebo vo veršoch. Približovala v nich historické udalosti, cirkevné dejiny, osobnosti, vlastivedné poznatky, ale aj etické a spoločenské príncípy ľudského konania. Dbala na výchovu mladej generácie, sama vychovávala 5 dievčat, jej chovanicou po osirení bola i budúca poetka Maša Haľamová. Účinkovala v mládežníckych spolkoch, starala sa o chorých a vojnou postihnutých občanov. -MM-
4. jún - Jozef Várady (17.3.1939, Silica okr. Rožňava – 4.6.2008 Silica) – vedecký pracovník v oblasti veterinárnej fyziológie..
Po maturite na gymnáziu v Rožňave v roku 1957 študoval na Vysokej škole veterinárskej v Košiciach. Po roku 1963 pracovník Vysokej školy veterinárskej, Ústavu experimentálnej biológie SAV, Ústavu fyziológie hospodárskych zvierat SAV. Od roku 1987 na Univerzite veterinárskeho lekárstva zastával funkciu vedúceho katedry normálnej a patologickej fyziológie, kde sa v roku 1988 stal profesorom. Vo vedecko-výskumnej práci sa venoval dusíkovému metabolizmu prežúvavcov, výmennému procesu dusíkatých látok, významu endogénneho dusíka a jeho kolobehu u prežúvavcov. Bol autorom a spoluautorom viac než 190 publikovaných prác doma i v zahraničí. Zúčastnil sa viacerých medzinárodných programov, absolvoval mnohé študijné pobyty v zahraničí. Zabezpečoval vedecko-výskumnú a výchovno-vzdelávaciu činnosť aj pre prírodovedcov a poľnohospodárov. Ako uznávaný pedagóg bol členom celého radu vedeckých a odborných komisií. -MM-
8. jún - Karla Brocková (8.6.1903 Revúca – 23.9.1982 Banská Bystrica) – pedagogička.
Študovala v Dobšinej a v Revúcej, na učiteľskom ústave v Lučenci a na UK v Bratislave. Potom učila v Gemerskej Polome, v r. 1919-31 v Revúcej a Rimavskej Sobote. Od roku 1931 pôsobila v Banskej Bystrici, na Učiteľskom ústave, na Krajskom pedagogickom ústave, 1954-1973 vyučovala externe na Pedagogickej fakulte. Propagovala pokrokové pedagogické metódy v pracovnom vyučovaní a spojenie školy so životom, zaslúžila sa o uplatňovanie zásad jednotnej školy. Autorka metodických príručiek a učebnice slovenského jazyka pre základné školy. Pedagogické a literárne články uverejňovala v časopisoch Naša škola, Komenský, Živena a i. Účastníčka protifašistického odboja a SNP. -MM-
11. jún - Július Koššuth (28.12.1882 Betliar – 11.6.1953 Betliar) – zakladateľ poisťovacieho spolku, kantor, zámočník.
Vyučil sa za zámočníka, neskôr odišiel do Ameriky. Po návrate prevzal po otcovi kantorstvo, ktoré vykonával do roku 1947, zaujímal sa aj o ochotnícke divadlo. V roku 1928 sa zaslúžil o založenie Pohrebného podporného združenia v Betliari a bol jeho prvým tajomníkom a mimoriadne aktívnym funkcionárom. V krátkom čase boli na Gemeri založené viaceré odbočky. V roku 1930 vzniklo v Betliari Ústredie a odbočky sa zakladali po celom Slovensku. Cieľom a programom združenia bolo „vzájomné podporovanie sa členov v prípade úmrtia a postaranie sa o slušný pohreb zosnulého“. Toto poslanie si združenie so sídlom v Betliari zachovalo dodnes a s vyše 200 odbočkami je najstaršou poisťovacou inštitúciou s celoslovenskou pôsobnosťou. 24.5.2008 sa v Betliari pri príležitosti 80. výročia založenia spolku konalo slávnostné zasadnutie Ústredného výboru PPZ na Slovensku a účastníci si spomienkou a položením vencov k pamätnej tabuli, osadenej na jeho rodnom dome v roku 1996, uctili pamiatku svojho zakladateľa. (Zdroj foto: archív JPP). -MM-
15. jún - Ondrej Mikloda (15.6.1928 Ratková – 8.9.2000 Bratislava) – regionalista, pracovník v zahraničnom obchode.
Navštevoval meštiansku školu v rodisku, študoval na Drevárskej fakulte Vysokej školy drevárskej a lesníckej v Košiciach a vo Zvolene a odbor zahraničný obchod na Vysokej škole politickej v Prahe. Potom nastúpil do podniku zahraničného obchodu Ligna v Prahe. V roku 1969 sa presťahoval do Bratislavy, kde pomáhal zakladať podnik zahraničného obchodu Drevounia, v ktorom sa stal v roku 1974 generálnym riaditeľom. Bol obchodným pridelencom na veľvyslanectve v Belehrade. Potom nastúpil ako námestník riaditeľa do podniku zahraničného obchodu Kerametal, kde zotrval do dôchodku. Napísal a zostavil 11 príspevkov, týkajúcich sa histórie a spoločenského diania v Ratkovej, ktoré však ostali v rukopise: Osobnosti v histórii obce, Kultúrno-spoločenský život, Telovýchovná a športová činnosť, Ratková v tlači a fotografii, Ratkovské kabarety a estrády, Pamätná kniha obce Ratkovej, Príspevok k dejinám školstva obce Ratkovej, Ratkovské kuplety, O povodni Ratkovské L. P. 1845, Príspevok do obecnej kroniky, Obyvateľstvo – nárečie. -MM-
18. jún - Juraj Doboš (18.6.1918 Rožňavské Bystré – 18.2.1954) – verejný činiteľ.
Pochádzal z početnej baníckej rodiny. Ako malý chlapec sa stal polosirotou, keď mu otec zomrel na následky zranenia z l. svetovej vojny. Ako mladý muž sa zúčastnil SNP a po oslobodení bol v rodnej obci predsedom MNV. Počas jeho krátkeho pôsobenia v obci sa vybudovalo niekoľko obecných stavieb. Najdôležitejšia bola prístupová cesta so železobetónovým mostom ku kostolu a kultúrny dom. Zomrel ako 36-ročný na následky baníckej choroby. Pochovaný je na obecnom cintoríne. -MM-
23. jún - Otto Sztehlo (10.12.1851 Dobšiná – 23.6.1923 Budapešť) – architekt, reštaurátor.
Študoval na vysokej škole technickej v Budapešti. Pôsobil ako architekt Krajinskej správy historických pamiatok v Budapešti. V niekoľkých etapách reštauroval košický Dóm sv. Alžbety a kaplnku sv. Michala v Košiciach. Projektoval a viedol rad reštaurátorských a rekonštrukčných prác na historických objektoch na Slovensku a v Maďarsku. Na pozvanie ev. a. v. cirkvi pricestoval v apríli 1908 do Rožňavy. V zmysle objednávky a uzavretej zmluvy s cirkevným úradom prezentoval svoje námety, už aj s projektovou dokumentáciou a rozpočtom, na plánovanú výstavbu kostolnej veže so zvonicou vedľa evanjelického chrámu. Prípravné stavebné práce mali započať v jeseni 1908. Ale k výstavbe veže napokon nedošlo.
-MM-
24. jún - Ivan Branislav Zoch (24.6.1843 Jasenová – 27.12.1921 Modra) – polyhistor, pedagóg, publicista.
Vynikal aj ako prekladateľ, ľudovýchovný pracovník, tvorca slovenskej matematickej, prírodovedeckej a telocvičnej terminológie, priekopník školskej telesnej výchovy na Slovensku, v literárnej oblasti autor cestopisov, poviedok a beletrizovaných príhod, zostavil zbierku divadelných hier pre mládež, v publicistike komentoval slovenský národný život. Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, maturoval v Levoči, potom študoval na Technickej vysokej škole vo Viedni, neskôr na univerzite v Erlangene. V roku 1866 nastúpil na Prvé slovenské gymnázium v Revúcej. Vyučoval viaceré predmety, popritom výdatne prispieval k ochotníckemu divadlu, písal i hral, stál pri zrode hudobného telesa zvaného Hudbokol, venoval sa metrológii, literatúre, astronómii, psychológii, botanike, poľnohospodárstvu, stavebníctvu, jazykovede... V škole vybudoval bohaté fyzikálno-chemické zbierky. Dôkazom Zochovej obrovskej všestrannosti je 270 publikovaných prác z rôznych oblastí. Napísal prvú slovenskú učebnicu fyziky (1869) a geometrie (1873). V čase pôsobenia na revúckom gymnáziu napísal aj učebnicu telesnej výchovy, prvú na území Slovenska, so 140 vlastnoručne kreslenými obrázkami a s originálnym, pôvodným slovenským názvoslovím. Od r. 1878 pôsobil ako pedagóg v Chorvátsku. Po odchode do dôchodku žil v Modre. Na budove prvého slovenského gymnázia v Revúcej má umiestnenú pamätnú tabuľu. -MM-
26. jún - Erna Masarovičová (12.2.1926 Betliar – 26.6.2008 Bratislava) – sochárka, šperkárka a medailérka.
Absolvovala textilný odbor na Vysokej škole umeleckého priemyslu v Budapešti, keramický odbor na Vyššej škole umeleckého priemyslu v Bratislave, po nej v sochárskom ateliéri Fraňa Štefunka na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Dominantným materiálom v jej prácach je oceľ, ktorej pláty zvárala do expresívnych abstraktných kompozícií. Venovala sa tvorbe plastík (soška Igrica, udeľovaná ako cena za pôvodnú audiovizuálnu tvorbu), pomníkov i pamätníkov, považuje sa za zakladateľku moderného šperku u nás. Od 70. rokov sa intenzívne venovala tvorbe plakiet a medailí, ktoré prezentovala na výstavách Medzinárodnej federácie umeleckého medailérstva FIDEM. Vystavovala na vyše 100 výstavách a v pätnástich krajinách sveta a jej diela sú súčasťou zbierok múzeí, galérií i prestížnych zberateľských inštitúcií. Získala viacero ocenení na Slovensku i v zahraničí. V roku 2001 vyšla monografia, venovaná jej tvorbe. -MM-
27. jún - Viera Topinková (27.6.1933 Rimavská Sobota – 27.2.2017 Bratislava) – herečka.
Po štúdiách v Rimavskej Sobote a na VŠMU v Bratislave účinkovala v Divadle J. Záborského v Prešove, od r. 1958 v Činohre SND v Bratislave. Počas rokov svojho pôsobenia na divadelných doskách stvárnila desiatky postáv, zahrala si v množstve hier na mnohých bratislavských scénach, účinkovala aj vo viacerých slovenských filmoch, jej hlas znel často z rozhlasového éteru. Bola známa svojou prirodzenou komediálnosťou a výraznými tragikomickými črtami svojho herectva. V r. 1999 dostala prémiu Literárneho fondu za postavu Eugénie v inscenácii S. Mrožka Tango a v r. 2003 jej bola udelená Cena Slovenského literárneho fondu za celoživotnú tvorbu. -MM-
29. jún - Anton Lammel (14.12.1871 Resita – 29.6.1963 v Balaton Zamárdi) – maliar.
Študoval na vysokej škole umeleckého priemyslu a kreslenia v Budapešti. 25 rokov pôsobil ako profesor kreslenia na gymnáziu v Rožňave. Okrem malieb tvoril nápadité karikatúry počas poľovačiek, piknikov a športových podujatí v Betliari, ktoré sa nachádzajú v dvoch albumoch, nájdených v historickej knižnici kaštieľa v r. 2014. Ako priateľ majiteľa kaštieľa Gejzu Andrášiho maľoval portréty rodiny a učil grófske deti kresliť. Je aj autorom závesného obrazu pre kostol sv. Františka Xaverského v Rožňave. -MM-