Čím sa teda v stručnom zhrnutí kniha na svojich 160 stranách zaoberá? Hovorí z retrospektív o starej Ratkovej, kedysi so štatútom mesta i s administratívou slúžnovského úradu, neskôr okresu. Bola ekonomickým centrom tohto regiónu s obyvateľstvom rýdzo slovenskej národnosti a výhradne evanjelickej konfesie. Je prechádzkou obdobím feudalizmu, revolučných meruôsmych rokov, obrodeneckého obdobia. Ale hlavne je o mestečku samom, o jeho predstaviteľoch, magistráte, jednotlivých richtároch, remeslách, cechoch, jarmokoch. Hovorí o slova božieho kazateľoch ev. a v. cirkvi v najrôznejších zaujímavých súvislostiach, o kedysi „bašte luteranizmu“ na Gemeri, o evanjelickej škole na úrovni nižšieho latinského gymnázia aj s menami pôsobiacich rektorov-učiteľov. Registruje miestnu i regionálnu šľachtu, jej postoje a hlavných reprezentantov, diferencovane podáva zaujímavé vedomosti o ratkovskom obyvateľstve - mešťanoch. Podrobnejšie zaznamenáva históriu cirkevných objektov podľa obdobia výstavby, staré nápisy na týchto objektoch už neexistujúce i zachované, približuje staré artefakty na cirkevných budovách, históriu zvonov a rôzne k tomu doložené skutočnosti. Je aj prechádzkou ratkovským cintorínom, v bibliografickej zostave prezentuje publikačnú činnosť ratkovských osobností, tu narodených, pôsobiacich, tu pochovaných. Podáva pohľady na typické ratkovské nárečie, všíma si aj zaujímavé a nevšedné v jej dianí, napr. živelné pohromy, epidémie, záznamy o počasí. Kniha vraví aj o mnohom inom, čo môže byť i milým prekvapením pre čitateľa. Zdokumentová je mnohými obrázkami a fotografiami rôznych starých listín, objektov a iných artefaktov.
Slávnostné uvedenie knihy do života sa konalo pod záštitou starostu obce Ratková, Evanjelickej cirkvi a. v. a Občianskeho zruženia Naša Ratková 17.10.2015 v Ratkovej - na Obecnom úrade a v evanjelickom kostole. Knihu predstavil starosta obce Bc. Ján Bobrovský, Mgr. Miroslav Kerekréty za CZ ECAV v Ratkovej, predseda OZ Naša Ratková Marcel Poprocký a známy slovenský herec Mgr. Boris Farkaš. V kontexte réžie Boris Farkaš nezaprel autentičnosť ratkovského rodáka, keď použil ukážku írečitého ratkovského dialektu z prezentovanej knihy. V spomienkach na vlastné ratkovské detstvo potešil publikum šarmom svojho hereckého naturelu. Vstupy boli doplnené aj kultúrnymi vložkami miestnej mládeže. V priebehu pobožnosti spojenej s prezentáciou knihy ju v ratkovskom chráme uviedol do života generálny biskup ECAV na Slovensku doc. PhDr. Miloš Klátik, PhD. Ocenil knihu ako významný študijný materiál o histórii evanjelickej cirkvi a jej predstaviteľoch na Gemeri a v emociálnom prejave v mimoriadne dôstojnom ovzduší chrámovej pobožnosti ďakoval autorom za zanietenie a prácu pri tvorbe diela. Báseň Miroslava Ďurindu "Pozdrav ratkovským kňazom" predniesol herec Boris Farkaš.
Prajeme autorom Miroslavovi Ďurindovi a Marte Mikitovej naďalej nevysychajúce tvorivé pero a ich knihe Ratková v historických a archívnych retrospektívach šťastnú cestu životom, veľa úspechov a mnoho spokojných a vnímavých čitateľov.
Zora Váradyová
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. Na jeho rodnom dome sa nachádza pamätná tabuľa s bustou od sochára J. Kostku. -MM-
Študoval v Rožňave a na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. Učiteľ a organista v Pohorelej. Skomponoval vyše 100 cirkevných skladieb, z ktorých v roku 1883 vydal spevník pohrebných piesni Trúchlivé hlasy a v roku 1894 Adventné a vianočné piesne. Zbieral a knižne vydal zbierku Slovenské ľudové piesne, vzťahujúce sa na Muráň. V periodikách Slovenské noviny a Vlasť a svet uverejnil okolo 20 ľudovýchovných poviedok, hlavne s historickými námetmi. Zostavil dvojjazyčné šlabikáre a čítanky, učebnicu zemepisu a dejepisu Európy, do slovenčiny preložil Dejiny hradu Muráň od Jozefa Droppu (1905). Rozsah knihy je 160 strán, zameraná je na dejiny hradu a okolia, šľachtické rody na hrade Muráň, ako aj zvyky, piesne a povesti v tejto časti Gemera. Bol členom výboru Gemerskej župy, prvý predseda Veľkorevúckeho učitelského spolku, predseda Muránsko-horehronského učiteľskeho spolku, hlavný notár učiteľského spolku v rožňavskom biskupstve. -MM-
Manželka maliara Edmunda Gwerka. Študovala v Dobšinej, Banskej Bystrici, na Filozofickej fakulte KU v Prahe. Učiteľka v Spišskej Novej Vsi, Rimavskej Sobote, Bratislave a v Banskej Štiavnici. Zaoberala sa staršou históriou Slovenska, neskôr priekopnícky účinkovala v maďaristike. Venovala sa aj výskumu slovenskej literatúry, pripravila medailóny o popredných slovenských spisovateľoch. Svoje štúdie publikovala v rôznych časopisoch, heslami prispela do Ottovho náučného slovníka. Členka redakčného kruhu Prúdov a literárneho časopisu Služba. Aktivistka a funkcionárka vedeckých spolkov a ženského hnutia na Slovensku, spoluzostavovateľka a spoluautorka feministického zborníka Žena novej doby (1938), v ktorom propagovala úplnú emancipáciu ženy. Ako prekladateľka sa orientovala na pokrokových autorov maďarskej literatúry. Účastníčka SNP, rasovo prenasledovaná, zahynula ako obeť fašizmu v Kremničke. -MM-
Stredoškolské štúdium absolvoval v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Kežmarku, potom študoval právo na univerzite v Budapešti, neskôr slavistiku vo Viedni a v Prahe. Popri práci v prekladateľskom oddelení predsedníctva vlády, neskôr na ministerstve vnútra v Budapešti, sa venoval slovenčine, jej pôvodu a nárečiam. Jazykovedným bádaním sa pričinil o ustálenie pravopisnej normy spisovanej slovenčiny. Medzi jeho základné jazykovedné práce patria diela Príspevky k dejinám jazyka slovenského, Slovenský pravopis, K reči o slovenskom pravopise. V roku 1902 vydal kodifikačnú Rukoväť spisovnej reči slovenskej, založenej na stredoslovenskom nárečí, ktorá až do vydania Pravidiel slovenského pravopisu v roku 1931 bolo normou spisovného jazyka. Bol tiež autorom básní, besedníc a humoresiek, národno-politickej publicistiky. Zbieral nárečové materiály, medzi nimi ľudovú prózu a najmä rozprávky, ktoré vyšli posmrtne vo viacerých edíciách. -MM-
Študoval na evanjelickom lýceu v Banskej Štiavnici, v Levoči, potom na evanjelickom kolégiu v Prešove. Pôsobil ako farár v Hrachove. Počas štúdia sa zúčastňoval na národnokultúrnej práci štúrovskej mládeže v Levoči, pôsobil v slovenských kultúrnych spolkoch a bol členom Jednoty mládeže slovenskej a Spolku miernosti. Popri pastoračnej práci sa usiloval o upevnenie slovenského národného povedomia proti rastúcej maďarizácii. Publikoval najmä v časopise Korouhev na Sionu, prispel do Dobšinského povestí rozprávkou Mlynček. -MM-
Pôvodným zamestnaním bol zubný technik. Počas druhej svetovej vojny sa zapojil do protifašistického odboja, pôsobil v oblasti Gemera, ako spojka udržiaval styk medzi pokrokovými silami v Dobšinej a Revúcej, pomáhal budovať ilegálny technický aparát. Po vypuknutí SNP príslušník partizánskeho oddielu Sláva, vytvoril prieskumný oddiel Karol, s ktorým sa pripojil do partizánskej jednotky Petőfi, stal sa jej veliteľom a vyvíjal bojovú činnosť v priestore Dobšinej, Rimavskej Soboty, Plešivca, Rožňavy a Čiernej Lehoty. V decembri 1944 operoval v priestore Slavošovce – Rožňava – Zlatá Idka, kde plnil aj prieskumné, spravodajské a diverzné úlohy. Keď sa skupina pod jeho velením presunula do okolia Vyšnej Slanej a Rejdovej v ťažkých bojoch padol do zajatia a po mučení ho nacisti verejne popravili na námestí v Dobšinej. In memoriam bol vyznamenaný Čs. vojnovým krížom, Radom SNP II. triedy a Radom červenej hviezdy. Na budove pošty v Dobšinej je na jeho pamiatku osadená pamätná tabuľa. -MM-