Folklór (252)
Ešte rok a Folklórny festival Maďarov, žijúcich na Slovensku v Gombaseku bude mať šesťdesiat rokov
Napísal(a) MG od
Podľa informácií, ktoré uverejnil portál vtedy.sk Folklórny festival Maďarov, žijúcich na Slovensku, ktorý už desaťročia ponúka vystúpenia ľudových súborov, otvorí tento rok svoje brány už po 59-krát. Najmä v našom regióne Gemera vieme, že jeho centrom je od jeho vzniku priestor v prírode neďaleko Rožňavy pred vchodom do Gombaseckej jaskyne. Tohto roku sa prírodný amfiteáter zaplní účinkujúcimi súbormi a divákmi najmä z južnej časti Slovenska v dňoch 7. - 8. júla 2017.
Pred päťdesiatimi rokmi vystúpili vo Východnej folkloristi z Rožňavského Bystrého
Napísal(a) Ondrej Doboš
V kronike Folklórnych slávností vo Východnej medzi folklórnymi skupinami, ktoré tam za 63 rokov existencie vystupovali, je zapísaná aj obec Rožňavské Bystré. Písal sa rok 1967. Vystúpili v programe MOZAIKA GEMERA, medzi súbormi, skupinami a sólistami z Gemerskej župy. Bol koniec júna a začiatok júla, keď v Rožňavskom Bystrom na križovatke ciest smerom na Štítnik zastal autobus. Vtedajší predseda MNV Ján Dorkin a vedúci osvetového strediska Ondrej Doboš, spolu s Jánom Dávidom, vtedajšími učiteľmi
Klenovská Rontouka 2017 zaujala regrútskymi zvykmi z minulosti
Napísal(a) MsÚ + TIC Revúca
Gemersko – malohontské folklórne slávnosti – KLENOVSKÁ RONTOUKA, sú jediné folklórne slávnosti na území stredného Gemera - nášho krásneho regiónu, kde sa prezentujú všetky naše, ba aj zahraničné folklórne kolektívy a remeselníci. Turistické informačné centrum v Revúcej neváhalo a v sobotu 24. júna 2017 sa po druhýkrát zúčastnilo a opäť veľmi úspešne propagovalo naše mesto Revúca. A tak aj vďaka úžasnému folklórnemu podujatiu sa darí naďalej oživovať, rozvíjať a uchovávať tradičnú ľudovú kultúru našich predkov
Ponúkli aj spomienku na našich predkov, ktorí v čase letného obdobia mali najviac práce i magickú moc Jánskych nocí
Napísal(a) mf
V stredu 21. júna v rámci podujatia "U nás taká obyčaj..." v átriu Domu tradičnej kultúry Gemera prvý letný deň pozdravili folklórne kolektívy Borostyán, Haviar, Kincskereső a Mládežnícky folklórny súbor Borostyán, ktorým na „gemerskú nôtu“ hrala ľudová hudba Ondreja Hlaváča. „Návštevníkom našich pravidelných folklórnych stretnutí sme okrem hudobno-tanečného programu ponúkli aj krátku spomienku na našich predkov, ktorí v čase letného obdobia mali najviac práce i magickú moc Jánskych nocí,
VyKroj sa s Hraškou: Prednáška o ľudovom odeve
Napísal(a) Mgr. Petra “Hraška“ Oravcová
Zamýšľali ste sa niekedy nad tým z čoho sa kroj skladal? Ako sa nosil? Ako sa obliekal? Toto všetko a ešte oveľa viac sa dozviete na prednáške o ľudovom odievaní VyKroj sa s Hraškou. O tom, ako vznikali jednotlivé časti oblečenia v dávnej minulosti nás čiastočne informujú aj archeologické nálezy. Dodnes sa nám zachovali veci, ktoré boli vyrobené z odolnejších materiálov. Človek si chcel oblečením chrániť telo pred poranením či chladom. Ozdobnejšími časťami chcel pripútať pozornosť ostatných.
Špeciálny spevácky dom zameraný na rómske piesne spojený s tancovačkou pri muzike
Napísal(a) Mgr. Mária Hlaváčová
Gemerské osvetové stredisko s finančnou podporou Fondu na podporu umenia zorganizovalo dňa 16. júna špeciálny spevácky dom spojený s tancovačkou pri muzike. Podujatie sa konalo v sále Domu tradičnej kultúry Gemera v Rožňave a bolo tentokrát zamerané na rómske piesne a tance. Lektorka speváckeho workshopu Andrea „Bursi“ Rendošová z Košíc v úvode vysvetlila delenie rómskych piesní, pre ktoré sú typické jedno-dvoj slohové texty a obľúbené rôzne popevky, či rytmické napodobňovanie hudobných nástrojov.
U nás taká obyčaj... Na gemerskú nôtu s folklórnymi súbormi Borostyán a Haviar a ľudovou hudbou Ondreja Hlaváča
Napísal(a) Mária Ferenczová
Folklórne večery majú stále miesto v bohatej palete aktivít Gemerského osvetového strediska v Rožňave. Dramaturgia tohto cyklického podujatia je zameraná na prezentáciu zvykov a obyčajov horného Gemera, ale aj zaujímavých osobností a kolektívov, ktoré sa venujú zachovávaniu ľudových piesní, tancov, tradícií a remesiel. V stredu 21. júna 2017 v Dome tradičnej kultúry Gemera bude opäť znieť hudba a spev. „Tento letný folklórny večer bude zameraný na slovensko-maďarský folklór.
GEMERSKO – MALOHONTSKÉ FOLKLÓRNE SLÁVNOSTI – KLENOVSKÁ RONTOUKA – UŽ 39. KRÁT
Napísal(a) Mgr. Stanislava Zvarová
Gemersko-malohontské folklórne slávnosti pod názvom Klenovská Rontouka po 39. krát privítajú milovníkov tradičnej ľudovej kultúry 23. – 25. júna 2017 v Klenovci. Organizátori Gemersko – malohontské osvetové stredisko, Obec Klenovec, RODON Klenovec a Matica Slovenská ponúkajú návštevníkom spoznávať tradičnú ľudovú kultúru nášho regiónu všetkými zmyslami. Návštevníkom ponúkajú zaujímavé scénické programy, jarmok remesiel, dvory, výstavy, malé scénické programy,
Špeciálny spevácky dom: Andrea (Bursi) Rendošová naučí spievať rôzne známe, ale aj neznáme rómske phurikane giľa a neve giľa
Napísal(a) Mária Hlaváčová
V júni pripravuje Gemerské osvetové stredisko špeciálny spevácky dom spojený aj s tancovačkou. „Piatok (16.6) o 19-tej nás Andrea (Bursi) Rendošová naučí spievať rôzne známe, ale aj neznáme rómske phurikane giľa (starodávne piesne) a neve giľa (nové piesne). V tradičnom prostredí sa mohla žena cigánka vyžalovať, resp. mužovi vynadať iba prostredníctvom piesne. O tom svedčí aj množstvo smutných žalostných starých piesní, ktoré sa ešte v rómskom spoločenstve zachovali.
Zneli zaujímavé tóny citary. Prezentovala sa aj rohovina, z ktorej sa dajú vyrobiť úžitkové aj dekoratívne predmety
Napísal(a) Mgr. Mária Hlaváčová
Gemerské osvetové stredisko si v rámci cyklu podujatí U nás taká obyčaj opäť pozvalo veľmi zaujímavých hostí. Majster svojho remesla, etnológ z Regionálneho centra ÚĽUV-u Košice Mgr. Ľudovít Cehelský, citarista Gabriel Ulman a umelecký vedúci Peter Soltész z Mákvirág v Krásnohorskej Dlhej Lúke boli ústredné osoby, ktoré moderátorka spovedala a predstavovala hosťom.
Viac...
Piesne zo Spiša v Dome tradičnej kultúry Gemera predstavila Marcela Maniaková
Napísal(a) Mgr. M. Hlaváčová
Gemerské osvetové stredisko s finančnou podporou Fondu na podporu umenia zorganizovalo 17. mája 2017 ďalšie zaujímavé stretnutie spevákov. Podujatie sa tentokrát zameralo na repertoár zo susedného regiónu, Spiš. „Vedúca úspešného Detského folklórneho súboru Šafolka Marcela Maniaková sa na začiatku predstavila v hudobnom vstupe so svojou dcérou Ninou a synom Dominikom. Potom už nasledovala časť edukačná, kedy divákom predstavila región Spiš, folklórne špecifické obce Smižany,
Spevácke domy na Gemeri obohatia Piesne zo Spiša a Mária Maniaková
Napísal(a) Mgr. Mária Hlaváčová
Séria speváckych workshopov v Dome tradičnej kultúry Gemera v máji pokračuje. Dňa 19.5., v piatok, si opäť zaspievame s odbornou lektorkou za sprievodu ľudovej hudby. „Región Spiš, je podobne ako náš Gemer krásny a bohatý na rôznorodosť vo folklóre. Gemerské osvetové stredisko chce prostredníctvom speváckych domov priblížiť repertoár a spevácke štýly nielen z domáceho regiónu, ale aj z rôznych iných. Tentokrát naše pozvanie prijala vedúca detského súboru Šafolka pani Marcela Maniaková zo Smižian.
Regionálnu súťažnú prehliadku detských folklórnych súborov - Zlatá strunka hodnotili v Hnúšti
Napísal(a) Mgr. Stanislava Zvarová
Dňa 20. apríla 2017, regionálna súťažná prehliadka detských folklórnych súborov pod názvom Zlatá strunka zaplnila Dom kultúry Janka Francisciho Rimavského v Hnúšti ľudovým tancom, spevom. Gemersko – malohontské osvetové stredisko realizovalo regionálnu súťažnú prehliadku pre detské folklórne kolektívy na území okresov Rimavská Sobota a Revúca.
„Bystränky“ z Rožňavského Bystrého pripravili pre svojich priaznivcov program k 30. výročiu založenia folklórnej skupiny
Napísal(a) Tatiana Tomková
Malebná dedinka na hornom Gemeri Rožňavské Bystré, nachádzajúca sa na rozhraní Národného parku Slovenský kras a Slovenské rudohorie, sa v sobotu poobede 29. apríla 2017 odela do slávnostného šatu. Prečo slávnostného? Obec Rožňavské Bystré a Dedinská folklórna skupina „Bystränky“ pripravili pre svojich priaznivcov oslavu 30. výročia založenia skupiny, ktorá vznikla zo Zboru pre občianske záležitosti pri Obecnom úrade. Najprv začali vystupovať pri rôznych obecných podujatiach, no viac ich lákali podujatia,
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus. 
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí. 
V Jágri absolvoval štúdium filozofie a v Budapešti vyštudoval teológiu. Pôsobil v Sabinove, Prešove, potom na biskupskom úrade v Košiciach, v roku 1834 bol menovaný za kanonika – katedrálneho archidiakona košickej katedrály. Od roku 1850 biskup v Rožňave. Sústreďoval sa na úpravu cirkevných pomerov na biskupstve, utlmil aj maďarizačné snahy v rožňavskej diecéze, kde Slováci v cirkevnej hierarchii zaujímali rovnocenné postavenie. Mecén cirkevného školstva, rožňavské gymnázium rozšíril na 8-triedne, vybudoval ústav pre výchovu dievčat, podporoval chudobných študentov, založil nadáciu na zaistenie platov učiteľov, pracoval na založení nemocnice. Dal obnoviť a pretvoriť interiér rožňavskej katedrály. Jeho telesné pozostatky sú uložené v krypte rožňavskej katedrály. 
Študoval na reálnom gymnáziu v Revúcej. Po absolvovaní diaľkového odborného štúdia pracoval ako banský technik v Drnave, Rožňave a na Ústrednom riaditeľstve baní v Bratislave, ministerstve hutného priemyslu v Prahe a potom v Banských závodoch na Spiši. V roku 1962 sa vrátil na Gemer, kde sa stal vedúcim výstavby závodu SMZ Lubeník. Od roku 1967 býval v Revúcej. Publikoval stovky článkov a prác o Gemeri v odborných publikáciách, časopisoch Obzor Gemera, neskôr Obzor Gemera a Malohontu, v Zore Gemera, v Baníckom slove, Magnezite, v Revúckych listoch. Je autorom a spoluautorom mnohých publikácií, napr. Magnezit Lubeník, Baníctvo v Železníku, Záhadný zvon Quirin v Revúcej a i. V práci Historické knižnice v Gemeri-Malohonte podal náročnú sumarizáciu 70 historických knižníc od 16. storočia do konca roka 1918. Je držiteľom najvyššieho ocenenia mesta Revúca Zlatý Quirin. 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiacich s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1902 získal jednu z cien Maďarskej akadémie vied za svoju knižnú súťaž. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. 
Študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave, od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. V rokoch 1878 –1879 bol predseda študentského spolku Zora v Bratislave, v rokoch 1883 – 1885 predseda spolku Tatran vo Viedni. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“. 
Študoval na gymnáziu v Košiciach a právo v Košiciach, Kluži a Budapešti. Pracoval ako predseda súdu v Rožňave, potom ako predseda súdu v Levoči a sudca v Košiciach. V roku 1911 na celouhorských pretekoch v Arade utvoril uhorský rekord v behu na 100 metrov. Na Olympijských hrách 1912 v Štokholme reprezentoval Slovensko v rámci Uhorska v behu na 100 m, v skoku do diaľky a v štafete 4x100 m, na ktorom štafeta postúpila do semifinále. Bol vedúcim atletického oddielu KAC v Košiciach, ako tréner pôsobil medzi robotníckymi športovcami. Po skončení kariéry pôsobil ako tréner materského košického klubu KAC, v rokoch 1920 – 1921 mu dokonca šéfoval.