Folklór (250)
Klenovská Rontouka 2017 zaujala regrútskymi zvykmi z minulosti
Napísal(a) MsÚ + TIC Revúca
Gemersko – malohontské folklórne slávnosti – KLENOVSKÁ RONTOUKA, sú jediné folklórne slávnosti na území stredného Gemera - nášho krásneho regiónu, kde sa prezentujú všetky naše, ba aj zahraničné folklórne kolektívy a remeselníci. Turistické informačné centrum v Revúcej neváhalo a v sobotu 24. júna 2017 sa po druhýkrát zúčastnilo a opäť veľmi úspešne propagovalo naše mesto Revúca. A tak aj vďaka úžasnému folklórnemu podujatiu sa darí naďalej oživovať, rozvíjať a uchovávať tradičnú ľudovú kultúru našich predkov
Ponúkli aj spomienku na našich predkov, ktorí v čase letného obdobia mali najviac práce i magickú moc Jánskych nocí
Napísal(a) mf
V stredu 21. júna v rámci podujatia "U nás taká obyčaj..." v átriu Domu tradičnej kultúry Gemera prvý letný deň pozdravili folklórne kolektívy Borostyán, Haviar, Kincskereső a Mládežnícky folklórny súbor Borostyán, ktorým na „gemerskú nôtu“ hrala ľudová hudba Ondreja Hlaváča. „Návštevníkom našich pravidelných folklórnych stretnutí sme okrem hudobno-tanečného programu ponúkli aj krátku spomienku na našich predkov, ktorí v čase letného obdobia mali najviac práce i magickú moc Jánskych nocí,
VyKroj sa s Hraškou: Prednáška o ľudovom odeve
Napísal(a) Mgr. Petra “Hraška“ Oravcová
Zamýšľali ste sa niekedy nad tým z čoho sa kroj skladal? Ako sa nosil? Ako sa obliekal? Toto všetko a ešte oveľa viac sa dozviete na prednáške o ľudovom odievaní VyKroj sa s Hraškou. O tom, ako vznikali jednotlivé časti oblečenia v dávnej minulosti nás čiastočne informujú aj archeologické nálezy. Dodnes sa nám zachovali veci, ktoré boli vyrobené z odolnejších materiálov. Človek si chcel oblečením chrániť telo pred poranením či chladom. Ozdobnejšími časťami chcel pripútať pozornosť ostatných.
Špeciálny spevácky dom zameraný na rómske piesne spojený s tancovačkou pri muzike
Napísal(a) Mgr. Mária Hlaváčová
Gemerské osvetové stredisko s finančnou podporou Fondu na podporu umenia zorganizovalo dňa 16. júna špeciálny spevácky dom spojený s tancovačkou pri muzike. Podujatie sa konalo v sále Domu tradičnej kultúry Gemera v Rožňave a bolo tentokrát zamerané na rómske piesne a tance. Lektorka speváckeho workshopu Andrea „Bursi“ Rendošová z Košíc v úvode vysvetlila delenie rómskych piesní, pre ktoré sú typické jedno-dvoj slohové texty a obľúbené rôzne popevky, či rytmické napodobňovanie hudobných nástrojov.
U nás taká obyčaj... Na gemerskú nôtu s folklórnymi súbormi Borostyán a Haviar a ľudovou hudbou Ondreja Hlaváča
Napísal(a) Mária Ferenczová
Folklórne večery majú stále miesto v bohatej palete aktivít Gemerského osvetového strediska v Rožňave. Dramaturgia tohto cyklického podujatia je zameraná na prezentáciu zvykov a obyčajov horného Gemera, ale aj zaujímavých osobností a kolektívov, ktoré sa venujú zachovávaniu ľudových piesní, tancov, tradícií a remesiel. V stredu 21. júna 2017 v Dome tradičnej kultúry Gemera bude opäť znieť hudba a spev. „Tento letný folklórny večer bude zameraný na slovensko-maďarský folklór.
GEMERSKO – MALOHONTSKÉ FOLKLÓRNE SLÁVNOSTI – KLENOVSKÁ RONTOUKA – UŽ 39. KRÁT
Napísal(a) Mgr. Stanislava Zvarová
Gemersko-malohontské folklórne slávnosti pod názvom Klenovská Rontouka po 39. krát privítajú milovníkov tradičnej ľudovej kultúry 23. – 25. júna 2017 v Klenovci. Organizátori Gemersko – malohontské osvetové stredisko, Obec Klenovec, RODON Klenovec a Matica Slovenská ponúkajú návštevníkom spoznávať tradičnú ľudovú kultúru nášho regiónu všetkými zmyslami. Návštevníkom ponúkajú zaujímavé scénické programy, jarmok remesiel, dvory, výstavy, malé scénické programy,
Špeciálny spevácky dom: Andrea (Bursi) Rendošová naučí spievať rôzne známe, ale aj neznáme rómske phurikane giľa a neve giľa
Napísal(a) Mária Hlaváčová
V júni pripravuje Gemerské osvetové stredisko špeciálny spevácky dom spojený aj s tancovačkou. „Piatok (16.6) o 19-tej nás Andrea (Bursi) Rendošová naučí spievať rôzne známe, ale aj neznáme rómske phurikane giľa (starodávne piesne) a neve giľa (nové piesne). V tradičnom prostredí sa mohla žena cigánka vyžalovať, resp. mužovi vynadať iba prostredníctvom piesne. O tom svedčí aj množstvo smutných žalostných starých piesní, ktoré sa ešte v rómskom spoločenstve zachovali.
Zneli zaujímavé tóny citary. Prezentovala sa aj rohovina, z ktorej sa dajú vyrobiť úžitkové aj dekoratívne predmety
Napísal(a) Mgr. Mária Hlaváčová
Gemerské osvetové stredisko si v rámci cyklu podujatí U nás taká obyčaj opäť pozvalo veľmi zaujímavých hostí. Majster svojho remesla, etnológ z Regionálneho centra ÚĽUV-u Košice Mgr. Ľudovít Cehelský, citarista Gabriel Ulman a umelecký vedúci Peter Soltész z Mákvirág v Krásnohorskej Dlhej Lúke boli ústredné osoby, ktoré moderátorka spovedala a predstavovala hosťom.
Piesne zo Spiša v Dome tradičnej kultúry Gemera predstavila Marcela Maniaková
Napísal(a) Mgr. M. Hlaváčová
Gemerské osvetové stredisko s finančnou podporou Fondu na podporu umenia zorganizovalo 17. mája 2017 ďalšie zaujímavé stretnutie spevákov. Podujatie sa tentokrát zameralo na repertoár zo susedného regiónu, Spiš. „Vedúca úspešného Detského folklórneho súboru Šafolka Marcela Maniaková sa na začiatku predstavila v hudobnom vstupe so svojou dcérou Ninou a synom Dominikom. Potom už nasledovala časť edukačná, kedy divákom predstavila región Spiš, folklórne špecifické obce Smižany,
Spevácke domy na Gemeri obohatia Piesne zo Spiša a Mária Maniaková
Napísal(a) Mgr. Mária Hlaváčová
Séria speváckych workshopov v Dome tradičnej kultúry Gemera v máji pokračuje. Dňa 19.5., v piatok, si opäť zaspievame s odbornou lektorkou za sprievodu ľudovej hudby. „Región Spiš, je podobne ako náš Gemer krásny a bohatý na rôznorodosť vo folklóre. Gemerské osvetové stredisko chce prostredníctvom speváckych domov priblížiť repertoár a spevácke štýly nielen z domáceho regiónu, ale aj z rôznych iných. Tentokrát naše pozvanie prijala vedúca detského súboru Šafolka pani Marcela Maniaková zo Smižian.
Viac...
Regionálnu súťažnú prehliadku detských folklórnych súborov - Zlatá strunka hodnotili v Hnúšti
Napísal(a) Mgr. Stanislava Zvarová
Dňa 20. apríla 2017, regionálna súťažná prehliadka detských folklórnych súborov pod názvom Zlatá strunka zaplnila Dom kultúry Janka Francisciho Rimavského v Hnúšti ľudovým tancom, spevom. Gemersko – malohontské osvetové stredisko realizovalo regionálnu súťažnú prehliadku pre detské folklórne kolektívy na území okresov Rimavská Sobota a Revúca.
„Bystränky“ z Rožňavského Bystrého pripravili pre svojich priaznivcov program k 30. výročiu založenia folklórnej skupiny
Napísal(a) Tatiana Tomková
Malebná dedinka na hornom Gemeri Rožňavské Bystré, nachádzajúca sa na rozhraní Národného parku Slovenský kras a Slovenské rudohorie, sa v sobotu poobede 29. apríla 2017 odela do slávnostného šatu. Prečo slávnostného? Obec Rožňavské Bystré a Dedinská folklórna skupina „Bystränky“ pripravili pre svojich priaznivcov oslavu 30. výročia založenia skupiny, ktorá vznikla zo Zboru pre občianske záležitosti pri Obecnom úrade. Najprv začali vystupovať pri rôznych obecných podujatiach, no viac ich lákali podujatia,
Po gemersky hráme aj si zaspievame 3. ročník. Detská muzikantská dielňa horného Gemera
Napísal(a) M. Hlaváčová
Gemerské osvetové stredisko už po tretíkrát organizuje muzikantský tábor v Rejdovej. Po vydarených dvoch ročníkoch, sa v dňoch 21. - 25.8.2017 opäť stretnú muzikanti, ktorí svoje vzácne skúsenosti naučia nadané deti. Počas týchto dní sa budú môcť mladí muzikanti priučiť technike, hudobným tradíciám a voľne si zahrať s tými najlepšími. Našou prioritou je inšpirovať muzikantov na ich budúcu cestu hudobným folklórom.
V Klenovci organizujú regionálnu postupovú súťaž choreografií pod názvom Tancuj, tancuj
Napísal(a) Stanka Zvarová
Gemersko - malohontské osvetové stredisko v Rimavskej Sobote organizuje regionálnu postupovú súťaž choreografií pod názvom Tancuj, tancuj, ktorej vyhlasovateľom je Národné osvetové centrum. Regionálna súťaž sa uskutoční v sobotu 29.04.2017 od 15:00 v Kultúrnom dome v Klenovci. V súťažnej prehliadke sa predstavia folklórne súbory: Háj a Rimavan z Rimavskej Soboty, Lykovec z Revúcej a Vepor z Klenovca.


































Ľudovú školu vychodil v Tisovci, gymnázium v Revúcej. Právo študoval v Budapešti. Potom hospodáril na svojom majetku v Tisovci a vykonával tu advokátsku prax. Ako advokát obraňoval slovenských národovcov. V roku 1918 patril k signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa. V rokoch 1919 – 1922 bol gemersko-malohontským županom, v rokoch 1922 – 1925 senátorom Národného zhromaždenia. V Tisovci založil hasičský spolok, slovenský spevokol, organizoval večierky, koncerty, divadelné predstavenia a opery, viedol čitateľský spolok, šachový klub. Bol režisérom a dramaturgom ochotníckeho divadla. Zbieral a harmonizoval slovenské ľudové piesne, prispieval svojimi článkami do rôznych periodík. V roku 1881 vydal prvý slovenský Hasičský cvičebník. Aktivity vyvíjal aj ako činovník evanjelickej cirkvi. - MM-
V rokoch 1863 – 1870 študoval na gymnáziu v Revúcej, kde sa zapájal do literárneho a národného života, tu začal aj svoju literárnu činnosť a bol prispievateľom do rukopisného časopisu Svit. V rokoch 1870 – 1874 študoval teológiu na univerzite vo Viedni, Erlangene a Lipsku. Pôsobil na rôznych miestach, bol evanjelickým kaplánom, učiteľom, vojenským kňazom, v r. 1890 sa usadil v Krakove. Publikoval básne v časopisoch, almanachoch a kalendároch, najsústavnejšie v Slovenských pohľadoch, neskôr v Dennici. V roku 1880 mu vyšla zbierka Piesne Ondreja Bellu, v r. 1923 v Martine zbierka Výber z básní. Opieral sa o rytmus, melódiu a výrazové bohatstvo ľudových piesní, o čom svedčia jeho ponášky, ľúbostné verše, popevky, dumy, krakovianky a básne s prírodnými a vlasteneckými motívmi. Prekladal literatúru z viacerých jazykov.. - MM-
Študoval na lesníckom učilišti, potom na polytechnike vo Viedni. Následne bol lesný taxátor na Ukrajine, správca lesného majetku Greinberg v Rakúsku. V rokoch 1828 – 1874 bol riaditeľ koburgovských lesných majetkov v Jelšave, spravoval 69 tisíc ha lesa. Zaoberal sa najmä hospodárskou úpravou lesov, zriadil viaceré lesné úrady, usmerňoval ťažobné postupy, zakladal lesné škôlky, zlepšil techniku ťažby a zvozu dreva a pod. V r. 1852 – 1857 podpredseda Uhorského lesníckeho spolku. Autor rastových (výnosových) tabuliek pre oblasť Karpát a tzv. Greinerovho výškomeru na meranie stromov. Odmeral výšky viacerých tatranských štítov a niektorých vrchov na Horehroní (v r. 1837 ako prvý označil Gerlachovský štít za najvyšší vrch Vysokých Tatier). Hlavné dielo: Príspevky k poznaniu a zlepšeniu lesníctva v Uhorsku a lesníctva vo všeobecnosti (1839). V budove Lesov OV SR OZ Revúca bola v r. 2006 otvorená Pamätná miestnosť Ľ. Greinera. - MM-
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. V r. 1962 mu bola udelená in memoriam zlatá medaila J. A. Komenského. V jeho rodnom dome sa nachádza pamätná izba a tabuľa s bustou od sochára J. Kostku (1971). V r. 1981 bola odhalená plaketa na budove Matematického pavilónu UK v Bratislave. Je po ňom pomenované gymnázium v Bratislave a Základná škola v Rožňave. - MM-
V rokoch 1835 – 1837 študoval na evanjelickom gymnáziu v Gemeri, potom na lýceách v Kežmarku, Levoči, Bratislave. V marci roku 1848 aktívne veršami i so zbraňou v ruke spolu s príbelským učiteľom Jánom Rotaridesom burcoval poddaný ľud do povstania proti feudálom a bol väznený v Šahách. Pracoval na rôznych miestach v štátnych službách, naposledy v Zlatých Moravciach ako prísediaci na súde. Patrí medzi najvýznamnejších básnikov slovenského romantizmu, je považovaný za najrevolučnejšieho básnika svojej generácie. Básne uverejňoval časopisecky vo viacerých časopisoch. Z jeho bohatej tvorby spomeňme Duma bratislavská, Zakliata panna vo Váhu a divný Janko, Jarná pieseň, K Slovenom, Tri vŕšky. Venoval sa aj prekladom poézie. - MM-
Rané roky života trávil v hájovniach v Stožkách na Muránskej planine, maturoval na gymnáziu v Brezne, študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Od roku 1961 pracoval 10 rokov ako pedagóg na Katedre výtvarnej výchovy Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici, od roku 1971 ako slobodný umelec v Banskej Štiavnici, neskôr opäť pôsobil na Fakulte výtvarných umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Člen Umeleckej besedy slovenskej. Zameriaval sa na maliarsku, grafickú (drevorezy, lepty) a ilustrátorskú tvorbu, zúčastňoval sa výstav doma i v zahraničí. Za viac ako päťdesiat rokov maliarskej aktivity vytvoril úžasné množstvo diel. Okrem grafík a ilustrácií je to viac ako desaťtisíc malieb. Celú jeho tvorbu umelecká kritika vysoko hodnotí, najmä súbor malieb Šamanské piesne a tance, medzi najznámejšie jeho práce sa radí aj Škola bláznovstiev. Jeho obrazy sa nachádzajú na všetkých kontinentoch. - MM-
Študoval na obchodnej akadémii v Rožňave. Pôsobil ako učiteľ v Rožňave a ako riaditeľ školy v Bôrke. Skúmateľ Slovenského krasu, spoluobjaviteľ viacerých jaskýň a priepastí v Bôrčanskej, Silickej a Plešivskej planine. Systematická práca viedla 21.11.1951 k objavu Gombaseckej jaskyne, ktorej sa stal správcom. Bol zakladajúcim členom Rožňavskej skupiny jaskyniarov v roku 1948 (dnes Speleo Rožňava) a bol jej hybnou silou v prieskume, kde pracoval aj ako streľmajster. Má neobyčajnú zásluhu na objave Krásnohorskej jaskyne a do konca svojho života sa zúčastňovsl na prieskume vyvieračky Hučiaca v Kunovej Teplici. Autor odborných článkov v slovenskej tlači, najmä v časopise Krásy Slovenska. Brčková sieň v Gombaseckej jaskyni nesie jeho meno. V roku 1973 mu bolo in memoriam udelené najvyššie ocenenie speleologického kongresu 1973 za objav Gombaseckej jaskyne. - MM-
Študoval na VŠT v Bratislave. Do Tisovca prišiel v roku 1951, kde bol pedagógom a v r. 1954 – 1970 riaditeľom tamojšej hutníckej priemyslovky, potom pracoval v ZŤS v Tisovci. V r. 1951 bol zakladateľ Oblastnej jaskyniarskej skupiny č. 6 v Tisovci, ktorú viedol 41 rokov. Táto skupina objavila najväčšie jaskyne na Muránskej planine a v Tisovskom krase. Súbežne s prieskumom krasu a jaskýň prebiehala aj dokumentačná činnosť, pod jeho vedením sa vyhotovovali Katastre krasových javov, neskôr Identifikačné karty jaskýň, fotodokumentácia a mapová dokumentácia. V rámci propagácie a ochrany krasu uskutočňoval prednášky a exkurzie pre miestne školy, záujmové krúžky a verejnosť. Významná je tiež jeho publikačná činnosť v odborných časopisoch a periodikách, ako aj v iných médiách (rozhlas, televízia). Bol aj autorom kníh s tematikou ochrany prírody a jaskyniarstva – Rimavskou a Muránskou dolinou – Gemerské a Veporské rudohorie (1956) a Za svetlom karbidky (1969). - MM-
Venovala sa osvetovej práci, zdôrazňovala potrebu vzdelávania slovenských žien, propagovala slovenskú tlač a spisbu, bojovala proti alkoholizmu, podporovala slovenské vzdelávacie ústavy. Vydala sa za Tisovčana advokáta Juraja Daxnera (1811 – 1880), ktorý spravoval daxnerovský majetok v Tisovci a spoločne sa venovali hospodáreniu na rodinnom statku v Tisovci. Mali dvoch synov Samuela (1856), budúceho významného advokáta a politika, a Jána (1860). Patrónka gymnázia v Revúcej, poočas celých 12 rokov jeho existencie pravidelne z ich kúrie odchádzali vozy naplnené potravinami pre alumneum. V časopisoch Dennica, Slovenský domový kalendár, Slovenské listy, Obzor, Priateľ dietok publikovala mravoučné poviedky a osvetové články. Jej články, týkajúce sa vedenia domácnosti a chodu kuchyne pravidelne zaraďovala Terézia Vansová do Dennice. V literárnej tvorbe ju ovplyvnila najmä Božena Němcová, s ktorou udržiavala písomné i osobné styky. - MM-