Folklór (254)
O trojdňovom Gemerskom folklórnom festivale v rázovitej obci Rejdová trochu inak
Napísal(a) MG od
Iba pred nedávnom (od 18. do 20. augusta 2022) sme boli svedkami trojdňového Gemerského folklórneho festivalu v rázovitej obci Rejdová. Odvtedy sa na rôznych mediálnych úrovniach a rôznych príležitostiach spomínala jeho úroveň. Jeden z jeho účastníkov ponúkol aj našej stránke perfektné dôkazy o tom, čo tento festival, ktorému pridali k názvu „trochu inak“, znamená a čo jeho tvorcovia a organizátori oproti prechádzajúcim ročníkom tohto roku pridali. Máte pravdu, že všetko, čo sa do troch dní po organizačnej stránke prejavilo, sa už nebudeme vracať. Nebudú to ani jeho noví účastníci, ani pravidelne sa zúčastňujúce telesá, či jednotlivci, ktorí sa v Rejdovej s niečím novým prezentujú. Všetci sa tohto roku zhostili svojej úlohy a posunuli latku festivalu o niečo vyššie. Nakoniec sme to zvýraznili i v komentári Márie Hlaváčovej, manažérky kultúry Gemerského osvetového strediska, ktorý vyšiel na našej stránke tesne pred festivalom.
Zažite Gemerský folklórny festival Rejdová opäť inak
Napísal(a) M. Hlaváčová
Tri festivalové dni ponúkajú možnosť vidieť, zažiť, ochutnať či dotknúť sa tradičného života na dedine.
Ak máte folklór v krvi a fascinuje vás tradičný život na dedine, Gemerské osvetové stredisko, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja a obec Rejdová vás pozývajú na Gemerský folklórny festival, ktorý sa bude konať 18. až 20. augusta 2022 v Rejdovej. Zažite jeden z najstarších folklórnych sviatkov Košického kraja, ktorého 48. ročník zahŕňa tri dni pestrého programu. „Výnimočnosť festivalu v rázovitej dedine Rejdová tkvie v priblížení atmosféry minulého storočia a poukazuje na tradičný život v dedine, ktorá folklórom doslova žije. Aj preto sme podujatie podporili z dotačného
programu Terra Incognita a patrí medzi TOP podujatia Košického kraja. Len vďaka folkloristom sa uchovávajú tradície našich predkov, čo robí náš región výnimočným,“ uviedol predseda Košického samosprávneho kraja Rastislav Trnka.
Na Klenovskej rontouke diváci videli nielen folkloristov v činnosti, ale aj oceňovanie zaslúžilých
Napísal(a) MG od
Iba pred niekoľkými dňami (24. – 26. 6. 2022) sa uskutočnili Gemersko-malohontské folklórne slávnosti pod názvom Klenovská rontouka, ktoré tohto roku videlo okolo päťtisíc návštevníkov. Tak sa o tom aspoň teraz hovorí od zodpovedných organizátorov v rôznych gemerských médiách. Dramaturgička slávností pani Stanislava Zvarová s potešením v rozhovore prezradila, že na dvoch pódiách počas troch dní sa návštevníkom slávností predstavilo vyše tisícsto účinkujúcich. Všetko z tohto trojdňového programu sa snažil nám obrazom priblížiť aj náš verný fotoreportér pán Peter Poboček z Revúcej. Všetkých sa mu zrejme nepodarilo zvečniť, ale i tak nám jeho zábery verne približujú atmosféru Klenovskej rontouky, ktorá si tohto roku pripísala svoj 43. ročník. Pre Klenovec, obec na dolnom Gemeri, v ktorej momentálne žije 3 026 obyvateľov, je to cenné číslo, a tak už dlhé roky nás presviedča, že Klenovec má nielen výborných organizátorov, ale aj folkloristov každej vekovej kategórie, ku ktorým vedia nájsť rovnako vyspelých z takmer celého Slovenska.
Na Klenovskej rontouke – tradičnom gemersko-malohontskom podujatí sa prvýkrát predstavil Jelšavský dvor na jeho 40. ročníku v roku 2019. Okrem našej tradičnej gastronómie – gemerských guliek, ktoré majú z roka na rok väčší úspech (v tejto oblasti toto jedlo nepoznali), prezentujeme vždy niečo z bohatej jelšavskej minulosti. Predstavili sme naše ,,svetové“ zvonce, gubárskych majstrov s ich výrobkami (gubárstvo spájalo už v minulosti Jelšavu s Klenovcom), naše stredogemerské nárečie, či retro návrat k výrobe gágoríkov. Tohto roku sme čerpali z trochu inej ,,truhlice“ jelšavských remesiel.
Z historických údajov sa dozvedáme, že v roku 1786 boli v Jelšave najpočetnejšie zastúpení obuvníci, druhou najpočetnejšou skupinou remeselníkov boli gubári a treťou – štyridsať hrnčiarov. Dnes už hrnčiarov v Jelšave nenájdeme. V múzeu máme niekoľko exponátov, pripomínajúcich toto remeslo v našom meste.
43. ročník Gemersko-malohontských folklórnych slávností – Klenovská rontouka 2022 Klenovec, 24. – 26. júna 2022
Napísal(a) S. Zvarová
Gemersko-malohontské folklórne slávnosti pod názvom Klenovská rontouka čoskoro už po 43-krát otvoria svoje pomyselné brány milovníkom folklóru. Na podujatie pozývačkami po regióne pozývali miestni folkloristi od mája 2022. Od štvrtku 23.6.2022 – 26.6.2022 prebieha gajdošská tvorivá dielňa s lektorom Drahomírom Dalošom. Od piatku 24.6.2022 návštevníkov pozývame do Zóny oddychu, od 16:00 na otvorenie Jarmoku ľudových remesiel, tvorivých remeselných dielní, tradičných gastronomických dvorov. Od 17:00 pozývame do kultúrneho domu na vernisáž výstavy zo súkromnej zbierky Štefana Liptáka: Sviatočný ľudový odev v Gemeri-Malohonte. Od 18:00 sa otvorí hlavná scéna vystúpením regionálnych folklórnych kolektívov a udelením ocenení starostkou obce Klenovec.
Pozvánka na webináre v oblasti tradičnej ľudovej kultúry, prostredníctvom zoom
Napísal(a) S. Zvarová
Vážení pedagógovia MŠ, ZŠ, folklórnych kolektívov,
srdečne Vás pozdravujem v mene Gemersko-malohontského osvetového strediska v Rimavskej Sobote a pozývam Vás na webináre v oblasti tradičnej ľudovej kultúry, prostredníctvom zoom.
1.) Vo štvrtok 2. decembra 2021, od 10:00 sa bude konať prezentácia ako pracovať s obradovým folklórom formou hier – určené aj pre tých najmenších, pod názvom "Od obradového folklóru ku hre", s lektorkou PhDr. Andreou Jágerovou, etnologičkou, vedúcou Centra tradičnej kultúry v Detve.
BAZOVČINA MOJA – večer folklórnej poézie a piesní z Gemera
Napísal(a) J. Genčanský
„Pieseň ak voda ligotavá
zo studničky do dolín vďačne svoj život lieva,
potôčkom dva úzke brehy spája,
krik vtáčat sa placho drží na nej
a šantivá ako krojovaná deva
ovlaží zrak a hneď beží ďalej.“
Spievať, zabávať sa zvukmi, púšťať tóny do priestoru, cítiť, ako slová prenikajú do diaľok a výšok, ako sa dostávajú do umu i srdca človeka, ako sa vo vzduchu chvejú, ako človeka zohrievajú, vzrušujú, rania i upokojujú, to sú veci, ktoré povznášajú človeka.
Utorkový večer v záhrade Múzea Prvého slovenského gymnázia v Revúcej sme venovali folklóru – pokúsili sme sa dať dokopy to najlepšie, čo z týchto tradícií doma máme – v slove, speve aj v hre na hudobnom nástroji.
GEMERSKO – MALOHONTSKÉ FOLKLÓRNE SLÁVNOSTI – KLENOVSKÁ RONTOUKA sa pomaličky blížia.
Organizátori Obec Klenovec, Gemersko-malohontské osvetové stredisko v Rimavskej Sobote v zriaďovateľskej pôsobnosti Banskobystrického samosprávneho kraja, RODON Klenovec pripravujú 13. – 15. augusta 2021 už 42. ročník Gemersko-malohontských folklórnych slávností v obci Klenovec.
Aj napriek situácii, ktorá je neistá, sa snažíme pripraviť podujatie k spokojnosti ako návštevníkov, tak aj účinkujúcich, v súlade s aktuálnymi opatreniami.
Piatok 13. augusta 2021 od 16:00 bude patriť prezentácii remeselníckych majstrov na Jarmoku remesiel, výstavách tvorby zručných remeselníckych majstrov, na tvorivých remeselných dielňach, v prírodnom kútiku Správy CHKO – Cerovej vrchoviny, či na voľnej scéne hudby, spevu a tanca.
Gemerské osvetové stredisko organizuje letný muzikantský tábor pre mladé hudobné talenty
12. – 16. júla v Gemerskej Hôrke (Skalná ruža)
V Gemerskom osvetovom stredisku v Rožňave, kultúrnom zariadení Košického samosprávneho kraja, sa návštevníci nebudú nudiť ani v lete. Župné osvetové stredisko pripravuje aj počas tohtoročných letných prázdnin zážitkové tábory. Už po ôsmykrát prichádza aj s ponukou pre folkloristov – mladých muzikantov, ktorí si chcú rozvíjajú svoje hráčske schopnosti.
Letný muzikantský tábor je hudobno-vzdelávacie podujatie určené muzikantom, ktorí sa zaujímajú o ľudovú hudbu. Podujatie pravidelne prebieha od roku 2014 a neustále sa snaží zlepšovať svoju kvalitu. V rámci tábora pracujú s mladými hudobnými talentami skúsení muzikanti – lektori. Tí pracujú v rôznych nástrojových sekciách. Hudobné nástroje, na ktoré hrajú, patria do ansámblových zoskupení tradičnej hudby Slovenska.
Obľúbené metódy výučby ľudového tanca u detí v GOS-ke
Napísal(a) M. Hlaváčová
Gemerské osvetové stredisko (GOS) v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, pripravilo pre vedúcich detských folklórnych súborov ďalšie inšpiratívne stretnutie. V stredu 26. 5. 2021 o 16:00 hodine so skúsenou lektorkou, tanečnou pedagogičkou a choreografkou Mariannou Svoreňovou ako príklad dobrej praxe predstaví jej prácu s deťmi v detskom folklórnom súbore Hanička z Košíc. Tento ONLINE seminár je určený najmä pedagógom a vedúcim detských folklórnych súborov, ktorí intenzívne pracujú na zlepšení úrovne detského tanečníka.
„V rámci tanečného seminára si predstavíme zaujímavé metódy vzdelávania v oblasti ľudového tanca, ktoré sú mimoriadne obľúbené v kolektíve. V závere prednášky bude priestor aj na otázky v otvorenej diskusii. Radi privítame z pohľadu účastníkov aj konkrétne situácie, ktoré si budeme môcť vysvetliť a ukážkovo vyriešiť. V rámci projektu Dedičstvo inšpiruje budeme v roku 2021 realizovať aj ďalšie vzdelávacie aktivity, ktoré sa po dlhšej pauze folklórnych aktivít priam žiadajú,“ uviedla Mária Hlaváčová, manažérka GOS.
Viac...
Birkove dievčatá z Rakovnice pripravili milé prekvapenie a hlboký zážitok v relácii Kapura
Napísal(a) RON
Ľudové piesne majú svoje pevné miesto v histórií, ale aj v súčasnosti. Šíria ľudovú múdrosť a sú jedinečné, trvalé a hlboko emotívne. Podávajú sa z generácie na generáciu, uchovávajú na rôznych nosičoch. Aj slovenská televízia na dvojke prispieva k záchrane duševného pokladu v relácií Kapura.
Mali sme možnosť osloviť tri sestry, ktoré dokázali niečo úžasné. Boli to, familiárne povedané, Birkove dievčatá z Rakovnice. Dnes už dospelé ženy so svojimi rodinami. V Kapure sa širokej verejnosti prezentovali nádherným krojom, zaujímavými, temer zabudnutými piesňami. Už po prvom kole si získali veľké sympatie.
Oslovili sme ich a požiadali o rozhovor. Boli ústretové, ochotné a rady s tým súhlasili. Čitateľom predkladáme naše otázky a ich odpovede.
- Vďaka vášmu vystúpeniu v relácií Kapura ste sa dostali do pozorností verejnosti. Radi by sme vás predstavili čitateľom. Môžete niečo o sebe povedať?
Gemerské osvetové stredisko, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, sa vďaka svojmu poslaniu sústreďuje na uchovávanie tradičnej ľudovej kultúry Gemera s dôrazom na jej monitorovanie, inventarizáciu, dokumentovanie a propagáciu. Jedným z jeho projektov je dokumentácia tradičného odevu v obciach horného Gemera. Dokumentačno-výskumný projekt pod názvom "Šanca pre gráty a ancúgy" je aktuálne pripravený v Dome tradičnej kultúry Gemera v Rožňave.
Mnohé umelecké fotografie, ktoré dokumentujú odev, môžu obsahovať veľa nepresností či „folklórnych gýčov“. Nedodržiavajú pri tom základné princípy a zákonitosti, ktoré boli v tradičnom prostredí silným a dôležitým momentom. A to bol jeden z dôvodov, ktoré viedli k zdokumentovaniu tradičného odevu na Gemeri.
Tento odborný výskum vo viacerých fázach prebieha už od roku 2016,
V septembri 2019 pri Folklórnom súbore Haviar v Rožňave vznikla Detská ľudová hudba Haviar
Napísal(a) Mgr. Martina Dudášová
V septembri 2019 pri Folklórnom súbore Haviar v Rožňave vznikla Detská ľudová hudba Haviar, ktorá od začiatku funguje pod vedením Ondreja Hlaváča. V prvom roku v kapele hralo celkovo 7 detí, 1 huslistka, 4 akordeonisti, 2 kontrabasisti. Za dobu pôsobenia sa stihol zakúpiť hudobný inštrumentár, konkrétne kontrabas, viola, akordeón a stojany na noty. Využívané boli počas tréningov, či workshopov. Najprv sa členovia v hraní na svoj hudobný nástroj zdokonaľovali pod vedením lektorov, neskôr už prešli na hranie v kapele.
Aj nás zastihla korona, a tak sme po necelých 5 mesiacoch museli našu činnosť prerušiť. Po uvoľnení opatrení získali všetci členovia certifikát o absolvovaní projektu. Kapela sa stretávala na tréningoch aj počas letných prázdnin. Žiaľ, opäť prišlo sprísnenie opatrení, a tak momentálne tréningy až do odvolania neprebiehajú. Veríme, že čoskoro sa opäť vrátime do zabehnutých koľají a s novým elánom, kedy začneme pracovať aj s ďalšími záujemcami o hru na ľudový hudobný nástroj.
Projekt „FS Haviar medzi nami“ z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.
V Čarovnej studničke sa predstavia remeselní majstri z regiónu, vystúpia sólisti inštrumentalistim, speváci ľudových piesní a Ľudová hudba Hájik.
Napísal(a) Kolektív GMOS
Gemersko – malohontské osvetové stredisko v Rimavskej Sobote, Banskobystrický samosprávny kraj Vás v sobotu 10. októbra 2020, od 10:00 – 15:00 srdečne pozývajú vstúpiť do Čarovnej studničky. Čakáme Vás vo dvore Gemersko-malohontského osvetového strediska a v priestoroch dielní remesiel. V rámci projektu Čarovná studnička, ktorý z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia a Banskobystrický samosprávny kraj sme pre návštevníkov pripravili vzdelávacie a prezentačné podujatie tradičnej ľudovej kultúry a tradičných remesiel. Vo dvore Gemersko-malohontského osvetového strediska, na Jesenského ulici č. 5 sa predstavia remeselní majstri z regiónu a vystúpia sólisti inštrumentalisti a speváci ľudových piesní a Ľudová hudba Hájik. V priestoroch GMOS budú pripravené tvorivé dielne s rôznymi technikami pre deti i dospelých a tiež premietneme filmy z cyklu Po stopách nositeľov tradícií, v produkcii GMOS. Podujatie bude prebiehať v súlade s platnými Opatreniami ÚVZ SR. Nezabudnite si rúška!
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.