Folklór (252)
Na Klenovskej rontouke diváci videli nielen folkloristov v činnosti, ale aj oceňovanie zaslúžilých
Napísal(a) MG od
Iba pred niekoľkými dňami (24. – 26. 6. 2022) sa uskutočnili Gemersko-malohontské folklórne slávnosti pod názvom Klenovská rontouka, ktoré tohto roku videlo okolo päťtisíc návštevníkov. Tak sa o tom aspoň teraz hovorí od zodpovedných organizátorov v rôznych gemerských médiách. Dramaturgička slávností pani Stanislava Zvarová s potešením v rozhovore prezradila, že na dvoch pódiách počas troch dní sa návštevníkom slávností predstavilo vyše tisícsto účinkujúcich. Všetko z tohto trojdňového programu sa snažil nám obrazom priblížiť aj náš verný fotoreportér pán Peter Poboček z Revúcej. Všetkých sa mu zrejme nepodarilo zvečniť, ale i tak nám jeho zábery verne približujú atmosféru Klenovskej rontouky, ktorá si tohto roku pripísala svoj 43. ročník. Pre Klenovec, obec na dolnom Gemeri, v ktorej momentálne žije 3 026 obyvateľov, je to cenné číslo, a tak už dlhé roky nás presviedča, že Klenovec má nielen výborných organizátorov, ale aj folkloristov každej vekovej kategórie, ku ktorým vedia nájsť rovnako vyspelých z takmer celého Slovenska.
Na Klenovskej rontouke – tradičnom gemersko-malohontskom podujatí sa prvýkrát predstavil Jelšavský dvor na jeho 40. ročníku v roku 2019. Okrem našej tradičnej gastronómie – gemerských guliek, ktoré majú z roka na rok väčší úspech (v tejto oblasti toto jedlo nepoznali), prezentujeme vždy niečo z bohatej jelšavskej minulosti. Predstavili sme naše ,,svetové“ zvonce, gubárskych majstrov s ich výrobkami (gubárstvo spájalo už v minulosti Jelšavu s Klenovcom), naše stredogemerské nárečie, či retro návrat k výrobe gágoríkov. Tohto roku sme čerpali z trochu inej ,,truhlice“ jelšavských remesiel.
Z historických údajov sa dozvedáme, že v roku 1786 boli v Jelšave najpočetnejšie zastúpení obuvníci, druhou najpočetnejšou skupinou remeselníkov boli gubári a treťou – štyridsať hrnčiarov. Dnes už hrnčiarov v Jelšave nenájdeme. V múzeu máme niekoľko exponátov, pripomínajúcich toto remeslo v našom meste.
43. ročník Gemersko-malohontských folklórnych slávností – Klenovská rontouka 2022 Klenovec, 24. – 26. júna 2022
Napísal(a) S. Zvarová
Gemersko-malohontské folklórne slávnosti pod názvom Klenovská rontouka čoskoro už po 43-krát otvoria svoje pomyselné brány milovníkom folklóru. Na podujatie pozývačkami po regióne pozývali miestni folkloristi od mája 2022. Od štvrtku 23.6.2022 – 26.6.2022 prebieha gajdošská tvorivá dielňa s lektorom Drahomírom Dalošom. Od piatku 24.6.2022 návštevníkov pozývame do Zóny oddychu, od 16:00 na otvorenie Jarmoku ľudových remesiel, tvorivých remeselných dielní, tradičných gastronomických dvorov. Od 17:00 pozývame do kultúrneho domu na vernisáž výstavy zo súkromnej zbierky Štefana Liptáka: Sviatočný ľudový odev v Gemeri-Malohonte. Od 18:00 sa otvorí hlavná scéna vystúpením regionálnych folklórnych kolektívov a udelením ocenení starostkou obce Klenovec.
Pozvánka na webináre v oblasti tradičnej ľudovej kultúry, prostredníctvom zoom
Napísal(a) S. Zvarová
Vážení pedagógovia MŠ, ZŠ, folklórnych kolektívov,
srdečne Vás pozdravujem v mene Gemersko-malohontského osvetového strediska v Rimavskej Sobote a pozývam Vás na webináre v oblasti tradičnej ľudovej kultúry, prostredníctvom zoom.
1.) Vo štvrtok 2. decembra 2021, od 10:00 sa bude konať prezentácia ako pracovať s obradovým folklórom formou hier – určené aj pre tých najmenších, pod názvom "Od obradového folklóru ku hre", s lektorkou PhDr. Andreou Jágerovou, etnologičkou, vedúcou Centra tradičnej kultúry v Detve.
BAZOVČINA MOJA – večer folklórnej poézie a piesní z Gemera
Napísal(a) J. Genčanský
„Pieseň ak voda ligotavá
zo studničky do dolín vďačne svoj život lieva,
potôčkom dva úzke brehy spája,
krik vtáčat sa placho drží na nej
a šantivá ako krojovaná deva
ovlaží zrak a hneď beží ďalej.“
Spievať, zabávať sa zvukmi, púšťať tóny do priestoru, cítiť, ako slová prenikajú do diaľok a výšok, ako sa dostávajú do umu i srdca človeka, ako sa vo vzduchu chvejú, ako človeka zohrievajú, vzrušujú, rania i upokojujú, to sú veci, ktoré povznášajú človeka.
Utorkový večer v záhrade Múzea Prvého slovenského gymnázia v Revúcej sme venovali folklóru – pokúsili sme sa dať dokopy to najlepšie, čo z týchto tradícií doma máme – v slove, speve aj v hre na hudobnom nástroji.
GEMERSKO – MALOHONTSKÉ FOLKLÓRNE SLÁVNOSTI – KLENOVSKÁ RONTOUKA sa pomaličky blížia.
Organizátori Obec Klenovec, Gemersko-malohontské osvetové stredisko v Rimavskej Sobote v zriaďovateľskej pôsobnosti Banskobystrického samosprávneho kraja, RODON Klenovec pripravujú 13. – 15. augusta 2021 už 42. ročník Gemersko-malohontských folklórnych slávností v obci Klenovec.
Aj napriek situácii, ktorá je neistá, sa snažíme pripraviť podujatie k spokojnosti ako návštevníkov, tak aj účinkujúcich, v súlade s aktuálnymi opatreniami.
Piatok 13. augusta 2021 od 16:00 bude patriť prezentácii remeselníckych majstrov na Jarmoku remesiel, výstavách tvorby zručných remeselníckych majstrov, na tvorivých remeselných dielňach, v prírodnom kútiku Správy CHKO – Cerovej vrchoviny, či na voľnej scéne hudby, spevu a tanca.
Gemerské osvetové stredisko organizuje letný muzikantský tábor pre mladé hudobné talenty
12. – 16. júla v Gemerskej Hôrke (Skalná ruža)
V Gemerskom osvetovom stredisku v Rožňave, kultúrnom zariadení Košického samosprávneho kraja, sa návštevníci nebudú nudiť ani v lete. Župné osvetové stredisko pripravuje aj počas tohtoročných letných prázdnin zážitkové tábory. Už po ôsmykrát prichádza aj s ponukou pre folkloristov – mladých muzikantov, ktorí si chcú rozvíjajú svoje hráčske schopnosti.
Letný muzikantský tábor je hudobno-vzdelávacie podujatie určené muzikantom, ktorí sa zaujímajú o ľudovú hudbu. Podujatie pravidelne prebieha od roku 2014 a neustále sa snaží zlepšovať svoju kvalitu. V rámci tábora pracujú s mladými hudobnými talentami skúsení muzikanti – lektori. Tí pracujú v rôznych nástrojových sekciách. Hudobné nástroje, na ktoré hrajú, patria do ansámblových zoskupení tradičnej hudby Slovenska.
Obľúbené metódy výučby ľudového tanca u detí v GOS-ke
Napísal(a) M. Hlaváčová
Gemerské osvetové stredisko (GOS) v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, pripravilo pre vedúcich detských folklórnych súborov ďalšie inšpiratívne stretnutie. V stredu 26. 5. 2021 o 16:00 hodine so skúsenou lektorkou, tanečnou pedagogičkou a choreografkou Mariannou Svoreňovou ako príklad dobrej praxe predstaví jej prácu s deťmi v detskom folklórnom súbore Hanička z Košíc. Tento ONLINE seminár je určený najmä pedagógom a vedúcim detských folklórnych súborov, ktorí intenzívne pracujú na zlepšení úrovne detského tanečníka.
„V rámci tanečného seminára si predstavíme zaujímavé metódy vzdelávania v oblasti ľudového tanca, ktoré sú mimoriadne obľúbené v kolektíve. V závere prednášky bude priestor aj na otázky v otvorenej diskusii. Radi privítame z pohľadu účastníkov aj konkrétne situácie, ktoré si budeme môcť vysvetliť a ukážkovo vyriešiť. V rámci projektu Dedičstvo inšpiruje budeme v roku 2021 realizovať aj ďalšie vzdelávacie aktivity, ktoré sa po dlhšej pauze folklórnych aktivít priam žiadajú,“ uviedla Mária Hlaváčová, manažérka GOS.
Birkove dievčatá z Rakovnice pripravili milé prekvapenie a hlboký zážitok v relácii Kapura
Napísal(a) RON
Ľudové piesne majú svoje pevné miesto v histórií, ale aj v súčasnosti. Šíria ľudovú múdrosť a sú jedinečné, trvalé a hlboko emotívne. Podávajú sa z generácie na generáciu, uchovávajú na rôznych nosičoch. Aj slovenská televízia na dvojke prispieva k záchrane duševného pokladu v relácií Kapura.
Mali sme možnosť osloviť tri sestry, ktoré dokázali niečo úžasné. Boli to, familiárne povedané, Birkove dievčatá z Rakovnice. Dnes už dospelé ženy so svojimi rodinami. V Kapure sa širokej verejnosti prezentovali nádherným krojom, zaujímavými, temer zabudnutými piesňami. Už po prvom kole si získali veľké sympatie.
Oslovili sme ich a požiadali o rozhovor. Boli ústretové, ochotné a rady s tým súhlasili. Čitateľom predkladáme naše otázky a ich odpovede.
- Vďaka vášmu vystúpeniu v relácií Kapura ste sa dostali do pozorností verejnosti. Radi by sme vás predstavili čitateľom. Môžete niečo o sebe povedať?
Gemerské osvetové stredisko, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, sa vďaka svojmu poslaniu sústreďuje na uchovávanie tradičnej ľudovej kultúry Gemera s dôrazom na jej monitorovanie, inventarizáciu, dokumentovanie a propagáciu. Jedným z jeho projektov je dokumentácia tradičného odevu v obciach horného Gemera. Dokumentačno-výskumný projekt pod názvom "Šanca pre gráty a ancúgy" je aktuálne pripravený v Dome tradičnej kultúry Gemera v Rožňave.
Mnohé umelecké fotografie, ktoré dokumentujú odev, môžu obsahovať veľa nepresností či „folklórnych gýčov“. Nedodržiavajú pri tom základné princípy a zákonitosti, ktoré boli v tradičnom prostredí silným a dôležitým momentom. A to bol jeden z dôvodov, ktoré viedli k zdokumentovaniu tradičného odevu na Gemeri.
Tento odborný výskum vo viacerých fázach prebieha už od roku 2016,
Viac...
V septembri 2019 pri Folklórnom súbore Haviar v Rožňave vznikla Detská ľudová hudba Haviar
Napísal(a) Mgr. Martina Dudášová
V septembri 2019 pri Folklórnom súbore Haviar v Rožňave vznikla Detská ľudová hudba Haviar, ktorá od začiatku funguje pod vedením Ondreja Hlaváča. V prvom roku v kapele hralo celkovo 7 detí, 1 huslistka, 4 akordeonisti, 2 kontrabasisti. Za dobu pôsobenia sa stihol zakúpiť hudobný inštrumentár, konkrétne kontrabas, viola, akordeón a stojany na noty. Využívané boli počas tréningov, či workshopov. Najprv sa členovia v hraní na svoj hudobný nástroj zdokonaľovali pod vedením lektorov, neskôr už prešli na hranie v kapele.
Aj nás zastihla korona, a tak sme po necelých 5 mesiacoch museli našu činnosť prerušiť. Po uvoľnení opatrení získali všetci členovia certifikát o absolvovaní projektu. Kapela sa stretávala na tréningoch aj počas letných prázdnin. Žiaľ, opäť prišlo sprísnenie opatrení, a tak momentálne tréningy až do odvolania neprebiehajú. Veríme, že čoskoro sa opäť vrátime do zabehnutých koľají a s novým elánom, kedy začneme pracovať aj s ďalšími záujemcami o hru na ľudový hudobný nástroj.
Projekt „FS Haviar medzi nami“ z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.
V Čarovnej studničke sa predstavia remeselní majstri z regiónu, vystúpia sólisti inštrumentalistim, speváci ľudových piesní a Ľudová hudba Hájik.
Napísal(a) Kolektív GMOS
Gemersko – malohontské osvetové stredisko v Rimavskej Sobote, Banskobystrický samosprávny kraj Vás v sobotu 10. októbra 2020, od 10:00 – 15:00 srdečne pozývajú vstúpiť do Čarovnej studničky. Čakáme Vás vo dvore Gemersko-malohontského osvetového strediska a v priestoroch dielní remesiel. V rámci projektu Čarovná studnička, ktorý z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia a Banskobystrický samosprávny kraj sme pre návštevníkov pripravili vzdelávacie a prezentačné podujatie tradičnej ľudovej kultúry a tradičných remesiel. Vo dvore Gemersko-malohontského osvetového strediska, na Jesenského ulici č. 5 sa predstavia remeselní majstri z regiónu a vystúpia sólisti inštrumentalisti a speváci ľudových piesní a Ľudová hudba Hájik. V priestoroch GMOS budú pripravené tvorivé dielne s rôznymi technikami pre deti i dospelých a tiež premietneme filmy z cyklu Po stopách nositeľov tradícií, v produkcii GMOS. Podujatie bude prebiehať v súlade s platnými Opatreniami ÚVZ SR. Nezabudnite si rúška!
Nôty z Gemera a Malohontu opantali jelšavské publikum
Napísal(a) S. Zvarová
Gemersko-malohontské osvetové stredisko v Rimavskej Sobote a Mesto Jelšava v sobotu 12. septembra 2020 realizovali v Kultúrnom dome v Jelšave Nôty Gemera-Malohontu. Od 18:00 sa na Folklórnom večere predstavili Mužská spevácka skupina Húžva a Ženská spevácka skupina Skaliny z Hnúšte, ženská a dievčenská spevácka skupina, ľudová hudba, heligonkári z Folklórneho súboru Vepor z Klenovca, ako aj sólisti Lucia Zvarová, Stanislava Zvarová, Viktor Brádňanský. Predstavili sa tanečníci z DFS Mladosť z Klenovca a z Revúcej účinkoval Folklórny súbor Lykovec. Po prvýkrát sa predstavili muzikanti a speváci z Folklórnej skupiny Lubeníšän z Lubeníka. Druhá časť patrila tanečnej vzdelávacej aktivite gemersko-malohontskej ľudovej tancovačke. Tanečnú oblasť z Kokavy nad Rimavicou vyučovali taneční lektori Martinka Vargová a Matej Vreštiak. Školu tanca sprevádzala Ľudová hudba Magura.
Zvládli aj prehliadku choreografií folklórnych súborov pod názvom Jazykom tanca
Napísal(a) Mgr. Stanislava Zvarová
Gemersko-malohontské osvetové stredisko v Rimavskej Sobote, v zriaďovateľskej pôsobnosti Banskobystrického samosprávneho kraja, 12. septembra 2020 realizovalo v Kultúrnom dome v Jelšave prehliadku choreografií folklórnych súborov, pod názvom Jazykom tanca. Prehliadka Jazykom tanca sa realizovala na základe podmienok propozícií, vydaných Národným osvetovým centrom. Pôvodný termín a miesto podujatia sme museli presunúť z jarného obdobia na jesenné, ale o to s väčšou radosťou sa po prvýkrát mohli regionálne kolektívy spolu stretnúť na podujatí a prezentovať sa vzájomne svojimi autorskými choreografiami v oblasti ľudového tanca. Z pôvodne prihlásených 5 kolektívov sa zúčastnili tri kolektívy, a to Folklórny súbor Háj z Rimavskej Soboty, Folklórny súboru Lykovec z Revúcej a Folklórny súbor Vepor z Klenovca. Zúčastnené folklórne súbory v tomto roku nemajú možnosť postúpiť do vyššieho kola, nakoľko sa z dôvodu COVID-19 súťaž zrušila, predsa mali možnosť vypočuť si hodnotenie odbornej poroty k ich dielam, ako aj k interpretácii.
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus. 
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí. 
V Jágri absolvoval štúdium filozofie a v Budapešti vyštudoval teológiu. Pôsobil v Sabinove, Prešove, potom na biskupskom úrade v Košiciach, v roku 1834 bol menovaný za kanonika – katedrálneho archidiakona košickej katedrály. Od roku 1850 biskup v Rožňave. Sústreďoval sa na úpravu cirkevných pomerov na biskupstve, utlmil aj maďarizačné snahy v rožňavskej diecéze, kde Slováci v cirkevnej hierarchii zaujímali rovnocenné postavenie. Mecén cirkevného školstva, rožňavské gymnázium rozšíril na 8-triedne, vybudoval ústav pre výchovu dievčat, podporoval chudobných študentov, založil nadáciu na zaistenie platov učiteľov, pracoval na založení nemocnice. Dal obnoviť a pretvoriť interiér rožňavskej katedrály. Jeho telesné pozostatky sú uložené v krypte rožňavskej katedrály. 
Študoval na reálnom gymnáziu v Revúcej. Po absolvovaní diaľkového odborného štúdia pracoval ako banský technik v Drnave, Rožňave a na Ústrednom riaditeľstve baní v Bratislave, ministerstve hutného priemyslu v Prahe a potom v Banských závodoch na Spiši. V roku 1962 sa vrátil na Gemer, kde sa stal vedúcim výstavby závodu SMZ Lubeník. Od roku 1967 býval v Revúcej. Publikoval stovky článkov a prác o Gemeri v odborných publikáciách, časopisoch Obzor Gemera, neskôr Obzor Gemera a Malohontu, v Zore Gemera, v Baníckom slove, Magnezite, v Revúckych listoch. Je autorom a spoluautorom mnohých publikácií, napr. Magnezit Lubeník, Baníctvo v Železníku, Záhadný zvon Quirin v Revúcej a i. V práci Historické knižnice v Gemeri-Malohonte podal náročnú sumarizáciu 70 historických knižníc od 16. storočia do konca roka 1918. Je držiteľom najvyššieho ocenenia mesta Revúca Zlatý Quirin. 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiacich s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1902 získal jednu z cien Maďarskej akadémie vied za svoju knižnú súťaž. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. 
Študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave, od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. V rokoch 1878 –1879 bol predseda študentského spolku Zora v Bratislave, v rokoch 1883 – 1885 predseda spolku Tatran vo Viedni. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“. 
Študoval na gymnáziu v Košiciach a právo v Košiciach, Kluži a Budapešti. Pracoval ako predseda súdu v Rožňave, potom ako predseda súdu v Levoči a sudca v Košiciach. V roku 1911 na celouhorských pretekoch v Arade utvoril uhorský rekord v behu na 100 metrov. Na Olympijských hrách 1912 v Štokholme reprezentoval Slovensko v rámci Uhorska v behu na 100 m, v skoku do diaľky a v štafete 4x100 m, na ktorom štafeta postúpila do semifinále. Bol vedúcim atletického oddielu KAC v Košiciach, ako tréner pôsobil medzi robotníckymi športovcami. Po skončení kariéry pôsobil ako tréner materského košického klubu KAC, v rokoch 1920 – 1921 mu dokonca šéfoval.