Folklór (254)
Nôty z Gemera a Malohontu opantali jelšavské publikum
Napísal(a) S. Zvarová
Gemersko-malohontské osvetové stredisko v Rimavskej Sobote a Mesto Jelšava v sobotu 12. septembra 2020 realizovali v Kultúrnom dome v Jelšave Nôty Gemera-Malohontu. Od 18:00 sa na Folklórnom večere predstavili Mužská spevácka skupina Húžva a Ženská spevácka skupina Skaliny z Hnúšte, ženská a dievčenská spevácka skupina, ľudová hudba, heligonkári z Folklórneho súboru Vepor z Klenovca, ako aj sólisti Lucia Zvarová, Stanislava Zvarová, Viktor Brádňanský. Predstavili sa tanečníci z DFS Mladosť z Klenovca a z Revúcej účinkoval Folklórny súbor Lykovec. Po prvýkrát sa predstavili muzikanti a speváci z Folklórnej skupiny Lubeníšän z Lubeníka. Druhá časť patrila tanečnej vzdelávacej aktivite gemersko-malohontskej ľudovej tancovačke. Tanečnú oblasť z Kokavy nad Rimavicou vyučovali taneční lektori Martinka Vargová a Matej Vreštiak. Školu tanca sprevádzala Ľudová hudba Magura.
Zvládli aj prehliadku choreografií folklórnych súborov pod názvom Jazykom tanca
Napísal(a) Mgr. Stanislava Zvarová
Gemersko-malohontské osvetové stredisko v Rimavskej Sobote, v zriaďovateľskej pôsobnosti Banskobystrického samosprávneho kraja, 12. septembra 2020 realizovalo v Kultúrnom dome v Jelšave prehliadku choreografií folklórnych súborov, pod názvom Jazykom tanca. Prehliadka Jazykom tanca sa realizovala na základe podmienok propozícií, vydaných Národným osvetovým centrom. Pôvodný termín a miesto podujatia sme museli presunúť z jarného obdobia na jesenné, ale o to s väčšou radosťou sa po prvýkrát mohli regionálne kolektívy spolu stretnúť na podujatí a prezentovať sa vzájomne svojimi autorskými choreografiami v oblasti ľudového tanca. Z pôvodne prihlásených 5 kolektívov sa zúčastnili tri kolektívy, a to Folklórny súbor Háj z Rimavskej Soboty, Folklórny súboru Lykovec z Revúcej a Folklórny súbor Vepor z Klenovca. Zúčastnené folklórne súbory v tomto roku nemajú možnosť postúpiť do vyššieho kola, nakoľko sa z dôvodu COVID-19 súťaž zrušila, predsa mali možnosť vypočuť si hodnotenie odbornej poroty k ich dielam, ako aj k interpretácii.
Folklórny večer Nôty z Gemera a Malohontu v Jelšave
Napísal(a) S. Zvarová
Gemersko – malohontské osvetové stredisko v Rimavskej Sobote, v zriaďovateľskej pôsobnosti Banskobystrického samosprávneho kraja, Mesto Jelšava Vás 12. septembra 2020, od 18:00 srdečne pozývajú do Kultúrneho domu v Jelšave na podujatie Nôty z Gemera a Malohontu. Podujatie sa koná v rámci projektu Čarovná studnička, ktorý z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia. Od 18:00 sa koná Folklórny večer, v ktorom sa predstavia folklórne kolektívy: Folklórny súbor Lykovec z Revúcej, Folklórna skupina Lubeníšän z Lubeníka, Ženská spevácka skupina Skaliny z Hnúšte, Mužská spevácka skupina Húžva z Hnúšte, Detský folklórny súbor Mladosť a Folklórny súbor Vepor z Klenovca. Na podujatie je vstupné 2,00 €. Od 20:00 je pre účinkujúcich pripravená Gemersko – malohontská ľudová tancovačka, škola tanca Z Kokavy nad Rimavicou, s lektormi Martinkou Vargovou a Maťom Vreštiakom.
Viete, že pod Stolicou leží jedna dedina? Pozrime sa na chvíľu, čo tam Rejdovci robia
Napísal(a) MG od
Pod Stolicou leži jedna dedyna. Titulok z plagáta, ktorý v auguste tohto roku zvolával rodákov, alebo milovníkov folklóru na hornom Gemeri do jeho centra – ako hlavný organizátor Obec Rejdová a OZ Hôra Rejdová. Keďže tohto roku z dôvodu šírenia koronavírusu sa pozastavili v období leta všetky kultúrne slávnosti, a tým aj Gemerské folklórne slávnosti, ktorý si tento rok mohli zapísať 48. ročník, uskutočnila sa spomínaná akcia dňa 21. augusta so začiatkom o 18-ej hodine na námestí v tejto obci.
V rámci programu uvideli prítomní vystúpenie účastníkov letného muzikantského tábora, ale tiež uvedenie publikácie rodáka Rejdovej Ing. Ondreja Kračúna „Majáles a staré časy“. Na pripravenom pódiu sa predstavili divákom FS Dubina z Rožňavy a domáca folklórna skupina z Rejdovej, ktorá uviedla nové programové číslo v rámci projektu FPU. Predstavil sa tiež Marek Dovalovský s prezentáciou parobských kožúškov, ktoré reprezentujú domácich majstrov rôznych remesiel.
V gemerskej obci Pača krstili prvé CD-čko folklórnej skupiny Bučina
Napísal(a) D. Sústriková
Deň 14.8.2020 – pre niekoho obyčajný piatkový večer. Pre členky folklórnej skupiny BUČINA z Pače deň nezabudnuteľný a dlho očakávaný. Ešte v októbri 2019 pri príležitosti 10. výročia vzniku folklórnej skupiny natočili jej členky prvý CD nosič s pačanskými pesničkami. Prvý termín krstu prekazil COVID-19, no na druhý pokus to vyšlo nad očakávanie.
V kultúrnom dome v Pači sa zišli v hojnom počte obyvatelia obce, ale aj rodáci a priaznivci folklóru z blízkeho okolia. Programom sprevádzala Ing. Dana Lacková, ktorá sa tejto neľahkej úlohy zhostila veľmi dobre, čím prispela k hladkému a dynamickému priebehu celého večera. V rámci programu vedúca folklórnej skupiny Mgr. Dana Sústriková vo svojom príhovore priblížila prítomným neľahké začiatky založenia tohto folklórneho zoskupenia. Vyzdvihla pomoc obecného zastupiteľstva, ale hlavne starostu obce Ladislava Zagibu, ktorý od začiatku činnosti FSk podporoval a podporuje. On sa stal aj hrdým „krstným otcom“ a CD nosič uviedol do života krištáľovo čistou vodou z Bučiny – časti chotára v ktorom vyviera pačanský potok.
Večer folklóru vo Vlachove prostredníctvom fotografií Petra Pobočeka
Napísal(a) MG od
Akosi dlho sme tento rok čakali na súhrnú informáciu o zaujímavom podujatí, ktoré 8. augusta 2020 zorganizovala obec Vlachovo, OZ Stromíš a Hostinec vo Vlachove. Organizátori mu dali aj príťažlivý názov Večer folklóru vo Vlachove. Kde inde by ho mohli v obci umiestniť, keď nie pred vlachovský hostinec. Pripravili preň aj zaujímavý program, ktorý sa začal o 17-tej hodine. V ňom sa predstavovali postupne od domácej MSS Pekná dolinka a DS Malý Stromíš. Po nich sa dostali k slovu aj známe súbory z okolia ako Fsk Hôra z Rejdovej, Fsk Bystränky z Rožňavského Bystrého a FS Dubina z Rožňavy. Záver patril Fsk Stromíš z Vlachova. Celý program zavŕšila ľudová zábava so skupinou RELAX.
Na podujatie sa vybral z Revúcej aj pán Peter Poboček. Srdcom i telom vášnivý zaznamenávateľ podobných podujatí, zdá sa, že v celom Gemeri. Raz ho vidieť doma v Revúcej, aby hneď zašiel i do Tisovca, Jelšavy, rád chodí i do Rejdovej a teraz sa chcel pokochať i zaznamenať fotoaparátom toto podujatie, ktoré veľmi konkuruje
Vďaka mimoriadnej výzve pre rozvoj slovenského folklóru získal Folklórny súbor LYKOVEC pri Mestskom kultúrnom stredisku v Revúcej od Fondu na podporu umenia finančný príspevok na projekt „Veje vetrík“, a to vo výške 3 000,00 €.
Folklórny súbor si v rámci projektu a schválenej dotácie vyčlenil ďalších 705,00 € a mohol si tak nakúpiť súčastí krojového vybavenia a obnoviť krojovaný fundus, ktorý bude slúžiť aj detskému folklórnemu súboru Lykovček.
Nadšenci folklóru a tradícií Gemera budú môcť vidieť vynovené kroje už 8. decembra 2019 o 16:00 hod. v rámci tradičného každoročného programu folklórnych súborov
Kultúrny dom v Rákoši – miesto prezentácie komorného programu Roztratené zrnká
Napísal(a) Mgr. S. Zvarová
Gemersko - malohontské osvetové stredisko v Rimavskej Sobote, Banskobystrický samosprávny kraj Vás pozývajú 17. novembra 2019, o 15:00, do Kultúrneho domu v Rákoši na prezentáciu komorného programu Roztratené zrnká, ktorý vznikol na základe terénneho výskumu v obciach Sirk, Rákoš, Ratkovská Suchá a Ratková. V programe sa Vám predstavia naši informátori zo skúmaných obcí a Ženská spevácka skupina Skaliny z Hnúšte, v spolupráci s redaktorkou Rádia RTVS Regina Stred Katarínou Kovačechovou.
Scenár a réžia: Alena Ďurkovičová, príprava: Stanislava Zvarová, Alena Ďurkovičová, Jaroslav Zvara, Viktor Brádňanský. Projekt z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.
Škola tanca v rámci projektu Dedičstvo inšpiruje - teraz na ľudovú nôtu zo Šariša i Zemplína
Napísal(a) M.F.
Gemerské osvetové stredisko v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, vás pozýva na školu tanca s Marekom Špekom Sabolom a Julkou Leškaničovou. V sobotu 9. novembra 2019 od 17:00 hodiny v Dome tradičnej kultúry Gemera (Betliarska 8, Rožňava) budete mať príležitosť pod ich vedením osvojiť si základy Višňovského verbunku a čardáša zo Zamutova, Olafskej i Krucenej z Krivian, a pritom sa aj dobre zabaviť pri ľudovej hudbe Filipa Žigu.
„Touto školou tanca chceme tanečníkom z folklórnych kolektívov, ale aj ďalším záujemcom o ľudový tanec z radov verejnosti, ponúknuť na osvieženie tance z regiónov Zemplín a Šariš, aby si ich vyskúšali a porovnali tanečné štýly,“
Zorganizovali desiaty ročník festivalu detských folklórnych súborov pod názvom Gemerská podkovička
Napísal(a) Ing. Magdaléna Kantorová
Piatok, 11. október 2019, patril v Revúcej mladým folkloristom z okresov Rimavská Sobota a Revúca. Gemersko-malohontské osvetové stredisko v Rimavskej Sobote v spolupráci s Mestským kultúrnym strediskom v Revúcej zorganizoval jubilejný desiaty ročník festivalu detských folklórnych súborov pod názvom Gemerská podkovička.
Festival začal dopoludnia na Mestskom cintoríne v Revúcej, kde si organizátori spoločne s mladými folkloristami a ich vedúcimi uctili pamiatku Evky Skalskej, zakladateľky detského folklórneho súboru Lykovček, na počesť ktorej sa festival koná. Popoludní pokračoval festival Školením pre vedúcich detských folklórnych súborov a školami tanca a spevu, ktoré boli určené pre deti z detských folklórnych súborov.
Viac...
Rejdová 2019 - ešte jedno obzretie za 46. ročníkom Gemerského folklórneho festivalu
Napísal(a) MF
Gemerský folklórny festival v Rejdovej každoročne rozširuje programovú ponuku a pre návštevníkov pripravuje nové, zaujímavejšie podujatia a programy, aby si odniesli čo najviac zážitkov. Organizátori, Gemerské osvetové stredisko v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja a Obec Rejdová s týmto zámerom pripravovali aj jeho 46. ročník. Najväčší sviatok tradičnej ľudovej kultúry v hornom Gemeri opäť poskytol nové zážitky i skúsenosti. Okrem hodnotných scénických programov, známych či menej známych folklórnych kolektívov a sólistov bola príležitosť ochutnať tradičné špeciality z gemerskej i maďarskej kuchyne, vidieť, ale aj vyskúšať rôzne remeselné výroby a v neposlednom rade vychutnať si neopakovateľnú festivalovú atmosféru v obci a v amfiteátri.
Nôty Gemera a Malohontu sa prezentovali v Jelšave
Napísal(a) Stanislava Zvarová
V sobotu, 14.9.2019 sa v Mestskom dome kultúry v Jelšave konala regionálna súťažná prehliadka Nôty Gemera a Malohontu. Je to postupová súťaž, vyhlasovateľom celoslovenskej postupovej súťaže pod názvom Vidiečanova Habovka je Národné osvetové centrum. Organizátorom regionálnej súťažnej prehliadky bolo Gemersko-malohonstké osvetové stredisko v Rimavskej Sobote, s finančnou podporou Banskobystrického samosprávneho kraja. Účinkujúci sa predstavili v dvoch kategóriách – sólisti speváci a spevácke skupiny. Prezentovalo sa 102 účinkujúcich z okresov Rimavská Sobota a Revúca. Súťažnú prehliadku hodnotila odborná porota v zložení: predsedníčka prof. Ing. Anna Šatanová, CSc., speváčka podpolianskych ľudových piesní.
Nôty Gemera a Malohontu sa naladia 14. septembra 2019 v Jelšave
Napísal(a) Mgr. Stanislava Zvarová
Gemersko – malohontské osvetové stredisko v Rimavskej Sobote, Banskobystrický samosprávny kraj a Mesto Jelšava Vás pozývajú na regionálnu súťažnú prehliadku hudobného folklóru. Súťaž sa koná pod názvom Nôty Gemera a Malohontu, v sobotu 14. septembra 2019, od 17:00, v Mestskom dome kultúry v Jelšave.
Predstavia sa ľudové hudby, sólisti speváci ľudových piesní, spevácke skupiny z folklórnych kolektívov: Háj z Rimavskej Soboty, Skalina z Hnúšte, Vepor z Klenovca, Revúška z Revúčky, Lykovec z Revúcej. Účinkujúcich bude hodnotiť odborná porota v zložení: speváčka ľudových piesní prof. Ing. Anna Šatanová, CsC., muzikant a spevák Mgr. Ján Mak, muzikant a spevák Ing. Ondrej Hlaváč.
Folkloristi sa zídu v Rejdovej na Gemerskom folklórnom festivale po štyridsiatyšiestykrát
Napísal(a) Anežka Kleinova
Milovníci tradičnej ľudovej kultúry sa v závere leta opäť stretnú na Gemerskom folklórnom festivale v Rejdovej. V poradí 46. ročník najväčšieho folklórneho podujatia v hornom Gemeri sa uskutoční od 22. do 24. augusta 2019. Prehliadku toho najlepšieho z východoslovenského folklóru tentoraz obohatia hostia a finalisti z televíznej šou Zem spieva.
Trojdňový program odštartuje vo štvrtok 22. augusta festivalová novinka, etno workshop zameraný na revitalizáciu tradičného ľudového odevu a doplnkov. Hostiteľom je sociálny podnik Rejdovka s.r.o. Ako prvý svojho druhu na Slovensku sa zameriava na šitie krojov. Do tajov odevnej kultúry Gemera záujemcov zasvätia nositeľky tradícií Zuzana Dovalovská, Mária Brdárska Janoška, Mária Huňáková a verejnosti dobre známa Betka Lukáčová. Tá prezradí, ako napísať úspešný projekt pre oblasť folklóru.
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.