Folklór (250)
Nositelia tradícií 2018 z horného Gemera predstavili svoju tvorbu v Dobšinej
Napísal(a) Mária Ferenczová
V nedeľu 22. apríla sa v dobšinskom kultúrnom dome stretli folklórne skupiny z okresu Rožňava, aby predstavili svoju tvorbu a tá najlepšia potom reprezentovala okres v krajskej súťaži Nositelia tradícií. Súťažnú prehliadku pripravili Gemerské osvetové stredisko v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja a Mesto Dobšiná. Už od poludnia ožili priestory kultúrneho domu takmer dvomi stovkami veselých folkloristov v pestrých krojoch, spevom i tancom. V súťaži sa predstavilo päť folklórnych skupín – Dolina z Gemerskej Polomy, Genšenky z Honiec, Hôra z Rejdovej, Radzim z Vyšnej Slanej a Stromíš z Vlachova. Diváci v ich podaní videli spracované tradície s predsvadobnou i svadobnou témou, zábavu po práci i náladu na jarmoku. Hodnotila ich odborná porota v zložení:
Na Rejdovských priadkach po dvanástykrát
Napísal(a) Mgr. Michal Terrai
Už po dvanástykrát sa občania obce Rejdová stretli 17. marca 2018 na Rejdovských priadkach. Práve v tomto roku si folklórny súbor Hôra pripomína 65. výročie svojho založenia. Pozvanie na túto spomienkovú a oslavnú akciu prijali bývalí vedúci súboru, členovia, ale aj choreografi. Za pozvanie ďakujeme aj my ostatní, ktorým rejdovský súbor je príjemný. Sú výborní. V úvode nás vítalina svadbe a bola nám pripnutá svadobná stužka - pierko, a mohli sme vstúpiť do spoločenskej sály. No už v úvode bolo vidieť, že tu bude výborná nálada, keď nás všetkých privítala pani starostka obce Mgr. Slávka Krišťáková. Už vtedy vsunula do prvítania aj vtipné slová, ale aj krásne ďakovné. Poďakovala všetkým svojim predchodcom v súbore, nakoľko vedúcou súboru je teraz práve ona.
Piesne pani Márie Brdárskej - Janoške aj v relácii Zem spieva mali ozdravujúce účinky
Napísal(a) Ondrej Doboš
Obľúbený televízny folklórny program Zem spieva, ktorý mal vlani na RTVS úspešnú 1. sériu, pokračuje na Jednotke každú sobotu aj v roku 2018 druhou sériou. Pre našich Gemerských folkloristov je potešiteľné, že medzi účastníkmi jej 3. časti na obrazovkách televízorov predstavili aj našu najúspešnejšiu folkloristku z Rejdovej, pani Máriu Brdársku - Janošku. Pani Brdárska sa v priamom prenose priznala k svojmu veku, keď na otázku moderátorov odkedy spieva, povedala, že už 80 rokov od narodenia. Mladým komentátorom povedala, že jej k životu pomáha pitie zdravej studenej vody z prameňa, ktorý je v rejdovskom chotári dokonca označený ako Prameň pani Brdárskej. Je pekne upravený a môže byť príkladom udržiavania takýchto prameňov zdravej pitnej vody aj iným na širokom okolí.
Dobré meno gemerského folklóru široko-ďaleko rozchýri nové cédečko s názvom „Viaš ti milí“
Napísal(a) Barbora Vrabcová
Revúcke Mestské kultúrne stredisko v dňoch 17. - 18. 11. 2017 stíchlo a akoby ustrnulo v čase. Na chodbách by ste boli počuli aj špendlík spadnúť, zdalo sa, že v budove nie je ani živá duša. A predsa v divadelnej sále vládol čulý ruch, naplnený očakávaním, trošku napätím a aj nadšením. Folkloristi, a bolo ich nemálo, sa mimo sály pohybovali po špičkách, aby nerušili tých, ktorí už v sále pracovali, hrali, spievali a tvorili nové krásne dielo, s ktorým veríme, že sa budeme môcť chváliť nielen v Revúcej a okolí, ale rozchýri dobré meno gemerského folklóru široko-ďaleko.
Uvili nám jednu obrovskú kyticu ľudových obyčají, tradícií a remesiel opradených spevom i tancom folklórneho Gemera
Napísal(a) MG od
Folklórny festival Rok na Gemeri vyvrcholil v posledný novembrový týždeň v Rožňave slávnostným galavečerom, ktorý organizátori tradične nazvali Čo starí pamätajú, mladí zachovajú. Pre veľký záujem divákov o podujatie uskutočnili sa v sobotu 26. novembra 2017 dokonca dve vystúpenia v divadelnej sále OKC v Rožňave. Predstavili sa tu nám už známe folklórne skupiny: Bučina z Pače, Bystränky z Rožňavského Bystrého,
Naši známi zvonkári z rázovitých obcí Šumiac a Rejdová obohatili Rok na Gemeri 2017
Napísal(a) MG od
Dom tradičnej kultúry Gemera v Rožňave začal 23. ročník Zimných folklórnych slávností Rok na Gemeri už v pondelok 20. novembra 2017. Tento večer určil deťom, pre ktoré pripravil vo svojich priestoroch tvorivé dielne. Po prvýkrát sa predstavila gastronomická dielňa, v ktorej sa pod dohľadom nositeľov tradícií z Rožňavského Bystrého naučili ako prebiehala v minulosti výroba syrov a syrových špecialít.
Organizujú metodické stretnutie hornogemerských folkloristov s pedagógom, choreografom a režisérom Martinom Urbanom
Napísal(a) M. Ferenczová
Gemerské osvetové stredisko v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja pripravuje metodické stretnutie folkloristov s pedagógom, choreografom a režisérom Martinom Urbanom. Stretnutie sa uskutoční 5.novembra 2017 v Dome tradičnej kultúry Gemera. „Našou snahou je vytvoriť pre vedúcich, choreografov, ale aj aktívnych členov folklórnych skupín a súborov, priestor pre konfrontáciu a inšpiráciu.
U nás taká obyčaj...: Folklórny večer s folklórnou skupinou Lehoťanka
Napísal(a) Mária Ferencová
V stredu 25. októbra 2017 sa v Dome tradičnej kultúry Gemera v Rožňave uskutoční stretnutie s ľudovými tradíciami obce Čierna Lehota. O ich zachovanie, oživovanie a šírenie sa vo veľkej miere zaslúžila folklórna skupina Lehoťanka, ktorá si v tomto roku pripomína svoje 25. výročie založenia a v neposlednom rade aj miestni remeselníci. Podobne ako v iných obciach sa v minulosti obyvatelia, hlavne v zimnom období, venovali domácej výrobe a remeslám. Aj v Čiernej Lehote sa priadlo, tkalo, šilo, vyšívalo a vyrábali sa rôzne výrobky z kože, dreva, napr. bačovský riad a podobne.
Prvý jesenný folklórny večer v Dome tradičnej kultúry Gemera s folklórnou skupinou Radzim
Napísal(a) M. Ferenczová
Prvý jesenný folklórny večer v Dome tradičnej kultúry Gemera s folklórnou skupinou Radzim z Vyšnej Slanej sa uskutočnil 20. septembra 2017. Skupina má vo svojom repertoári spracované zvyky rodinné, kalendárne, pracovné a spevácke čísla pre rôzne príležitosti. Medzi najkrajšie obyčaje patria svadobné a práve túto tému v netradičnom spracovaní mali diváci možnosť vidieť v jej podaní. Program vyplnili svojim rozprávaním nositeľky tradícií a zároveň remeselníčky Žofia Ďurišková, Zuzana Farkašová a Viera Vysoká.
Aj počasie prialo najväčšiemu sviatku gemerských folkloristov Rejdová 2017
Napísal(a) Mária Ferencová
„Aj počasie prialo najväčšiemu sviatku gemerských folkloristov. Divákov neodradili ani blesky a vydržali do úplného záveru s folklórnym súborom Kopaničiar z Myjavy,“ prezradila Mária Ferenczová z Gemerského osvetového strediska v Rožňave. Festival začal už vo štvrtok (24. 8.) živou pozvánkou pre Rožňavčanov. V Dome tradičnej kultúry Gemera sa zišli domáce kolektívy Dubina, Haviarik, Haviar a ukrajinský národný súbor Mriya z Ľvova. Na Námestí baníkov predstavili krátke programy, ktorými pozývali návštevníkov mesta do centra diania festivalu, do Rejdovej.
Viac...
Blíži sa Rejdová 2017 – 44. ročník Gemerského folklórneho festivalu
Napísal(a) Mária Ferenczová
Obec Šumiac leží severne od hraníc stredného Gemera, za krásnou prírodnou scenériou Muránskej planiny, pod majestátnou Kráľovou hoľou. Jednoducho povedané na Horehroní. Ešte v predminulom storočí toto územie tvorilo súčasť nášho Gemera-Malohontu. Preto nám je jeho ľudová kultúra, najmä folklór, taký blízky. Snáď nebude ani teraz na škodu, keď si pripomenieme, že jeho známa folklórna skupina Šumiačan oslavuje 60. výročie vzniku.
Ešte rok a Folklórny festival Maďarov, žijúcich na Slovensku v Gombaseku bude mať šesťdesiat rokov
Napísal(a) MG od
Podľa informácií, ktoré uverejnil portál vtedy.sk Folklórny festival Maďarov, žijúcich na Slovensku, ktorý už desaťročia ponúka vystúpenia ľudových súborov, otvorí tento rok svoje brány už po 59-krát. Najmä v našom regióne Gemera vieme, že jeho centrom je od jeho vzniku priestor v prírode neďaleko Rožňavy pred vchodom do Gombaseckej jaskyne. Tohto roku sa prírodný amfiteáter zaplní účinkujúcimi súbormi a divákmi najmä z južnej časti Slovenska v dňoch 7. - 8. júla 2017.
Pred päťdesiatimi rokmi vystúpili vo Východnej folkloristi z Rožňavského Bystrého
Napísal(a) Ondrej Doboš
V kronike Folklórnych slávností vo Východnej medzi folklórnymi skupinami, ktoré tam za 63 rokov existencie vystupovali, je zapísaná aj obec Rožňavské Bystré. Písal sa rok 1967. Vystúpili v programe MOZAIKA GEMERA, medzi súbormi, skupinami a sólistami z Gemerskej župy. Bol koniec júna a začiatok júla, keď v Rožňavskom Bystrom na križovatke ciest smerom na Štítnik zastal autobus. Vtedajší predseda MNV Ján Dorkin a vedúci osvetového strediska Ondrej Doboš, spolu s Jánom Dávidom, vtedajšími učiteľmi


































Ľudovú školu vychodil v Tisovci, gymnázium v Revúcej. Právo študoval v Budapešti. Potom hospodáril na svojom majetku v Tisovci a vykonával tu advokátsku prax. Ako advokát obraňoval slovenských národovcov. V roku 1918 patril k signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa. V rokoch 1919 – 1922 bol gemersko-malohontským županom, v rokoch 1922 – 1925 senátorom Národného zhromaždenia. V Tisovci založil hasičský spolok, slovenský spevokol, organizoval večierky, koncerty, divadelné predstavenia a opery, viedol čitateľský spolok, šachový klub. Bol režisérom a dramaturgom ochotníckeho divadla. Zbieral a harmonizoval slovenské ľudové piesne, prispieval svojimi článkami do rôznych periodík. V roku 1881 vydal prvý slovenský Hasičský cvičebník. Aktivity vyvíjal aj ako činovník evanjelickej cirkvi. - MM-
V rokoch 1863 – 1870 študoval na gymnáziu v Revúcej, kde sa zapájal do literárneho a národného života, tu začal aj svoju literárnu činnosť a bol prispievateľom do rukopisného časopisu Svit. V rokoch 1870 – 1874 študoval teológiu na univerzite vo Viedni, Erlangene a Lipsku. Pôsobil na rôznych miestach, bol evanjelickým kaplánom, učiteľom, vojenským kňazom, v r. 1890 sa usadil v Krakove. Publikoval básne v časopisoch, almanachoch a kalendároch, najsústavnejšie v Slovenských pohľadoch, neskôr v Dennici. V roku 1880 mu vyšla zbierka Piesne Ondreja Bellu, v r. 1923 v Martine zbierka Výber z básní. Opieral sa o rytmus, melódiu a výrazové bohatstvo ľudových piesní, o čom svedčia jeho ponášky, ľúbostné verše, popevky, dumy, krakovianky a básne s prírodnými a vlasteneckými motívmi. Prekladal literatúru z viacerých jazykov.. - MM-
Študoval na lesníckom učilišti, potom na polytechnike vo Viedni. Následne bol lesný taxátor na Ukrajine, správca lesného majetku Greinberg v Rakúsku. V rokoch 1828 – 1874 bol riaditeľ koburgovských lesných majetkov v Jelšave, spravoval 69 tisíc ha lesa. Zaoberal sa najmä hospodárskou úpravou lesov, zriadil viaceré lesné úrady, usmerňoval ťažobné postupy, zakladal lesné škôlky, zlepšil techniku ťažby a zvozu dreva a pod. V r. 1852 – 1857 podpredseda Uhorského lesníckeho spolku. Autor rastových (výnosových) tabuliek pre oblasť Karpát a tzv. Greinerovho výškomeru na meranie stromov. Odmeral výšky viacerých tatranských štítov a niektorých vrchov na Horehroní (v r. 1837 ako prvý označil Gerlachovský štít za najvyšší vrch Vysokých Tatier). Hlavné dielo: Príspevky k poznaniu a zlepšeniu lesníctva v Uhorsku a lesníctva vo všeobecnosti (1839). V budove Lesov OV SR OZ Revúca bola v r. 2006 otvorená Pamätná miestnosť Ľ. Greinera. - MM-
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. V r. 1962 mu bola udelená in memoriam zlatá medaila J. A. Komenského. V jeho rodnom dome sa nachádza pamätná izba a tabuľa s bustou od sochára J. Kostku (1971). V r. 1981 bola odhalená plaketa na budove Matematického pavilónu UK v Bratislave. Je po ňom pomenované gymnázium v Bratislave a Základná škola v Rožňave. - MM-
V rokoch 1835 – 1837 študoval na evanjelickom gymnáziu v Gemeri, potom na lýceách v Kežmarku, Levoči, Bratislave. V marci roku 1848 aktívne veršami i so zbraňou v ruke spolu s príbelským učiteľom Jánom Rotaridesom burcoval poddaný ľud do povstania proti feudálom a bol väznený v Šahách. Pracoval na rôznych miestach v štátnych službách, naposledy v Zlatých Moravciach ako prísediaci na súde. Patrí medzi najvýznamnejších básnikov slovenského romantizmu, je považovaný za najrevolučnejšieho básnika svojej generácie. Básne uverejňoval časopisecky vo viacerých časopisoch. Z jeho bohatej tvorby spomeňme Duma bratislavská, Zakliata panna vo Váhu a divný Janko, Jarná pieseň, K Slovenom, Tri vŕšky. Venoval sa aj prekladom poézie. - MM-
Rané roky života trávil v hájovniach v Stožkách na Muránskej planine, maturoval na gymnáziu v Brezne, študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Od roku 1961 pracoval 10 rokov ako pedagóg na Katedre výtvarnej výchovy Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici, od roku 1971 ako slobodný umelec v Banskej Štiavnici, neskôr opäť pôsobil na Fakulte výtvarných umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Člen Umeleckej besedy slovenskej. Zameriaval sa na maliarsku, grafickú (drevorezy, lepty) a ilustrátorskú tvorbu, zúčastňoval sa výstav doma i v zahraničí. Za viac ako päťdesiat rokov maliarskej aktivity vytvoril úžasné množstvo diel. Okrem grafík a ilustrácií je to viac ako desaťtisíc malieb. Celú jeho tvorbu umelecká kritika vysoko hodnotí, najmä súbor malieb Šamanské piesne a tance, medzi najznámejšie jeho práce sa radí aj Škola bláznovstiev. Jeho obrazy sa nachádzajú na všetkých kontinentoch. - MM-
Študoval na obchodnej akadémii v Rožňave. Pôsobil ako učiteľ v Rožňave a ako riaditeľ školy v Bôrke. Skúmateľ Slovenského krasu, spoluobjaviteľ viacerých jaskýň a priepastí v Bôrčanskej, Silickej a Plešivskej planine. Systematická práca viedla 21.11.1951 k objavu Gombaseckej jaskyne, ktorej sa stal správcom. Bol zakladajúcim členom Rožňavskej skupiny jaskyniarov v roku 1948 (dnes Speleo Rožňava) a bol jej hybnou silou v prieskume, kde pracoval aj ako streľmajster. Má neobyčajnú zásluhu na objave Krásnohorskej jaskyne a do konca svojho života sa zúčastňovsl na prieskume vyvieračky Hučiaca v Kunovej Teplici. Autor odborných článkov v slovenskej tlači, najmä v časopise Krásy Slovenska. Brčková sieň v Gombaseckej jaskyni nesie jeho meno. V roku 1973 mu bolo in memoriam udelené najvyššie ocenenie speleologického kongresu 1973 za objav Gombaseckej jaskyne. - MM-
Študoval na VŠT v Bratislave. Do Tisovca prišiel v roku 1951, kde bol pedagógom a v r. 1954 – 1970 riaditeľom tamojšej hutníckej priemyslovky, potom pracoval v ZŤS v Tisovci. V r. 1951 bol zakladateľ Oblastnej jaskyniarskej skupiny č. 6 v Tisovci, ktorú viedol 41 rokov. Táto skupina objavila najväčšie jaskyne na Muránskej planine a v Tisovskom krase. Súbežne s prieskumom krasu a jaskýň prebiehala aj dokumentačná činnosť, pod jeho vedením sa vyhotovovali Katastre krasových javov, neskôr Identifikačné karty jaskýň, fotodokumentácia a mapová dokumentácia. V rámci propagácie a ochrany krasu uskutočňoval prednášky a exkurzie pre miestne školy, záujmové krúžky a verejnosť. Významná je tiež jeho publikačná činnosť v odborných časopisoch a periodikách, ako aj v iných médiách (rozhlas, televízia). Bol aj autorom kníh s tematikou ochrany prírody a jaskyniarstva – Rimavskou a Muránskou dolinou – Gemerské a Veporské rudohorie (1956) a Za svetlom karbidky (1969). - MM-
Venovala sa osvetovej práci, zdôrazňovala potrebu vzdelávania slovenských žien, propagovala slovenskú tlač a spisbu, bojovala proti alkoholizmu, podporovala slovenské vzdelávacie ústavy. Vydala sa za Tisovčana advokáta Juraja Daxnera (1811 – 1880), ktorý spravoval daxnerovský majetok v Tisovci a spoločne sa venovali hospodáreniu na rodinnom statku v Tisovci. Mali dvoch synov Samuela (1856), budúceho významného advokáta a politika, a Jána (1860). Patrónka gymnázia v Revúcej, poočas celých 12 rokov jeho existencie pravidelne z ich kúrie odchádzali vozy naplnené potravinami pre alumneum. V časopisoch Dennica, Slovenský domový kalendár, Slovenské listy, Obzor, Priateľ dietok publikovala mravoučné poviedky a osvetové články. Jej články, týkajúce sa vedenia domácnosti a chodu kuchyne pravidelne zaraďovala Terézia Vansová do Dennice. V literárnej tvorbe ju ovplyvnila najmä Božena Němcová, s ktorou udržiavala písomné i osobné styky. - MM-