Folklór (254)
Dvanásty ročník si zapísal detský folklórny festival pod názvom Gemerská podkovička, ktorý sa uskutočnil v piatok 10. novembra 2023 v Metskom kultúrnom stredisku v Revúcej. Podkovičku má „pod palcom“ Gemersko-malohontské osvetové stredisko v Rimavskej Sobote a tohto roku sa naň do centra stredného Gemera pripravilo šesť detských súbor z okresov Revúca a Rimavská Sobota.
Dozvedeli sme sa, že festival organizátori rozdelil na niekoľko častí. Dopoludnia sa účastníkom festivalu venovali učitelia tanca z Hriňovej a Klenovca na tvorivých dielňach. Popoludní zase na niektoré remeselné techniky dohliadali známi lektori GMOS.
V hlavnej časti programu, ktorý sa začal o 17-ej hodine sa na javisku divadelnej sály postupne predstavili speváčka Dominika Jakubejová z Revúcej, Detský folklórny súbor Lykovček z Revúcej s vedúcimi Alenou Ďurkovičovou, Mariannou Poprockou a Natáliou Poprockou.
Pozývame vás na Folklórny večer do Domu osvety v Rimavskej Sobote
Napísal(a) S. Zvarová
Pozývame Vás na Folklórny večer do Domu osvety v Rimavskej Sobote, 16.9.2023 od 16:00.
Začíname tvorivou dielňou a prezentáciou zberateľa ľudových piesní Ľudovíta Vansu. Od 18:00 bude prebiehať regionálna postupová súťaž a prehliadka hudobného folkóru Nôty Gemera a Malohontu, ktorej vyhlasovateľom a odborným garantom je Národné osvetové centrum pod názvom Vidiečanova Habovka a spolufinancuje ju Banskobystrický samosprávny kraj. V súťažnej časti programu sa predstavia: ženská spevácka skupina a mužská spevácka skupina FSK Lieščina z Rimavskej Soboty, FS Vepor z Klenovca, Dievčenská spevácka skupina FS Háj z Rimavskej Soboty. Sólisti speváci: Kinga Kislingerová z Teplého Vrchu, Lucia Zvarová z Klenovca, Beáta Kamenská z Rimavskej Soboty, Terézia Motyčková z Revúcej, Michaela Baštáková z Rimavskej Soboty, heligonkár Ján Kožiak z FS Vepor z Klenovca.
Rejdová svojou krásou stále upútava milovníkov folklóru
Napísal(a) MG od
Folkloristi i obdivovatelia ľudového umenia v našom regióne horného Gemera boli v uplynulých augustových dňoch svedkami jedinečnej tradície prehliadky toho najkrajšieho i najzaujímavejšieho čo máme – Gemerského folklórneho festivalu v Rejdovej. Naša rázovitá obec si dlhodobo udržiava to najcennejšie, čo nám zanechali naši predkovia a udáva tón na hornom Gemeri. Akoby rieka Slaná, ktoré pramení práve pod najvyšším vrchom Slovenského rudohoria, pod Stolicou, tieto cennosti šírila svojím tokom od severu až po najužší cíp Gemera, končiaci kdesi u susedov v Maďarsku. Je chvályhodné, že na tento drahokam už dlhé roky dohliada Gemerské osvetové stredisko v Rožňave a spolu s Obecným úradom v Rejdovej ho takto chráni i propaguje. Koľkože je to rokov, mnohí sa pýtame, čo prvýkrát za dedinou v Rejdovej sprievod účastníkov festivalu zašiel k novopostavenému pódiu, na ktorom po prvýkrát sa predstavili najlepší rejdovskí speváci podporení rovnako milujúcimi susedmi ľudových spevov, tancov, remesiel i krojov zo širokého okolia? Dnes, po vyše 49 rokoch, nabrali organizátori Rejdovej nové skúsenosti a aj Rejdovci prijali počas troch dní hostí zo širokého okolia, ba aj zo zahraničia po novom.
Divadelné dosky Mestského domu kultúry v Revúcej boli 19. mája 2023 svedkami nezvyčajnej udalosti. Pod vedením skúseného divadelného režiséra Michala Spišáka divadelní ochotníci z Revúcej i Tisovca mali večer predstavenie novonaštudovanej hry dávneho chyžnianskeho rodáka Sama Tomášika Svadba pod Kohútom. Na tomto predstavení bol aj náš známy Peter Poboček a svojím objektívom fotoparátu zvečnil niektoré obrazy tejto hry aj pre našich čitateľov. Svadby bývali a ešte stále bývajú nezabudnuteľným folklórom, ktorý sa stáročia odohráva medzi našimi krajanmi. Mnohé sa stali presnou kópiou toho, čo sa obyčajne v sobotu dialo medzi svadobčanmi nevesty i mladoženícha a svadobných materí a svadobných otcov. Existujú večne zapísané postavy starejších, družbov i svatovcov, ktorí sa na túto udalosť pripravovali veľmi zodpovedne. Učili sa texty postáv tak, ako ich napísali ich autori pred niekoľkými storočiami. Ešte i dnes si spomínam, ako prišiel za mnou strýko, ktorý vydával dcéru a ja som jej mal robiť družbu. Samozrejme, že mi priniesol ručne písanú knižôčku s textami, ktoré mi pripadali ako spred vyše sto rokov. Dokonca i znenie bolo akési staromódne a podobalo sa na českú reč.
Postupová súťaž a prehliadka detských folklórnych súborov Eniki – beniki, regionálne kolo Zlatá strunka, pozýva do Hnúšte
Napísal(a) S. Zvarova
Pozývame Vás na Eniki – beniki, 29. ročník celoštátnej postupovej súťaže a prehliadky detských folklórnych súborov, regionálne kolo Zlatá strunka, 26. marca 2023 (nedeľa) od 15:00 v Dome kultúry Janka Francisciho Rimavského v Hnúšti.
Organizátor: Gemersko-malohontské osvetové stredisko v Rimavskej Sobote – kultúrna inštitúcia Banskobystrického samosprávneho kraja, v spolupráci s Mestským kultúrnym strediskom v Hnúšti. Odborný garant súťaže je Národné osvetové centrum.
Podujatie sa realizuje s finančnou podporou Národného osvetového centra a Banskobystrického samosprávneho kraja.
Koncert v podaní hudobného zoskupenia Trojka Zuzany Homolovej
Napísal(a) S. Zvarová
Gemersko-malohontské osvetové stredisko – kultúrna inštitúcia Banskobystrického samosprávneho kraja Vás pozýva na koncert v podaní hudobného zoskupenia Trojka Zuzany Homolovej.
Zuzana Homolová dlhé roky učí deti a mládež výtvarnú výchovu na Základnej umeleckej škole v Bratislave. Nedávno získala ocenenie za celoživotné dielo a úctyhodných 46 rokov oddanej práce v školstve. Hudba bola pre ňu vždy skôr koníčkom. Napriek tomu patrí k najuznávanejším pesničkárkam na Slovensku a v Čechách. V týchto dňoch jej v zostave Trojka Zuzany Homolovej vychádza nový album Šak je to láska zlá.
Eniki beniki, regionálna postupová súťaž a prehliadka detských folklórnych súborov
Napísal(a) R. Šimko
Gemerské osvetové stredisko v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, organizuje súťažnú prehliadku folklórnych kolektívov pre deti a mládež s názvom Eniki beniki. Vyhlasovateľom a odborným garantom je Národné osvetové centrum v Bratislave.
Súťažná prehliadka pre okres Rožňava sa bude konať 17. marca o 9:00 hod. v Dome tradičnej kultúry Gemera.
Víťazi ďalej postúpia do krajského kola, ktoré sa koná 1. apríla v Košiciach v Kulturparku.
Uzávierka prihlášok je do 6. marca 2023.
Neváhajte a prihlasujte sa sem:
Gemersko-malohontské osvetové stredisko v Rimavskej Sobote, kultúrna inštitúcia Banskobystrického samosprávneho kraja pozýva 28.1.2023 od 17:00 na podujatie Fašiangy v Dome osvety v Rimavskej Sobote.
V programe sa predstavia fujarista Dušan Ceber, FS Háj a Ženská spevácka skupina FSk Lieščina z Rimavskej Soboty, Ženská spevácka skupina, heligonkári Miriam Lásková, Kristián Pockľan, Viktor Brádňanský z FS Vepor z Klenovca, heligonkári Juraj Krahulec st. z Kokavy nad Rimavicou, Pater Klajban z Hrachova, Adam Valaskai z Babinca, speváci Dominika Husárová a Juraj Haško z Hrnčiarskych Zalužian.
Podujatie sa realizuje v rámci projektu Čarovná studnička, ktorý z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.
Dolina z Gemerskej Polomy prišla na folklórny festival do Rožnavy s vojakmi
Napísal(a) MG od, pP
Festival autentického gemerského folklóru, ktorý rožňavskí organizátori nazvali už po 27-krát ako Rok na Gemeri, navštívili mnohí nadšenci gemerského folklóru. Tento ojedinelý zimný festival zvykov a obyčají sa konal 23. – 26. novembra 2022 v Dome tradičnej kultúry Gemera a v divadelnej sále OKC v Rožňave a veľa milovníkov tradičného umenia sa po dvoch rokoch odmlčania, zapríčinenom coronavírusom, ktorý v tom čase u nás "šarapatil", opäť dočkalo svojho obľúbeného festivalu.
Náš spolupracovík pán Peter Poboček sa tohto roku zameral na vystúpenie jedného z najlepších folklórnych súborov – FS Dolina z Gemerskej Polomy. Ich vystúpenie zvečnil do podoby videa, a tak aj návštevníci našej stránky si niektoré časti môžu pozrieť „na živo“. Išlo o výnimočný program, ktorý Polomci pripravili k ukončeniu prvej i druhej svetovej vojny.
V Dome osvety v Rimavskej Sobote sa uskutoční predvianočný program Zimný slnovrat v strednom Gemeri
Napísal(a) S. Zvarová
Gemersko-malohontské osvetové stredisko – kultúrna inštitúcia Banskobystrického samosprávneho kraja Vás srdečne pozýva do Domu osvety v Rimavskej Sobote na predvianočný program Zimný slnovrat v strednom Gemeri. Program sa uskutoční 3. decembra 2022 (sobota) so začiatkom o 17:45. Predstavíme majstra ľudového umenia Pavla Ferdinandyho a jeho betlehemské kyjaky a pastierske palice. V programe sa predstavia účinkujúci z okresu Revúca: Folklórna skupina Revúška z Revúčky, Detský folklórny súbor Lykovček a Folklórny súbor Lykovec z Revúcej, sólisti speváci a inštrumentalisti. Vstupné: 3,00 €. Projekt z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia, v rámci podporného programu Mesto kultúry – Prepni na Revúcu. Tešíme sa na Vás!
Viac...
Detský folklórny festival Gemerská podkovička bude v Kultúrnom dome v Revúcej
Napísal(a) S. Zvarová
Gemersko-malohontské osvetové stredisko – kultúrna inštitúcia Banskobystrického samosprávneho kraja, v spolupráci s Mestským kultúrnym strediskom v Revúcej Vás pozývajú na detský folklórny festival Gemerská podkovička. Program pre verejnosť pod názvom Od nás pre vás sa uskutoční v Kultúrnom dome v Revúcej, v piatok 18.11.2022 od 17:00 hod. V programe sa predstavia detské folklórne súbory Hájiček, Hájik, Lieskovček z Rimavskej Soboty, Mladosť z Klenovca, Čížiček z Tisovca, Lykovček z Revúcej. Hosťom podujatia je Detský folklórny súbor Podpoľanček z Detvy.
Pre účastníkov festivalu – účinkujúce DFS sú pripravené sprievodné vzdelávacie aktivity, a to tanečné dielne s lektormi Mgr. art. Lenka Šútorová-Konečná z Centra tradičnej kultúry v Myjave,
Dvadsiaty siedmy Rok na Gemeri a Vianoce na ľudovú nôtu
Napísal(a) R. Šimko
K obdobiu Vianoc už neodmysliteľne patrí aj unikátny zimný festival Rok na Gemeri, ktorý organizuje Gemerské osvetové stredisko v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja. Po dvojročnej odmlke sa milovníci tradičného umenia a kultúry opäť dočkajú svojho obľúbeného festivalu zvykov a obyčají. Podujatie sa uskutoční v termíne od 23. do 26. novembra 2022 v Dome tradičnej kultúry Gemera a v divadelnej sále OKC v Rožňave.
„Návštevníci sa môžu tešiť na tvorivé dielne a workshopy pre deti, ako aj pre dospelých, výstavu ľudovo-umeleckých výrobkov z Košického kraja či veselý koncert ľudových pesničiek pre deti a mládež – Fidlikanti deťom. Okrem toho chystáme na piatok aj Deň otvorených dielní, v sobotu zas výročný program folklórnej skupiny Dolina z Gemerskej Polomy. Festival uzatvorí populárny galaprogram Vianoce na Gemeri,“ uviedla riaditeľka Gemerského osvetového strediska Helena Novotná.
Folklórny večer v Dome osvety – Gemersko-malohontskom osvetovom stredisku
Napísal(a) folklorgmos
Milí priaznivci folklóru, 27.10.2022 (štvrtok) Vás srdečne pozývame na Folklórny večer do Domu osvety – Gemersko-malohontské osvetové stredisko v Rimavskej Sobote.
Od 15:00 je stretnutie začínajúcich aj pokročilých gajdošov s lektorom Drahomírom Dalošom.
Od 16:00 ste všetci vítaní na škole spevu Po gemersky z Gôčova s lektorkou Máriou Hlaváčovou a Ľudovou hudbou Ondreja Hlaváča z Gočova.
Od 17:30 Vás pozývame na vernisáž výstavy Kyjatických hračiek majstra ľudovoumeleckej výroby pána Ladislava Hedvigiho.
Od 18:00 Vás pozývame na scénický hudobno-spevácky program s účinkujúcimi: Folklórna skupina Lieščina z Rimavskej Soboty, Vladimír Petrinec a
Folklórny súbor Haviar pokrstil svoje prvé CD
Napísal(a) M. Dudášová
V stredu, 14. 9. 2022, sa spoločenská sála mestského úradu v Rožňave zaplnila divákmi a pozvanými hosťami, aby spoločne s Folklórnym súborom Haviar pokrstili ich prvé profilové CD „Ej uznám, uznám“. Tento projekt sa podaril najmä vďaka podpore hlavného partnera projektu, Fondu na podporu umenia.
Hneď na úvod programu sa predstavila Ľudová hudba Haviar spolu s Ľudovou hudbou Háj z Rimavskej Soboty. Potom nasledovalo predstavenie niektorých piesní z CD. Speváci zaspievali piesne ľúbostné, vojenské, v sprievode Ľudovej hudby Ondreja Hlaváča, ale aj accapela, bez hudby.
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.