Folklór (250)
Postupová súťaž a prehliadka detských folklórnych súborov Eniki – beniki, regionálne kolo Zlatá strunka, pozýva do Hnúšte
Napísal(a) S. Zvarova
Pozývame Vás na Eniki – beniki, 29. ročník celoštátnej postupovej súťaže a prehliadky detských folklórnych súborov, regionálne kolo Zlatá strunka, 26. marca 2023 (nedeľa) od 15:00 v Dome kultúry Janka Francisciho Rimavského v Hnúšti.
Organizátor: Gemersko-malohontské osvetové stredisko v Rimavskej Sobote – kultúrna inštitúcia Banskobystrického samosprávneho kraja, v spolupráci s Mestským kultúrnym strediskom v Hnúšti. Odborný garant súťaže je Národné osvetové centrum.
Podujatie sa realizuje s finančnou podporou Národného osvetového centra a Banskobystrického samosprávneho kraja.
Koncert v podaní hudobného zoskupenia Trojka Zuzany Homolovej
Napísal(a) S. Zvarová
Gemersko-malohontské osvetové stredisko – kultúrna inštitúcia Banskobystrického samosprávneho kraja Vás pozýva na koncert v podaní hudobného zoskupenia Trojka Zuzany Homolovej.
Zuzana Homolová dlhé roky učí deti a mládež výtvarnú výchovu na Základnej umeleckej škole v Bratislave. Nedávno získala ocenenie za celoživotné dielo a úctyhodných 46 rokov oddanej práce v školstve. Hudba bola pre ňu vždy skôr koníčkom. Napriek tomu patrí k najuznávanejším pesničkárkam na Slovensku a v Čechách. V týchto dňoch jej v zostave Trojka Zuzany Homolovej vychádza nový album Šak je to láska zlá.
Eniki beniki, regionálna postupová súťaž a prehliadka detských folklórnych súborov
Napísal(a) R. Šimko
Gemerské osvetové stredisko v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, organizuje súťažnú prehliadku folklórnych kolektívov pre deti a mládež s názvom Eniki beniki. Vyhlasovateľom a odborným garantom je Národné osvetové centrum v Bratislave.
Súťažná prehliadka pre okres Rožňava sa bude konať 17. marca o 9:00 hod. v Dome tradičnej kultúry Gemera.
Víťazi ďalej postúpia do krajského kola, ktoré sa koná 1. apríla v Košiciach v Kulturparku.
Uzávierka prihlášok je do 6. marca 2023.
Neváhajte a prihlasujte sa sem:
Gemersko-malohontské osvetové stredisko v Rimavskej Sobote, kultúrna inštitúcia Banskobystrického samosprávneho kraja pozýva 28.1.2023 od 17:00 na podujatie Fašiangy v Dome osvety v Rimavskej Sobote.
V programe sa predstavia fujarista Dušan Ceber, FS Háj a Ženská spevácka skupina FSk Lieščina z Rimavskej Soboty, Ženská spevácka skupina, heligonkári Miriam Lásková, Kristián Pockľan, Viktor Brádňanský z FS Vepor z Klenovca, heligonkári Juraj Krahulec st. z Kokavy nad Rimavicou, Pater Klajban z Hrachova, Adam Valaskai z Babinca, speváci Dominika Husárová a Juraj Haško z Hrnčiarskych Zalužian.
Podujatie sa realizuje v rámci projektu Čarovná studnička, ktorý z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.
Dolina z Gemerskej Polomy prišla na folklórny festival do Rožnavy s vojakmi
Napísal(a) MG od, pP
Festival autentického gemerského folklóru, ktorý rožňavskí organizátori nazvali už po 27-krát ako Rok na Gemeri, navštívili mnohí nadšenci gemerského folklóru. Tento ojedinelý zimný festival zvykov a obyčají sa konal 23. – 26. novembra 2022 v Dome tradičnej kultúry Gemera a v divadelnej sále OKC v Rožňave a veľa milovníkov tradičného umenia sa po dvoch rokoch odmlčania, zapríčinenom coronavírusom, ktorý v tom čase u nás "šarapatil", opäť dočkalo svojho obľúbeného festivalu.
Náš spolupracovík pán Peter Poboček sa tohto roku zameral na vystúpenie jedného z najlepších folklórnych súborov – FS Dolina z Gemerskej Polomy. Ich vystúpenie zvečnil do podoby videa, a tak aj návštevníci našej stránky si niektoré časti môžu pozrieť „na živo“. Išlo o výnimočný program, ktorý Polomci pripravili k ukončeniu prvej i druhej svetovej vojny.
V Dome osvety v Rimavskej Sobote sa uskutoční predvianočný program Zimný slnovrat v strednom Gemeri
Napísal(a) S. Zvarová
Gemersko-malohontské osvetové stredisko – kultúrna inštitúcia Banskobystrického samosprávneho kraja Vás srdečne pozýva do Domu osvety v Rimavskej Sobote na predvianočný program Zimný slnovrat v strednom Gemeri. Program sa uskutoční 3. decembra 2022 (sobota) so začiatkom o 17:45. Predstavíme majstra ľudového umenia Pavla Ferdinandyho a jeho betlehemské kyjaky a pastierske palice. V programe sa predstavia účinkujúci z okresu Revúca: Folklórna skupina Revúška z Revúčky, Detský folklórny súbor Lykovček a Folklórny súbor Lykovec z Revúcej, sólisti speváci a inštrumentalisti. Vstupné: 3,00 €. Projekt z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia, v rámci podporného programu Mesto kultúry – Prepni na Revúcu. Tešíme sa na Vás!
Detský folklórny festival Gemerská podkovička bude v Kultúrnom dome v Revúcej
Napísal(a) S. Zvarová
Gemersko-malohontské osvetové stredisko – kultúrna inštitúcia Banskobystrického samosprávneho kraja, v spolupráci s Mestským kultúrnym strediskom v Revúcej Vás pozývajú na detský folklórny festival Gemerská podkovička. Program pre verejnosť pod názvom Od nás pre vás sa uskutoční v Kultúrnom dome v Revúcej, v piatok 18.11.2022 od 17:00 hod. V programe sa predstavia detské folklórne súbory Hájiček, Hájik, Lieskovček z Rimavskej Soboty, Mladosť z Klenovca, Čížiček z Tisovca, Lykovček z Revúcej. Hosťom podujatia je Detský folklórny súbor Podpoľanček z Detvy.
Pre účastníkov festivalu – účinkujúce DFS sú pripravené sprievodné vzdelávacie aktivity, a to tanečné dielne s lektormi Mgr. art. Lenka Šútorová-Konečná z Centra tradičnej kultúry v Myjave,
Dvadsiaty siedmy Rok na Gemeri a Vianoce na ľudovú nôtu
Napísal(a) R. Šimko
K obdobiu Vianoc už neodmysliteľne patrí aj unikátny zimný festival Rok na Gemeri, ktorý organizuje Gemerské osvetové stredisko v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja. Po dvojročnej odmlke sa milovníci tradičného umenia a kultúry opäť dočkajú svojho obľúbeného festivalu zvykov a obyčají. Podujatie sa uskutoční v termíne od 23. do 26. novembra 2022 v Dome tradičnej kultúry Gemera a v divadelnej sále OKC v Rožňave.
„Návštevníci sa môžu tešiť na tvorivé dielne a workshopy pre deti, ako aj pre dospelých, výstavu ľudovo-umeleckých výrobkov z Košického kraja či veselý koncert ľudových pesničiek pre deti a mládež – Fidlikanti deťom. Okrem toho chystáme na piatok aj Deň otvorených dielní, v sobotu zas výročný program folklórnej skupiny Dolina z Gemerskej Polomy. Festival uzatvorí populárny galaprogram Vianoce na Gemeri,“ uviedla riaditeľka Gemerského osvetového strediska Helena Novotná.
Folklórny večer v Dome osvety – Gemersko-malohontskom osvetovom stredisku
Napísal(a) folklorgmos
Milí priaznivci folklóru, 27.10.2022 (štvrtok) Vás srdečne pozývame na Folklórny večer do Domu osvety – Gemersko-malohontské osvetové stredisko v Rimavskej Sobote.
Od 15:00 je stretnutie začínajúcich aj pokročilých gajdošov s lektorom Drahomírom Dalošom.
Od 16:00 ste všetci vítaní na škole spevu Po gemersky z Gôčova s lektorkou Máriou Hlaváčovou a Ľudovou hudbou Ondreja Hlaváča z Gočova.
Od 17:30 Vás pozývame na vernisáž výstavy Kyjatických hračiek majstra ľudovoumeleckej výroby pána Ladislava Hedvigiho.
Od 18:00 Vás pozývame na scénický hudobno-spevácky program s účinkujúcimi: Folklórna skupina Lieščina z Rimavskej Soboty, Vladimír Petrinec a
Folklórny súbor Haviar pokrstil svoje prvé CD
Napísal(a) M. Dudášová
V stredu, 14. 9. 2022, sa spoločenská sála mestského úradu v Rožňave zaplnila divákmi a pozvanými hosťami, aby spoločne s Folklórnym súborom Haviar pokrstili ich prvé profilové CD „Ej uznám, uznám“. Tento projekt sa podaril najmä vďaka podpore hlavného partnera projektu, Fondu na podporu umenia.
Hneď na úvod programu sa predstavila Ľudová hudba Haviar spolu s Ľudovou hudbou Háj z Rimavskej Soboty. Potom nasledovalo predstavenie niektorých piesní z CD. Speváci zaspievali piesne ľúbostné, vojenské, v sprievode Ľudovej hudby Ondreja Hlaváča, ale aj accapela, bez hudby.
Viac...
O trojdňovom Gemerskom folklórnom festivale v rázovitej obci Rejdová trochu inak
Napísal(a) MG od
Iba pred nedávnom (od 18. do 20. augusta 2022) sme boli svedkami trojdňového Gemerského folklórneho festivalu v rázovitej obci Rejdová. Odvtedy sa na rôznych mediálnych úrovniach a rôznych príležitostiach spomínala jeho úroveň. Jeden z jeho účastníkov ponúkol aj našej stránke perfektné dôkazy o tom, čo tento festival, ktorému pridali k názvu „trochu inak“, znamená a čo jeho tvorcovia a organizátori oproti prechádzajúcim ročníkom tohto roku pridali. Máte pravdu, že všetko, čo sa do troch dní po organizačnej stránke prejavilo, sa už nebudeme vracať. Nebudú to ani jeho noví účastníci, ani pravidelne sa zúčastňujúce telesá, či jednotlivci, ktorí sa v Rejdovej s niečím novým prezentujú. Všetci sa tohto roku zhostili svojej úlohy a posunuli latku festivalu o niečo vyššie. Nakoniec sme to zvýraznili i v komentári Márie Hlaváčovej, manažérky kultúry Gemerského osvetového strediska, ktorý vyšiel na našej stránke tesne pred festivalom.
Zažite Gemerský folklórny festival Rejdová opäť inak
Napísal(a) M. Hlaváčová
Tri festivalové dni ponúkajú možnosť vidieť, zažiť, ochutnať či dotknúť sa tradičného života na dedine.
Ak máte folklór v krvi a fascinuje vás tradičný život na dedine, Gemerské osvetové stredisko, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja a obec Rejdová vás pozývajú na Gemerský folklórny festival, ktorý sa bude konať 18. až 20. augusta 2022 v Rejdovej. Zažite jeden z najstarších folklórnych sviatkov Košického kraja, ktorého 48. ročník zahŕňa tri dni pestrého programu. „Výnimočnosť festivalu v rázovitej dedine Rejdová tkvie v priblížení atmosféry minulého storočia a poukazuje na tradičný život v dedine, ktorá folklórom doslova žije. Aj preto sme podujatie podporili z dotačného
programu Terra Incognita a patrí medzi TOP podujatia Košického kraja. Len vďaka folkloristom sa uchovávajú tradície našich predkov, čo robí náš región výnimočným,“ uviedol predseda Košického samosprávneho kraja Rastislav Trnka.
Na Klenovskej rontouke diváci videli nielen folkloristov v činnosti, ale aj oceňovanie zaslúžilých
Napísal(a) MG od
Iba pred niekoľkými dňami (24. – 26. 6. 2022) sa uskutočnili Gemersko-malohontské folklórne slávnosti pod názvom Klenovská rontouka, ktoré tohto roku videlo okolo päťtisíc návštevníkov. Tak sa o tom aspoň teraz hovorí od zodpovedných organizátorov v rôznych gemerských médiách. Dramaturgička slávností pani Stanislava Zvarová s potešením v rozhovore prezradila, že na dvoch pódiách počas troch dní sa návštevníkom slávností predstavilo vyše tisícsto účinkujúcich. Všetko z tohto trojdňového programu sa snažil nám obrazom priblížiť aj náš verný fotoreportér pán Peter Poboček z Revúcej. Všetkých sa mu zrejme nepodarilo zvečniť, ale i tak nám jeho zábery verne približujú atmosféru Klenovskej rontouky, ktorá si tohto roku pripísala svoj 43. ročník. Pre Klenovec, obec na dolnom Gemeri, v ktorej momentálne žije 3 026 obyvateľov, je to cenné číslo, a tak už dlhé roky nás presviedča, že Klenovec má nielen výborných organizátorov, ale aj folkloristov každej vekovej kategórie, ku ktorým vedia nájsť rovnako vyspelých z takmer celého Slovenska.
Na Klenovskej rontouke – tradičnom gemersko-malohontskom podujatí sa prvýkrát predstavil Jelšavský dvor na jeho 40. ročníku v roku 2019. Okrem našej tradičnej gastronómie – gemerských guliek, ktoré majú z roka na rok väčší úspech (v tejto oblasti toto jedlo nepoznali), prezentujeme vždy niečo z bohatej jelšavskej minulosti. Predstavili sme naše ,,svetové“ zvonce, gubárskych majstrov s ich výrobkami (gubárstvo spájalo už v minulosti Jelšavu s Klenovcom), naše stredogemerské nárečie, či retro návrat k výrobe gágoríkov. Tohto roku sme čerpali z trochu inej ,,truhlice“ jelšavských remesiel.
Z historických údajov sa dozvedáme, že v roku 1786 boli v Jelšave najpočetnejšie zastúpení obuvníci, druhou najpočetnejšou skupinou remeselníkov boli gubári a treťou – štyridsať hrnčiarov. Dnes už hrnčiarov v Jelšave nenájdeme. V múzeu máme niekoľko exponátov, pripomínajúcich toto remeslo v našom meste.


































Ľudovú školu vychodil v Tisovci, gymnázium v Revúcej. Právo študoval v Budapešti. Potom hospodáril na svojom majetku v Tisovci a vykonával tu advokátsku prax. Ako advokát obraňoval slovenských národovcov. V roku 1918 patril k signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa. V rokoch 1919 – 1922 bol gemersko-malohontským županom, v rokoch 1922 – 1925 senátorom Národného zhromaždenia. V Tisovci založil hasičský spolok, slovenský spevokol, organizoval večierky, koncerty, divadelné predstavenia a opery, viedol čitateľský spolok, šachový klub. Bol režisérom a dramaturgom ochotníckeho divadla. Zbieral a harmonizoval slovenské ľudové piesne, prispieval svojimi článkami do rôznych periodík. V roku 1881 vydal prvý slovenský Hasičský cvičebník. Aktivity vyvíjal aj ako činovník evanjelickej cirkvi. - MM-
V rokoch 1863 – 1870 študoval na gymnáziu v Revúcej, kde sa zapájal do literárneho a národného života, tu začal aj svoju literárnu činnosť a bol prispievateľom do rukopisného časopisu Svit. V rokoch 1870 – 1874 študoval teológiu na univerzite vo Viedni, Erlangene a Lipsku. Pôsobil na rôznych miestach, bol evanjelickým kaplánom, učiteľom, vojenským kňazom, v r. 1890 sa usadil v Krakove. Publikoval básne v časopisoch, almanachoch a kalendároch, najsústavnejšie v Slovenských pohľadoch, neskôr v Dennici. V roku 1880 mu vyšla zbierka Piesne Ondreja Bellu, v r. 1923 v Martine zbierka Výber z básní. Opieral sa o rytmus, melódiu a výrazové bohatstvo ľudových piesní, o čom svedčia jeho ponášky, ľúbostné verše, popevky, dumy, krakovianky a básne s prírodnými a vlasteneckými motívmi. Prekladal literatúru z viacerých jazykov.. - MM-
Študoval na lesníckom učilišti, potom na polytechnike vo Viedni. Následne bol lesný taxátor na Ukrajine, správca lesného majetku Greinberg v Rakúsku. V rokoch 1828 – 1874 bol riaditeľ koburgovských lesných majetkov v Jelšave, spravoval 69 tisíc ha lesa. Zaoberal sa najmä hospodárskou úpravou lesov, zriadil viaceré lesné úrady, usmerňoval ťažobné postupy, zakladal lesné škôlky, zlepšil techniku ťažby a zvozu dreva a pod. V r. 1852 – 1857 podpredseda Uhorského lesníckeho spolku. Autor rastových (výnosových) tabuliek pre oblasť Karpát a tzv. Greinerovho výškomeru na meranie stromov. Odmeral výšky viacerých tatranských štítov a niektorých vrchov na Horehroní (v r. 1837 ako prvý označil Gerlachovský štít za najvyšší vrch Vysokých Tatier). Hlavné dielo: Príspevky k poznaniu a zlepšeniu lesníctva v Uhorsku a lesníctva vo všeobecnosti (1839). V budove Lesov OV SR OZ Revúca bola v r. 2006 otvorená Pamätná miestnosť Ľ. Greinera. - MM-
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. V r. 1962 mu bola udelená in memoriam zlatá medaila J. A. Komenského. V jeho rodnom dome sa nachádza pamätná izba a tabuľa s bustou od sochára J. Kostku (1971). V r. 1981 bola odhalená plaketa na budove Matematického pavilónu UK v Bratislave. Je po ňom pomenované gymnázium v Bratislave a Základná škola v Rožňave. - MM-
V rokoch 1835 – 1837 študoval na evanjelickom gymnáziu v Gemeri, potom na lýceách v Kežmarku, Levoči, Bratislave. V marci roku 1848 aktívne veršami i so zbraňou v ruke spolu s príbelským učiteľom Jánom Rotaridesom burcoval poddaný ľud do povstania proti feudálom a bol väznený v Šahách. Pracoval na rôznych miestach v štátnych službách, naposledy v Zlatých Moravciach ako prísediaci na súde. Patrí medzi najvýznamnejších básnikov slovenského romantizmu, je považovaný za najrevolučnejšieho básnika svojej generácie. Básne uverejňoval časopisecky vo viacerých časopisoch. Z jeho bohatej tvorby spomeňme Duma bratislavská, Zakliata panna vo Váhu a divný Janko, Jarná pieseň, K Slovenom, Tri vŕšky. Venoval sa aj prekladom poézie. - MM-
Rané roky života trávil v hájovniach v Stožkách na Muránskej planine, maturoval na gymnáziu v Brezne, študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Od roku 1961 pracoval 10 rokov ako pedagóg na Katedre výtvarnej výchovy Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici, od roku 1971 ako slobodný umelec v Banskej Štiavnici, neskôr opäť pôsobil na Fakulte výtvarných umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Člen Umeleckej besedy slovenskej. Zameriaval sa na maliarsku, grafickú (drevorezy, lepty) a ilustrátorskú tvorbu, zúčastňoval sa výstav doma i v zahraničí. Za viac ako päťdesiat rokov maliarskej aktivity vytvoril úžasné množstvo diel. Okrem grafík a ilustrácií je to viac ako desaťtisíc malieb. Celú jeho tvorbu umelecká kritika vysoko hodnotí, najmä súbor malieb Šamanské piesne a tance, medzi najznámejšie jeho práce sa radí aj Škola bláznovstiev. Jeho obrazy sa nachádzajú na všetkých kontinentoch. - MM-
Študoval na obchodnej akadémii v Rožňave. Pôsobil ako učiteľ v Rožňave a ako riaditeľ školy v Bôrke. Skúmateľ Slovenského krasu, spoluobjaviteľ viacerých jaskýň a priepastí v Bôrčanskej, Silickej a Plešivskej planine. Systematická práca viedla 21.11.1951 k objavu Gombaseckej jaskyne, ktorej sa stal správcom. Bol zakladajúcim členom Rožňavskej skupiny jaskyniarov v roku 1948 (dnes Speleo Rožňava) a bol jej hybnou silou v prieskume, kde pracoval aj ako streľmajster. Má neobyčajnú zásluhu na objave Krásnohorskej jaskyne a do konca svojho života sa zúčastňovsl na prieskume vyvieračky Hučiaca v Kunovej Teplici. Autor odborných článkov v slovenskej tlači, najmä v časopise Krásy Slovenska. Brčková sieň v Gombaseckej jaskyni nesie jeho meno. V roku 1973 mu bolo in memoriam udelené najvyššie ocenenie speleologického kongresu 1973 za objav Gombaseckej jaskyne. - MM-
Študoval na VŠT v Bratislave. Do Tisovca prišiel v roku 1951, kde bol pedagógom a v r. 1954 – 1970 riaditeľom tamojšej hutníckej priemyslovky, potom pracoval v ZŤS v Tisovci. V r. 1951 bol zakladateľ Oblastnej jaskyniarskej skupiny č. 6 v Tisovci, ktorú viedol 41 rokov. Táto skupina objavila najväčšie jaskyne na Muránskej planine a v Tisovskom krase. Súbežne s prieskumom krasu a jaskýň prebiehala aj dokumentačná činnosť, pod jeho vedením sa vyhotovovali Katastre krasových javov, neskôr Identifikačné karty jaskýň, fotodokumentácia a mapová dokumentácia. V rámci propagácie a ochrany krasu uskutočňoval prednášky a exkurzie pre miestne školy, záujmové krúžky a verejnosť. Významná je tiež jeho publikačná činnosť v odborných časopisoch a periodikách, ako aj v iných médiách (rozhlas, televízia). Bol aj autorom kníh s tematikou ochrany prírody a jaskyniarstva – Rimavskou a Muránskou dolinou – Gemerské a Veporské rudohorie (1956) a Za svetlom karbidky (1969). - MM-
Venovala sa osvetovej práci, zdôrazňovala potrebu vzdelávania slovenských žien, propagovala slovenskú tlač a spisbu, bojovala proti alkoholizmu, podporovala slovenské vzdelávacie ústavy. Vydala sa za Tisovčana advokáta Juraja Daxnera (1811 – 1880), ktorý spravoval daxnerovský majetok v Tisovci a spoločne sa venovali hospodáreniu na rodinnom statku v Tisovci. Mali dvoch synov Samuela (1856), budúceho významného advokáta a politika, a Jána (1860). Patrónka gymnázia v Revúcej, poočas celých 12 rokov jeho existencie pravidelne z ich kúrie odchádzali vozy naplnené potravinami pre alumneum. V časopisoch Dennica, Slovenský domový kalendár, Slovenské listy, Obzor, Priateľ dietok publikovala mravoučné poviedky a osvetové články. Jej články, týkajúce sa vedenia domácnosti a chodu kuchyne pravidelne zaraďovala Terézia Vansová do Dennice. V literárnej tvorbe ju ovplyvnila najmä Božena Němcová, s ktorou udržiavala písomné i osobné styky. - MM-