Múzeá (709)
Zreštaurované vzácne tlače z knižnice Gemersko-malohontského múzea – Predmet mesiaca marec 2024
Napísal(a) I. Krnáčová
Rimavská Sobota, 29. 02. 2024 – Predmetom mesiaca marec je päť len nedávno zreštaurovaných vzácnych tlačí z knižnice múzea. Reštaurovanie tlačí podporil Fond na podporu umenia. Knihy sú vystavené v priestoroch Gemersko-malohontského múzea od 1. do 31. marca 2024.
Knižnica Gemersko-malohontského múzea prezentuje v marci ďalších päť nedávno zreštaurovaných vzácnych tlačí. Z nich pozoruhodné je historické knižné dielo autora pochádzajúceho z nášho regiónu: V mene Pána! Súhrnná zbierka kázní na všetky nedeľné a sviatočné dni v roku... Daniela Sartoriusa...: We Gménu Páně! Summownj Postylka, na wssecky Dny Nedělnj y Swátečnj w Roce, dwogjm Kázanjm, Ewangelickým y Episstolickým... od Danyele Sartoryus, někdy při Cýrkwi Ewangelické Bansko:Bistrycké Nácý Slowanské Slowa B. Kazatele. Nowé Wydánj. W Presspurku a Kossicech V Jana Michaľa Landerera. 1779.
Daniel S a r t o r i u s (1704 – 1767), rodák zo Štítnika, evanjelický kňaz a autor nábožensko-popularizačných spisov, je významnou osobnosťou Gemera-Malohontu.
Konferencia Národy a národnosti na dnešnom území Košického samosprávneho kraja v premenách času
Napísal(a) E. Hermélyi Gecelovská
Jednodňovú odbornú konferenciu pod názvom Národy a národnosti na dnešnom území Košického samosprávneho kraja v premenách času pripravilo začiatkom marca 2024 Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja. Jej ústrednou témou sú dejiny jednotlivých národov, resp. národnostných menšín, ktoré v minulosti obývali či stále obývajú to územie východného Slovenska, ktoré dnes stotožňujeme s územím Košického samosprávneho kraja.
„Aktívnu účasť na konferencii prisľúbili nielen naši kolegovia z iných múzeí Košického samosprávneho kraja, ale aj ďalší odborníci, či už z prostredia knižníc, pamiatkového úradu alebo národnostných spolkov. Samotné rokovanie konferencie bude otvorené verejnosti, takže každý priaznivec histórie si bude môcť vypočuť práve tie referáty, ktoré ho zaujímajú najviac,“ uviedol kurátor Baníckeho múzea v Rožňave Mgr. Martin Hajduk, PhD.
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, už tradične počas fašiangového obdobia prichádza s podujatím pre detského návštevníka. Pre deti materských a základných škôl 1. stupňa si múzejníci pripravili aktivity, ktoré rozvíjajú ich poznatky, tvorivosť a fantáziu. Múzejníci deťom vysvetlia zmysel a pôvod tohto tradičného sviatku, ako ho naši predkovia oslavovali a aké zvyky počas neho dodržiavali. Dokonca túto aktivitu prepojili s novou výstavou pozostávajúcou z fotografií hudobníkov a pastierov z Gemera a jeho okolia. „Tohtoročné fašiangy sme sa rozhodli osláviť v tradičnom duchu. Pre našich najmenších záujemcov sme pripravili interaktívne hry priamo na výstave s názvom Valašský rok/Pásztoresztendő. Kedysi pastieri na fašiangoch vystrájali. Chodili v rôznych maskách medzi ľudí a rozveseľovali ich. Bola to súčasť ich valašského roka a zvykov. Veríme, že našou aktivitou zaujmeme dnešnú mladú generáciu a nielen ich zabavíme, ale aj niečo nové naučíme,“ povedala múzejná pedagogička Gabriella Badin. V závere aktivity si deti vlastnoručne vyrobia fašiangové masky.
Valašský rok očami fotografa v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave
Napísal(a) K. Strojná
Fotograf a dokumentarista József Farkas v spolupráci s Baníckym múzeom v Rožňave, kultúrnym zariadením Košického samosprávneho kraja, Vás pozývajú na autorskú výstavu fotografií s názvom Valašský rok / Pásztoresztendő, ktorej vernisáž sa uskutoční 8. februára 2024 o 16. hod. v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave.
József Farkas je rodák z Lučenca. Rodinne a citovo je úzko napojený na región Gemera a Novohradu, kde vo svojej profesijnej kariére trávil množstvo času s dokumentovaním miestnych pastierov a hudobníkov. Dlhé roky pôsobil v Bratislave, od roku 2012 je koordinátorom Celokarpatskej talentovej súťaže ľudovej hudby a ľudového tanca Fölszállott a páva / Vyletel páv a od roku 2017 je aj vedúcim Siete Domu tradícií pre oblasti Slovenska v Budapešti. Svoj život zasvätil službe ľudovému umeniu.
Vyznamenanie Československý vojnový kríž 1939 - Predmet mesiaca február 2024
Napísal(a) J. Aláč
V roku 2024 si Slovensko pripomenie 80. výročie Slovenského národného povstania. Aj Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote svojimi aktivitami prispeje k pripomenutiu si tohto významného výročia. Bude to napríklad aj prostredníctvom výberu zbierkových predmetov súvisiacich s protifašistickým odbojom a SNP, ktoré budú verejnosti predstavené prostredníctvom predmetu mesiaca. Predmetom mesiaca február bude Československý vojnový kríž 1939. V mesiaci august to bude československý ľahký guľomet ZB 30J, s ktorým je spojených niekoľko zaujímavých súvislostí.
V zbierkach Gemersko-malohontského múzea sa nachádza mnoho ocenení a vyznamenaní z rôznych období. Jedným z nich je aj Československý vojnový kríž 1939.
Československý vojnový kríž 1939 bol zriadený rozhodnutím exilovej vlády Československej republiky 20. decembra 1940.
Jubilejná výstava Jany Kušnierovej je prvou výstavou v Galérií Baníckeho múzea v Rožňave po jej rekonštrukcii
Napísal(a) K. Strojná
Známa regionálna výtvarníčka Jana Kušnierová a Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, vás pozývajú na otvorenie jubilejnej autorskej výstavy s názvom Dozrievanie, ktorá sa uskutoční v Galérii múzea od 30. januára 2024. Jana Kušnierová sa výtvarnému umeniu venuje nepretržite od skorého detstva a rovnako aj jej štúdium bolo s týmto odvetvím úzko prepojené. Ako pedagogička svoj život zasvätila výtvarnému umeniu a robí tak dodnes. Teraz k nám prichádza s jubilejnou desiatou výstavou – prvou po rekonštrukcii Galérie. „Povedala, že je to pravdepodobne jej posledná výstava, ale ja tomu neverím. Umelec, ktorý žije svojou tvorbou, nikdy neprestane tvoriť. Popularita jej obrazov je taká vysoká, že si viem predstaviť, že ak by odmietla ďalšiu ucelenú výstavu, ľudia by sa prišli pozrieť i na jej jeden obraz, ktorý je vo fáze dozrievania,“
Stredoveké a včasnonovoveké hrnčiarstvo v Gemeri-Malohonte a v Novohrade
Napísal(a) A. Botoš
Gemersko-malohontské múzeum pripravilo pre svojich návštevníkov výstavu s názvom Stredoveké a včasnonovoveké hrnčiarstvo v Gemeri-Malohonte a v Novohrade. Hrnčiarstvo v dejinách ľudstva patrí medzi najstaršie remeslá. Z mäkkej hliny dokázal neolitický človek vyrobiť pomocou svojich rúk a ohňa pomerne odolné a všestranne použiteľné keramické nádoby, ktoré sprevádzajú človeka až do súčasnosti (v Karpatskej kotline už viac ako 8 000 rokov).
Na území Slovenska v stredoveku existovalo niekoľko okruhov keramiky, deliacich sa podľa farby črepu keramiky a zodpovedajúcich aj určitým územným okruhom. V župách Gemer-Malohont a Novohrad bola rozšírená tzv. biela keramika. Hrnčiarstvo na tomto území nadobudlo špecifický charakter vďaka surovinovým zdrojom – hlinám s obsahom kaolínu, ktoré patria medzi najväčšie ložiská kvalitnej ohňovzdornej hliny v celej Karpatskej kotline.
Galéria Baníckeho múzea v Rožňave otvára svoje brány novým projektom
Napísal(a) K. Strojná
Koncom januára Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, slávnostne predstaví výsledky realizácie projektu Otvorená galéria. Projekt bol realizovaný v rámci Integrovaného regionálneho operačného programu vďaka nenávratnému finančnému príspevku vo výške viac ako 130 000 Eur. Spolufinancovanie realizácie projektu zabezpečil Košický samosprávny kraj.
Cieľov projektu bolo hneď niekoľko. Hlavnou snahou múzejníkov bolo zvýšiť udržateľnosť a odolnosť objektu galérie ako kultúrnej inštitúcie. Ich zámerom bolo zabezpečiť vysoký štandard prezentácie kultúrneho dedičstva najmä prostredníctvom revitalizácie priestorov galérie na prízemí a vytvorením stálej expozície výtvarného umenia regionálnych autorov. Nie menší dôraz sa kládol na zvýšenie komfortu a hygienickej bezpečnosti ako návštevníkov galérie tak i jej zamestnancov.
Predmetom mesiaca január v Gemersko-malohontskom múzeu je prenosný, tzv. malý cimbal, ktorý zhotovil Arpád Deme z Uhorského pre cimbalistu Gejzu Cibuľu z Klenovca. Malý cimbal našiel v minulosti uplatnenie najmä v ľudovom prostredí a už v 18. storočí sa stal súčasťou sláčikových hudieb. Bol to prenosný nástroj bez nôh, ktorý nosili cimbalisti zavesený na pleci, pri hre ho položili na stôl, na sud alebo opreli o svoje nohy a hrali na ňom v miernom predklone, pričom používali paličky obalené handričkou, plsťou, vatou, filcom alebo iným mäkkým materiálom. Okrem prezentovaného malého cimbalu možno v rámci zbierkového fondu Gemersko-malohontského múzea tento hudobný nástroj vidieť v stálej expozícii na olejomaľbe s názvom Táborenie husárov z konca 18. storočia, či na grafike z roku 1856 od Mikuláša Barabáša zobrazujúcej príchod nevesty s hudobným sprievodom rómskej kapely.
Vianočné podujatie v štýle Tiffany v Gemersko-malohontskom múzeu
Napísal(a) J. Ulický
Rimavská Sobota, 12. 12. 2023 Gemersko-malohontské múzeum pripravuje pre verejnosť vianočné podujatie Vianoce v štýle Tiffany zamerané na aktuálne prebiehajúcu výstavu Dress Kód: Art Nouveau. Podujatie sa uskutoční - 19. decembra 2023 o 16.00.
Čaká vás komentovaná prehliadka výstavy Dress Kód: Art Nouveau s lektormi v dobových kostýmoch, vytváranie vianočných dekorácií inšpirovaných umením Art Nouveau mozaikami v sprievode vianočných melódií. Počas podujatia sa bude ako darček podávať horúci punč a pečené gaštany. Počas podujatia bude prebiehať aj zbierka hračiek pre deti v núdzi. Ak máte doma staršie vianočné ozdoby, najlepšie staršie ako rok 1950, môžete ich doniesť a darovať k nám do múzea.
Viac...
Drevené stropové kazety z gotického kostola v Kraskove * Predmet mesiaca december 2023
Napísal(a) Ľ. Pulišová
Rok 2023 bol v regióne Gemer-Malohont v Banskobystrickom a Košickom samosprávnom kraj venovaný nástennej maľbe – stredovekým freskám, ktoré sú charakteristické pre gotické kostoly regiónu. Tie sa v roku 2022 stali držiteľom značky Európske dedičstvo /European Heritage Label/, ktorá je udeľovaná od roku 2013, no slovenským pamiatkam bola udelená prvýkrát. Viaceré aktivity venované Roku nástennej maľby realizovalo tiež Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote, pričom poslednou je Predmet mesiaca december - Drevené stropové kazety z gotického kostola v Kraskove. Tieto stropné kazety si budete môcť pozrieť v priestoroch stálej expozície múzea od 1. decembra do 31. decembra 2023.
Na území Slovenska sa zachovalo okolo 40 drevených maľovaných stropov, pričom približne polovica sa nachádza v priestore Gemera-Malohontu. Vo väčšine prípadov nahradili staršie gotické zastropenia, no mená ich tvorcov sa zachovali len v niektorých prípadoch, napríklad v Rimavskej Bani, Malých Teriakovciach...
Vianoce s gotikou v Baníckom múzeu v Rožňave
Napísal(a) Mgr. G.Badin
V predvianočnom čase Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, opäť prichádza s už tradičnými vianočnými aktivitami. Tento rok múzejníci spojili obľúbené tvorivé dielne s ústrednou témou Roku nástennej maľby 2023.
Žiakov 1. stupňa základných škôl čakajú zaujímavé tvorivé aktivity. Najprv sa s múzejníkmi porozprávajú o dôležitosti zachovaných vzácnych gotických kostolov na Gemeri, ako aj o význame ich ochrany. Ukážu viaceré príklady, kde možno na gotických freskách nájsť aj symbol Vianoc – narodenie Ježiša Krista a aj to, akým spôsobom je vyobrazený. Následne sa žiaci vrhnú na tvorivú časť aktivity a vyrobia si vlastnú vianočnú dekoráciu.
Dňa 23. novembra 2023 sa v priestoroch Gemersko-malohontského múzea uskutoční vernisáž výstavy s názvom "Dress kód: Art Nouveau – Dresszkód: Szecesszió", ktorá vznikla v spolupráci s Umeleckopriemyselným múzeom v Budapešti. V rámci otvorenia výstavy sa uskutoční aj komentovaná prehliadka spojená s prezentáciou katalógu k výstave od kurátorky z Umeleckopriemyselného múzea, Noémi Csepregi.
Výstava ponúka pohľad do šatníka a životného štýlu ženy na prelome 19. a 20. storočia, a to prostredníctvom predmetov vybraných zo zbierky textilu a odevov Umeleckopriemyselného múzea. Vďaka vystaveným odevom a doplnkom z tohto obdobia výstava predstavuje nový ženský ideál secesného obdobia, ktorý už zahŕňa nielen vonkajší vzhľad, ale aj vzdelanosť ženy.
Výstava sa skladá z troch hlavných celkov: každodenné, solídnejšie, denné nosenie, elegantné, slávnostné šaty a nový spôsob života – so zameraním na šport, vzdelávanie alebo prácu – a tomu prispôsobené nové oblečenie.
Výstupmi projektu Príroda je život spojili sily Banícke múzeum v Rožňave a Gemerská knižnica Pavla Dobšinského
Napísal(a) JUDr. A. Terezková
Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave spoločne s Baníckym múzeom v Rožňave, kultúrne zariadenia Košického samosprávneho kraja, koncom októbra 2023 predstavili finálne výstupy projektu Príroda je život. Projekt sa realizoval v rámci internej výzvy Košického samosprávneho kraja Tradície inšpirujú inovácie, ktorej hlavnou prioritou pre rok 2023 bola podpora aktivít znižujúcich dopady globálnych ekologických a environmentálnych výziev. Spoločný cieľ, ktorý si stanovili partneri projektu, je za pomoci jednoduchých názorných pomôcok poskytovať informácie a tým rozširovať vedomostné obzory, hlavne detí a mládeže, ale aj širokej verejnosti bez ohľadu na vek. „Človek s vyšším environmentálnym vedomím sa chová k životnému prostrediu a k prírode oveľa šetrnejšie, oveľa viac si uvedomuje súvislosť medzi svojim správaním a stavom životného prostredia. Preto je to niečo k čomu je ho potrebné viesť, ideálne už od útleho detstva,“ uviedla kurátorka Baníckeho múzea v Rožňave PhDr. Jaroslava Neubauerová, PhD. Celkové výdavky projektu tvoria sumu vo výške 47-tisíc eur.

































Ľudovú školu vychodil v Tisovci, gymnázium v Revúcej. Právo študoval v Budapešti. Potom hospodáril na svojom majetku v Tisovci a vykonával tu advokátsku prax. Ako advokát obraňoval slovenských národovcov. V roku 1918 patril k signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa. V rokoch 1919 – 1922 bol gemersko-malohontským županom, v rokoch 1922 – 1925 senátorom Národného zhromaždenia. V Tisovci založil hasičský spolok, slovenský spevokol, organizoval večierky, koncerty, divadelné predstavenia a opery, viedol čitateľský spolok, šachový klub. Bol režisérom a dramaturgom ochotníckeho divadla. Zbieral a harmonizoval slovenské ľudové piesne, prispieval svojimi článkami do rôznych periodík. V roku 1881 vydal prvý slovenský Hasičský cvičebník. Aktivity vyvíjal aj ako činovník evanjelickej cirkvi. - MM-
V rokoch 1863 – 1870 študoval na gymnáziu v Revúcej, kde sa zapájal do literárneho a národného života, tu začal aj svoju literárnu činnosť a bol prispievateľom do rukopisného časopisu Svit. V rokoch 1870 – 1874 študoval teológiu na univerzite vo Viedni, Erlangene a Lipsku. Pôsobil na rôznych miestach, bol evanjelickým kaplánom, učiteľom, vojenským kňazom, v r. 1890 sa usadil v Krakove. Publikoval básne v časopisoch, almanachoch a kalendároch, najsústavnejšie v Slovenských pohľadoch, neskôr v Dennici. V roku 1880 mu vyšla zbierka Piesne Ondreja Bellu, v r. 1923 v Martine zbierka Výber z básní. Opieral sa o rytmus, melódiu a výrazové bohatstvo ľudových piesní, o čom svedčia jeho ponášky, ľúbostné verše, popevky, dumy, krakovianky a básne s prírodnými a vlasteneckými motívmi. Prekladal literatúru z viacerých jazykov.. - MM-
Študoval na lesníckom učilišti, potom na polytechnike vo Viedni. Následne bol lesný taxátor na Ukrajine, správca lesného majetku Greinberg v Rakúsku. V rokoch 1828 – 1874 bol riaditeľ koburgovských lesných majetkov v Jelšave, spravoval 69 tisíc ha lesa. Zaoberal sa najmä hospodárskou úpravou lesov, zriadil viaceré lesné úrady, usmerňoval ťažobné postupy, zakladal lesné škôlky, zlepšil techniku ťažby a zvozu dreva a pod. V r. 1852 – 1857 podpredseda Uhorského lesníckeho spolku. Autor rastových (výnosových) tabuliek pre oblasť Karpát a tzv. Greinerovho výškomeru na meranie stromov. Odmeral výšky viacerých tatranských štítov a niektorých vrchov na Horehroní (v r. 1837 ako prvý označil Gerlachovský štít za najvyšší vrch Vysokých Tatier). Hlavné dielo: Príspevky k poznaniu a zlepšeniu lesníctva v Uhorsku a lesníctva vo všeobecnosti (1839). V budove Lesov OV SR OZ Revúca bola v r. 2006 otvorená Pamätná miestnosť Ľ. Greinera. - MM-
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. V r. 1962 mu bola udelená in memoriam zlatá medaila J. A. Komenského. V jeho rodnom dome sa nachádza pamätná izba a tabuľa s bustou od sochára J. Kostku (1971). V r. 1981 bola odhalená plaketa na budove Matematického pavilónu UK v Bratislave. Je po ňom pomenované gymnázium v Bratislave a Základná škola v Rožňave. - MM-
V rokoch 1835 – 1837 študoval na evanjelickom gymnáziu v Gemeri, potom na lýceách v Kežmarku, Levoči, Bratislave. V marci roku 1848 aktívne veršami i so zbraňou v ruke spolu s príbelským učiteľom Jánom Rotaridesom burcoval poddaný ľud do povstania proti feudálom a bol väznený v Šahách. Pracoval na rôznych miestach v štátnych službách, naposledy v Zlatých Moravciach ako prísediaci na súde. Patrí medzi najvýznamnejších básnikov slovenského romantizmu, je považovaný za najrevolučnejšieho básnika svojej generácie. Básne uverejňoval časopisecky vo viacerých časopisoch. Z jeho bohatej tvorby spomeňme Duma bratislavská, Zakliata panna vo Váhu a divný Janko, Jarná pieseň, K Slovenom, Tri vŕšky. Venoval sa aj prekladom poézie. - MM-
Rané roky života trávil v hájovniach v Stožkách na Muránskej planine, maturoval na gymnáziu v Brezne, študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Od roku 1961 pracoval 10 rokov ako pedagóg na Katedre výtvarnej výchovy Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici, od roku 1971 ako slobodný umelec v Banskej Štiavnici, neskôr opäť pôsobil na Fakulte výtvarných umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Člen Umeleckej besedy slovenskej. Zameriaval sa na maliarsku, grafickú (drevorezy, lepty) a ilustrátorskú tvorbu, zúčastňoval sa výstav doma i v zahraničí. Za viac ako päťdesiat rokov maliarskej aktivity vytvoril úžasné množstvo diel. Okrem grafík a ilustrácií je to viac ako desaťtisíc malieb. Celú jeho tvorbu umelecká kritika vysoko hodnotí, najmä súbor malieb Šamanské piesne a tance, medzi najznámejšie jeho práce sa radí aj Škola bláznovstiev. Jeho obrazy sa nachádzajú na všetkých kontinentoch. - MM-
Študoval na obchodnej akadémii v Rožňave. Pôsobil ako učiteľ v Rožňave a ako riaditeľ školy v Bôrke. Skúmateľ Slovenského krasu, spoluobjaviteľ viacerých jaskýň a priepastí v Bôrčanskej, Silickej a Plešivskej planine. Systematická práca viedla 21.11.1951 k objavu Gombaseckej jaskyne, ktorej sa stal správcom. Bol zakladajúcim členom Rožňavskej skupiny jaskyniarov v roku 1948 (dnes Speleo Rožňava) a bol jej hybnou silou v prieskume, kde pracoval aj ako streľmajster. Má neobyčajnú zásluhu na objave Krásnohorskej jaskyne a do konca svojho života sa zúčastňovsl na prieskume vyvieračky Hučiaca v Kunovej Teplici. Autor odborných článkov v slovenskej tlači, najmä v časopise Krásy Slovenska. Brčková sieň v Gombaseckej jaskyni nesie jeho meno. V roku 1973 mu bolo in memoriam udelené najvyššie ocenenie speleologického kongresu 1973 za objav Gombaseckej jaskyne. - MM-
Študoval na VŠT v Bratislave. Do Tisovca prišiel v roku 1951, kde bol pedagógom a v r. 1954 – 1970 riaditeľom tamojšej hutníckej priemyslovky, potom pracoval v ZŤS v Tisovci. V r. 1951 bol zakladateľ Oblastnej jaskyniarskej skupiny č. 6 v Tisovci, ktorú viedol 41 rokov. Táto skupina objavila najväčšie jaskyne na Muránskej planine a v Tisovskom krase. Súbežne s prieskumom krasu a jaskýň prebiehala aj dokumentačná činnosť, pod jeho vedením sa vyhotovovali Katastre krasových javov, neskôr Identifikačné karty jaskýň, fotodokumentácia a mapová dokumentácia. V rámci propagácie a ochrany krasu uskutočňoval prednášky a exkurzie pre miestne školy, záujmové krúžky a verejnosť. Významná je tiež jeho publikačná činnosť v odborných časopisoch a periodikách, ako aj v iných médiách (rozhlas, televízia). Bol aj autorom kníh s tematikou ochrany prírody a jaskyniarstva – Rimavskou a Muránskou dolinou – Gemerské a Veporské rudohorie (1956) a Za svetlom karbidky (1969). - MM-
Venovala sa osvetovej práci, zdôrazňovala potrebu vzdelávania slovenských žien, propagovala slovenskú tlač a spisbu, bojovala proti alkoholizmu, podporovala slovenské vzdelávacie ústavy. Vydala sa za Tisovčana advokáta Juraja Daxnera (1811 – 1880), ktorý spravoval daxnerovský majetok v Tisovci a spoločne sa venovali hospodáreniu na rodinnom statku v Tisovci. Mali dvoch synov Samuela (1856), budúceho významného advokáta a politika, a Jána (1860). Patrónka gymnázia v Revúcej, poočas celých 12 rokov jeho existencie pravidelne z ich kúrie odchádzali vozy naplnené potravinami pre alumneum. V časopisoch Dennica, Slovenský domový kalendár, Slovenské listy, Obzor, Priateľ dietok publikovala mravoučné poviedky a osvetové články. Jej články, týkajúce sa vedenia domácnosti a chodu kuchyne pravidelne zaraďovala Terézia Vansová do Dennice. V literárnej tvorbe ju ovplyvnila najmä Božena Němcová, s ktorou udržiavala písomné i osobné styky. - MM-