Múzeá (726)
V Baníckom múzeu v Rožňave prezentujú zreštaurovanú pohrebnú prikrývku garbiarskeho cechu z 19. storočia
Napísal(a) B. Šumská
V roku 2022 bol podaný projekt na odborné ošetrenie cechových pohrebných prikrývok zo zbierok Baníckeho múzea v Rožňave. Ide o jedny z mála textilných predmetov, ktoré sa zachovali z obdobia pôsobenia cechov v Rožňave. Používali sa na prikrytie rakvy počas pohrebov členov cechu alebo ich rodinných príslušníkov. V roku 2023 sa úspešne podarilo zreštaurovať jednu z prikrývok, ktorá patrila čižmárskemu cechu, s datovaním 1824.
V ošetrovaní zbierkových predmetov pokračujeme a úspešne bol podporený aj projekt reštaurovania druhej prikrývky, ktorá patrila cechu garbiarov. Prikrývka je vyhotovená z čierneho zamatu, podšitá hrubšou ľanovou tkaninou, jej dĺžka je 2,5 m a šírka 1,6 m. Na vrchnej strane je zobrazený kríž vytvorený aplikáciou ozdobných prámikov a hodvábnej látky. Po stranách kríža je výšivka z kovových nití a flitrov, znázorňujúca cechové znaky – kaďa na namáčanie kože a dva prekrížené garbiarske nože.
Banícke múzeum v Rožňave bude aj tento rok otvorené na Noc múzeí a galérií 2024
Napísal(a) E. Hermélyi Gecelovská
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, pozýva na blížiace sa podujatie Noc múzeí a galérií 2024. Návštevníci zažijú to, čo sa im počas bežnej návštevy múzea nepodarí. Múzejníci opäť pripravili bohatý sprievodný program v troch svojich prevádzkach naraz za zvýhodnené vstupné.
V Galérii Baníckeho múzea v Rožňave si zvedavci budú môcť okrem prvej stálej Expozície výtvarného umenia regionálnych autorov pozrieť aj ostatné aktuálne výstavy. Už o 16:30 hod. ich miestna umelkyňa Marta Vajdová v záhrade galérie vtiahne do tajomstiev techník maľby olejom. O 18:00 hod. bude pripravený zaujímavý workshop Sandry Cseresznyésovej o prekračovaní hraníc cez odtláčanie pečiatok. Po zotmení sa múzejníci tešia aj na rodiny s deťmi, kedy sa budú prebúdzať sovy na výstave V moci noci.
V Zážitkovom centre Sentinel so začiatkom o 17:00 hod a 19:00 hod. bývalý baník Ondrej Juhász návštevníkov prevedie baníckou expozíciou a rád im porozpráva, čo skutočne znamenalo byť baníkom.
Život vyrozprávaný v šatách z čias korunovácie Alžbety za uhorskú kráľovnú na výstave Sisi v Rimavskej Sobote
Napísal(a) I. Kerepesi
Výstava Sisi: Život vyrozprávaný v šatách je venovaná róbam a šatám rakúskej cisárovnej a uhorskej kráľovnej Alžbety Bavorskej (24. 12. 1837 – 10. 9. 1898), nazývanej Sisi. Autorkou replík šiat je profesionálna krajčírka Mónika Czédly z Gödöllő (Maďarsko), ktorá navrhuje a šije svadobné šaty inšpirované 19. storočím a garderóbou cisárovnej Alžbety. Rodina Móniky Czédly sa zaoberá krajčírstvom od roku 1886. Jej prastarý otec Ferenc D´Elia práve v tomto roku založil v Budapešti obchod s odevmi pod názvom D´Elia. Medzi jeho klientmi bola aj srbská kráľovná Natália, a pravdepodobne obchod navštívila aj cisárovná Alžbeta.
Pokračovateľkou módneho salónu D´Elia je práve Mónika Czédly. Presné kópie historických šiat, ktoré sú spojené s jej menom, boli vystavené na mnohých miestach v Maďarsku, Nemecku i na Slovensku. V Rimavskej Sobote si ich môžete pozrieť už druhýkrát, a to po úspešnej výstave z roku 2019 s názvom „Vaše veličenstvo Sisi – Šaty a kostýmy cisárovnej Sisi“. Kolekcia sa odvtedy rozšírila o nové kusy oblečení.
Noc múzeí a galérií 2024 aj v Gemersko-malohontskom múzeu
Napísal(a) Sz. Tóth
Máj je mesiacom, keď je už jar v plnom prúde a leto nám klope na dvere. Tento mesiac však patrí nielen láske, ale aj múzeám. V máji sa totižto už tradične, na veľkú radosť múzejníkov a všetkých milovníkov histórie a kultúry, organizuje podujatie Noc múzeí a galérií. V roku 2024 to bude jubilejný XX. ročník tohto podujatia pod patronátom Rady Európy a pri príležitosti Medzinárodného dňa múzeí. Európsku noc múzeí a galérií organizuje a zastrešuje francúzske ministerstvo kultúry v Paríži, ktoré každoročne vyzýva múzeá v celej Európe k organizovaniu neopakovateľnej noci plnej zážitkov. Múzeá majú pri tejto príležitosti možnosť prezentovať kultúrne dedičstvo pestrým, netradičným spôsobom, hodnotným programom zaujať a interaktívne vzdelávať návštevníkov, pre ktorých je tento večer skvelou príležitosťou na kultivovaný oddych v netradičnom čase a atmosfére.
XX. jubilejný ročník podujatia Európska noc múzeí a galérií sa aj v roku 2024 organizuje tretiu májovú sobotu, teda 18. mája. Do tohto celoeurópskeho podujatia sa už tradične zapája aj Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote, ktoré si na tento významný dátum naplánovalo vernisáž atraktívnej výstavy s názvom Sisi: život vyrozprávaný v šatách.
Predmet mesiaca máj 2024 v Gemersko-malohontskom múzeu – fragment hrebeňa
Napísal(a) A. Botoš
Fragment kosteného alebo parohového hrebeňa z lokality Rimavská Sobota-Kurinec-Barát kút (Mníchova studňa)
V júni 2023 Gemersko-malohontské múzeum realizovalo archeologický výskum na vedecké a dokumentačné účely v lokalite Rimavská Sobota-Kurinec-Barát kút (Mníchova studňa). V jednotlivých sondách bolo preukázané polykultúrne osídlenie z mladšej doby železnej – z doby laténskej (cca z 2. – 3. storočia pred Kr.), z doby rímskej ( cca z 3. – 4. storočia.), z včasného stredoveku (cca 8./9. – 11. storočia), ako aj z vrcholného a neskorého stredoveku (z 13. – 15. storočia). Archeologický výskum z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.
Medzi najvýznamnejšie nálezy, ktoré sme objavili počas archeologického výskumu patrí nález fragmentu z kosteného alebo parohového trojvrstvového obojstranného hrebeňa.
Tento typ hrebeňa pozostával z troch na seba „sendvičovo“ naukladaných doštičiek, ktorých stredová časť mala na oboch koncoch zuby rôznej dĺžky a hustoty, vyrezané až ku krycej lište.
Sprievodné podujatia Baníckeho múzea v Rožňave k výstave V moci noci
Napísal(a) E. G. Gecelovská
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, pripravilo bohatý program sprievodných podujatí k výstave V moci noci. Ide o výstavu s prírodovednou témou, ktorá je venovaná desiatim druhom sov žijúcich na Slovensku.
Žiaci materských a základných škôl sa môžu tešiť na komentované prehliadky výstavy, ktoré budú vždy spojené s hravými tvorivými dielňami. Nielenže sa školáci dozvedia množstvo zaujímavých informácií o sovách, ale si aj vlastnoručne vyrobia dekoráciu s ich vyobrazením.
Ďalšou časťou sprievodných podujatí sú prednášky pre žiakov 2. stupňa základných škôl a žiakov stredných škôl. „Už včera 23. apríla sme začali prednáškou o hlasoch sov, ako ich zachytiť pomocou diktafónu. Prednášal MVDr. Alexander Kürthy. Počas mája plánujeme ďalšiu prednášku priamo s autorom výstavy RNDr. Miroslavom Draveckým,“ uviedla múzejná pedagogička Mgr. Gabriella Badin.
Čo nájdete na výstave Stredoveké a včasnonovoveké hrnčiarstvo v Gemeri-Malohonte a v Novohrade
Napísal(a) A. Botoš
Gemersko-malohontské múzeum sprístupnilo 25. januára 2024 pre svojich návštevníkov výstavu s názvom Stredoveké a včasnonovoveké hrnčiarstvo v Gemeri-Malohonte a v Novohrade.
Dňa 24. apríla 2024 o 16:00 hod. budú mať návštevníci príležitosť prehliadnuť si výstavu v sprievode autora výstavy, archeológa PhDr. Alexandra Botoša, ktorý návštevníkom predstaví proces výroby keramiky v stredoveku, nielen slovom, ale aj prostredníctvom repliky stredovekej hrnčiarskej dielne z vlastníctva hrnčiara Antona Drímaja z Beluja.
Autor výstavy zároveň oboznámi návštevníka s osobitým druhom keramiky – s tzv. bielou keramikou, ktorej výroba je typická pre župy Gemer-Malohont a Novohrad. Hrnčiarstvo v týchto župách má veľmi dlhú a silnú tradíciu predovšetkým vďaka špecifickému surovinovému zdroju – ílom s obsahom kaolínu (tzv. íly poltárskej formácie), ktoré patria medzi najväčšie ložiská kvalitnej ohňovzdornej hliny v celej Karpatskej kotline.
Deň Zeme pre školákov a rodiny s deťmi v Baníckom múzeu v Rožňave
Napísal(a) E. Hermélyi Gecelovská
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, pripravilo na Deň Zeme pre školákov a rodiny s deťmi bohatý program. Tohtoročnou ústrednou témou Dňa Zeme v Baníckom múzeu je voda. Prostredníctvom tejto aktivity múzejníci poukážu na jej dôležitosť v živote človeka a v prírode. Vysvetlia školákom, ako to s vodou v prírode vlastne je a čo je vhodná a nevhodná regulácia vodných tokov. Cez pokus sa tiež zamerajú na problematiku znečistenia vôd a dôležitosť ich čistenia a opätovného využívania.
Porozprávajú sa s deťmi i o ďalších spôsoboch šetrenia s vodou. Niektorí školáci si zasa vypočujú prednášku o vode v jaskyniach, prehliadnu si prírodovednú expozíciu múzea a budú mať možnosť vidieť zaujímavé zbierkové predmety, ktoré sú obvykle uložené v múzejnom depozitári. Nakoniec si žiaci zasadia svoj vlastný stromček, ktorý si zoberú so sebou domov.
Starších školákov bude čakať zaujímavá prednáška MVDr. Andrey Balážovej zo Správy NP Slovenský kras o mokradiach napájaných vodami Slovenského krasu.
Cesta okolo sveta za 80 dní * Slávni cestovatelia, exotické zbierky
Napísal(a) É. Kerényi
Výstavu Cesta okolo sveta za 80 dní. Slávni cestovatelia, exotické zbierky s inovatívnym múzejno-pedagogickým programom realizuje Gemersko-malohontské múzeum z verejných zdrojov FPU – Fondu na podporu umenia 2023.
V zbierkach Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote sa vďaka založeniu inštitúcie v roku 1882 nachádza súbor 465 zbierkových predmetov z mimoeurópskych, tzv. exotických oblastí. Cestovatelia, zberatelia a múzejníci generácií z druhej polovice 19. storočia a z prelomu 19. a 20. storočia sa podľa trendov danej doby zameriavali nielen na zbieranie predmetov nájdených a typických pre región, Gemersko-malohontskú župu alebo Uhorsko, ale aj na dokumentáciu zaujímavých predmetov, ktoré sa dostali do župy predovšetkým z dôvodu ich vzácnosti a exotickosti. Táto výstava sa zameriava na prezentáciu 36 rôznych exotických artefaktov zo zbierok Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote, ktoré sa zachovali pre potomkov z obdobia rokov 1850 až 1950.
Galéria Baníckeho múzea v Rožňave opäť prichádza s výstavou Marty Vajdovej
Napísal(a) E. Hermély Gecelovská
Výstavu regionálnej autorky Marty Vajdovej pod názvom Svetlá mojej duše, ktorej vernisáž sa uskutoční 18. apríla o 16-ej hodine v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave na Námestí baníkov 25, Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja.
Marta Vajdová prostredníctvom svojej umeleckej tvorby romantickým spôsobom odhaľuje vlastné vnímanie sveta. Dokonalé realistické výjavy vyobrazujú prírodu a človeka v nej. Výtvarné umenie nikdy neštudovala, napriek tomu, že už v detstve inklinovala ku kresbe a maľbe, v ktorej vynikala. Považuje sa za samouka. Jej záľubu však postupom času začala objavovať aj verejnosť, ktorá si všimla výnimočnosť jej tvorby.
Vajdová uprednostňuje starú maliarsku techniku. Primárne odmieta akryl, pretože ho považuje za príliš moderný. Je trpezlivá, a čaká, kým olejové farby zaschnú. Vo svojej tvorbe tak kladie dôraz na techniku spracovania.
Viac...
Rimavská Sobota, 04.04. 2024 - Rimavskosobotský rodák István Hatvani (1718 - 1786) získal prívlastok „uhorský Faust.“ Jeho mladosť nebola ničím iným, ako nepoddajným bojom za dosiahnutie možnosti vzdelávania sa. Doba, v ktorej žil bola plná neustálych bojov, ako pre protestanta to znamenalo boj proti nadvláde katolicizmu, ako pre vedca boj proti mentalite celej svojej doby. Pôsobenie Istvána Hatvaniho spadá do obdobia panovania Márie Terézie, kedy protestantské kolégiá museli zdolávať mnoho prekážok. Takmer štyri desaťročia pôsobenia rimavskosobotského vedca v Debrecínskom reformovanom kolégiu prispeli k pozdvihnutiu úrovne vyučovania filozofie, matematiky, fyziky, chémie a teológie. Hatvani bol jedným z najpripravenejších polyhistorov svojej doby, ktorý dal o sebe počuť vo viacerých vedných disciplínach. Počas svojej kariéry, okrem dejín filozofie, učil aj ontológiu, theologiu naturalis, kozmológiu, physico generalis a specialis, experimentálnu fyziku, botaniku, lekársku fyziológiu, zemepis, hydrostatiku, mechaniku, astronómiu, etiku a prírodné právo.
Výstava Gemer – Spiš v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave
Napísal(a) E. Hermélyi Gecelovská
V polovici apríla Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, otvára výstavu pod názvom Gemer – Spiš. Ide o výstavu fotografií Szilárda Schermanna, ktorá zobrazuje miesta dvoch susediacich regiónov Slovenska v prvej polovici 20. storočia.
Szilárd Schermann pochádzal zo Spišskej Novej Vsi a stal sa agrobotanikom na Maďarskom kráľovskom ústave pre výskum semien v Budapešti. Popri plnení každodenných úloh dokázal publikovať aj pomerne veľké množstvo vedeckých štúdií, a to nielen o hospodársky významných druhoch rastlín, ale aj o divo rastúcich a tiež o voľne žijúcom vtáctve. Okrem vedy bol zároveň kľúčovou osobnosťou vtedajších maďarských alpinistov. Bol tajomníkom a neskôr podpredsedom Uhorského karpatského spolku a v rokoch 1939 – 1941 aj podpredsedom Maďarského turistického zväzu. Bol jedným z mála, ktorý dôkladne poznal celú Karpatskú kotlinu.
Prvý apríl sa zvyčajne spája so žartmi, ale v kalendári environmentalistu je 1. apríl Svetovým dňom vtáctva. Prvoaprílová ochranárska tradícia sa zrodila ešte v časoch rakúsko-uhorskej monarchie. Založil ju prírodovedec Ottó Hermann.
Ottó Herman (1835 až 1914) zasvätil prvý apríl vtákom po prvýkrát v roku 1900. Vo vtedajšom Rakúsko-Uhorsku to bolo zorganizované ako zaujímavá akcia pre školy. Spolu s vtákmi sa v tento deň oslavovali aj stromy.
Pre ochrancov prírody je 1. apríl dňom vtáctva najmä preto, že práve v apríli k nám zvyčajne priletí najviac sťahovavých vtákov. Ornitológovia odhadujú, že na Slovensko priletí každý rok približne 30 miliónov vtákov, z toho prevažná časť, asi dve tretiny, v apríli. Väčšina vtákov prilieta do našich končín z Afriky, menej z Ázie. (zdroj: internet)
Neoddeliteľnou súčasťou zbierkového fondu Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote sú aj zoologické zbierky. V roku 2023 sa nám zbierkový fond obohatil o dermoplastický preparát bociana bieleho (Ciconia ciconia), jedného z najznámejších druhov vtákov hniezdiacich u nás. V roku 2024 je predmetom mesiaca apríl.
Bociana bieleho spozná asi každý človek na Slovensku. Má palearktický typ rozšírenia, obýva takmer celú Európu. Hniezdi prakticky na celom území Slovenska do nadmorskej výšky cca. 850 m.
Bocian biely hniezdil pôvodne na stromoch, dnes sa však na Slovensku nachádza už len niekoľko málo stromových hniezd. V súčasnosti hniezdi najmä v intravilánoch obcí, mimo nich len vzácne. Ešte pred niekoľkými desaťročiami si hniezda staval hlavne na komínoch budov, prípadne strechách stodôl, no dnes ich stavia väčšinou na stĺpoch elektrických vedení a na hniezdnych podložkách. Hniezdi raz ročne, v znáške má najčastejšie 2 – 5 vajíčok. Živí sa živočíšnou potravou, napríklad hadmi, žabami, malými rybkami, dážďovkami, hmyzom či hrabošmi. Potravu si zbiera na poliach, lúkach a zamokrených plochách v okolí hniezda.
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus. 
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí. 
V Jágri absolvoval štúdium filozofie a v Budapešti vyštudoval teológiu. Pôsobil v Sabinove, Prešove, potom na biskupskom úrade v Košiciach, v roku 1834 bol menovaný za kanonika – katedrálneho archidiakona košickej katedrály. Od roku 1850 biskup v Rožňave. Sústreďoval sa na úpravu cirkevných pomerov na biskupstve, utlmil aj maďarizačné snahy v rožňavskej diecéze, kde Slováci v cirkevnej hierarchii zaujímali rovnocenné postavenie. Mecén cirkevného školstva, rožňavské gymnázium rozšíril na 8-triedne, vybudoval ústav pre výchovu dievčat, podporoval chudobných študentov, založil nadáciu na zaistenie platov učiteľov, pracoval na založení nemocnice. Dal obnoviť a pretvoriť interiér rožňavskej katedrály. Jeho telesné pozostatky sú uložené v krypte rožňavskej katedrály. 
Študoval na reálnom gymnáziu v Revúcej. Po absolvovaní diaľkového odborného štúdia pracoval ako banský technik v Drnave, Rožňave a na Ústrednom riaditeľstve baní v Bratislave, ministerstve hutného priemyslu v Prahe a potom v Banských závodoch na Spiši. V roku 1962 sa vrátil na Gemer, kde sa stal vedúcim výstavby závodu SMZ Lubeník. Od roku 1967 býval v Revúcej. Publikoval stovky článkov a prác o Gemeri v odborných publikáciách, časopisoch Obzor Gemera, neskôr Obzor Gemera a Malohontu, v Zore Gemera, v Baníckom slove, Magnezite, v Revúckych listoch. Je autorom a spoluautorom mnohých publikácií, napr. Magnezit Lubeník, Baníctvo v Železníku, Záhadný zvon Quirin v Revúcej a i. V práci Historické knižnice v Gemeri-Malohonte podal náročnú sumarizáciu 70 historických knižníc od 16. storočia do konca roka 1918. Je držiteľom najvyššieho ocenenia mesta Revúca Zlatý Quirin. 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiacich s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1902 získal jednu z cien Maďarskej akadémie vied za svoju knižnú súťaž. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. 
Študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave, od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. V rokoch 1878 –1879 bol predseda študentského spolku Zora v Bratislave, v rokoch 1883 – 1885 predseda spolku Tatran vo Viedni. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“. 
Študoval na gymnáziu v Košiciach a právo v Košiciach, Kluži a Budapešti. Pracoval ako predseda súdu v Rožňave, potom ako predseda súdu v Levoči a sudca v Košiciach. V roku 1911 na celouhorských pretekoch v Arade utvoril uhorský rekord v behu na 100 metrov. Na Olympijských hrách 1912 v Štokholme reprezentoval Slovensko v rámci Uhorska v behu na 100 m, v skoku do diaľky a v štafete 4x100 m, na ktorom štafeta postúpila do semifinále. Bol vedúcim atletického oddielu KAC v Košiciach, ako tréner pôsobil medzi robotníckymi športovcami. Po skončení kariéry pôsobil ako tréner materského košického klubu KAC, v rokoch 1920 – 1921 mu dokonca šéfoval.