Múzeá (717)
Akvizícia hrnčiarskeho kruhu s príslušenstvom majstra ľudovej umeleckej výroby Ondreja Janka Buriaka zo Šivetíc
Napísal(a) Ľ. Pulišová,
Gemersko-malohontské múzeum získalo dotáciu z Fondu na podporu umenia na nákup pre zbierku etnologického fondu.
Pozoruhodným reprezentantom tradičnej kultúry regiónu Gemer-Malohont je etnologický fond Gemersko-malohontského múzea, v ktorom sa v súčasnosti nachádza 11 435 kusov predmetov. Tie dokumentujú okrem ľudového staviteľstva a bývania, odievania, roľníctva, či pastierstva tiež jednotlivé remeslá typické pre Gemer-Malohont, medzi ktorými vyniká hrnčiarstvo, ako jedno z najvýznamnejších remeselných odvetví regiónu. Vďaka finančnej podpore Fondu na podporu umenia sa múzeu podarilo zrealizovaním projektu s názvom Akvizícia hrnčiarskeho kruhu s príslušenstvom majstra ľudovej umeleckej výroby Ondreja Janka Buriaka zo Šivetíc rozšíriť zbierku hrnčiarskeho náradia a výrobkov.
Vzácna Návštevná kniha Mauzólea v Krásnohorskom Podhradí sa zrodila v Bratislave pred 85 rokmi
Napísal(a) S. Holečková
Návštevná kniha Mauzólea v Krásnohorskom Podhradí patrí z pohľadu regionálnej histórie k najvzácnejším zbierkam Baníckeho múzea v Rožňave.
Nezvyčajná kniha veľkých rozmerov je životným dielom. Všetky svoje skúsenosti do nej vložil bratislavský kníhviazač Ferenc (František) Bakó. Knihu vyhotovil vo svojom voľnom čase v rámci oddychu v dielni Sándora (Alexandra) Brücka v Bratislave. Hodnota knihy je nevyčísliteľná, jej vyhotovenie trvalo rok.
Kniha je veľká 60 x 51 cm, pôvodne bola hrubá 22 cm. Vážila 45 kg a mala 2000 strán. Viazaná je vo väzbe z teľacej kože, so vzormi, s hlbším výrezom, do ktorého je vsadený obraz Mauzólea so signatúrou T. Svoboda - 1938, chránený pevnejšou fóliou. Predná strana knižnej dosky je po obvode zdobená reliéfnym orámovaním a textom MAVSOLEVM KRÁSNAHORKA, zadná strana menom autora knihy BAKÓ F. Papier bol zvlášť vyrobený v továrni na papier v Slavošovciach.
Deň baníkov 2023 v Baníckom múzeu s Rožňavskou Meterciou
Napísal(a) E. Hermélyi Gecelovská
Už tradične začiatkom septembra Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, prináša žiakom základných a stredných škôl celodenné podujatie Deň baníkov. Tento rok bude podujatie súčasťou sprievodného programu Rožňavského jarmoku.
Na starších školákov čaká pútavá prednáška o tabuľovej maľbe Rožňavskej Metercii, ktorá tento rok slávi 510. výročie svojho vyhotovenia. Technická kópia je súčasťou Expozície baníctva a hutníctva Gemera. Okrem prehliadky celej expozície sa žiaci priamo pri nej dozvedia informácie, kedy vznikla, čo všetko z nej môžeme vyčítať a prečo je tak významná pre historikov baníctva. Mladší školáci budú mať možnosť zapojiť sa do besedy s bývalým baníkom, Ondrejom Juhászom, ktorý bude spomínať na svoje banské začiatky. Vo svojom rozprávaní určite objasní, čo zahŕňala banícka práca, aké mal povinnosti a ako to v bani naozaj fungovalo. Po besede bude pre nich pripravený workshop s Meterciou.
Na 19. a 20. september 2023 si Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote pripravilo farebné podujatie v znamení módy a tradícií. Módna návrhárka Melinda Molnár-Madarász sa po minuloročnej výstave „Tradícia v móde“ vracia so svojou novou kolekciou inšpirovanou gemerskou výšivkou. Dňa 19. septembra (v utorok) sa uskutoční vernisáž výstavy „Gemerská tradícia v móde” vo forme módnej prehliadky v spolupráci s Gemersko-malohontským osvetovým strediskom (GMOS) v Rimavskej Sobote, v novej spoločenskej sále inštitúcie. Na ďalší deň, 20. septembra (v stredu), bude usporiadaný tvorivý výtvarný workshop s módnou návrhárkou Melindou Molnár-Madarász, pod názvom „Základy módneho návrhárstva” v priestoroch GMM. Obe podujatia sa uskutočnia v rámci Dní európskeho kultúrneho dedičstva, kde sa odprezentuje nehmotné kultúrne dedičstvo Gemera-Malohontu, živá tradícia výšivkárstva. Výstava vznikla v spolupráci s Gömöri Népfőiskolai Egyesület (Združením gemerskej ľudovej vysokej školy) v Putnoku, s Ministerstvom pôdohospodárstva Maďarska a štipendijného programu nadácie Réka Darida Foundation v New Yorku.
Amatérska súťaž výtvarnej fotografie 2023: Tvoj objektív, tvoj príbeh... Umelecké záblesky
Napísal(a) A. Terezková
S radosťou Vám oznamujeme, že Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, vyhlasuje súťaž amatérskej výtvarnej fotografie pod názvom Tvoj objektív, tvoj príbeh... s podtitulom Umelecké záblesky.
V 90. rokoch 20. storočia Galéria Baníckeho múzea v Rožňave pravidelne vystavovala najlepšie amatérske fotografie z regiónu, a preto sme sa rozhodli pri príležitosti svetového dňa fotografie v mesiaci august obnoviť túto tradíciu. V súčasnosti popularita fotografie neustále rastie a naším záujmom je poskytnúť aj verejnosti priestor pre vlastné sebavyjadrenie prostredníctvom výtvarnej fotografie.
Akvizícia gubárskeho náradia a výrobkov zo Šivetíc
Napísal(a) Ľ. Pulišová
Významnou zložkou kultúry Gemera-Malohontu je aj ľudová kultúra, ktorá sa formovala pod vplyvom hospodárskych, sociálnych a spoločenských podmienok. Jej pozoruhodným reprezentantom je etnologický fond Gemersko-malohontského múzea, v ktorom sa v súčasnosti nachádza 11 435 kusov predmetov. Tie dokumentujú ľudové staviteľstvo a bývanie, ľudový odev, nástroje a náradie súvisiace s roľníctvom, pastierstvom i remeslami typickými pre Gemer-Malohont, medzi ktoré v neposlednom rade patrí i gubárstvo. Vďaka finančnej podpore Fondu na podporu umenia sa múzeu podarilo zbierkový fond doplniť zrealizovaním projektu s názvom Akvizícia gubárskeho náradia a výrobkov zo Šivetíc.
V súvislosti s mapovaním remeselnej výroby charakteristickej pre región Gemer-Malohont bol zbierkový fond etnológie rozšírený o náradie a ukážku výrobkov gubárky Anny Galisovej zo Šivetíc.
Parný valec v Baníckom múzeu bol vyrobený v roku 1883
Napísal(a) A. Terezková
Pri príležitosti 140. výročia výroby parného valca Aveling & Porter prináša Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, širokej verejnosti zaujímavú prednášku, ktorá sa uskutoční 7. septembra 2023 o 16:00 hod. v Zážitkovom centre Sentinel v Rožňave. Parný valec Aveling & Porter v zbierkach múzea je tretím najstarším valcom svojho druhu na svete. Prvenstvo patrí valcu vyrobenému v roku 1878, ktorý sa zachoval v nórskom Osle a druhý najstarší sa dnes nachádza v anglickom Nottinghamshire. Ten rožňavský bol vyrobený presne 12. septembra 1883. Na čo tento pracovný stroj slúžil, kto ho vyrobil a pre koho, na akom princípe sa pohyboval, ako sa vôbec dostal do Rožňavy a ako sa zistilo, že je tretím najstarším na svete, Vám prezradí kurátor múzea, Mgr. Norbert Mogyorósi. Nezabudne ani na druhé vzácne parné vozidlo v zbierkach múzea, nákladný automobil Škoda Sentinel. Súčasťou prednášky bude aj prezentácia najnovšej novinky múzea.
Gemersko-malohontské múzeum predstavuje predmet mesiaca september 2023
Napísal(a) A. Botoš
Znalosť výroby tehál pochádza približne z 9. tisícročia pred n. l. Táto, vtedy ešte nepálená tehla je dokonca staršia ako produkcia keramiky. S prvými pálenými tehlami sa stretávame na sumerských palácových a chrámových stavbách zo 7. tisícročia pred n. l.
Do našich končín znalosť výroby tehál priniesli Rimania, ktorí túto technológiu prebrali od Etruskov a rozšírili ju do všetkých kútov svojej rozsiahlej ríše, siahajúcej až k brehom Dunaja. Vysoká kvalita rímskej keramiky umožňovala vytvárať zložité stavebné konštrukcie. Na strechách budov s miernym sklonom ležala ťažká keramická krytina. Od názvu tejto rímskej strešnej tašky tegula (škridlica) si slovenčina, ale aj maďarčina odvodila termín tehla/tégla.
Výjazdový workshop s Baníckym múzeom od septembra pre žiakov
Napísal(a) A. Terezková
Aj na začiatku nadchádzajúceho školského roka Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, v partnerstve s občianskym združením Gotická cesta prichádzajú opäť s obľúbenými výjazdovými workshopmi. Tentoraz budú prebiehať počas dvoch kalendárnych mesiacov (september a október 2023) a žiaci sa majú na čo tešiť.
Najprv absolvujú študijnú exkurziu do štyroch kostolov štítnického okruhu Gotickej cesty Gemera. Prehliadnu si kostol reformovanej cirkvi v Plešivci a následne aj evanjelické kostoly v Koceľovciach, Štítniku a Ochtinej. „Naším cieľom je upriamiť pozornosť mladej generácie na hodnoty, ktoré nesú príbeh celého regiónu. Budeme radi, keď si žiaci odnesú ideu, že o kultúrne dedičstvo je potrebné sa starať a zveľaďovať ho,“ uviedol Peter Palgut z OZ Gotická cesta. Po exkurzii si žiaci vyrobia pamätné magnetky s výjavmi gotických nástenných malieb navštívených kostolov a takisto si overia nadobudnuté vedomosti prostredníctvom kvízových pracovných listov.
Podpísali revitalizáciu hlavného vstupu do Gemersko-malohontského múzea a zriadenie návštevníckeho centra
Napísal(a) J. Ulický
Operačný program: Integrovaný regionálny operačný program
Spolufinancovaný fondom: Európsky fond regionálneho rozvoja
Konkrétny cieľ: 7.7 Podpora udržateľnosti a odolnosti kultúrnych inštitúcií.
Poskytovateľom finančných prostriedkov je Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky v zastúpení Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky
Dňa 14. augusta 2023 boli podpísané posledné zmluvy ohľadom prác a bol odovzdaný priestor firme, ktorá bude zabezpečovať stavebné práce pri revitalizácií hlavného vchodu do múzea. Stavebné práce by sa mali ukončiť v polovici novembra 2023.
Viac...
Zaujímavý výlet do minulosti uprostred historického jadra Rimavskej Soboty
Napísal(a) Ulický, Kerepesi
Gemersko-malohontské múzeum pripravuje komentovanú prehliadku k POP UP výstave umiestnenej na Hlavnom námestí v Rimavskej Sobote. Uskutoční sa 5. augusta 2023 (sobota) o 15.00 hod. v maďarskom jazyku a o 16.00 hod. v slovenskom jazyku. Prehliadka je vhodná pre všetkých milovníkov histórie a všetky vekové kategórie. Vstupné je 2 eurá.
V septembri 2022 pri príležitosti 140. výročia založenia Gemersko-malohontského múzea bola na nádvorí múzea inštalovaná Pop-Up výstava o histórií jubilujúcej inštitúcie a formovaní a profilácii jednotlivých zbierkových fondov. Vystavených bolo 8 bannerov. Na jednej strane sa nachádza text v slovenskom jazyku, na druhej v maďarskom jazyku.
OPEN CELLAR – komentovaná prehliadka výstavy s autorom Rolandom Neupauerom
Napísal(a) A. Terezková
Roland Neupauer v spolupráci s Baníckym múzeom v Rožňave, kultúrnym zariadením Košického samosprávneho kraja, prichádza s komentovanou prehliadkou svojej autorskej výstavy Cellar (Pivnica). Prostredníctvom rôznorodých materiálov, štruktúr, geometrických tvarov a figúr v maľbách autor poukazuje na podceňovanie racionálnosti človeka v technokratickej dynamickej spoločnosti.
Cez komentovanú prehliadku, ktorú autor pomenúva Open Cellar – Otvorená pivnica, sa návštevník detailnejšie zoznámi s výstavou a jednotlivými umeleckými dielami. Predostrie sa mu autorove jedinečné vnímanie sveta pretavené na plátno. Roland Neupauer poodhalí zdroj svojej inšpirácie a proces, akým jednotlivé vystavené diela vznikali.
Múzeum ako ho nepoznáš v podobe workshopu Odfotografuj si stredovek
Napísal(a) J. Ulický
Pri príležitosti Roku nástennej maľby Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote v mesiaci august 2023 pripravuje doplnenie podujatia Múzeum ako ho nepoznáš v podobe workshopu Odfotografuj si stredovek.
Pod múzeom si verejnosť predstaví predovšetkým objekt múzea, vystavené exponáty na výstavách a v expozíciách. Omnoho viac zbierkových predmetov je pred zrakmi verejnosti skrytých v depozitároch múzea. Verejnosti sú takmer neznáme aj mnohé odborné činnosti realizované v múzeu. Sú nimi napríklad evidencia a tvorba fotodokumentácie zbierkových predmetov.
Múzeum ako ho (ne)poznáš * 3. ročník detských letných aktivít
Napísal(a) J. Ulický
Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote pripravilo 3. ročník detských letných aktivít pod názvom MÚZEUM AKO HO (NE)POZNÁŠ. Realizované boli v termíne od 10. do 14. júla 2023 od 8.00 hod. do 15.00 hod. Pozrime sa, ako táto aktivita prebiehala v spomínaných dňoch.
Programová skladba detských letných aktivít korešpondovala so skladbou zbierkových fondov múzea a tiež s koncepciou stálej expozície. Obsiahnuté boli témy z vedných odborov – prírodné vedy, archeológia, história, história umenia, etnológia, knihovníctvo.
Pri tejto príležitosti bol deťom predstavený aj nový maskot múzea, ktorým je Egypťanka Tasherithnetiak, alebo skrátene „Taši“. Deti dostali na začiatku tričká s budovou múzea na prednej a maskotom Taši na zadnej strane.
































Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-