Múzeá (726)
Škvrny salamandry (Apex Guilt) koncom novembra na výstave v rožňavskom Baníckom múzeu
Napísal(a) E. Hermélyi Gecelovská
Výstavu intermediálneho umelca Antona Čierneho pod názvom (Apex Guilt) – Škvrny salamandry koncom novembra otvára Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja. Tvorba Antona Čierneho sa po dvoch rokoch vracia do Galérie Baníckeho múzea v Rožňave a i tentoraz jeho výstava výrazne pôsobí na pozorovacie zmysly návštevníka a nabáda ho k zamysleniu sa.
Výstavu (Apex Guilt) – Škvrny salamandry tvorí videoinštalácia, ktorá sa v troch dejstvách a scénograficky vycibrenej symbolike podobá na fiktívny príbeh či bájku, ktorá však má základ v neuspokojivej realite slovenského reedukačného systému mládeže. V dvoch súbežne sa dopĺňajúcich videokanáloch sa pritom rozvíja rozprávanie o vine, obetiach, nachádzaní vlastnej slobody, ako aj zodpovednosti za stav, ktorý v slovenskej spoločnosti spôsobil to, že problém reedukačných centier bol dlhodobo prehliadaný a neviditeľný.
Tvorivo a predvianočne v Baníckom múzeu v Rožňave
Napísal(a) E. Hermélyi Gecelovská
V predvianočnom období Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, pripravilo v spolupráci s Danou Lackovou dva originálne tvorivé kurzy. Prvý kurz bude venovaný výrobe voskového obrúsku z bavlny a včelieho vosku a druhý zase zdobeniu medovníkov pomocou šablóny.
Nepôjde len o samotné tvorenie. Súčasťou oboch kurzov bude prednáška Pohovorme si o medovníkoch – Z histórie medovnikárskeho remesla v Rožňave. „Záujemcovia sa dozvedia zaujímavé informácie o remesle zameranom na výrobu sladkého pečiva, o rožňavských medovnikároch a ich živote v cechu a o medovnikárskych formách,“ uviedla kurátorka múzea Sylvia Holečková.
Drevené polychrómované skulptúry biblických postáv Mojžiša a Árona v Gemersko-malohontskom múzeu počas novembra
Napísal(a) U. Kerepesi
Dve drevené polychrómované skulptúry z prvej polovice 18. storočia, ktoré znázorňujú biblické postavy, Mojžiša a Árona, predstavuje v novembri publiku Gemersko-malohontské múzeum v rámci prezentačnej aktivity „Predmet mesiaca“. Návštevníci si ich môžu pozrieť v priestoroch Gemersko-malohontského múzea medzi 1. a 30. novembrom 2024.
Dvojica sôch zobrazujúcich starozákonné postavy Mojžiša a Árona pochádza zo súboru 14 drevených, polychrómovaných skulptúr. Do muzeálnych zbierok ich v roku 1937 daroval Ľudovít Hűvössy. Hűvössy bol evanjelickým farárom a jedným zo zakladateľov Spolku Gemerského župného múzea v Rimavskej Sobote, respektíve aj samotného Gemersko-malohontského múzea, ktorý sa okrem duchovnej činnosti intenzívne zaujímal aj o archeológiu. V rokoch 1882 – 1930 ako evanjelický farár pôsobil vo Vyšnej Pokoradzi. V múzeu bol zástupcom vedúceho Oddelenia starožitností Edmunda Loyscha a zároveň bol poverený vedením prvých archeologických výskumov v župe Gemer-Malohont.
Slovenská stopa v dejinách Gemera na náučnej historicko-etnografickej výstave
Napísal(a) E. Hermélyi Gecelovská
Aj tento rok Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, prichádza s vlastnou výstavou pod názvom Slovenská stopa v dejinách Gemera. Pôjde o náučnú historicko-etnografickú výstavu, ktorá bude pozornosť diváka upriamovať na vybrané aspekty života slovenského obyvateľstva na území Gemera od 19. storočia do konca 2. svetovej vojny. Slávnostné otvorenie výstavy sa uskutoční 7. 11. 2024 (štvrtok) o 16:00 hod. v priestoroch Galérie Baníckeho múzea v Rožňave. Výstava nadväzuje na vedecký seminár Národy a národnosti na dnešnom území Košického samosprávneho kraja v premenách času, ktorý Banícke múzeum v Rožňave zorganizovalo v marci tohto roku.
Výstava dobových svadobných šiat z prostredia bývalého Československa v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave
Napísal(a) E. Hermélyi Gecelovská
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, spolu s J. M. R. Zbierka, o. z. pozývajú na výstavu s názvom Kým sa povie ÁNO. Pôjde o výstavu dobových svadobných šiat zo súkromnej zbierky etnologičky Jany Mládek Rajniakovej, ktorá ešte v takejto podobe prezentovaná nebola.
Návštevníci prostredníctvom tejto výstavy budú mať možnosť na jednom mieste vidieť vývin svadobnej módy v prostredí bývalého Československa od šesťdesiatych rokov po roky deväťdesiate. Veľká časť šiat prezentovaných na výstave patrila slovenským nevestám, niektoré im boli zaslané zo Spojených štátov amerických alebo z Kanady. Okrem približne tridsiatky šiat na výstave budú taktiež prezentované zachované doplnky k šatám ako závoje, rukavičky, korunky či kabelky. Výstavu rovnako obohatia aj osobné príbehy majiteliek jednotlivých svadobných šiat – neviest. „Výstava bude prezentovaná komplexne najmä vďaka odborným textom o vývine svadobnej módy, vývine svadobnej fotografie či svadobných oznámení,“ uviedla autorka výstavy Jana Mládek Rajniaková.
Výstava Premeny v bytí v neobvyklých priestoroch Galérie Baníckeho múzea v Rožňave
Napísal(a) E. Hermélyi Gecelovská
Umelecká skupina ART Inn v spolupráci s Baníckym múzeom v Rožňave, kultúrnym zariadením Košického samosprávneho kraja, predstavuje výstavu Premeny v bytí. Pôjde o špecifickú výstavu, ktorou chcú autori preniknúť bližšie k návštevníkovi pomocou perfomatívnych prostriedkov v suterénnych priestoroch galérie.
Koncept výstavy vytvorila Michala Hadušovská spoločne s Andreou Gášpárovou, ktorej tvár je na väčšine fotografií. Výstava pozýva návštevníka do mikrosveta ženy na fotografiách. Súčasťou výstavy je aj hudobná zložka a hovorené slovo. Hudba slúži na dotvorenie atmosféry a je zložená ukrajinským hudobníkom a skladateľom Alexom Zatserkovnym. Hovorené slovo bude diela komentovať poetickým spôsobom a vťahovať návštevníka ešte hlbšie do sveta, ktorý sa vynára z tmy. „V priestore sa nenachádza osvetlenie, takže do priestoru je spoločne s fotografiami nutné priniesť aj svetlo, to platí metaforicky i doslova,“ uviedla Michala Hadušovská. Štyri fotografie dotvorila svojou maľbou odevná návrhárka a výtvarníčka Martina Kleinová. Časť fotografií je na plátne, časť v rámoch, niektoré budú na skle a ďalšie na zrkadle.
Aktivita BRIEFCASE – nerastné suroviny okolo nás * Čo pripravilo Banícke múzeum v Rožňave pre žiakov
Napísal(a) E. Hermélyi Gecelovská
Na žiakov materských a základných škôl myslí počas celého roka Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja. Tentoraz pre ne pripravilo atraktívnu aktivitu pod názvom Briefcase – nerastné suroviny okolo nás. Prostredníctvom aktivity sa múzejníci snažia priniesť tému vyčerpateľnosti nerastných surovín a potrebu ekologického správania sa pri ich využívaní.
Žiaci sa dozvedia množstvo zaujímavých a prekvapivých informácií o mineráloch, kde a ako nerastné suroviny získavame a kde všade ich nájdeme pri každodenných činnostiach. Interaktívnou a zábavnou formou za pomoci Briefcase – Kufríka minerálov každodennej spotreby okrem iného spoznajú vlastnosti jednotlivých nerastných surovín a čo sa z nich vyrába. Počas celej aktivity budú múzejníci klásť dôraz na environmentálnu stránku ich spotreby. Po „kufríkovej hre“ žiakov určite zaujme aj pripravená tvorivá dielňa. „Tvorivá dielňa je vždy obľúbeným spestrením našich aktivít. S detičkami si vyrobíme napichovátka z polodrahokamov a s tými staršími stromčeky šťastia,“ uviedla múzejná pedagogička Brigita Nagyová.
Torzo železnej podkovy zo zaniknutého stredovekého hrádku Jestice – Várhegy - predmet mesiaca október
Napísal(a) A. Botoš
Rimavská Sobota, 27.09. 2024 - Podkovy sú podľa tradície považované za symbol šťastia, prosperity a hojnosti. Majiteľa podkovy mala chrániť pred ochoreniami a nešťastím.
Hlavnou funkciou podkúvania a používania železných podkov je ochrana predovšetkým konského kopyta pred nadmerným opotrebovaním. Voľne žijúci kôň prispôsobuje svoj pohyb v teréne, aby opotrebenie a narastanie rohoviny kopyta bolo v rovnováhe. Pri pravidelnej práci hlavne na tvrdom alebo hrubom podklade je nutné chrániť kopyto koňa železnou podkovou, ktorá zabraňuje opotrebovávaniu rohoviny až na citlivé tkanivo. Podkova zastavuje prirodzené opotrebovanie rohoviny, ktorá neustále dorastá. Z tohto dôvodu bola nevyhnutná pravidelná výmena podkov, pri ktorej sa podkova zloží z kopyta, aby sa mohla upraviť rohovina kopyta a znovu sa pripevní buď pôvodná, alebo nová podkova ( v závislosti od stavu opotrebovania).
Ďalšie akvizície súborov, ktoré v týchto dňoch získalo Gemersko-malohontské múzeum
Napísal(a) I. Kerepesi
Gemersko-malohontské múzeum získalo súbor 688 historických pohľadníc o Rimavskej Sobote
Rimavská Sobota, 25.09.2024 - Gemersko-malohontské múzeum získalo v rámci akvizičnej činnosti súbor 688 historických pohľadníc o Rimavskej Sobote. Pohľadnice z obdobia od konca 19. do začiatku 21. storočia boli zakúpené od JUDr. Igora Mikitu. Súbor pohľadníc bude cennou a dôležitou súčasťou zbierky múzea a v budúcnosti ho bude možné vystaviť v rámci dočasných výstav aj v rámci programu „Predmet mesiaca.“
Prezentovaný súbor 688 historických pohľadníc je unikátnou zbierkou približujúcou minulosť a (v mnohých prípadoch už aj) stratené zákutia Rimavskej Soboty. Táto ojedinelá zbierka nám ponúka fascinujúci pohľad na vývoj mesta v historickom období plnom politických, sociálnych a historických zmien. Častokrát na nich vidíme budovy a zákutia, ktoré už zanikli a pohľadnice sú takto dôležitými historickými dokumentmi, ktorými Gemersko-malohontské múzeum už bezpochyby malo disponovať.
Nový zážitkový seminár pri príležitosti 80. výročia SNP: Začnite s vystavovaním!
Napísal(a) E.Hermélyi Gecelovcská
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, pri príležitosti 80. výročia Slovenského národného povstania pripravilo pre žiakov základných škôl druhého stupňa a študentov stredných škôl zážitkový seminár, ktorý je venovaný múzejným zbierkam z fondu výtvarného umenia múzea s tematikou SNP.
Počas seminára, v časovom rozsahu 90 minút, sa žiaci a študenti oboznámia s regionálnymi dejinami SNP. Seminár je koncipovaný formou zážitkového vyučovania, kde pedagóg žiakov a študentov len usmerňuje v procese učenia. Hlavnou úlohou „vystavovateľov“ bude nasledovné: zostaviť a pripraviť výstavu zo zbierok výtvarného fondu. Okrem hlavnej úlohy študentov a žiakov budú čakať ďalšie zadania, ktoré budú viesť ku kritickej historickej reflexii SNP.
Viac...
Akvizícia dermoplastického preparátu daniela škvrnitého v zbierkovom fonde GMM
Napísal(a) M. Gálffyová
Rimavská Sobota, 24.09. 2024 – V roku 2024 rozšírilo Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote svoj zbierkový fond o dermoplastický preparát daniela škvrnitého. Akvizíciu dermoplastického preparátu z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia (v rámci projektu podaného v roku 2023), ktorému aj takto ďakujeme. Ide o preparát samca daniela v letnej srsti v kroku. Návštevníci si nový zbierkový predmet môžu prehliadnuť už dnes v prírodovednej časti stálej expozície Gemersko-malohontského múzea.
Daniel škvrnitý na Slovensku nie je pôvodným druhom. Pochádza z Malej Ázie a východného Stredomoria. Do oblasti strednej Európy ho introdukovali pravdepodobne ešte Rimania. Je rozšírený hlavne v listnatých a zmiešaných lesoch do nadmorskej výšky približne 500 m. Na pastvu na lúky vychádza z húštin hlavne pri zotmení, no v nerušených oblastiach aj cez deň. Je výrazne menší ako jeleň. V zimnej srsti je sivohnedý, letnú srsť má červenohnedú so svetlými škvrnami.
Vojenský historik Pavol Mičianik o druhej svetovej vojne a SNP nielen v regióne Gemer-Malohont
Napísal(a) S.T.
Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote pozýva na prednášku renomovaného vojenského historika PhDr. Pavla Mičianika, PhD., M.A. o druhej svetovej vojne, Slovenskom národnom povstaní, nielen v regióne Gemer-Malohont. Prednáška sa uskutoční 24. septembra 2024 o 10.00 pre školy a o 16.00 pre verejnosť. Pavel Mičianik (*1973 Lučenec) vyštudoval anglický jazyk a históriu na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici. V rokoch 1997 – 2006 študoval na Stredoeurópskej univerzite v Budapešti a v roku 2008 ukončil doktorandské štúdium na Univerzite Mateja Bela. Pôsobil napríklad na Univerzite Mateja Bela a tiež ako Vedecký tajomník Matice slovenskej.
PhDr. Pavel Mičianik je autorom štyroch zväzkov publikácie Slovenská armáda v ťažení proti Sovietskemu zväzu (2007, 2008, 2009, 2012), Malá vojna Maďarska proti Slovensku 1938 – 1939 (2019) alebo Domobrana v armáde Slovenskej republiky 1995 – 2005 (2023).
Pripomíname si 110. výročie úmrtia Dr. Rudolfa (Rezső) Hazslinszkého, významnej osobnosti rožňavského múzejníctva
Napísal(a) S. Holečková
(... a nezabúdame ani na Ladislava (László) Adalberta Aranya)
Dr. Rudolf (Rezső) Hazslinszky (1869 – 1914) je dodnes jednou z najvýraznejších osobností rožňavského múzejníctva. Bol jedným z iniciátorov založenia Mestského múzea v Rožňave v roku 1912 a zároveň jeho prvým riaditeľom. Pod jeho vedením bola v roku 1912 v priestoroch Mestského domu otvorená prvá expozícia Mestského múzea v Rožňave. Počas svojho pôsobenia kládol veľký dôraz na zbierkotvornú činnosť. Podstatu muzeálnej činnosti videl v tvorbe zbierok (zbierkového fondu), ktoré považoval za zdroj poznania. Ako profesor evanjelického hlavného gymnázia v Rožňave využíval zbierky nie len vo výuke, ale aj v mimoškolskej výchove a do muzeálnej činnosti zapojil aj svojich žiakov na gymnáziu.
Mestské múzeum už v čase svojho založenia zahájilo pod vedením Hazslinszkého veľmi aktívnu zberateľskú činnosť, ktorej sa darilo, predovšetkým vďaka veľkému záujmu zo strany verejnosti, obohatiť novozaložené múzeum o vzácne predmety. Aj keď múzeum v počiatkoch zápasilo s priestorovými problémami, v prvých rokoch fungovania našlo v zbierkach múzea svoje miesto množstvo zaujímavých a cenných muzeálií. Prírastky Hazslinszky zodpovedne evidoval v Inventárnej knihe Mestského múzea v Rožňave (A Rozsnyói Városi Múzeum Leltára). O nadobúdaní predmetov do zbierok múzea zároveň pravidelne informoval na stránkach regionálneho týždenníka Rozsnyói Híradó. Podľa týchto údajov bol stav zbierok k 22. 12. 1912 1406 kusov.
Svetový deň cestovného ruchu v Gemersko-malohontskom múzeu
Napísal(a) Silvia Tóth
V roku 1979 ustanovila Svetová organizácia cestovného ruchu (UNWTO) 27. september ako Svetový deň cestovného ruchu. Svetový deň cestovného ruchu si na celom svete pripomínajú s cieľom rozvíjať povedomie medzinárodného spoločenstva o význame cestovného ruchu a jeho kultúrnych, sociálnych, politických a ekonomických hodnotách. Cieľom Svetového dňa cestovného ruchu je iniciovať diskusiu o vplyve cestovného ruchu na planétu a príležitostiach k udržateľnejšiemu rastu. Okrem toho cestovanie obohacuje spoločensky, kultúrne a má silný sociálny a výchovný aspekt. Pri tejto príležitosti Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote pre návštevníkov pripravilo skutočne jedinečný program.
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus. 
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí. 
V Jágri absolvoval štúdium filozofie a v Budapešti vyštudoval teológiu. Pôsobil v Sabinove, Prešove, potom na biskupskom úrade v Košiciach, v roku 1834 bol menovaný za kanonika – katedrálneho archidiakona košickej katedrály. Od roku 1850 biskup v Rožňave. Sústreďoval sa na úpravu cirkevných pomerov na biskupstve, utlmil aj maďarizačné snahy v rožňavskej diecéze, kde Slováci v cirkevnej hierarchii zaujímali rovnocenné postavenie. Mecén cirkevného školstva, rožňavské gymnázium rozšíril na 8-triedne, vybudoval ústav pre výchovu dievčat, podporoval chudobných študentov, založil nadáciu na zaistenie platov učiteľov, pracoval na založení nemocnice. Dal obnoviť a pretvoriť interiér rožňavskej katedrály. Jeho telesné pozostatky sú uložené v krypte rožňavskej katedrály. 
Študoval na reálnom gymnáziu v Revúcej. Po absolvovaní diaľkového odborného štúdia pracoval ako banský technik v Drnave, Rožňave a na Ústrednom riaditeľstve baní v Bratislave, ministerstve hutného priemyslu v Prahe a potom v Banských závodoch na Spiši. V roku 1962 sa vrátil na Gemer, kde sa stal vedúcim výstavby závodu SMZ Lubeník. Od roku 1967 býval v Revúcej. Publikoval stovky článkov a prác o Gemeri v odborných publikáciách, časopisoch Obzor Gemera, neskôr Obzor Gemera a Malohontu, v Zore Gemera, v Baníckom slove, Magnezite, v Revúckych listoch. Je autorom a spoluautorom mnohých publikácií, napr. Magnezit Lubeník, Baníctvo v Železníku, Záhadný zvon Quirin v Revúcej a i. V práci Historické knižnice v Gemeri-Malohonte podal náročnú sumarizáciu 70 historických knižníc od 16. storočia do konca roka 1918. Je držiteľom najvyššieho ocenenia mesta Revúca Zlatý Quirin. 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiacich s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1902 získal jednu z cien Maďarskej akadémie vied za svoju knižnú súťaž. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. 
Študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave, od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. V rokoch 1878 –1879 bol predseda študentského spolku Zora v Bratislave, v rokoch 1883 – 1885 predseda spolku Tatran vo Viedni. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“. 
Študoval na gymnáziu v Košiciach a právo v Košiciach, Kluži a Budapešti. Pracoval ako predseda súdu v Rožňave, potom ako predseda súdu v Levoči a sudca v Košiciach. V roku 1911 na celouhorských pretekoch v Arade utvoril uhorský rekord v behu na 100 metrov. Na Olympijských hrách 1912 v Štokholme reprezentoval Slovensko v rámci Uhorska v behu na 100 m, v skoku do diaľky a v štafete 4x100 m, na ktorom štafeta postúpila do semifinále. Bol vedúcim atletického oddielu KAC v Košiciach, ako tréner pôsobil medzi robotníckymi športovcami. Po skončení kariéry pôsobil ako tréner materského košického klubu KAC, v rokoch 1920 – 1921 mu dokonca šéfoval.