Múzeá (731)
Prvé miesto v XXXVIII. ročníku vlastivednej súťaže PRAMENE patrí študentom Gymnázia I. Kraska
Napísal(a) E. Lindisová
Dňa 22. júna 2023 (štvrtok) sa uskutočnil XXXVIII. ročník Okresnej vlastivednej súťaže „PRAMENE“, ktorú Gemersko-malohontské múzeum organizuje už od roku 1983. Určená je žiakom 7. ročníkov základných škôl (prihlasujú sa 5-členné družstvá). Jej cieľom je doplniť a prehĺbiť vedomosti žiakov o znalosti z regiónu Gemer-Malohont. Rovnako je cieľom aj vzbudenie záujmu o regionálnu históriu. V roku 2023 sa do súťaže prihlásilo 12 družstiev z deviatich základných škôl z okresov Rimavská Sobota a Revúca. Podujatie bolo realizované v budove Centra voľného času Relax, v Rimavskej Sobote. Od svojho začiatku je súťaž orientovaná hlavne na spoznávanie regiónu prostredníctvom Stálej vlastivednej expozície Gemersko-malohontského múzea. Príprava na súťaž je tak aj motiváciou k návšteve múzea.
Reštaurované nástenné zrkadlá z obdobia historizmu a klasicizmu - Predmet mesiaca júl 2023
Napísal(a) I. Kerepesi,
Rimavská Sobota, 03. 07. 2023 - V rámci prezentačnej aktivity Predmet mesiaca vystaví Gemersko-malohontské múzeum nedávno reštaurované nástenné zrkadlá z obdobia historizmu a klasicizmu. Ich reštaurovanie z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia. Nástenné zrkadlá budú vystavené v priestoroch stálej expozície múzea od 1. júla do 31. júla 2023.
Prezentované nástenné zrkadlá pochádzajú z obdobia historizmu a klasicizmu, bližšie teda z druhej polovice 19. storočia. Prvé zo zrkadiel, pochádzajúce z časového obdobia medzi rokmi 1870 - 1890, je osadené v čiernom, bohato zdobenom drevenom ráme. Pozostáva zo zrkadliacej plochy obdĺžnikového tvaru, ktorú lemujú profilové lišty v rohoch spájané na pokos. Spodnú časť tvorí masívna profilová lišta a po stranách sa nachádzajú sústružené ozdobené stĺpy s kanelovaním. Plocha nadstavbovej časti je bohato zdobená vsádzaným mosadzným plechom s rastlinným motívom.
Archeologický výskum na vedecké a dokumentačné účely na lokalite Rimavská Sobota-Kurinec – Barát kút (Mníchova studňa)
Napísal(a) A. Botoš
Gemersko-malohontské múzeum v termíne od 1. 6. do 16. 6. 2023 pod vedením archeológa s odbornou spôsobilosťou PhDr. Alexandra Botoša vykonalo archeologický výskum na vedecké a dokumentačné účely na lokalite Kurinec – Barát kút. V roku 2022 bolo na tejto lokalite vykonané nedeštruktívne geofyzikálne meranie, ktoré indikovalo existenciu zaniknutých objektov kamennej konštrukcie. Cieľom archeologického výskumu bolo overiť existenciu a funkciu týchto objektov. Počas archeologického výskumu bolo odkrytých 12 archeologických sond. Žiaľ v odkrytých sondách sa existencia zaniknutých kamenných objektov nepotvrdila. V sondách sa nám podarilo preukázať polykultúrne osídlenie z mladšej doby bronzovej (cca 1 500 – 1 200 pred Kr.), ďalej z mladšej dobe železnej – z doby laténskej Keltmi (cca z 2. – 3. storočia pred Kr.), z doby rímskej (cca z 3. - 4. storočia.), z včasného stredoveku (cca 8./9. – 11. storočia), ako aj z vrcholného a neskorého stredoveku (z 13. – 15. storočia).
Banícke múzeum počas prázdnin s obľúbeným denným múzejným táborom pre deti
Napísal(a) E. Hermélyi Gecelovská
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja v spolupráci s Občianskym združením Gotická cesta prichádza aj tento rok počas prázdnin s obľúbeným denným múzejným táborom pre deti. Aj tentokrát si múzejníci pri jeho príprave dali záležať a za ústrednú tému tohtoročného tábora si zvolili obdobie gotiky. Pre deti plánujú zaujímavé exkurzie kostolov na Gotickej ceste Gemera, počas ktorých sa zoznámia s tajomstvami gotických nástenných malieb. Po kráse umenia gotických majstrov budú môcť obdivovať aj krásy prírodné, a to pri návšteve svetovo výnimočnej Ochtinskej aragonitovej jaskyne. Múzejníci tiež plánujú podporiť tvorivosť a zručnosti detí. Čaká na ne možnosť vyskúšať si rôzne remeslá, ktoré boli už v tak dávnych dobách dôležitou súčasťou každodenného života ľudí. A keďže sme baníckym múzeom, deti sa na konci letného tábora stanú čestnými členmi baníckeho cechu.
Osobnosti v kresbe * Výtvarný workshop s rómskou výtvarníčkou Šarlotou Bottovou
Napísal(a) Ľ. Pulišová
Rimavská Sobota, 19. 06. 2023 - 27. júna 2023 o 16.00 hod. sa v priestoroch Gemersko-malohontského múzea uskutoční výtvarný workshop s názvom Osobnosti v kresbe.
To, ako správne nakresliť a vytieňovať portrét grafitovými ceruzkami si môžu návštevníci vyskúšať pod vedením rómskej výtvarníčky Šarloty Bottovej z Hnúšte pri tvorbe portrétu vybranej známej osobnosti. Podujatie je súčasťou výstavy Šarlota Bottová. Rómski spisovatelia – ako ich vidím ja, ktorá bola verejnosti sprístupnená 12. apríla 2023. Podujatie je vhodné pre dospelých a deti od 10 rokov. Každý účastník si domov odnesie darček. Vstupné je 1 euro.
Pripravili detské letné aktivíty pod názvom MÚZEUM AKO HO (NE)POZNÁŠ
Napísal(a) M. Oštrom Mareková
Rimavská Sobota, 19. 06. 2023 – Gemersko-malohontské múzeum pripravilo 3. ročník detských letných aktivít pod názvom MÚZEUM AKO HO (NE)POZNÁŠ. Aktivity sú určené deťom vo veku od 9 do 12 rokov. Realizovať sa budú v termíne od 10. do 14. júla 2023 od 8.00 hod. do 15.00 hod. Maximálny počet účastníkov je 14. Poplatok za jedno dieťa je 100 eur. Pre deti je pripravený bohatý program, ktorý bude každý deň zameraný na inú tému. Rodičia môžu deti prihlásiť do 23. júna 2023 (kontaktná osoba: PhDr. Elena Lindisová , 047/5632741)). Programová skladba detských letných aktivít korešponduje so skladbou zbierkových fondov múzea a tiež s koncepciou stálej expozície. Obsiahnuté sú témy z vedných odborov – prírodné vedy, archeológia, história, história umenia, etnológia, knihovníctvo.
Umelec Roland Neupauer svojou autorskou výstavou Cellar vyzýva k diskusii
Napísal(a) E.Hermélyi Gecelovská
Roland Neupauer v spolupráci s Baníckym múzeom v Rožňave, kultúrnym zriadením Košického samosprávneho kraja, prináša výstavu s názvom Cellar. Prvotný motív výstavy je prostý – upozorňuje na bagatelizovanie racionálnosti človeka v technokratickej dynamickej spoločnosti, v neistom svete plnom konfliktov. Ako hlavné posolstvo výstavy autor pomenúva deštrukciu človeka pre jeho vlastnú nevedomosť o súčasnom stave v spoločnosti.
Roland Neupauer má k človeku pesimistický postoj. Hovorí, že človek vymyslel konzum, aby uspokojil svoje potreby, ale prevláda v ňom ego, ktoré nikdy nebude ukojené matériou.
Lásky, básnici, redaktori – Gemerské a rimavskosobotské vzťahy Sándora Petőfiho
Napísal(a) I. Kerepesi
Lásky, básnici, redaktori – Gemerské a rimavskosobotské vzťahy Sándora Petőfiho je názov prednášky, ktorá sa 22. júna 2023 (štvrtok) o 16.30 hod. uskutoční v priestoroch Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote. O rôznych typoch vzťahov významného romantického básnika porozpráva návštevníkom historik Štátneho archívu v Budapešti Csaba Katona. Prednáška sa viaže k výstave „Legendárne priateľstvá Petőfiho“, ktorá bola verejnosti sprístupnená 27. apríla 2023. Podujatie sa uskutoční v maďarskom jazyku.
Výstava Legendárne priateľstvá Petőfiho, ako súčasť reťazovej výstavy organizovanej v rámci podujatí k 200. výročiu narodenia významného maďarského básnika, poskytuje návštevníkom veľké množstvo zaujímavých informácií nielen o básnikovi, ale aj o jeho priateľských vzťahoch a samotnej dobe, v ktorej Sándor Petőfi žil a tvoril.
Prezentácia reštaurovanej pohrebnej prikrývky z roku 1824 v Galérii Baníckeho múzea
Napísal(a) B. Šumská
Súčasťou zbierkového fondu Baníckeho múzea v Rožňave je aj pohrebná prikrývka čižmárskeho cechu z roku 1824. Je jedným z mála textilných predmetov zachovaných z obdobia pôsobenia cechov v Rožňave. Používala sa na prikrytie rakvy počas pohrebov členov cechu alebo ich rodinných príslušníkov.
Prikrývka je ušitá z dvoch vrstiev tkaniny – vrchnú vrstvu tvorí zamat tmavohnedej farby a spodnú vrstvu tkanina plátnovej väzby, pravdepodobne ľan zafarbený na tmavomodro. Na vrchnej strane je zobrazený kríž vytvorený aplikáciou ozdobných prámikov z kovových nití, výšivky, kovových flitrov a hodvábnej tkaniny. Pod ramenami kríža po oboch stranách sú z kovových nití a prámikov vyšité štíty so symbolmi čižmárskeho remesla – čižma, hladidlo a nôž. Po obvode je našitý ozdobný prámik a strapce. Prikrývka má dĺžku 2,2 m a šírku 1,6 m.
Hmotné pamiatky židovskej komunity v Rožňave v zbierkach Baníckeho múzea
Napísal(a) S. Holečková
Dnes si pripomíname smutné výročie dovŕšenia tragédie Židov na pôde mesta Rožňava 7. júna 1944
Viac...
Zreštaurovaná aj kniha životnej filozofie z roku 1621 * Predmet mesiaca jún 2023
Napísal(a) I. Krnáčová
Predmetom mesiaca jún sú dve zreštaurované historické tlače z knižnice múzea. Reštaurovanie tlačí podporil Fond na podporu umenia. Knihy sú vystavené v priestoroch Gemersko-malohontského múzea od 1. do 30. júna 2023.
Knižnica Gemersko-malohontského múzea prezentuje v júni ďalšie dve zreštaurované historické tlače. Prvou je v dnešnej dobe už netradičná kniha: Berlinischer Briefsteller für das gemeine Leben. Zum Gebrauch für deutsche Schulen und für jeden, der in der Briefftellerei Unterricht verlangt und bedarf. (Berlínska príručka písomnej komunikácie pre každodenný život. Na použitie v nemeckých školách a pre každého, kto sa chce alebo potrebuje naučiť písať listy). Kniha bola vydaná v Berlíne v roku 1786, v nemeckom jazyku, s použitím nemeckého lomeného gotického písma, známeho pod názvom švabach.
Pred 110 rokmi zomrel v Budapešti významný rožňavský rodák Miklós Lakatos
Napísal(a) S. Holečková
Rožňavský rodák Miklós Lakatos (1824 – 1913) bol právnikom a dôstojníkom 9. košického honvédskeho práporu (kassai vörössipkás 9. honvédzászlóalj főhadnagya) počas revolučných rokov 1848 – 1949.
Za účelom bádania naše múzeum v dňoch 17. – 19. mája 2023 navštívili prapravnuk Miklósa Lakatosa, novinár Miklós Horváth a historik Mihály Bartos z Budapešti. Cieľom návštevy boli informácie viažuce sa k osobnosti Miklósa Lakatosa získané výskumom kurátorky fondu História I, ktorá sa predmetnej téme venovala v rámci výskumnej úlohy zameranej na Mestské múzeum v Rožňave.
Výjazdové workshopy s Baníckym múzeom na Gotickej ceste Gemera
Napísal(a) E. Hermélyi Gecelovská
Pre žiakov 2. stupňa základných škôl a žiakov stredných škôl pripravilo Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, v partnerstve s OZ Gotická cesta výjazdové workshopy. Podujatie bude prebiehať počas dvoch dní, a to 15. a 21. júna 2023.
Program workshopu bude naozaj bohatý. Pre študentov je naplánovaná študijná exkurzia kostolov na Gotickej ceste Gemera. Navštívia kostoly v Plešivci, Štítniku, Ochtinej a Koceľovciach. Po exkurzii budú mať možnosť nahliadnuť na techniky získavania pigmentov z rôznych druhov minerálov na maľbu fresiek a následne sami namaľujú gotické výjavy a ornamenty na drevenú kazetu. Poniektorých možno skôr zaujme výroba magnetiek s rovnakou tematikou. Na konci dňa si študenti na pamiatku vyrobia odznaky s logami kostolov Gotickej cesty.
Priestor vyhradený pre Týždeň detí v Baníckom múzeu v Rožňave
Napísal(a) E. Hermélyi Gecelovská
Zažiť Týždeň detí – týždeň plný vedomostí a zábavy za svoje brány pozýva všetkých žiakov materských a základných škôl Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja.
Podujatie bude prebiehať v dvoch prevádzkach múzea. V Galérií Baníckeho múzea v Rožňave čaká na žiakov aktivita pod názvom Remeselník, hor sa s kožou na trh!. V rámci nej si deti prostredníctvom komentovanej prehliadky prezrú celú novootvorenú výstavu Koža a kožušina – od úžitku k luxusu a následne si získané poznatky overia v kvíze. Naučia sa tiež rozpoznať rôzne druhy kože a zapletať kožené pásiky viacerými spôsobmi. Nakoniec si vyrobia vlastné kožené náramky či kožené záložky do kníh.
V O K T Ó B R I 2026
SI PRIPOMÍNAME
František Ulrich – 85. výročie úmrtia
20. október - František Ulrich (11.9.1899 Boharyně – 20.10.1941 Praha) – geológ, univerzitný profesor.
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe. - MM-
Július Celder – 130. výročie narodenia
24. október - Július Celder (pseudonym Gemerský) (24.10.1896 Rákoš – 27.4.1967 Rimavská Sobota) – pedagóg.
Základnú školu navštevoval v Ratkovej, učiteľský ústav absolvoval v Prešove. Pôsobil ako učiteľ v Pači, Sirku, Teplom Vrchu, od 1928 v Rimavskej Sobote. Autor učebníc prírodopisu a slovenského jazyka, odborných článkov o pedagogických otázkach. V Rimavskej Sobote redigoval učiteľský časopis Snahy. Bol predseda Zemského učiteľského spolku v Gemeri, pedagogický referent Zemského učiteľského spolku na Slovensku, tajomník Slovenskej ligy v Rimavskej Sobote, viedol ľudovýchovné kurzy, divadelné predstavenia a rôzne osvetové podujatia. - MM-
Vladimír Mináč – 30. výročie úmrtia
25. október - Vladimír Mináč (10. 8.1922 v Klenovec – 25. 10.1996 Bratislava) – prozaik, redaktor, literárny kritik, publicista, esejista, kultúrny a politický činiteľ.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990. Známe sú jeho romány Dlhý čas čakania, Živí a mŕtvi, Zvony zvonia na deň, Nikdy nie si sama, kniha esejí Dúchanie do pahrieb a ďalšie. Na rodnom dome v Klenovci má od r. 1997 pamätnú tabuľu, jeho menom je pomenovaná Základná škola v Klenovci. - MM-
Eduard Kojnok – 15. výročie úmrtia
27. október - Eduard Kojnok (14.8.1933 Veľká Suchá – 27.10.2011 Rožňava) – rožňavský diecézny biskup.
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy Cesta k trvalému šťastiu. - MM-
Eugen Mátrai-Makovits – 130. výročie narodenia
27. október - Eugen (Jenő) Mátrai-Makovits (27.10.1896 Rimavská Sobota – 26. 9.1967 Budapešť) – maliar, krajinár.
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. Po štúdiách sa usadil v Rimavskej Sobote a bol aktívnou súčasťou spoločenského života mesta. Bol členom múzejného spolku a správcom umeleckých zbierok múzea, usporadúval výstavy, režíroval divadelné predstavenia, vytváral kulisy, pôsobil v oblasti športu a iné. V r. 1945 sa presťahoval do Budapešti. Maľoval najmä portréty, krajiny a ľudové žánrové maľby, napr. Krajina pri Rimavskej Sobote, Rimavská dolina, Kaplnka, Portrét muža v čiapke, Portrét Mikuláša Holéczyho. Venoval sa aj sochárskej tvorbe. Je autorom pamätníka padlým hrdinom v prvej svetovej vojne na Hlavnom námestí v Rimavskej Sobote a sochy básnika Michala Tompu v Chanave. Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote vlastní 105 kusov predmetov z jeho pozostalosti. - MM-
Štefan Prukner – 95. výročie narodenia
28. október - Štefan Prukner (28.10.1931 Stratená – 24.5.2011 Banská Bystrica ) – akad. maliar, pedagóg.
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov Šamanské piesne a tance, Rímske modelky, séria Totalitní inkvizítori a Parížska škola. Jeho obrazy sa dnes nachádzajú na všetkých kontinentoch a umelecká kritika ich vysoko hodnotí. - MM-
Ján Chalupka – 235. výročie narodenia
28. október - Ján Chalupka (28.10.1791 Horná Mičiná – 14.7.1871 Brezno) – dramatik, ev. farár.
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra Kocúrkovo, na ktorú nadviazali ďalšie veselohry Všetko je naopak, Trasorítka, Trinásta hodina, Starúš Plesnivec. Jeho veselohry tvorili základ repertoáru slovenského ochotníckeho divadla. V nemčine vydal román Bendeguz, s podtitulom Donkichotiáda podľa najnovšej módy. Autor anonymne vydaných politických brožúr, v ktorých podáva satirický rozbor uhorských pomerov. Z náučných spisov sú známe 3 knižočky o poisťujúcom ústave, napísal aj štúdie z dejín generálnych synod oboch evanjelických vyznaní v Uhorsku. - MM-
Michal Jakabčic – 25. výročie úmrtia
29. október - Michal Jakabčic (14.9.1930 Klenovec – 29. 10. 2001 Bratislava) – maliar.
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia Michal Jakabčic, ktorá predstavuje prierez umelcovou tvorbou a približuje diela, za ktoré získal medzinárodné uznania. - MM-
Vladimír Cirbes – 20. výročie úmrtia
29. október - Vladimír Cirbes (21. 9. 1926 Rybník, okr. Revúca – 29. 10. 2006) – filozof, sociológ, pedagóg.
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami. - MM-
Jozef Gode – 220. výročie úmrtia
31. október - Jozef Gode (17.10.1743 Bratislava – 31.10.1806 Rožňava) – neskorobarokovo-klasicistický sochár a rezbár.
Syn významného sochára Ľudovíta Godeho, vyučil sa v otcovej dielni v Bratislave, od roku 1763 študoval na AVU vo Viedni. V 70. rokoch 18. storočia pracoval v Rožňave, kde vytvoril vlastnú dielňu. Pre Rožňavu renovoval gotický farský kostol, vytvoril pre kostol nový hlavný oltár, kazateľnicu s reliéfnou výzdobou a lavice, pre františkánsky kostol bočný baldachýnový oltár a pre evanjelický kostol monumentálny stĺpový oltár z umelého mramoru a štuky s obrovskými vázami v duchu nastupujúceho klasicizmu. Vytvoril tiež hlavný oltár kaplnky na Krásnej Hôrke. Dva reliéfy sv. Františka a sv. Terézie z patinovaného olova sa nachádzajú v drevenom vyrezávanom ráme v SNG v Bratislave. - MM-