Múzeá (707)
Sprievodné podujatia Baníckeho múzea v Rožňave k výstave V moci noci
Napísal(a) E. G. Gecelovská
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, pripravilo bohatý program sprievodných podujatí k výstave V moci noci. Ide o výstavu s prírodovednou témou, ktorá je venovaná desiatim druhom sov žijúcich na Slovensku.
Žiaci materských a základných škôl sa môžu tešiť na komentované prehliadky výstavy, ktoré budú vždy spojené s hravými tvorivými dielňami. Nielenže sa školáci dozvedia množstvo zaujímavých informácií o sovách, ale si aj vlastnoručne vyrobia dekoráciu s ich vyobrazením.
Ďalšou časťou sprievodných podujatí sú prednášky pre žiakov 2. stupňa základných škôl a žiakov stredných škôl. „Už včera 23. apríla sme začali prednáškou o hlasoch sov, ako ich zachytiť pomocou diktafónu. Prednášal MVDr. Alexander Kürthy. Počas mája plánujeme ďalšiu prednášku priamo s autorom výstavy RNDr. Miroslavom Draveckým,“ uviedla múzejná pedagogička Mgr. Gabriella Badin.
Čo nájdete na výstave Stredoveké a včasnonovoveké hrnčiarstvo v Gemeri-Malohonte a v Novohrade
Napísal(a) A. Botoš
Gemersko-malohontské múzeum sprístupnilo 25. januára 2024 pre svojich návštevníkov výstavu s názvom Stredoveké a včasnonovoveké hrnčiarstvo v Gemeri-Malohonte a v Novohrade.
Dňa 24. apríla 2024 o 16:00 hod. budú mať návštevníci príležitosť prehliadnuť si výstavu v sprievode autora výstavy, archeológa PhDr. Alexandra Botoša, ktorý návštevníkom predstaví proces výroby keramiky v stredoveku, nielen slovom, ale aj prostredníctvom repliky stredovekej hrnčiarskej dielne z vlastníctva hrnčiara Antona Drímaja z Beluja.
Autor výstavy zároveň oboznámi návštevníka s osobitým druhom keramiky – s tzv. bielou keramikou, ktorej výroba je typická pre župy Gemer-Malohont a Novohrad. Hrnčiarstvo v týchto župách má veľmi dlhú a silnú tradíciu predovšetkým vďaka špecifickému surovinovému zdroju – ílom s obsahom kaolínu (tzv. íly poltárskej formácie), ktoré patria medzi najväčšie ložiská kvalitnej ohňovzdornej hliny v celej Karpatskej kotline.
Deň Zeme pre školákov a rodiny s deťmi v Baníckom múzeu v Rožňave
Napísal(a) E. Hermélyi Gecelovská
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, pripravilo na Deň Zeme pre školákov a rodiny s deťmi bohatý program. Tohtoročnou ústrednou témou Dňa Zeme v Baníckom múzeu je voda. Prostredníctvom tejto aktivity múzejníci poukážu na jej dôležitosť v živote človeka a v prírode. Vysvetlia školákom, ako to s vodou v prírode vlastne je a čo je vhodná a nevhodná regulácia vodných tokov. Cez pokus sa tiež zamerajú na problematiku znečistenia vôd a dôležitosť ich čistenia a opätovného využívania.
Porozprávajú sa s deťmi i o ďalších spôsoboch šetrenia s vodou. Niektorí školáci si zasa vypočujú prednášku o vode v jaskyniach, prehliadnu si prírodovednú expozíciu múzea a budú mať možnosť vidieť zaujímavé zbierkové predmety, ktoré sú obvykle uložené v múzejnom depozitári. Nakoniec si žiaci zasadia svoj vlastný stromček, ktorý si zoberú so sebou domov.
Starších školákov bude čakať zaujímavá prednáška MVDr. Andrey Balážovej zo Správy NP Slovenský kras o mokradiach napájaných vodami Slovenského krasu.
Cesta okolo sveta za 80 dní * Slávni cestovatelia, exotické zbierky
Napísal(a) É. Kerényi
Výstavu Cesta okolo sveta za 80 dní. Slávni cestovatelia, exotické zbierky s inovatívnym múzejno-pedagogickým programom realizuje Gemersko-malohontské múzeum z verejných zdrojov FPU – Fondu na podporu umenia 2023.
V zbierkach Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote sa vďaka založeniu inštitúcie v roku 1882 nachádza súbor 465 zbierkových predmetov z mimoeurópskych, tzv. exotických oblastí. Cestovatelia, zberatelia a múzejníci generácií z druhej polovice 19. storočia a z prelomu 19. a 20. storočia sa podľa trendov danej doby zameriavali nielen na zbieranie predmetov nájdených a typických pre región, Gemersko-malohontskú župu alebo Uhorsko, ale aj na dokumentáciu zaujímavých predmetov, ktoré sa dostali do župy predovšetkým z dôvodu ich vzácnosti a exotickosti. Táto výstava sa zameriava na prezentáciu 36 rôznych exotických artefaktov zo zbierok Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote, ktoré sa zachovali pre potomkov z obdobia rokov 1850 až 1950.
Galéria Baníckeho múzea v Rožňave opäť prichádza s výstavou Marty Vajdovej
Napísal(a) E. Hermély Gecelovská
Výstavu regionálnej autorky Marty Vajdovej pod názvom Svetlá mojej duše, ktorej vernisáž sa uskutoční 18. apríla o 16-ej hodine v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave na Námestí baníkov 25, Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja.
Marta Vajdová prostredníctvom svojej umeleckej tvorby romantickým spôsobom odhaľuje vlastné vnímanie sveta. Dokonalé realistické výjavy vyobrazujú prírodu a človeka v nej. Výtvarné umenie nikdy neštudovala, napriek tomu, že už v detstve inklinovala ku kresbe a maľbe, v ktorej vynikala. Považuje sa za samouka. Jej záľubu však postupom času začala objavovať aj verejnosť, ktorá si všimla výnimočnosť jej tvorby.
Vajdová uprednostňuje starú maliarsku techniku. Primárne odmieta akryl, pretože ho považuje za príliš moderný. Je trpezlivá, a čaká, kým olejové farby zaschnú. Vo svojej tvorbe tak kladie dôraz na techniku spracovania.
Rimavská Sobota, 04.04. 2024 - Rimavskosobotský rodák István Hatvani (1718 - 1786) získal prívlastok „uhorský Faust.“ Jeho mladosť nebola ničím iným, ako nepoddajným bojom za dosiahnutie možnosti vzdelávania sa. Doba, v ktorej žil bola plná neustálych bojov, ako pre protestanta to znamenalo boj proti nadvláde katolicizmu, ako pre vedca boj proti mentalite celej svojej doby. Pôsobenie Istvána Hatvaniho spadá do obdobia panovania Márie Terézie, kedy protestantské kolégiá museli zdolávať mnoho prekážok. Takmer štyri desaťročia pôsobenia rimavskosobotského vedca v Debrecínskom reformovanom kolégiu prispeli k pozdvihnutiu úrovne vyučovania filozofie, matematiky, fyziky, chémie a teológie. Hatvani bol jedným z najpripravenejších polyhistorov svojej doby, ktorý dal o sebe počuť vo viacerých vedných disciplínach. Počas svojej kariéry, okrem dejín filozofie, učil aj ontológiu, theologiu naturalis, kozmológiu, physico generalis a specialis, experimentálnu fyziku, botaniku, lekársku fyziológiu, zemepis, hydrostatiku, mechaniku, astronómiu, etiku a prírodné právo.
Výstava Gemer – Spiš v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave
Napísal(a) E. Hermélyi Gecelovská
V polovici apríla Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, otvára výstavu pod názvom Gemer – Spiš. Ide o výstavu fotografií Szilárda Schermanna, ktorá zobrazuje miesta dvoch susediacich regiónov Slovenska v prvej polovici 20. storočia.
Szilárd Schermann pochádzal zo Spišskej Novej Vsi a stal sa agrobotanikom na Maďarskom kráľovskom ústave pre výskum semien v Budapešti. Popri plnení každodenných úloh dokázal publikovať aj pomerne veľké množstvo vedeckých štúdií, a to nielen o hospodársky významných druhoch rastlín, ale aj o divo rastúcich a tiež o voľne žijúcom vtáctve. Okrem vedy bol zároveň kľúčovou osobnosťou vtedajších maďarských alpinistov. Bol tajomníkom a neskôr podpredsedom Uhorského karpatského spolku a v rokoch 1939 – 1941 aj podpredsedom Maďarského turistického zväzu. Bol jedným z mála, ktorý dôkladne poznal celú Karpatskú kotlinu.
Prvý apríl sa zvyčajne spája so žartmi, ale v kalendári environmentalistu je 1. apríl Svetovým dňom vtáctva. Prvoaprílová ochranárska tradícia sa zrodila ešte v časoch rakúsko-uhorskej monarchie. Založil ju prírodovedec Ottó Hermann.
Ottó Herman (1835 až 1914) zasvätil prvý apríl vtákom po prvýkrát v roku 1900. Vo vtedajšom Rakúsko-Uhorsku to bolo zorganizované ako zaujímavá akcia pre školy. Spolu s vtákmi sa v tento deň oslavovali aj stromy.
Pre ochrancov prírody je 1. apríl dňom vtáctva najmä preto, že práve v apríli k nám zvyčajne priletí najviac sťahovavých vtákov. Ornitológovia odhadujú, že na Slovensko priletí každý rok približne 30 miliónov vtákov, z toho prevažná časť, asi dve tretiny, v apríli. Väčšina vtákov prilieta do našich končín z Afriky, menej z Ázie. (zdroj: internet)
Neoddeliteľnou súčasťou zbierkového fondu Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote sú aj zoologické zbierky. V roku 2023 sa nám zbierkový fond obohatil o dermoplastický preparát bociana bieleho (Ciconia ciconia), jedného z najznámejších druhov vtákov hniezdiacich u nás. V roku 2024 je predmetom mesiaca apríl.
Bociana bieleho spozná asi každý človek na Slovensku. Má palearktický typ rozšírenia, obýva takmer celú Európu. Hniezdi prakticky na celom území Slovenska do nadmorskej výšky cca. 850 m.
Bocian biely hniezdil pôvodne na stromoch, dnes sa však na Slovensku nachádza už len niekoľko málo stromových hniezd. V súčasnosti hniezdi najmä v intravilánoch obcí, mimo nich len vzácne. Ešte pred niekoľkými desaťročiami si hniezda staval hlavne na komínoch budov, prípadne strechách stodôl, no dnes ich stavia väčšinou na stĺpoch elektrických vedení a na hniezdnych podložkách. Hniezdi raz ročne, v znáške má najčastejšie 2 – 5 vajíčok. Živí sa živočíšnou potravou, napríklad hadmi, žabami, malými rybkami, dážďovkami, hmyzom či hrabošmi. Potravu si zbiera na poliach, lúkach a zamokrených plochách v okolí hniezda.
Veľkonočné tvorivé dielne pre žiakov v Baníckom múzeu
Napísal(a) E. Hemélyi Gecelovská
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, pozýva všetkých žiakov materských a základných škôl na už tradičné tvorivé dielne s veľkonočnou tematikou.
V snahe priniesť niečo nové, tento rok múzejníci spojili veľkonočné tvorivé dielne s práve prebiehajúcou výstavou Valašský rok/Pásztoresztendő. Školáci sa zahrajú rôzne interaktívne hry a popritom sa dozvedia veľa zaujímavých informácií o tradíciách a zvyklostiach pastierov v predveľkonočnom období. „Pred veľkonočnými sviatkami sa rodia jahniatka a nielen tie. Pastieri mali v tomto období množstvo práce, plnili dôležité úlohy a my by sme radi deťom priblížili túto tradičnú atmosféru predsviatočných príprav. Touto aktivitou pokračujeme v téme výstavy Valašský rok/Pásztoresztendő,“ uviedla múzejná pedagogička Mgr. Gabriella Badin. Deti odídu domov nielen plní nových zážitkov a informácií, ale odnesú si aj vlastnoručne vyrobené veľkonočné dekorácie.
Viac...
Atraktívna výstava v rožňavskom Baníckom múzeu o desiatich druhoch sov žijúcich na Slovensku
Napísal(a) E. Hermelyi Gecelovská
Atraktívnu výstavu o desiatich druhoch sov žijúcich na Slovenskupod názvom V moci noci prináša do Rožňavy miestne Banícke múzeum, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja.Pripravilo ju Východoslovenské múzeum v Košiciach. Vernisáž výstavy sa uskutoční 12. marca 2024 o 16:00 hod. v priestoroch Galérie BM na Námestí baníkov. Sovy často vnímame ako záhadnú a zároveň fascinujúcu skupinu vtákov. Považujeme ich za dravcov, ktorí sú aktívni najmä počas noci a za súmraku. Obdivujeme ich výborný zrak či neuveriteľne tichý let. Fascinujú nás nielen výzorom, ale rovnako často až strašidelnými zvukmi. Sovy pre nás symbolizujú najmä múdrosť a túžbu po vzdelaní.
Výstava V moci noci prezrádza návštevníkom o chránených druhoch sov však omnoho viac. Dozvedia sa, ako vysoko adaptabilný živočích sova je a že je schopná žiť vo veľmi rôznorodých podmienkach okolitého prostredia. Výstava poskytuje množstvo zaujímavých a často nečakaných informácií o ich živote, hniezdení, potrave, či o typických výzorových znakoch jednotlivých druhov sov.
Pozvanie na besedu gemerských umelcov s Janou Kušnierovou a jej žiakmi
Napísal(a) IČ+MG+MM
Občianske združenie Gemerskí umelci, usporiadajú 14. marca 2024 o 16.00 hod. v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave besedu s výtvarníčkou Janou Kušnierovou, kde zároveň má výstavu svojich obrazov, trvajúcou až do 29.3.2024. Beseda je jubilejnou 15. besedou, ktorú občianske združenie doteraz zorganizovalo. Počas niekoľkých desaťročí pôsobenia pani Kušnierovej v ZŠ a ZUŠ v Rožňave prešlo pod jej dohľadom množstvo talentovaných mladých ľudí, ktorí si umenie vybrali za svoje smerovanie a sú z nich v súčasnosti úspešní výtvarníci, architekti a pod. Na besede bude predstavená tiež originálna výtvarná tvorba jej skvelej žiačky Janky Valkovej zo Štítnika a rovnako aj ďalšia z jej žiakov Kristína Pakesová, ktorá vyštudovala filozofiu a dejiny umenia, v súčasnosti pôsobí ako kurátorka výstav výtvarného umenia v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave. Podujatie bude hudbou a spevom sprevádzať Jaroslav Boldiš z Plešivca.
Zreštaurované vzácne tlače z knižnice Gemersko-malohontského múzea – Predmet mesiaca marec 2024
Napísal(a) I. Krnáčová
Rimavská Sobota, 29. 02. 2024 – Predmetom mesiaca marec je päť len nedávno zreštaurovaných vzácnych tlačí z knižnice múzea. Reštaurovanie tlačí podporil Fond na podporu umenia. Knihy sú vystavené v priestoroch Gemersko-malohontského múzea od 1. do 31. marca 2024.
Knižnica Gemersko-malohontského múzea prezentuje v marci ďalších päť nedávno zreštaurovaných vzácnych tlačí. Z nich pozoruhodné je historické knižné dielo autora pochádzajúceho z nášho regiónu: V mene Pána! Súhrnná zbierka kázní na všetky nedeľné a sviatočné dni v roku... Daniela Sartoriusa...: We Gménu Páně! Summownj Postylka, na wssecky Dny Nedělnj y Swátečnj w Roce, dwogjm Kázanjm, Ewangelickým y Episstolickým... od Danyele Sartoryus, někdy při Cýrkwi Ewangelické Bansko:Bistrycké Nácý Slowanské Slowa B. Kazatele. Nowé Wydánj. W Presspurku a Kossicech V Jana Michaľa Landerera. 1779.
Daniel S a r t o r i u s (1704 – 1767), rodák zo Štítnika, evanjelický kňaz a autor nábožensko-popularizačných spisov, je významnou osobnosťou Gemera-Malohontu.
Konferencia Národy a národnosti na dnešnom území Košického samosprávneho kraja v premenách času
Napísal(a) E. Hermélyi Gecelovská
Jednodňovú odbornú konferenciu pod názvom Národy a národnosti na dnešnom území Košického samosprávneho kraja v premenách času pripravilo začiatkom marca 2024 Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja. Jej ústrednou témou sú dejiny jednotlivých národov, resp. národnostných menšín, ktoré v minulosti obývali či stále obývajú to územie východného Slovenska, ktoré dnes stotožňujeme s územím Košického samosprávneho kraja.
„Aktívnu účasť na konferencii prisľúbili nielen naši kolegovia z iných múzeí Košického samosprávneho kraja, ale aj ďalší odborníci, či už z prostredia knižníc, pamiatkového úradu alebo národnostných spolkov. Samotné rokovanie konferencie bude otvorené verejnosti, takže každý priaznivec histórie si bude môcť vypočuť práve tie referáty, ktoré ho zaujímajú najviac,“ uviedol kurátor Baníckeho múzea v Rožňave Mgr. Martin Hajduk, PhD.

































Študoval na gymnáziu v Brezne, divadelnú vedu a estetiku na Univerzite Komenského v Bratislave, divadelnú réžiu na VŠMU a na moskovskom divadelnom učilišti. Potom bol krátko rozhlasovým hlásateľom. Vlastnou réžiou začínal v divadle vo Zvolene a v Nitre a hosťoval vo všetkých mimobratislavských súboroch. V roku 1966 nastúpil ako režisér do Československej televízie v Bratislave do hlavnej redakcie literárno-dramatického vysielania, kde sa venoval najmä príprave mnohých adaptácií slovenských, ale aj svetových autorov. Patril k tvorcom slávnych a divácky obľúbených „bratislavských pondelkov“. V r. 1998 – 2003 bol vedúci katedry réžie Fakulty dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Bol členom Federálnej rady pre rozhlasové a federálne vysielanie a členom Rady STV (1992 – 1993). V roku 2006 dostal prémiu Literárneho fondu za celoživotné dielo v oblasti televíznej tvorby. -MM-
Študoval na viedenskej akadémii, špecializoval sa na romanticky poňaté krajinárstvo. V roku 1843 sa usadil v Sibini, kde pôsobil ako učiteľ kreslenia na ev. gymnáziu. Tu si otvoril fotografický ateliér s partnerom Karolom Kollerom a venovali sa najmä etnografickej fotografii. Z jeho práce zostalo približne 200 fotografií, ktoré boli očíslované a majú vysvetlivky v nemčine a rumunčine. Na všetkých je možné vidieť krásu ľudového kroja, ale aj niektoré aspekty tradičného transylvánskeho spoločenského života. Ako vášnivý cestovateľ namaľoval sériu krajiniek Karpát, v rokoch 1840 – 1842 počas jeho ciest navštívil horný Gemer, pobýval v Muráni a vytvoril tu dokumentárne a výtvarne pozoruhodné diela – Železné hámre na Muráni, Zrúcaniny hradu Muráň, veduta Revúcej s okolím, Silická jaskyňa a i. -MM-
Základné vzdelanie, i hudobné, získal v Ratkovej. Pokračoval na Učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, ako učiteľ začínal v Budinej, kde bol aj primášom vo vtedajšej miestnej ľudovej hudbe, neskôr učil v baníckom učilišti v Sirku, v Ratkovskom Bystrom, Ratkovej, v roku 1961 sa usadil s rodinou v Revúcej. Toto putovanie bolo vždy spojené s muzikou a zbieraním ľudových piesní. V roku 1973 bol jedným zo zakladateľov FS Lykovec v Revúcej. Vypomáhal FS Vlachovčan z Vlachova a spolupracoval aj s ľudovou hudbou FS Vepor z Klenovca a FS Kokavan z Kokavy nad Rimavicou. V októbri 1985 stál pri zrode FS Sinec v Hnúšti. Jeho hudobný odkaz zaznamenáva nahrávka hudby a piesní pod názvom Koj v tom Sirku bubnovali. Bol aj výrobcom ľudových hudobných nástrojov – píšťaliek, fujár, ale aj cimbalov. V roku 1998 mu bolo in memoriam udelené najvyššie vyznamenanie mesta Revúca – Zlatý Quirin. K jeho nedožitým 80. narodeninám sa v marci 2008 v Hnúšti, Revúcej a v Klenovci konal na jeho počesť významný slávnostný program pod názvom Život ako pieseň. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na Čs. štátnej pedagogickej akadémii v Bratislave. V rokoch 1933 – 1943 pôsobil ako učiteľ v Tisovci a v Hnúšti, bol pracovník Matice slovenskej, spoluzakladateľ Osvetového ústredia v Bratislave, kde bol vedúcim prednáškového oddelenia a vydával Osvetový zborník. Bol zakladateľom a prvým vedúcim Katedry knihovedy a vedeckých informácií FF UK v Bratislave (1960 – 1981) a prodekanom FF UK pre štúdium popri zamestnaní. Venoval sa dejinám knihovníctva, osvety a vzdelávania dospelých. Z tejto oblasti vydal niekoľko monografií, čo úspešne zavŕšil spoluúčasťou na tvorbe encyklopedických diel Encyklopédia Slovenska (1977 – 1982), Pedagogická encyklopédia Slovenska (1985). Bol aktívny ako divadelný ochotník, režisér, prednášateľ, publicista a propagátor Gemera-Malohontu. Rekonštruoval knižné fondy poškodené vojnou. V Hnúšti je po ňom pomenovaná miestna knižnica. -MM-
Študoval na gymnáziách v Spišskej Novej Vsi a Rožňave, teológiu na evanjelickej teologickej akadémii v Prešove a na viedenskej univerzite. Pôsobil ako farár v Pribyline a v Pešti, kde kráčal v šľapajach svojho predchodcu Jána Kollára, na sklonku života sa stal biskupom banského dištriktu. Pričinil sa o oživenie Slovenského spolku v Budapešti, spoluzakladal časopis Dunaj (1874). Bol dlhoročným členom Zpěvníkovej základiny, obstarával nové vydania a viedol korektúry náboženských kníh a spisov a prispieval do novín a časopisov. Písal poéziu, prózu, humoresky, venoval sa aj dramatike, literárnej kritike i publicistike, v ktorej dominovala národná problematika s národno-výchovným poslaním. Široký výber zo svojej poézie a prózy vydal v troch zväzkoch pod názvom Nevädze. V Ratkovej má v areáli ev. kostola pomník s pamätnou tabuľou. -MM-
Po absolvovaní lýcea v Levoči učil v Revúckej Lehote, v Potoku, Ozdíne, v Turom Poli. Súkromne vyštudoval teológiu a ako kňaz pôsobil v Hornom Tisovníku. Ako skladateľ sa orientoval na hymnické zbory a klavírne kompozície. Zhudobnil asi 600 duchovných piesní a zostavil z nich zbierku. Venoval sa aj publicistickej činnosti a teórii hudby. Napísal knihu Náuka súhlasu, ako praktický návod k poznaniu harmónie v hudbe, ktorá bola prvým slovenským pokusom o učebnicu harmónie s terminológiou v slovenčine. Prispieval do rôznych časopisov, v ktorých komentoval súčasné hudobné udalosti, zaoberal sa otázkami národnej hudby, školstva, sociálneho postavenia učiteľov. Bol recenzentom hudobnín a hudobných udalostí. -MM-
Po absolvovaní Lekárskej fakulty UK v Bratislave pôsobil v nemocnici v Banskej Bystrici, neskôr v Ústave experimentálnej onkológie Slovenskej akadémie vied, kde bol v rokoch 1983 –1991 jeho riaditeľom. Od začiatku svojej vedeckej činnosti sa venoval experimentálnej a klinickej onkológiii a epidemiológii zhubných nádorov. Výsledky svojho výskumu v oblasti získanej rezistencie nádorov voči cytostatikám aplikoval v klinickej praxi, poznatky publikoval v domácich i zahraničných vedeckých časopisoch. Významná bola aj jeho medzinárodná spolupráca pri výskume rakoviny, absolvoval študijné pobyty v USA a v Anglicku. Od roku 1984 bol hlavným redaktorom medzinárodného časopisu o nádoroch Neoplasma. Bol členom viacerých vedeckých organizácií. Publikoval aj populárno-náučné články o rakovine a spolu s Jánom Siráckym napísal knihu O rakovine stručne, užitočne a pravdivo (1996). -MM-
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. Podieľal sa na novelizáciách vodného a banského zákona. -MM-
Do školy chodil v Ožďanoch, od 1843 na ev. lýceum v Levoči, kde bol aktívnym členom Jednoty mládeže slovenskej, zememeračské inžinierstvo študoval v Pešti. Počas štúdií praxoval u krajinského zememerača v katastri Oždian a Husinej. V r. 1856 – 1858 pracoval v Tisovci. Zapájal sa do národno-kultúrnych podujatí, bol zakladajúcim členom Matice slovenskej, členom jej literárneho odboru, patrónom slovenského gymnázia v Revúcej. Bol najvýraznejší predstaviteľ slovenského literárneho romantizmu, oživovateľ ľudových tradícií ako zdroja básnickej tvorby. V svojej básnickej tvorbe čerpal z ľudovej poézie, jej námetov, obraznosti a symboliky. Prekladal zo slovanskej poézie. Najväčší úspech dosiahol básňou Smrť Jánošikova. O ňom vyšli publikácie: Július Bolfík: Ján Botto. Život a dielo (1983), Pavol Vongrej: Ján Botto (1989) a i. -MM-