Múzeá (726)
Historická expozícia Baníckeho múzea už 25 rokov prezentuje dejiny Rožňavy a gemerského regiónu
Napísal(a) S. Holečková
Bola to veľkolepá udalosť v dejinách rožňavského, ale aj slovenského múzejníctva, keď bola v rámci Dní európskeho kultúrneho dedičstva 10. septembra 1999 slávnostne otvorená a verejnosti sprístupnená nová historická expozícia Baníckeho múzea v Rožňave.
Cieľom expozície bolo v čo najväčšom rozsahu naplniť jedno zo základných poslaní múzea – ukazovať, ukázať dlhé roky na policiach uložené, pred očami návštevníkov ukryté muzeálie a vytvoriť tak podmienky na ich vhodné uloženie. Veľký dôraz sa pritom kládol na samotný výber vystavených predmetov s cieľom čo najvýstižnejšie prezentovať zaujímavú a bohatú históriu Rožňavy a gemerského regiónu.
Vzniku expozície predchádzal celý rad prípravných prác, ktoré múzeum realizovalo vo veľkej miere vo vlastnej réžii a do ktorých sa zapojil celý vtedajší kolektív múzea pod vedením Jozefa Csobádiho. Historická expozícia – prezentačný múzejný depozitár (v súčasnom chápaní zážitkový depozitár) ako netradičná forma prezentácie múzejných zbierok je výsledkom tisícok hodín mravenčej práce pri čistení, ošetrovaní, konzervovaní a reštaurovaní zbierkových predmetov zo všetkých fondov múzea, pri príprave výstavných plôch a neustálom premiestňovaní zbierok s cieľom umiestniť ich medzi množstvom predmetov na čo najlepšom, najadekvátnejšom mieste.
Kyjatické hračky majstra ľudovej umeleckej výroby Ladislava Hedvigiho z Rimavských Zalužian
Napísal(a) Ľudmila Pulišová
Gemersko-malohontskému múzeu sa vďaka podpore Fondu na podporu umenia podarilo získať súbor 21 kusov drevených kyjatických hračiek vyrobených majstrom ľudovej umeleckej výroby Ladislavom Hedvigim z Rimavských Zalužian. Vo výstavných priestoroch múzea ich môžu návštevníci vidieť ako Predmet mesiaca september. Výrobou drevených, tzv. kyjatických hračiek sa preslávila obec Kyjatice v okrese Rimavská Sobota v 20. – 30. rokoch 20. storočia. V roku 1977 už pôsobili v Kyjaticiach poslední výrobcovia Ján Petráš a Ján Beňo. Na ich tvorbu nadviazal v 80. rokoch 20. storočia Ján Ulický žijúci v neďalekých Rimavských Zalužanoch.
Po absolvovaní oboch turnusov úspešného letného tábora pedagógovia Baníckeho múzea v Rožňave, kultúrneho zariadenia Košického samosprávneho kraja, nezabúdajú na prázdninujúce deti ani počas augustových dní. Pripravili pre nich podujatie Nocovačka v múzeu, počas ktorého deti budú mať možnosť stráviť celú jednu noc v múzeu. Nepôjde však len o oddych. Na deti čaká naozaj bohatý program. Nielenže spoznajú všetky druhy sov žijúcich na Slovensku prostredníctvom výstavy V moci noci, ale vyberú sa priamo do prírody. S pracovníkom Správy NP Slovenský kras Erikom Kissom budú spoznávať vtáctvo a rovnako celý biotop jedného z najkrajších národných parkov u nás. Pre deti sú pripravené rôzne hry v exteriéri a dokonca sa bude aj opekať. Nebudú chýbať ani obľúbené tvorivé dielne a deti sa zabavia aj prostredníctvom karaoke aktivity.
Letný múzejný tábor Za sovami na bicykloch otvoril už siedmy ročník
Napísal(a) E. Hermelyi Gevelovská
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, práve tento týždeň prichádza s prvým turnusom obľúbeného denného letného tábora určeného prázdninujúcim deťom. Múzejný tábor sa stal už tradičným podujatím a tento rok múzejníci otvárajú už siedmy ročník. Jeho ústredná téma je prírodovedná, celý program tábora sa bude niesť v duchu sov a iných dravcov, lesa, ochrany prírody a vody v nej a v neposlednom rade v duchu ekologickej dopravy – bicyklov.
Deti čaká opäť bohatý program. Dozvedia sa množstvo zaujímavostí nielen o sovách, ale aj o ostatných denných či nočných dravcoch. Naučia sa spoznávať les a zvieratá, stromy a huby v ňom možno inak ako doteraz. Múzejníci im dokonca prezradia, ako je to naozaj s vodou v prírode a prečo je potrebné ju starostlivo chrániť. Bližšie sa zoznámia s najvhodnejším dopravným prostriedkom do prírody, naučia sa ako sa oň starať a ako bezpečne jazdiť. Aktivity tábora budú bohato prepletené s hernými aktivitami a tvorivými dielňami, dokonca okrem histórie košickej župy spoznajú maskota Košického samosprávneho kraja Župka. Deti počas múzejného tábora navštívia Betliar a Rimavskú Sobotu.
Návštevníci sa môžu tešiť opäť na podujatie v záhrade Galérie baníckeho múzea v Rožňave
Napísal(a) E. Hermélyi Gecelovská
Galéria Baníckeho múzea v Rožňave, kultúrneho zariadenia Košického samosprávneho kraja, podujatím s názvom Večer pre tých, čo krásu unesú, predstaví netradičné spojenie. Vystavované umelecké diela v záhrade galérie ožijú prostredníctvom hudby, ktorú bude zastrešovať rožňavská skupina TarverP. Zámerom koncertu bude tak viacrozmerné prepojenie umenia. Hudba bude slúžiť len ako emočná kulisa k aktuálnej výstave. Hudobné tóny budú cielene pôsobiť na poslucháča a jeho vnímanie, ktoré má smerovať k otvorenosti akceptovať aktuálny umelecký zážitok tu a teraz. „Koncertom tak nadväzujeme na úspešné podujatie Víkend otvorených parkov a záhrad a nechávame priestor na to, aby záhrada galérie mohla znova ožiť. Nezabudnite si so sebou doniesť podložky, deky, alebo si len sadnite na svoju obľúbenú rifľovú bundu medzi umelecké diela a nechajte sa unášať umeleckým zážitkom za letného stmievania,“ pripomína kurátorka múzea Mgr. Kristína Pakesová, PhD. Pôvodná tvorba skupiny TarverP sa niesla v znamení žánrov hard & amp; heavy, čo dokazuje aj ich debutový album Angel of Light.
Banícke múzeum v Rožňave získalo ďalšie umelecké diela bratov Tichyovcov
Napísal(a) E.Hermélyi Gecelovská
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, získalo umelecké predmety bratov Tichyovcov a tým opäť rozšírilo svoj fond výtvarného umenia. Prostredníctvom dvoch úspešných projektov múzejníci nadobudli výsledky tvorivej práce Gyulu Tichyho (1879 – 1920) a Kálmána Tichyho (1888 – 1968), významných regionálnych umelcov prvej polovice 20. storočia. „Predmetom dlhodobého záujmu Galérie Baníckeho múzea v Rožňave je systematické budovanie zbierky bratov Tichyovcov v rámci odborno-výskumných úloh a prezentovanie jednotlivých poznatkov širokej verejnosti,“ uviedla kurátorka výtvarného umenia Mgr. Kristína Pakesová, PhD.
V Gemersko-malohontskom múzeu v Rimavskej Sobote si návštevníci môžu aktuálne okrem skutočne bohatej stálej expozície pozrieť aj tri dočasné výstavy. Jednou z nich je výstava sprístupnená 9. mája 2024 s názov Cesta okolo sveta za 80 dní. Slávni cestovatelia, exotické zbierky. V zbierkach Gemersko-malohontského múzea sa vďaka založeniu inštitúcie v roku 1882 nachádza súbor 465 zbierkových predmetov z mimoeurópskych, tzv. exotických oblastí. Cestovatelia, zberatelia a múzejníci generácií z druhej polovice 19. storočia a z prelomu 19. a 20. storočia sa podľa trendov danej doby zameriavali nielen na zbieranie predmetov nájdených a typických pre región, Gemersko-malohontskú župu alebo Uhorsko, ale aj na dokumentáciu zaujímavých predmetov, ktoré sa dostali do župy predovšetkým z dôvodu ich vzácnosti a exotickosti. Táto výstava sa zameriava na prezentáciu 36 rôznych exotických artefaktov zo zbierok Gemersko-malohontského múzea, ktoré sa zachovali pre potomkov z obdobia rokov 1850 až 1950. Vzácne a cenné pamiatky pokrývajú široké spektrum území od Severnej a Južnej Ameriky, cez Afriku, Áziu až po Oceániu.
Gemersko–malohontské múzeum v Rimavskej Sobote sa v dňoch 14. a 16.júna 2024 pripojí k podujatiu s názvom Európske dni archeológie, ktoré sa konajú pod záštitou Ministerstva kultúry Francúzskej republiky.
Európske dni archeológie sú prezentáciou archeológie a archeologického bádania. Každý rok archeologické inštitúcie a organizácie v mnohých krajinách sveta ponúkajú na archeológiu zamerané programy a aktivity pre návštevníkov rôzneho veku a záujmov.
K podujatiu Európskych dni archeológie 2024 sa tradične pripája aj Gemersko–malohontské múzeum. Múzeum dňa 14. júna 2024 o 10:00 hodine pre školské skupiny a dňa 16. júna 2024 o 14:00 hodine pre verejnosť organizuje podujatie s názvom Archeopotulky Rimavskou Sobotou.
Pred 115 rokmi sa dvere Andrássyho obrazárne v Krásnohorskom Podhradí otvorili prvýkrát
Napísal(a) S. Holečková
Deviateho júna 1909 bola v Krásnohorskom Podhradí na pompéznych oslavách odovzdaná do užívania účelová budova Andrássyho obrazárne. Táto výnimočná udalosť, od ktorej ubehlo 115 rokov, mala skôr regionálny charakter, ale z pohľadu zakotvenia a prehĺbenia múzejných myšlienok v oblasti horného Gemera mala veľký význam. Bola dokončená obrazáreň s cieľom propagovať výtvarné umenie, zberateľstvo, vychovávať k estetickému cíteniu a vzťahu k umeniu, pozývať širšiu verejnosť k poznávaniu pekného, objavovaniu hodnotného a uctiť umenie ako také.
V priestoroch, do ktorých prenikalo svetlo cez sklenený strop, boli umiestnené výtvarné diela známych dobových európskych maliarov, grafikov a sochárov, predovšetkým nemeckých a francúzskych umelcov zo súkromnej zbierky Dionýza Andrássyho (1835 – 1913). Inštaláciou a rozmiestnením výtvarných diel bol poverený Dr. Gábor Térey, riaditeľ Múzea krásnych umení v Budapešti. Pre záujemcov bola obrazáreň otvorená dva dni v týždni – v nedeľu a vo štvrtok. V tom čase tu bolo umiestnených 145 výtvarných diel.
Unikátna výstava Na dvoch kolesách v Rožňave
Napísal(a) E. Hermélyi Gecelovská
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, prináša do Rožňavy výstavu unikátnych modelov bicyklov. Pôvodne bola výstava určená pre dobročinné účely, no jej popularita v očiach verejnosti postupom času rástla, a tak sa stala putovnou výstavou žiadanou až v zahraničí. Zbierka modelov bicyklov sa zaradila do Knihy slovenských rekordov.
Majiteľ zbierky Ján Trulík zozbieral viac ako 100 kusov, vrátane umeleckého spracovania mini modelov. Bicykle sú vyrobené z jednoduchých materiálov až po náročné vyhotovenia. „Na výstave bude možné vidieť modely bicyklov z kovu, dreva, porcelánu, či dokonca zo skla,“ uviedol autor výstavy. Výnimočné sú modely od sochára Davida Whipa a kováča Hansa zo Salzburgu. Každý model je z iného mesta, od iného výrobcu. Autor výstavy prostredníctvom nej rovnako poukazuje i na fakt, že spojenie umeleckého dizajnu, techniky a pragmatickosti vytvára z bicykla nadčasový ekologický dopravný prostriedok.
Viac...
Vedeli ste, že Rožňava mala už v polovici 16. storočia vodovod?
Napísal(a) S. Holečková
Drevené vodovodné potrubie patrí k najstarším, ojedinelým zbierkam v historickom fonde Baníckeho múzea v Rožňave. Je súčasťou prvého rožňavského mestského vodovodu, ktorý už v 16. storočí privádzal vodu do mesta z Rákoša. Vystavené je v Historickej expozícii – prezentačnom múzejnom depozitári.
Drevené vodovodné potrubia sa vyrábali z kmeňov stromov, väčšinou z borovice. Prevŕtaním kmeňov vznikli drevené rúry, ktoré sa spájali železnými obručami, resp. spojkami uprostred s prstencom, ktorý bránil ich posunutiu. Do zeme sa potrubie ukladalo spolu s kôrou. Vďaka tomu ľahšie odolávalo vlhkosti a vydržalo aj niekoľko desaťročí.
Rožňava mala vodovod už v roku 1555. Vodu do mesta privádzali drevenými rúrami z už spomínaného Rákoša. O pomerne bohato rozvetvenú vodovodnú sieť sa staral zvláštny tesár – potrubár (csöves). Náklady súvisiace s výrobou potrubia – zaobstaranie dreva, prevŕtanie kmeňov, výmena rúr, ako aj pravidelná údržba a starostlivosť o kašne (nádrže) tvorili stálu položku mestských výdavkov.
Fotografia zobrazujúca maliara Árpáda Fesztyho z roku 1896 – predmet mesiaca jún
Napísal(a) I. Kerepesi
V rámci prezentačnej aktivity Predmet mesiaca vystaví Gemersko-malohontské múzeum vzácnu fotografiu významného maďarského maliara Árpáda Fesztyho z roku 1896, pochádzajúcu z historického fondu inštitúcie. 1. júna 2024 si pripomíname 110. výročie úmrtia tohto velikána, a fotografiu vystavujeme práve v súvislosti s týmto výročím. Predmet bude vystavený od 1. až do 30. júna 2024 vo výstavnej miestnosti múzea.
V zbierkach Gemersko-malohontského múzea sa nachádza veľa zaujímavých, hodnotných a z historického hľadiska dôležitých zbierkových predmetov. Jedným z nich je fotografia zobrazujúca maliara Árpáda Fesztyho z roku 1896, s rukopisným venovaním na zadnej strane fotografie „Nagyon kedves, nagyon szép és nagyon édes barátnémnak őszinte barátsággal“ (Mojej veľmi milej, veľmi krásnej a veľmi drahej priateľke s úprimným priateľstvom). Fotografiu významný maliar venoval Margite Maróthy-Gömöry, známej herečke, cestovateľke a manželke Olivera Gömöryho, pána zo Širkoviec.
Týždeň detí v rožňavskom Baníckom múzeu očakávame bohatý a rôznorodý
Napísal(a) E. Hermélyi Gecelovská
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, pozýva všetkých školákov na Týždeň detí. Aj tohtoročná ponuka aktivít podujatia je bohatá a rôznorodá.
V Galérii Baníckeho múzea v Rožňave (Nám. baníkov 25) si žiaci materských a základných škôl 1. stupňa prehliadnu atraktívnu výstavu V moci noci, zahrajú sa na nej a v tvorivej dielni si vyrobia soviu taštičku. Na starších už bude čakať autor výstavy V moci noci RNDr. Miroslav Dravecký z Východoslovenského múzea v Košiciach, ktorý im prezradí ako na krúžkovanie sov a rovnako študentov prevedie celou prírodovednou výstavou.
V Zážitkovom centre Sentinel (Šafárikova 43) taktiež múzejníci pripravili aktivity pre mladších aj starších žiakov.
Víkend otvorených parkov a záhrad po prvýkrát spoločne s Druživou v Baníckom múzeu v Rožňave
Napísal(a) E. Hermélyi Gecelovská
Do iniciatívy Víkend otvorených parkov a záhrad sa po prvýkrát spoločne zapojili Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja a Druživa, o. z. Tento rok sa uskutoční už 16. ročník podujatia a jeho ústrednou témou je Päť zmyslov v záhrade. Cieľom podujatia je poukazovať na potrebu aktívnej ochrany, kvalitnej údržby a zmysluplného využívania týchto priestranstiev.
Záhrada Galérie Baníckeho múzea v Rožňave sa pre záujemcov otvorí už v piatok, 31. mája 2024 o 17:00 hod. Múzejníci pripravili aktivity, ktoré podnietia zmysly návštevníkov galérie. Čaká na nich joga s canisterapiou, muzikoterapia, ochutnávka čajov, aromaterapia a akčná maľba hlinou priamo na stene budovy. Nebude chýbať ani výstava objektov, ktoré budú nainštalované priamo v záhrade od umelcov: Pavla Bradovku, Anny Osadníkovej, Johany Johanides a Sandry Cseresznyesovej.
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus. 
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí. 
V Jágri absolvoval štúdium filozofie a v Budapešti vyštudoval teológiu. Pôsobil v Sabinove, Prešove, potom na biskupskom úrade v Košiciach, v roku 1834 bol menovaný za kanonika – katedrálneho archidiakona košickej katedrály. Od roku 1850 biskup v Rožňave. Sústreďoval sa na úpravu cirkevných pomerov na biskupstve, utlmil aj maďarizačné snahy v rožňavskej diecéze, kde Slováci v cirkevnej hierarchii zaujímali rovnocenné postavenie. Mecén cirkevného školstva, rožňavské gymnázium rozšíril na 8-triedne, vybudoval ústav pre výchovu dievčat, podporoval chudobných študentov, založil nadáciu na zaistenie platov učiteľov, pracoval na založení nemocnice. Dal obnoviť a pretvoriť interiér rožňavskej katedrály. Jeho telesné pozostatky sú uložené v krypte rožňavskej katedrály. 
Študoval na reálnom gymnáziu v Revúcej. Po absolvovaní diaľkového odborného štúdia pracoval ako banský technik v Drnave, Rožňave a na Ústrednom riaditeľstve baní v Bratislave, ministerstve hutného priemyslu v Prahe a potom v Banských závodoch na Spiši. V roku 1962 sa vrátil na Gemer, kde sa stal vedúcim výstavby závodu SMZ Lubeník. Od roku 1967 býval v Revúcej. Publikoval stovky článkov a prác o Gemeri v odborných publikáciách, časopisoch Obzor Gemera, neskôr Obzor Gemera a Malohontu, v Zore Gemera, v Baníckom slove, Magnezite, v Revúckych listoch. Je autorom a spoluautorom mnohých publikácií, napr. Magnezit Lubeník, Baníctvo v Železníku, Záhadný zvon Quirin v Revúcej a i. V práci Historické knižnice v Gemeri-Malohonte podal náročnú sumarizáciu 70 historických knižníc od 16. storočia do konca roka 1918. Je držiteľom najvyššieho ocenenia mesta Revúca Zlatý Quirin. 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiacich s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1902 získal jednu z cien Maďarskej akadémie vied za svoju knižnú súťaž. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. 
Študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave, od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. V rokoch 1878 –1879 bol predseda študentského spolku Zora v Bratislave, v rokoch 1883 – 1885 predseda spolku Tatran vo Viedni. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“. 
Študoval na gymnáziu v Košiciach a právo v Košiciach, Kluži a Budapešti. Pracoval ako predseda súdu v Rožňave, potom ako predseda súdu v Levoči a sudca v Košiciach. V roku 1911 na celouhorských pretekoch v Arade utvoril uhorský rekord v behu na 100 metrov. Na Olympijských hrách 1912 v Štokholme reprezentoval Slovensko v rámci Uhorska v behu na 100 m, v skoku do diaľky a v štafete 4x100 m, na ktorom štafeta postúpila do semifinále. Bol vedúcim atletického oddielu KAC v Košiciach, ako tréner pôsobil medzi robotníckymi športovcami. Po skončení kariéry pôsobil ako tréner materského košického klubu KAC, v rokoch 1920 – 1921 mu dokonca šéfoval.