Múzeá (726)
Posledný denník vojnového zajatca, Gézu Haynika z roku 1918 * Predmet mesiaca – september 2025
Napísal(a) E. Kerényi
Bolo to len nedávno, keď v roku 2021 získalo Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote dotáciu z Fondu na podporu kultúry národnostných menšín na vydanie unikátneho vojenského denníka vojnového zajatca z Rimavskej Soboty v Rusku, publicistu Gézu Haynika. Dvojjazyčná slovensko-maďarská publikácia s názvom „Poznámky – Jegyzetek. Denník vojnového zajatca – Egy hadifogoly naplója 1916-1917” zo zajateckého tábora v Rusku je autentickým dokladom života vojaka-dôstojníka z Rimavskej Soboty na východnom fronte vo vojnových rokoch 1916-1917. Poskytuje pohľad na každodenný život vojaka rakúsko-uhorskej armády v zajateckom tábore v Nižnom Novgorode "zvnútra". Autorom záznamov je žurnalista miestnych novín Gömör-Kishont a niekdajší pracovník Gemerského múzea z medzivojnového obdobia, Géza Haynik, ktorý svoje myšlienky zaznamenal ceruzkou v troch zošitoch.
Budujeme partnerstvá: Projekt #4museums mení Gemersko-malohontské múzeum na moderné kultúrne centrum
Napísal(a) É. Kerényi
Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote, najstaršia kultúrna inštitúcia Banskobystrického samosprávneho kraja, realizuje významný projekt s názvom #4museums: Inovatívna ochrana a prezentácia kultúrneho dedičstva, ktorý je spolufinancovaný z prostriedkov Európskej únie v rámci programu Interreg V-A Maďarsko - Slovensko (HUSK). Múzeu sa podarilo získať 892 891,64 eur.
Dofinancovaním Banskobystrického samosprávneho kraja sa zrekonštruuje celé 2. poschodie múzea vrátene chodby a sociálne zariadenia. Vďaka tejto kombinácii medzinárodného projektu a podpory z verejných zdrojov dôjde k celkovej premene tejto najstaršej kultúrnej inštitúcie kraja na moderné a zážitkové centrum kultúrneho dedičstva, ktoré bude slúžiť nielen návštevníkom, ale aj odborníkom a komunitám.
Deň baníkov oslávi Banícke múzeum v Rožňave dvojdňovým podujatím
Napísal(a) E. Hermélyi Gecelovská
Tohtoročný Deň baníkov oslávi Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, veľkým dvojdňovým podujatím. Tentoraz bohatý program osláv bude určený najmä stredoškolským a vysokoškolským študentom nielen zo Slovenska ale aj zo susedného Maďarska. Mladí účastníci podujatia budú mať možnosť spoznávať spoločnú banícku históriu a následne rozvíjať a obohatiť kultúrny dialóg oboch národov.
Program podujatia začne v areáli Zážitkového centra Sentinel a to vzájomným predstavením organizácií zapojených do partnerstva projektu Deň baníkov – Bányásznap (reg. č. HUSK/SPF/2401/3.2/071). Následne sa účastníci podujatia v slávnostnom sprievode s dychovou hudbou pri SMZ a. s. Jelšava presunú k
Tajomstvá hradov a zámkov v rožňavskej Galérii Baníckeho múzea pre prázdninujúce deti
Napísal(a) E. Hermélyi Gecelovská
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, pozýva prázdninujúce deti do galérie aj počas augusta. Pripravilo pre ne podujatie prepojené s fotografickou výstavou Mareka Hajkovského Slovenské hrady a zámky. Prostredníctvom výstavy budú mať možnosť aj mladí východniari spoznávať hrady a zámky na Slovensku zábavnou formou a čaká ich aj tvorivá dielňa.
Na úvod aktivity sa deti spolu s múzejníkmi porozprávajú o hlavných úlohách, ktoré hrady a zámky v minulosti plnili aj o dôvodoch ich vzniku. Najlepšie si ich zapamätajú vďaka povestiam a legendám, ktoré ich sprevádzajú.
V Baníckom múzeu otvorili už ôsmy ročník letného múzejného tábora
Napísal(a) E. Hermeli Gecelovská
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, 7. júla spustilo ôsmy ročník letného múzejného tábora pre prázdninujúce deti. Tohtoročnou ústrednou témou tábora bude prepojenie histórie a prírody.
Deti budú spoznávať slovenské hrady a zámky a zoznámia sa aj s množstvom legiend a povestí, ktoré sa o nich dochovali. K tomu im poslúži najmä fotografická výstava Mareka Hajkovského Slovenské hrady a zámky inštalovaná v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave. Deti však vyrazia aj do terénu, múzejní pedagógovia pre nich pripravili celodenný výlet na Fiľakovský hrad.
Nálezy laténskej grafitovej keramiky z Gemera-Malohontu – Predmet mesiaca júl
Napísal(a) A. Botoš
Znalosť produkcie keramických nádob je v priestore Karpatskej kotliny známa od neolitu (mladšej doby kamennej). Keramické nádoby (hrnce, amfory, krčiažky a pod.) boli v období praveku formované a tvarované v rukách.
K zmene technológie produkcie keramiky dochádza až v dobe laténskej (v mladšej dobe železnej). V archeologickej terminológii predstavuje jednu z vrcholných etáp pravekého vývoja spoločnosti, odohrávajúcu sa v období zhruba od rokov 450/400 pred Kr. až po prelom letopočtov. Nazvaná je podľa náleziska La Tène na brehu Neuchâtelského jazera vo Švajčiarsku. Nositeľmi materiálnej kultúry v dobe laténskej boli Kelti.
Na území historickej župy Gemer-Malohont sa v období 3. – 2. storočia pred Kr. prvýkrát objavuje keramika zhotovovaná (vytáčaná) na nožnom hrnčiarskom kruhu.
Spišský umelec Martin Kacvinský a jeho NeMiestne maľby v Rožňave
Napísal(a) E. Hermelyi Gecelovská
Banícke múzeum v Rožňave v spolupráci s Galériou umelcov Spiša ‒ kultúrne zariadenia Košického samosprávneho kraja, uvádzajú od 3. júla do 24 októbra reprízu profilovej výstavy Martina Kacvinského pod názvom NeMiestne maľby. Výstava je uvedená v rámci dramaturgického cyklu Profily / Umelci Spiša. Martin Kacvinský je spišský umelec, ktorého dielo koncepčne a výrazovo presahuje regionálny rámec: vo svojej tvorbe sa zaoberá kritikou jednotlivca a spoločnosti. Zároveň sú jeho maľby istým spôsobom „nemiestne“: nebojí sa pracovať s témami, ktoré môžu byť v lokálnom kontexte provokatívne.
Riaditeľka Galérie umelcov Spiša, Lucia Benická uvádza: „Galéria umelcov Spiša pripravuje kvalitné profilové a tematické projekty, ktoré vďaka súčinnosti s inými organizáciami v zriaďovateľskej pôsobnosti Košického samosprávneho kraja nekončia iba na Spiši. S Baníckym múzeom v Rožňave máme niekoľkoročnú spoluprácu: v roku 2022 sme uvádzali profilovú výstavu sochára Štefana Kubíka, toto leto uvádzame na Gemeri spišského maliara Martina Kacvinského. Výstavná „recyklácia“ má pre nás mimoriadny význam prezentovať aj mimo región odbornú, výskumnú, prezentačnú a zbierkotvornú činnosť, keďže na výstave uvádzame aj diela z našej zbierky.“
Gemersko – malohontské múzeum sa dňoch 13. a 15. júna 2025 pripojí k podujatiu Európskych dní archeológie, ktoré sa konajú pod záštitou Ministerstva kultúry Francúzskej republiky. Európske dni archeológie sú prezentáciou archeológie a archeologického bádania. Každý rok archeologické inštitúcie a organizácie v mnohých krajinách sveta ponúkajú na archeológiu zamerané programy a aktivity pre návštevníkov rôzneho veku a záujmov.
K podujatiu Európskych dní archeológie 2025 sa tradične pripája aj Gemersko – malohontské múzeum. Múzeum dňa 13. júna 2025 o 10:00 hod. pre školské skupiny a dňa 15. júna 2025 o 14:00 hod. pre verejnosť organizuje podujatie s názvom Archeopotulky Rimavskou Sobotou.
Neoddeliteľnou súčasťou zbierkového fondu Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote sú aj zoologické zbierky. Pred niekoľkými týždňami, v máji roku 2025, sa náš zbierkový fond obohatil o dermoplastický preparát srny lesnej (Capreolus capreolus), jedného z najznámejších druhov cicavcov žijúcich v našom regióne a na Slovensku vôbec. Akvizíciu dermoplastického preparátu z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia (v rámci projektu podaného v roku 2024), ktorému aj touto cestou ďakujeme. V roku 2025 je predmetom mesiaca jún.
Srna lesná je rozšírená vo väčšine Európy, chýba v Írsku, na Islande a stredomorských ostrovoch. Nájdeme ju aj na väčšine územia Slovenska do nadmorskej výšky 1500 m n. m. Obľubuje teplé listnaté lesy, veľmi vysokú populačnú hustotu dosahuje aj v malých poľných lesíkoch a rozptýlenej zeleni v poľnohospodárskej krajine.
Gemersko-malohontské múzeum a Vydavateľstvo BRAK v Rimavskej Sobote organizujú dňa 3. júna 2025 prezentáciu knihy autorky PhDr. Oľgy Bodorovej s názvom Spomienky Kornélie Wirtschafterovej. Besedu vedie František Malík, vydavateľ knihy.
Kniha je autentickou výpoveďou maďarskej židovky Kornélie Wirtschafterovej, rodenej Ungárovej. Narodila sa v roku 1926 v Tornali, na juhu dnešného Slovenska. V tomto meste žila spolu s rodičmi a bratom Zoltánom do leta roku 1938, potom sa rodina kvôli jej štúdiu na gymnáziu presťahovala do Rimavskej Soboty. Brat plánoval študovať medicínu, no protižidovské zákony mu v tom zabránili.
Viac...
Týždeň detí v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave
Napísal(a) E. Hermélyi Gecelovská
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, aj tento rok plánuje oslavovať sviatok všetkých detí počas celého týždňa. Žiaci 1. stupňa základných škôl budú mať možnosť nielen získavať nové vedomosti, ale sa aj zahrajú a v tvorivej dielni popustia uzdu svojej fantázie.
Aktivita začne komentovanou prehliadkou atraktívnej fotografickej výstavy Mareka Hajkovského Slovenské hrady a zámky. Žiaci nielenže spoznajú množstvo hradov a zámkov nachádzajúcich sa na Slovensku, ale múzejníci im aj vyrozprávajú viaceré povesti a legendy, ktoré sa o nich uchovali. Druhá polovica aktivity nebude o nič menej pre deti zaujímavá. V tvorivej dielni si vyrobia zástavky a nimi si na mape Slovenska budú vyznačovať hrady a zámky, ktoré ich najviac očarili.
Výstava historických pohľadníc zobrazujúcich Rimavskú Sobotu
Napísal(a) Sz. Tóth
Dňa 17. mája 2025 o 17:00 hodine sa v priestoroch Gemersko-malohontského múzea, v rámci podujatia Noc múzeí a galérií, uskutoční vernisáž výstavy „Pozdrav z Rimavskej Soboty – Üdvözlet Rimaszombatból.“ Výstava sa zaoberá historickými pohľadnicami zobrazujúcimi Rimavskú Sobotu a bude dostupná verejnosti do 21. septembra 2025.
Zámerom výstavy je priblížiť návštevníkom múzea život a charakteristické črty Rimavskej Soboty v minulosti, zachytené na historických pohľadniciach pochádzajúcich z obdobia od 90. rokov 19. storočia až do roku 1945, ktoré boli získané v roku 2024 vďaka podpore FPU od rimavskosobotského advokáta a zberateľa JUDr. Igora Mikitu. Historické pohľadnice v počte cca 450 kusov, ktoré tvoria základ výstavy, nám ponúkajú fascinujúci pohľad na vývoj mesta, niekdajšieho župného sídla Gemera-Malohontu v období plnom politických, sociálnych a historických zmien.
Gemersko-malohontské múzeum sprístupní výnimočnú výstavu o avarskom bojovníkovi zo 7. storočia – Kaganov jazdec
Napísal(a) A. Botoš
Gemersko-malohontské múzeum v termíne od 17. mája do 31. augusta 2025 sprístupní vo svojich výstavných priestoroch výnimočnú výstavu s názvom Kaganov jazdec. Kurátormi výstavy sú Hága Tamara Katalin a Dani János z Déri múzea v Debrecíne. Výstavu si mohli návštevníci prezrieť v Déri múzeu Debrecíne a v Múzeu kráľa svätého Štefana v Stoličnom Belehrade (Szent István Király Múzeum Székesfehérvár). Časť nálezov bola vystavená v Schallaburgu (Rakúsko) na výstave „Reiternomaden in Europa” a v Halle (Nemecko) na výstave „Rider Nomads in Europe”.
Na jar v roku 2017 počas archeologického výskumu pred výstavbou diaľnice M35 v Maďarsku, bolo pri juhozápadnom chotári obce Derecske (župa Hajdu – Bihar) objavené avarské pohrebisko. V rámci pohrebiska bol objavený mimoriadny hrob avarského bojovníka z polovice 7. storočia.
Deň matiek v galérii Baníckeho múzeua v Rožňave
Napísal(a) E. Hermélyi Gecelovská
Pri príležitosti Dňa matiek Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, pozýva žiakov materských a základných škôl na tvorivú aktivitu do Galérie BM. Na žiakov čaká bohatý program.
Múzejníci ich prevedú výstavou pod názvom 3 x R, prostredníctvom ktorej budú môcť načerpať potrebnú inšpiráciu pre následné tvorenie. Cez interaktívne hry žiaci spoznajú tvorbu rodiny Rešovských a v druhej polovici aktivity sa pokúsia o zjednodušenú imitáciu maľby na plátno. Vlastnoručne si tak vyrobia darček, ktorý budú môcť venovať svojím mamám k ich nadchádzajúcemu sviatku. „Láska dieťaťa k matke má mnoho podôb – od úsmevu, cez objatie až po spoločnú hru na lúke plnej kvetov. Práve preto sme sa rozhodli osláviť Deň matiek komentovanou prehliadkou výstavy
































Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus.
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí.
V Jágri absolvoval štúdium filozofie a v Budapešti vyštudoval teológiu. Pôsobil v Sabinove, Prešove, potom na biskupskom úrade v Košiciach, v roku 1834 bol menovaný za kanonika – katedrálneho archidiakona košickej katedrály. Od roku 1850 biskup v Rožňave. Sústreďoval sa na úpravu cirkevných pomerov na biskupstve, utlmil aj maďarizačné snahy v rožňavskej diecéze, kde Slováci v cirkevnej hierarchii zaujímali rovnocenné postavenie. Mecén cirkevného školstva, rožňavské gymnázium rozšíril na 8-triedne, vybudoval ústav pre výchovu dievčat, podporoval chudobných študentov, založil nadáciu na zaistenie platov učiteľov, pracoval na založení nemocnice. Dal obnoviť a pretvoriť interiér rožňavskej katedrály. Jeho telesné pozostatky sú uložené v krypte rožňavskej katedrály.
Študoval na reálnom gymnáziu v Revúcej. Po absolvovaní diaľkového odborného štúdia pracoval ako banský technik v Drnave, Rožňave a na Ústrednom riaditeľstve baní v Bratislave, ministerstve hutného priemyslu v Prahe a potom v Banských závodoch na Spiši. V roku 1962 sa vrátil na Gemer, kde sa stal vedúcim výstavby závodu SMZ Lubeník. Od roku 1967 býval v Revúcej. Publikoval stovky článkov a prác o Gemeri v odborných publikáciách, časopisoch Obzor Gemera, neskôr Obzor Gemera a Malohontu, v Zore Gemera, v Baníckom slove, Magnezite, v Revúckych listoch. Je autorom a spoluautorom mnohých publikácií, napr. Magnezit Lubeník, Baníctvo v Železníku, Záhadný zvon Quirin v Revúcej a i. V práci Historické knižnice v Gemeri-Malohonte podal náročnú sumarizáciu 70 historických knižníc od 16. storočia do konca roka 1918. Je držiteľom najvyššieho ocenenia mesta Revúca Zlatý Quirin.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiacich s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1902 získal jednu z cien Maďarskej akadémie vied za svoju knižnú súťaž. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom.
Študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave, od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. V rokoch 1878 –1879 bol predseda študentského spolku Zora v Bratislave, v rokoch 1883 – 1885 predseda spolku Tatran vo Viedni. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“.
Študoval na gymnáziu v Košiciach a právo v Košiciach, Kluži a Budapešti. Pracoval ako predseda súdu v Rožňave, potom ako predseda súdu v Levoči a sudca v Košiciach. V roku 1911 na celouhorských pretekoch v Arade utvoril uhorský rekord v behu na 100 metrov. Na Olympijských hrách 1912 v Štokholme reprezentoval Slovensko v rámci Uhorska v behu na 100 m, v skoku do diaľky a v štafete 4x100 m, na ktorom štafeta postúpila do semifinále. Bol vedúcim atletického oddielu KAC v Košiciach, ako tréner pôsobil medzi robotníckymi športovcami. Po skončení kariéry pôsobil ako tréner materského košického klubu KAC, v rokoch 1920 – 1921 mu dokonca šéfoval.