Múzeá (707)
Pamätná tabuľa, ktorá je svedectvom dejín rožňavského múzejníctva
Napísal(a) S. Holečková
DÁMSKA ŠNUROVAČKA Z ROKU 1770 * Predmet mesiaca júl 2022
Napísal(a) É. Kerényi,
V rámci prezentačnej aktivity Predmet mesiaca vystavuje Gemersko-malohontské múzeum dámsku šnurovačku, vystuženú kosticami z obdobia neskorého rokoka (1780 – 1795). Tento módny kus od neznámeho výrobcu zo svetlomodrého brokátu s kvetinovým vyšívaním sa nosil ako vonkajšia časť vrchného odevu meštianskych šiat. Pochádza z roku 1770 a do múzea sa dostala darom od Antónie Sztrelko pravdepodobne medzi prvými zbierkami počas pôsobenia prvého riaditeľa múzea J. Fábryho. Dámska šnurovačka je vystavená v priestoroch stálej expozície od 1. júla do 31. júla 2022.
Vráťme sa troška do histórie módy! Francúzska meštianska revolúcia v roku 1789 výrazne ovplyvnila dámske odievanie na prahu 19. storočia. Vyššie spoločenské triedy, ktoré sympatizovali s vládnúcim meštianstvom, dávali odievaním najavo rešpekt ich moci.
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja v spolupráci s Mestom Rožňava organizuje od 1.7.2022 do 31.8.2022 sprievodné podujatie k 120. výročiu založenia múzea letné podujatie pod názvom Leto s Baníckym múzeom. Podujatie je určené pre rodiny s deťmi a pre žiakov 1. stupňa ZŠ v rámci letných škôl.
V rámci tohto prázdninového podujatia pripravili múzejníci aj Múzejné stredy pre rodiny s deťmi v dňoch 6. júla, 20. júla, 17. augusta a 24. augusta 2022.
Účastníci sa môžu tešiť na komentovanú prehliadku výstavy 12 dekád Baníckeho múzea, ale aj na interaktívne hry, ako napríklad na hru s puzzle, dominom, pexesom. Každý účastník si môže vyhotoviť svoj vlastný pamätný list a opečiatkovať to s voskovou pečaťou. Okrem toho sú pre nich pripravené kvízy a ďalšie aktivity k výstave, ktorá prezentuje 120 rokov múzea formou vzácnych predmetov a dobových fotografií.
Akvizícia výrobkov manufaktúry na výrobu kameniny v Rožňave a šivetickej keramiky
Napísal(a) Mgr. Ľ. Pulišová
Rimavská Sobota, 27. 06. 2022 – Významnou zložkou kultúry Gemera-Malohontu je aj tradičná ľudová kultúra, ktorá sa formovala pod vplyvom hospodárskych, sociálnych a spoločenských podmienok. Jej pozoruhodným reprezentantom je etnologický fond Gemersko-malohontského múzea, v ktorom sa v súčasnosti nachádza 11 151 kusov predmetov. Vďaka finančnej podpore Fondu na podporu umenia sa múzeu podarilo fond rozšíriť zrealizovaním projektu s názvom Akvizícia výrobkov manufaktúry na výrobu kameniny v Rožňave a šivetickej keramiky.
Na základe koncepcie nadobúdania zbierkových predmetov, akvizičného plánu múzea a v súvislosti s mapovaním regionálnej produkcie bol zámerom projektu nákup deväť kusov výrobkov manufaktúry na výrobu kameniny v Rožňave a dvoch kusov šivetickej keramiky. „Fond etnológie sme tak doplnili o ukážku výrobkov rožňavskej kameniny (6 kusov tanierov, 1 ks podnos, 2 kusy kuľač), ktorá v ňom absentovala,“ informovala Ľudmila Pulišová.
Počas leta pozývame žiakov, študentov, rodiny a ďalších záujemcov do geologickej bádateľne s názvom ,,Geo – piatky v múzeu
Napísal(a) G. Badin
Kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, Banícke múzeum v Rožňave pripravilo pre všetkých záujemcov voľnočasovú aktivitu, ktorá sa bude konať v Zážitkovom centre SENTINEL na Šafárikovej ul. č. 43 v Rožňave.
Aktivity, ktoré múzejníci pripravili budú v exteriérovej časti múzea, kde poukážeme na rozmanitosť vzniku hornín a minerálov a návštevníci budú mať možnosť skúmať rôznorodé horniny z regiónu Gemer. Okrem geologickej ukážky čaká návštevníkov aj ukážka z paleontológie a následné hľadanie fosílií v piesku.
Ďalším lákadlom je rozpojovanie hornín s geologickým kladivom a ryžovanie zlata, kde každý, kto nájde zlatinku získa aj diplom zlatokopa.
Rimavská Sobota, 27. 06. 2022 - Gemersko-malohontské múzeum pripravilo pre žiakov základných a stredných škôl odmenu za ich prospech. Všetci žiaci, ktorí sa 30. júna 2022 (t. j. štvrtok) preukážu aktuálnym koncoročným vysvedčením získajú bezplatný vstup do múzea. Môže tak urobiť každý žiak bez ohľadu na známku na vysvedčení.
Gemersko-malohontské múzeum je pre verejnosť otvorené do 18:00. Aktuálne si môžu návštevníci pozrieť tri tematicky pestré výstavy - Príbeh nevesty. Svadobné šaty zo zbierky Jany Mládek Rajniakovej, MEYKE: Tradícia v móde - Hagyomány a divatban a 70. výročie Prírodnej rezervácie Kurinecká dubina.
Múzeum ako ho (ne)poznáš * Detské letné aktivity
Napísal(a) M. Oštrom Mareková
Rimavská Sobota, 25. 06. 2022 – Gemersko-malohontské múzeum pripravilo 2. ročník detských letných aktivít pod názvom „MÚZEUM AKO HO (NE)POZNÁŠ“. Aktivity sú určené deťom vo veku od 8 do 12 rokov. Realizovať sa budú v termíne od 11. do 15. júla 2022 od 8.00 hod. do 15.00 hod. Maximálny počet účastníkov je 15. Poplatok za jedno dieťa je 100 eur. Pre deti je pripravený bohatý program, ktorý bude každý deň zameraný na inú tému. Rodičia môžu deti prihlásiť do 30. júna 2022.
Programová skladba detských letných aktivít korešponduje so skladbou zbierkových fondov múzea a tiež s koncepciou stálej expozície. Počas každého dňa deti nahliadnu do zákulisia činnosti ľudí, ktorí pracujú v múzeu. Zoznámi sa nielen s nimi osobne, ale aj s ich múzejnou prácou.
Andrássyho obrazáreň v Krásnohorskom Podhradí otvárajú výstavou Štefana Kubíka
Napísal(a) G. Badin
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, otvorí svoje brány pre verejnosť už najbližšiu stredu 22. júna 2022. V spolupráci s Galériou umelcov Spiša, ktorá je tiež v zriaďovateľskej pôsobnosti Košického samosprávneho kraja, uvedie profilovú výstavu Štefana Kubíka (1941–2006) k nedožitým 80. rokom pod názvom SOCHY – KRESBY. Vernisáž výstavy sa bude konať 22. júna 2022 o 16:00 v Andrássyho obrazárni na Lipovej 122 v Krásnohorskom Podhradí.
Výstava je prierezom tvorby autora s akcentom na sochu v dialógu s kresbami a skicami. Autorova tvorba sa vyznačuje svojbytným spôsobom spracovania materiálu – dreva, majstrovským ovládaním priestoru a tvaru. Gro výstavy tvorí kresba a komorná sochárska tvorba z pozostalosti autora a zo zbierky Galérie umelcov Spiša, ktorá spravuje 25 autorových diel.
Kto býva v dutine * Tvorivá dielňa pre rodiny s deťmi
Napísal(a) M. Oštrom Mareková
Gemersko-malohontské múzeum pripravilo pre rodiny s deťmi tvorivú dielňu, ktorá je súčasťou najnovšej výstavy 70. výročie Prírodnej rezervácie Kurinecká dubina. Tvorivá dielňa sa uskutoční 25. júna 2022 (sobota) o 15.00 hod. Určená je rodinám s deťmi od 6 rokov. Vstupné je 2 €.
Cieľom tvorivej dielne je ponúknuť rodinám s deťmi priestor pre trávenie voľného času v historických priestoroch múzea a zároveň hravou formou vzdelávať a prezentovať zbierkové predmety. Témou tvorivej dielne sú obyvatelia dubových lesov.
V úvode sa návštevníci zoznámia s Prírodnou rezerváciou Kurinecká dubina, ktorá je najstaršou chránenou oblasťou v súčasnej pôsobnosti Chránenej krajinnej oblasti Cerová vrchovina.
Pred 240 rokmi založil Pál Markó v Rožňave manufaktúru na spracovanie kože
Napísal(a) S. Holečková
Jeden z prvých priemyselných podnikov na území Gemerskej župy, kožiarsku manufaktúru rodiny Markóovcov, založil v roku 1782 v Rožňave šikovný garbiarsky cechmajster Pál Markó (1751 – 1819). Manufaktúra stála v južnej časti mesta, aby severné vetry odvádzali preč nepríjemný zápach vznikajúci pri práci so surovou kožou.
K priemyselnému rozvoju pôvodnej prevádzky na spracovanie kože došlo až neskôr, v 40-tych rokoch 19. storočia, pod vedením jeho syna Józsefa Markóa (1791 – 1849). Vďaka nemu sa rodinný podnik rozrástol a zveľadil a manufaktúra získala v roku 1844 kráľovské výsady. Naďalej pracovala pod názvom József Markó és fia (Jozef Markó a syn) a mala formu verejnej obchodnej spoločnosti. Na svoju prevádzku potrebovala predovšetkým surové kože a tých mala dostatok. Okrem pomocného materiálu – loja, masti a tukov potrebných na morenie koží, tvorili najväčšiu časť prevádzkových nákladov prepravné náklady.
Viac...
Banícke múzeum v Rožňave má 120 rokov * Múzejníci chystajú oslavy
Napísal(a) R. Šimko
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, organizuje v dňoch 7. a 8. júna 2022 konferenciu 12 dekád Baníckeho múzea v Rožňave, ktorá sa uskutoční v kongresovom centre na Radnici na Námestí baníkov 16 v Rožňave.
Konferencia, ktorá sa bude konať pod záštitou predsedu Košického samosprávneho kraja, Rastislava Trnku, bude súčasťou osláv 120. výročia založenia Baníckeho múzea v Rožňave a pre všetkých zúčastnených je prichystaný bohatý program. Okrem zamestnancov múzea budú mať prednášky aj fundovaní odborníci z Rožňavy, ako aj z celého Slovenska.
Ako informoval riaditeľ Baníckeho múzea v Rožňave, Pavol Lackanič: „Konferenciu slávnostne otvoríme 7. júna o 13:30 hod. na Radnici príhovormi, po ktorých už budú nasledovať samotné prednášky.
Rimavská Sobota, 30. 05. 2022 – V priestoroch Gemersko-malohontského múzea 9. júna 2022 (streda) o 15.00 hod. sa uskutoční vernisáž výstavy „70. výročie Prírodnej rezervácie Kurinecká dubina“. Výstavu pripravila Správa CHKO Cerová vrchovina v spolupráci s Gemersko-malohontským múzeom. Výstava predstaví jedinečné územie, ktoré prezentuje pokročilé formy sukcesie bývalých pasienkových lesov s ukážkami mohutných dubov v rôznom štádiu dožívania. Výstava potrvá do 31. augusta 2022.
Zásluhou lesníka a fytogeografa Ing. Tibora Blattného, ktorý pôsobil aj v Rimavskej Sobote, bola v roku 1952 vyhlásená Štátna prírodná rezervácia Kurinec. Je najstarším chráneným územím v súčasnej pôsobnosti Správy CHKO Cerová vrchovina a vyhlásená bola v období ešte pred prvým zákonom o ochrane prírody (r. 1955), kedy ochrana prírody spadala pod Slovenský pamiatkový ústav.
Zahraj sa so sysľom * Tvorivá dielňa pre rodiny s deťmi
Napísal(a) M. Oštrom Mareková
Rimavská Sobota, 20. 05. 2022 - Gemersko-malohontské múzeum pripravilo pre rodiny s deťmi tvorivú dielňu, počas ktorej si zhotovia pohyblivú hračku v podobe sysľa vykúkajúceho z nory. Tvorivá dielňa sa uskutoční 29. mája 2022 (nedeľa) o 14.00 hod. Vstupné je 2€.
Cieľom tvorivej dielne je ponúknuť rodinám priestor pre trávenie voľného času v historických priestoroch múzea a zároveň hravou formou vzdelávať a prezentovať zbierkové predmety. Témou tvorivej dielne je drobný hlodavec syseľ pasienkový a jeho podzemná nora.
V stálej expozícii múzea si návštevníci v sprievode lektorky vypočujú výklad zameraný na obyvateľov biotopu kultúrna step. Pre tento biotop sú charakteristické živočíchy, ktoré sú viac-menej prispôsobené životu v bezprostrednej blízkosti človeka, napr. hrdlička záhradná, lastovička obyčajná, sova plamienka driemavá, z cicavcov zajac poľný a tiež chránený syseľ pasienkový.
Rožňavský živý banícky orloj – zaujímavá prezentácia baníckej histórie Rožňavy
Napísal(a) S. Holečková
Rok 2022 sa nesie v znamení okrúhleho výročia Baníckeho múzea v Rožňave, významnej kultúrnej inštitúcie pôsobiacej v meste od roku 1902. Počas svojej 120 ročnej existencie múzeum prezentovalo banícku históriu gemerského regiónu formou niekoľkých expozícií.
V roku 2006 pripravili pracovníci múzea vo vlastnom podaní zaujímavú formu prezentácie baníckych dejín mesta v podobe predstavenia Rožňavský živý banícky orloj – 12 najdôležitejších zastavení baníckej histórie mesta Rožňava. Dej tohto krátkeho pásma sa opiera o historické fakty, nesleduje ich však detailne a prísne. Celý príbeh rozpráva rozprávač.
Dôležitú úlohu v príbehu zohráva Smrtka s kosou a kosákom. Zvonením a posúvaním ručičiek hodín z hodiny na hodinu poukazuje na jednotlivé prelomové etapy v dejinách mesta.
V A P R Í L I 2026
SI PRIPOMÍNAME
Igor Ciel – 95. výročie narodenia
3. apríl – Igor Ciel (13.4.1931 Rožňava – 4.7.2010 Bratislava) – scenárista, režisér, pedagóg.
Študoval na gymnáziu v Brezne, divadelnú vedu a estetiku na Univerzite Komenského v Bratislave, divadelnú réžiu na VŠMU a na moskovskom divadelnom učilišti. Potom bol krátko rozhlasovým hlásateľom. Vlastnou réžiou začínal v divadle vo Zvolene a v Nitre a hosťoval vo všetkých mimobratislavských súboroch. V roku 1966 nastúpil ako režisér do Československej televízie v Bratislave do hlavnej redakcie literárno-dramatického vysielania, kde sa venoval najmä príprave mnohých adaptácií slovenských, ale aj svetových autorov. Patril k tvorcom slávnych a divácky obľúbených „bratislavských pondelkov“. V r. 1998 – 2003 bol vedúci katedry réžie Fakulty dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Bol členom Federálnej rady pre rozhlasové a federálne vysielanie a členom Rady STV (1992 – 1993). V roku 2006 dostal prémiu Literárneho fondu za celoživotné dielo v oblasti televíznej tvorby. -MM-
Theodor Glatz – 155. výročie úmrtia
3. apríl – Theodor Glatz (10.12.1818 Viedeň – 3.4.1871 Sibiu) – rumunský maliar, grafik, fotograf.
Študoval na viedenskej akadémii, špecializoval sa na romanticky poňaté krajinárstvo. V roku 1843 sa usadil v Sibini, kde pôsobil ako učiteľ kreslenia na ev. gymnáziu. Tu si otvoril fotografický ateliér s partnerom Karolom Kollerom a venovali sa najmä etnografickej fotografii. Z jeho práce zostalo približne 200 fotografií, ktoré boli očíslované a majú vysvetlivky v nemčine a rumunčine. Na všetkých je možné vidieť krásu ľudového kroja, ale aj niektoré aspekty tradičného transylvánskeho spoločenského života. Ako vášnivý cestovateľ namaľoval sériu krajiniek Karpát, v rokoch 1840 – 1842 počas jeho ciest navštívil horný Gemer, pobýval v Muráni a vytvoril tu dokumentárne a výtvarne pozoruhodné diela – Železné hámre na Muráni, Zrúcaniny hradu Muráň, veduta Revúcej s okolím, Silická jaskyňa a i. -MM-
Ján Jasenka – 35. výročie úmrtia
6. apríl – Ján Jasenka (30.3.1928 Sirk – 6.4.1991 Revúca) – folklorista, primáš, spevák, zberateľ ľudových piesní.
Základné vzdelanie, i hudobné, získal v Ratkovej. Pokračoval na Učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, ako učiteľ začínal v Budinej, kde bol aj primášom vo vtedajšej miestnej ľudovej hudbe, neskôr učil v baníckom učilišti v Sirku, v Ratkovskom Bystrom, Ratkovej, v roku 1961 sa usadil s rodinou v Revúcej. Toto putovanie bolo vždy spojené s muzikou a zbieraním ľudových piesní. V roku 1973 bol jedným zo zakladateľov FS Lykovec v Revúcej. Vypomáhal FS Vlachovčan z Vlachova a spolupracoval aj s ľudovou hudbou FS Vepor z Klenovca a FS Kokavan z Kokavy nad Rimavicou. V októbri 1985 stál pri zrode FS Sinec v Hnúšti. Jeho hudobný odkaz zaznamenáva nahrávka hudby a piesní pod názvom Koj v tom Sirku bubnovali. Bol aj výrobcom ľudových hudobných nástrojov – píšťaliek, fujár, ale aj cimbalov. V roku 1998 mu bolo in memoriam udelené najvyššie vyznamenanie mesta Revúca – Zlatý Quirin. K jeho nedožitým 80. narodeninám sa v marci 2008 v Hnúšti, Revúcej a v Klenovci konal na jeho počesť významný slávnostný program pod názvom Život ako pieseň. -MM-
Štefan Pasiar – 40. výročie úmrtia
11. apríl – Štefan Pasiar (20.7.1913 Hnúšťa – 11.4.1986 Bratislava, pochovaný je v Hnúšti) –pedagóg, historik knihovníctva a osvety.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na Čs. štátnej pedagogickej akadémii v Bratislave. V rokoch 1933 – 1943 pôsobil ako učiteľ v Tisovci a v Hnúšti, bol pracovník Matice slovenskej, spoluzakladateľ Osvetového ústredia v Bratislave, kde bol vedúcim prednáškového oddelenia a vydával Osvetový zborník. Bol zakladateľom a prvým vedúcim Katedry knihovedy a vedeckých informácií FF UK v Bratislave (1960 – 1981) a prodekanom FF UK pre štúdium popri zamestnaní. Venoval sa dejinám knihovníctva, osvety a vzdelávania dospelých. Z tejto oblasti vydal niekoľko monografií, čo úspešne zavŕšil spoluúčasťou na tvorbe encyklopedických diel Encyklopédia Slovenska (1977 – 1982), Pedagogická encyklopédia Slovenska (1985). Bol aktívny ako divadelný ochotník, režisér, prednášateľ, publicista a propagátor Gemera-Malohontu. Rekonštruoval knižné fondy poškodené vojnou. V Hnúšti je po ňom pomenovaná miestna knižnica. -MM-
Daniel Bachát – 120. výročie úmrtia
13. apríl – Daniel Bachát (pseudonym Miloslav Dumný) (18.6.1840 Ratková – 13.4.1906 Budapešť) – ev. farár, spisovateľ, prekladateľ, publicista..
Študoval na gymnáziách v Spišskej Novej Vsi a Rožňave, teológiu na evanjelickej teologickej akadémii v Prešove a na viedenskej univerzite. Pôsobil ako farár v Pribyline a v Pešti, kde kráčal v šľapajach svojho predchodcu Jána Kollára, na sklonku života sa stal biskupom banského dištriktu. Pričinil sa o oživenie Slovenského spolku v Budapešti, spoluzakladal časopis Dunaj (1874). Bol dlhoročným členom Zpěvníkovej základiny, obstarával nové vydania a viedol korektúry náboženských kníh a spisov a prispieval do novín a časopisov. Písal poéziu, prózu, humoresky, venoval sa aj dramatike, literárnej kritike i publicistike, v ktorej dominovala národná problematika s národno-výchovným poslaním. Široký výber zo svojej poézie a prózy vydal v troch zväzkoch pod názvom Nevädze. V Ratkovej má v areáli ev. kostola pomník s pamätnou tabuľou. -MM-
Michal Laciak – 200. výročie narodenia
16. apríl – Michal Laciak (16.4.1826 Sirk – 24.8.1904 Horný Tisovník) – pedagóg, skladateľ.
Po absolvovaní lýcea v Levoči učil v Revúckej Lehote, v Potoku, Ozdíne, v Turom Poli. Súkromne vyštudoval teológiu a ako kňaz pôsobil v Hornom Tisovníku. Ako skladateľ sa orientoval na hymnické zbory a klavírne kompozície. Zhudobnil asi 600 duchovných piesní a zostavil z nich zbierku. Venoval sa aj publicistickej činnosti a teórii hudby. Napísal knihu Náuka súhlasu, ako praktický návod k poznaniu harmónie v hudbe, ktorá bola prvým slovenským pokusom o učebnicu harmónie s terminológiou v slovenčine. Prispieval do rôznych časopisov, v ktorých komentoval súčasné hudobné udalosti, zaoberal sa otázkami národnej hudby, školstva, sociálneho postavenia učiteľov. Bol recenzentom hudobnín a hudobných udalostí. -MM-
Viliam Ujházy – 100. výročie narodenia
18. apríl – Viliam Ujházy (18.4.1926 Hnúšta-Likier – 18.4.2023 Bratislava) – lekár, onkológ, vedecký pracovník.
Po absolvovaní Lekárskej fakulty UK v Bratislave pôsobil v nemocnici v Banskej Bystrici, neskôr v Ústave experimentálnej onkológie Slovenskej akadémie vied, kde bol v rokoch 1983 –1991 jeho riaditeľom. Od začiatku svojej vedeckej činnosti sa venoval experimentálnej a klinickej onkológiii a epidemiológii zhubných nádorov. Výsledky svojho výskumu v oblasti získanej rezistencie nádorov voči cytostatikám aplikoval v klinickej praxi, poznatky publikoval v domácich i zahraničných vedeckých časopisoch. Významná bola aj jeho medzinárodná spolupráca pri výskume rakoviny, absolvoval študijné pobyty v USA a v Anglicku. Od roku 1984 bol hlavným redaktorom medzinárodného časopisu o nádoroch Neoplasma. Bol členom viacerých vedeckých organizácií. Publikoval aj populárno-náučné články o rakovine a spolu s Jánom Siráckym napísal knihu O rakovine stručne, užitočne a pravdivo (1996). -MM-
Andrej Šmál – 320. výročie narodenia
25. apríl – Andrej Šmál (25.4.1706 Necpaly – 25.12.1766 Ratková) – ev. farár, senior, literárny a cirkevný historik, publicista.
Študoval na akadémii vo Wittenburgu. Pôsobil ako farár vo Vyšnej Slanej, ako notár v Gemeri, v r. 1751 – 1766 farár a neskôr senior v Ratkovej. Venoval sa hlavne literárno-historickému bádaniu, dejinám ev. cirkvi a jej významným reprezentantom v Uhorsku. Ako prvý podáva dejiny ratkovskej cirkvi od začiatku jej vzniku (1594), píše o histórii ratkovského chrámu, fary, ich situovaní, rekonštrukciách a prestavbách po prvom požiari (1692). Eviduje od roku 1692 všetkých kňazov, richtárov, učiteľov, miestnych zemanov i patrónov cirkvi v Ratkovej. Autor zoznamu turčianskych vzdelancov a spisovateľov, ktorý je prvou regionálnou bibliografiou na Slovensku a autor učebnice vierouky (katechizmu) pre školskú mládež. Vydal niekoľko latinských prác, a tie, ktoré tlačou nevyšli, často boli prepisované.. -MM-
Pavol Sontág – 205. výročie narodenia
26. apríl – Pavol Sontág (Szontagh) (26.4.1821 Dobšiná – 10.2.1911 Budapešť) – politik, podnikateľ, verejný činiteľ.
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. Podieľal sa na novelizáciách vodného a banského zákona. -MM-
Karol Sárkány – 165. výročie úmrtia
27. apríl – Karol Sárkány (1.5.1809 Dobšiná – 27.4.1861 Rožňava) – podnikateľ v baníctve a hutníctve.
Majiteľ vysokých pecí v Štítniku, Henckovciach a v Kunovej Teplici. Nájomca vysokej pece v Rejdovej, v r. 1846 vyrobila železiareň 1008 ton surového železa. Výrobu stále obmedzovali, až ju úplne zastavili roku 1860. V r. 1857 odkúpil všetky huty a bane, skujňovacie vyhne, hámor a vysokú pec Štítnickej konkordie, založenej v r. 1833. Vysoká pec Konkordie tavila siderity z Rudnej, Ratkovského Bystrého, Nadabule a limonit (hnedeľ) z Hrádku. Pec vyrobila týždenne okolo 39 ton sivého surového železa, ktoré sa predávalo do coburgovského skujňovacieho závodu pri Dobšinej. V r. 1852 postavil vysokú pec v Henckovciach na mieste slovenskej pece s hámrom. V polovici päťdesiatych rokov 19. storočia vyrábala železiareň priemerne 1310 ton surového a 168 ton tyčového železa. Neskôr sa stala súčasťou železiarskeho podniku Konkordia. -MM-
Ján Botto – 145. výročie úmrtia
28. apríl – Ján Botto (27.1.1829 Hrachovo-Vyšný Skálnik – 28.4.1881 Banská Bystrica) – básnik, autor balád a povestí.
Do školy chodil v Ožďanoch, od 1843 na ev. lýceum v Levoči, kde bol aktívnym členom Jednoty mládeže slovenskej, zememeračské inžinierstvo študoval v Pešti. Počas štúdií praxoval u krajinského zememerača v katastri Oždian a Husinej. V r. 1856 – 1858 pracoval v Tisovci. Zapájal sa do národno-kultúrnych podujatí, bol zakladajúcim členom Matice slovenskej, členom jej literárneho odboru, patrónom slovenského gymnázia v Revúcej. Bol najvýraznejší predstaviteľ slovenského literárneho romantizmu, oživovateľ ľudových tradícií ako zdroja básnickej tvorby. V svojej básnickej tvorbe čerpal z ľudovej poézie, jej námetov, obraznosti a symboliky. Prekladal zo slovanskej poézie. Najväčší úspech dosiahol básňou Smrť Jánošikova. O ňom vyšli publikácie: Július Bolfík: Ján Botto. Život a dielo (1983), Pavol Vongrej: Ján Botto (1989) a i. -MM-
































