Múzeá

Múzeá (662)

Predmet mesiaca marec 2022: Život zvierat Alfreda Edmunda Brehma

Knižnica Gemersko-malohontského múzea každoročne prezentuje v marci zaujímavé knižné tituly. V rámci podujatí Marec – mesiac knihy a Týždeň slovenských knižníc verejnosti predstaví Život zvierat od Alfreda Edmunda Brehma. Viac ako 100-ročnú historickú encyklopédiu zvieracej ríše. Kompletné 10-zväzkové diela z knižnice múzea prezentujeme v maďarskom, a taktiež v nemeckom originálnom vydaní. Encyklopédia je vystavená v priestoroch múzea od 1. marca do 31. marca 2022. 

Vystavená 10-zväzková encyklopédia v nemeckom jazyku bola vydaná v rokoch 1876 - 1880 ako druhé, rozšírené vydanie. Vyšla pod názvom Brehms Thierleben (Brehmov život zvierat). Dielo vydal Bibliografický inštitút v Lipsku v reprezentatívnom koženom vydaní. 

Prezentovaná encyklopédia v maďarčine vyšla v Budapešti v rokoch 1901 - 1907 prvýkrát. Rozsiahle 10-zväzkové dielo Alfreda Brehma pod názvom: Az álatok világa (Svet zvierat) zostavil Lajos Méhely s tímom spolupracovníkov. Dielo v reprezentatívnej koženej väzbe vydala korporácia Légrády Testvérek. 

Kameninová manufaktúra v Rožňave – krátky pohľad do histórie
Mesto Rožňava malo v minulosti významné postavenie v oblasti priemyselnej výroby. Dve manufaktúry, ktoré na území mesta pôsobili, sa vo veľkej miere zapísali do priemyselných dejín na území Slovenska.
Po rozmachu výroby, hlavne finančne nedostupného porcelánu a doznievaní výroby habánskej keramiky, resp. fajansy, v Taliansku známej ako majolika, sa na území Slovenska dostala do popredia pomerne málo nákladná a vďaka bohatým prírodným surovinovým zdrojom z okolia aj dostupná kamenina.
V Rožňave, po vtedy už známej Markovej manufaktúre na spracovanie kože, založenej v roku 1782, vznikla v roku 1810 v poradí druhá – kameninová manufaktúra. Jej zakladateľom a prvým majiteľom bol Ján Hoffmann, rodák z Budína. 
 
Manufaktúra sídlila v objekte na vtedajšej Čučmianskej, dnes Hrnčiarskej ulici. Malé rodinné podnikanie si po Hoffmannovej smrti v roku 1843 udržala jeho rodina do roku 1845, potom ju spravovala akciová spoločnosť, vo vedení ktorej sa vystriedali Štefan Mattyassovsky, Imrich Szontágh, Alexander (Sándor) Dubravszky, Jakub Weinstein a Fabián Grossmann.
Nová kniha riaditeľky múzea a etnologičky Oľgy Bodorovej: Hrnčiarstvo v Šiveticiach. Východný Gemer-Malohont

Venované 190. výročiu založenia hrnčiarskeho spolku v Šiveticiach.

Na začiatku roku 2022 vydalo Gemersko-malohontské múzeum, kultúrna inštitúcia Banskobystrického samosprávneho kraja, obsahovo hodnotnú publikáciu Hrnčiarstvo v Šiveticiach. Východný Gemer-Malohont. Autorkou knihy je etnologička a riaditeľka Gemersko-malohontského múzea PhDr. Oľga Bodorová. Publikáciu z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia, ktorý je zároveň hlavným partnerom projektu. Hrnčiarstvo v Šiveticiach je vedecko-populárna publikácia, ktorá na 248 stranách podáva dôležité informácie o hrnčiarstve vo východnej časti historickej stolice Gemer-Malohont, konkrétne v obci Šivetice. „Prvé etnografické výskumy v teréne som uskutočnila v roku 1973 počas terénnej praxe ako študentka Univerzity Komenského v Bratislave. V neskorších rokoch 1974 – 1975 som sa téme venovala počas výskumu ku rovnomennej diplomovej práci a ďalších 46 rokov som sa venovala predovšetkým rozsiahlej akvizícii šivetickej či gemersko-malohontskej hrnčiny. Sledovať postupný zánik hrnčiarstva v Šiveticiach bol bolestivý pocit, keďže posledná elektrická pec keramikára Františka Szarku sa rozžeravila v roku 2016. Dnes sa už v obci nikto nevenuje hrnčiarstvu. Aj z tohto dôvodu, pri absencii tradičného ľudového hrnčiarstva v tomto regióne, ako významného nositeľa kultúrneho dedičstva, je kniha vhodná povšimnutia.“ Oľga Bodorová.

Predmet mesiaca február: Fajansa v etnologickom fonde Gemersko-malohontského múzea

Súčasťou etnologického fondu Gemersko-malohontského múzea je aj kolekcia keramiky obsahujúca viac ako 3000 zbierkových predmetov. Jej súčasťou je i zbierka fajansy v počte 46 kusov. Termínom fajansa označujeme dva razy vypaľovanú keramiku, obliatu zvyčajne bielou, prípadne modrou či žltou glazúrou. Na naše územie priniesli znalosť tejto keramickej technológie členovia skupiny novokrstencov - habáni, prichádzajúci na západ Slovenska v 16. storočí zo Švajčiarska, Nemecka a Talianska. Usadili sa najmä v Sobotišti, Brodskom, vo Veľkých Levároch, Košolnej, Častej, Dobrej Vode... Tu žili v spoločných dvoroch pozostávajúcich niekedy z 30 – 50 rodín. Riadili sa podľa náboženských zásad, hlásali sociálnu rovnosť, všetky zisky ukladali do spoločnej pokladnice spravovanej radou starších. V 17. storočí boli tieto dvory vplyvom stavovských povstaní či tureckých nájazdov vyplienené, čo spôsobilo ich prechod na systém súkromného hospodárenia.

Banícke múzeum v Rožňave uvádza prvú tohtoročnú výstavu

Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, pozýva všetkých priaznivcov výtvarného umenia na vernisáž výstavy Romana Škantára s názvom Figúra a priestor. Prvú tohtoročnú výstavu otvorí múzeum vo svojej galérii vernisážou už 3. februára 2022 o 16:00. Výstava je zároveň zaradená medzi sprievodné podujatia osláv výročia prvej písomnej zmienky o Rožňave.

Výstava predstaví výber z výtvarných prác košického architekta Romana Škantára, ktorý pôsobí na Gemeri od roku 2011, kedy založil v obci Brdárka občianske združenie s cieľom zachrániť miestnu národnú kultúrnu pamiatku – evanjelický kostol. Istý čas pracoval aj v Rožňave ako architekt v slobodnom povolaní. Občianske združenie pod jeho vedením pracuje na pamiatkovej obnove brdárského kostola už desať rokov. 

Odborná preventívna ochrana regionálnych novín Gemera-Malohontu  z knižnice múzea

V roku 2021 získalo Gemersko-malohontské múzeum dotáciu z Fondu na podporu umenia na realizáciu odbornej preventívnej ochrany súčasných regionálnych novín Gemera-Malohontu. Odborná preventívna ochrana predstavovala odbornú kníhväzbu nasledovných 13 titulov súčasných regionálnych novín Gemera-Malohontu z knižnice múzea: Dobšinské noviny, Gemerské echo, Gemerské zvesti, Gemerské zvesti plus, Gemerské zvesti plus Soboťan, Hnúšťanský hlas, Jelšavan, Klenovské noviny, Muránske noviny, Naše novinky: Rimavská Sobota, Rimaviny: Mesačník Soboťanov, Tisovský mesačník, Tornaľa a okolie.
Ochrana bola realizovaná odborným knihárskym zviazaním 151 ročníkov týchto novín z rokov 1968 až 2020 do tvrdej väzby, v súlade s platnou knihovníckou legislatívou,

Banícke múzeum v Rožňave vydáva publikáciu o svojich zbierkach

Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, pripravilo knižnú publikáciu s názvom Zo zbierok Baníckeho múzea v Rožňave.
Múzeum od svojho založenia vytvorilo zbierkový fond, ktorý obsahuje takmer 40 tisíc zbierkových predmetov spoločenskovedného, prírodovedného a technického charakteru. Kniha prináša komplexný pohľad na akvizičnú činnosť a predstavuje jedenásť zbierkových fondov múzea: Archeológia, História I a II, Numizmatika, Militária, Národopis, Výtvarné umenie, Baníctvo a hutníctvo, Geológia, Živá príroda a Speleológia. Každá kapitola prezentuje výber vzácnych a zaujímavých zbierkových predmetov uchovávaných v múzeu. Výber predmetov bol vytvorený na základe ich jedinečnosti a spätosti s regiónom Gemer. Mnohé z nich majú svojou kultúrnou a umeleckou hodnotou aj nadregionálny význam.

Galéria Baníckeho múzea v Rožňave predstaví diela z letných tvorivých táborov Rovás

Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, obohatí kultúrny život v meste počas zimnej sezóny ďalšou unikátnou výstavou. V spolupráci s medzinárodným tvorivým spolkom Rovás uvedú výstavu eNRA 21 vrátane samostatnej autorskej výstavy umelca Otta Szabóa.
Diela si bude verejnosť môcť pozrieť od 24. novembra 2021 do 28. januára 2022 v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave. Vernisáž výstavy sa uskutoční deň predtým 23. novembra 2021 takisto v galérii o 16.00 hod. Vstup bude z dôvodu prísnych protipandemických opatrení možný len pre pozvaných a v súlade s aktuálnymi pandemickými opatreniami.
„Na výstave eNRA 21 si záujemcovia budú môcť pozrieť diela slovenských umelcov, ako aj tvorbu talentovaných umelcov z ďalších piatich krajín, ako Maďarsko, Poľsko, Anglicko, či dokonca Holandsko a Izrael,“ uviedla Eva Lázárová kurátorka fondu výtvarného umenia Baníckeho múzea v Rožňave.

Knižné kovania zo zaniknutého kláštora Pavlínov v Slavci-Gombaseku. Predmet mesiaca november

Rimavská Sobota, 02. 11. 2021V rámci prezentačnej aktivity predmet mesiaca vystavuje Gemersko-malohontské múzeum súčasti knižného kovania z obalu neskorostredovekého kódexu – rukopisu, ktoré boli objavené v priestore zaniknutého kláštorného kostola v Slavci-Gombaseku. Súčasti knižného kovania sú datované do obdobia 15. až 16. storočia. Vystavené budú v priestoroch múzea od 2. do 30. novembra 2021.
Gemersko-malohontské múzeum v roku 2018 realizovalo v spolupráci s Katedrou archeológie Univerzity Eötvösa Loránda v Budapešti medzinárodný archeologický výskum na zaniknutom kláštore Pavlínov pri obci Slavec, v miestnej časti Gombasek. Kláštor bol založený v roku 1371 a zničený bol v roku 1566.
Počas archeologického výskumu bolo objavených niekoľko významných archeologických nálezov, medzi ktorými si pozornosť zasluhujú drobné železné nálezy – súčasti knižného kovania z obalu neskorostredovekého kódexu – rukopisu, ktoré boli objavené v priestore zaniknutého kláštorného kostola.

Prednáška Ing. Ervína Hapla z o. z. Živá planina o živote a praktickej ochrane sysľov

Ervín Hapl je zoológ a ochranár venujúci sa ochrane prírody, biodiverzity a tiež sysľov. Bol pri založení sysľoviska Biele vody pri Muráni a patrí k najlepším znalcom života a potrieb týchto malých hlodavcov. 27. októbra 2021 o 16.00 hod. sa v priestoroch Gemersko-malohontského múzea uskutoční prednáška Ing. Ervína Hapla z o. z. Živá planina o živote a praktickej ochrane sysľov. Vstupné na prednášku je 2 €. Počas jeho prednášky si návštevníci vypočujú nielen detaily zo života sysľov pasienkových, ale aj mnohé zaujímavosti o tom, s kým zdieľajú svoj životný priestor, čo potrebujú k tomu, aby prosperovali, čo ich ohrozuje a čo sa v súčasnosti robí pre ich ochranu.

Strana 17 z 48