
Múzeá (662)
Predmet mesiaca marec 2022: Život zvierat Alfreda Edmunda Brehma
Napísal(a) I. Krnáčová
Knižnica Gemersko-malohontského múzea každoročne prezentuje v marci zaujímavé knižné tituly. V rámci podujatí Marec – mesiac knihy a Týždeň slovenských knižníc verejnosti predstaví Život zvierat od Alfreda Edmunda Brehma. Viac ako 100-ročnú historickú encyklopédiu zvieracej ríše. Kompletné 10-zväzkové diela z knižnice múzea prezentujeme v maďarskom, a taktiež v nemeckom originálnom vydaní. Encyklopédia je vystavená v priestoroch múzea od 1. marca do 31. marca 2022.
Vystavená 10-zväzková encyklopédia v nemeckom jazyku bola vydaná v rokoch 1876 - 1880 ako druhé, rozšírené vydanie. Vyšla pod názvom Brehms Thierleben (Brehmov život zvierat). Dielo vydal Bibliografický inštitút v Lipsku v reprezentatívnom koženom vydaní.
Prezentovaná encyklopédia v maďarčine vyšla v Budapešti v rokoch 1901 - 1907 prvýkrát. Rozsiahle 10-zväzkové dielo Alfreda Brehma pod názvom: Az álatok világa (Svet zvierat) zostavil Lajos Méhely s tímom spolupracovníkov. Dielo v reprezentatívnej koženej väzbe vydala korporácia Légrády Testvérek.
Kameninová manufaktúra v Rožňave – krátky pohľad do histórie
Napísal(a) S. Holečková
Nová kniha riaditeľky múzea a etnologičky Oľgy Bodorovej: Hrnčiarstvo v Šiveticiach. Východný Gemer-Malohont
Napísal(a) O. Bodorová
Venované 190. výročiu založenia hrnčiarskeho spolku v Šiveticiach.
Na začiatku roku 2022 vydalo Gemersko-malohontské múzeum, kultúrna inštitúcia Banskobystrického samosprávneho kraja, obsahovo hodnotnú publikáciu Hrnčiarstvo v Šiveticiach. Východný Gemer-Malohont. Autorkou knihy je etnologička a riaditeľka Gemersko-malohontského múzea PhDr. Oľga Bodorová. Publikáciu z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia, ktorý je zároveň hlavným partnerom projektu. Hrnčiarstvo v Šiveticiach je vedecko-populárna publikácia, ktorá na 248 stranách podáva dôležité informácie o hrnčiarstve vo východnej časti historickej stolice Gemer-Malohont, konkrétne v obci Šivetice. „Prvé etnografické výskumy v teréne som uskutočnila v roku 1973 počas terénnej praxe ako študentka Univerzity Komenského v Bratislave. V neskorších rokoch 1974 – 1975 som sa téme venovala počas výskumu ku rovnomennej diplomovej práci a ďalších 46 rokov som sa venovala predovšetkým rozsiahlej akvizícii šivetickej či gemersko-malohontskej hrnčiny. Sledovať postupný zánik hrnčiarstva v Šiveticiach bol bolestivý pocit, keďže posledná elektrická pec keramikára Františka Szarku sa rozžeravila v roku 2016. Dnes sa už v obci nikto nevenuje hrnčiarstvu. Aj z tohto dôvodu, pri absencii tradičného ľudového hrnčiarstva v tomto regióne, ako významného nositeľa kultúrneho dedičstva, je kniha vhodná povšimnutia.“ Oľga Bodorová.
Predmet mesiaca február: Fajansa v etnologickom fonde Gemersko-malohontského múzea
Napísal(a) Mgr. Ľ. Pulišová
Súčasťou etnologického fondu Gemersko-malohontského múzea je aj kolekcia keramiky obsahujúca viac ako 3000 zbierkových predmetov. Jej súčasťou je i zbierka fajansy v počte 46 kusov. Termínom fajansa označujeme dva razy vypaľovanú keramiku, obliatu zvyčajne bielou, prípadne modrou či žltou glazúrou. Na naše územie priniesli znalosť tejto keramickej technológie členovia skupiny novokrstencov - habáni, prichádzajúci na západ Slovenska v 16. storočí zo Švajčiarska, Nemecka a Talianska. Usadili sa najmä v Sobotišti, Brodskom, vo Veľkých Levároch, Košolnej, Častej, Dobrej Vode... Tu žili v spoločných dvoroch pozostávajúcich niekedy z 30 – 50 rodín. Riadili sa podľa náboženských zásad, hlásali sociálnu rovnosť, všetky zisky ukladali do spoločnej pokladnice spravovanej radou starších. V 17. storočí boli tieto dvory vplyvom stavovských povstaní či tureckých nájazdov vyplienené, čo spôsobilo ich prechod na systém súkromného hospodárenia.
Banícke múzeum v Rožňave uvádza prvú tohtoročnú výstavu
Napísal(a) R. Šimko
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, pozýva všetkých priaznivcov výtvarného umenia na vernisáž výstavy Romana Škantára s názvom Figúra a priestor. Prvú tohtoročnú výstavu otvorí múzeum vo svojej galérii vernisážou už 3. februára 2022 o 16:00. Výstava je zároveň zaradená medzi sprievodné podujatia osláv výročia prvej písomnej zmienky o Rožňave.
Výstava predstaví výber z výtvarných prác košického architekta Romana Škantára, ktorý pôsobí na Gemeri od roku 2011, kedy založil v obci Brdárka občianske združenie s cieľom zachrániť miestnu národnú kultúrnu pamiatku – evanjelický kostol. Istý čas pracoval aj v Rožňave ako architekt v slobodnom povolaní. Občianske združenie pod jeho vedením pracuje na pamiatkovej obnove brdárského kostola už desať rokov.
Odborná preventívna ochrana regionálnych novín Gemera-Malohontu z knižnice múzea
Napísal(a) Mgr. I. Krnáčová
V roku 2021 získalo Gemersko-malohontské múzeum dotáciu z Fondu na podporu umenia na realizáciu odbornej preventívnej ochrany súčasných regionálnych novín Gemera-Malohontu. Odborná preventívna ochrana predstavovala odbornú kníhväzbu nasledovných 13 titulov súčasných regionálnych novín Gemera-Malohontu z knižnice múzea: Dobšinské noviny, Gemerské echo, Gemerské zvesti, Gemerské zvesti plus, Gemerské zvesti plus Soboťan, Hnúšťanský hlas, Jelšavan, Klenovské noviny, Muránske noviny, Naše novinky: Rimavská Sobota, Rimaviny: Mesačník Soboťanov, Tisovský mesačník, Tornaľa a okolie.
Ochrana bola realizovaná odborným knihárskym zviazaním 151 ročníkov týchto novín z rokov 1968 až 2020 do tvrdej väzby, v súlade s platnou knihovníckou legislatívou,
Banícke múzeum v Rožňave vydáva publikáciu o svojich zbierkach
Napísal(a) R. Šimko
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, pripravilo knižnú publikáciu s názvom Zo zbierok Baníckeho múzea v Rožňave.
Múzeum od svojho založenia vytvorilo zbierkový fond, ktorý obsahuje takmer 40 tisíc zbierkových predmetov spoločenskovedného, prírodovedného a technického charakteru. Kniha prináša komplexný pohľad na akvizičnú činnosť a predstavuje jedenásť zbierkových fondov múzea: Archeológia, História I a II, Numizmatika, Militária, Národopis, Výtvarné umenie, Baníctvo a hutníctvo, Geológia, Živá príroda a Speleológia. Každá kapitola prezentuje výber vzácnych a zaujímavých zbierkových predmetov uchovávaných v múzeu. Výber predmetov bol vytvorený na základe ich jedinečnosti a spätosti s regiónom Gemer. Mnohé z nich majú svojou kultúrnou a umeleckou hodnotou aj nadregionálny význam.
Galéria Baníckeho múzea v Rožňave predstaví diela z letných tvorivých táborov Rovás
Napísal(a) R. Šimko
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, obohatí kultúrny život v meste počas zimnej sezóny ďalšou unikátnou výstavou. V spolupráci s medzinárodným tvorivým spolkom Rovás uvedú výstavu eNRA 21 vrátane samostatnej autorskej výstavy umelca Otta Szabóa.
Diela si bude verejnosť môcť pozrieť od 24. novembra 2021 do 28. januára 2022 v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave. Vernisáž výstavy sa uskutoční deň predtým 23. novembra 2021 takisto v galérii o 16.00 hod. Vstup bude z dôvodu prísnych protipandemických opatrení možný len pre pozvaných a v súlade s aktuálnymi pandemickými opatreniami.
„Na výstave eNRA 21 si záujemcovia budú môcť pozrieť diela slovenských umelcov, ako aj tvorbu talentovaných umelcov z ďalších piatich krajín, ako Maďarsko, Poľsko, Anglicko, či dokonca Holandsko a Izrael,“ uviedla Eva Lázárová kurátorka fondu výtvarného umenia Baníckeho múzea v Rožňave.
Knižné kovania zo zaniknutého kláštora Pavlínov v Slavci-Gombaseku. Predmet mesiaca november
Napísal(a) PhDr. Alexander Botoš
Rimavská Sobota, 02. 11. 2021 – V rámci prezentačnej aktivity predmet mesiaca vystavuje Gemersko-malohontské múzeum súčasti knižného kovania z obalu neskorostredovekého kódexu – rukopisu, ktoré boli objavené v priestore zaniknutého kláštorného kostola v Slavci-Gombaseku. Súčasti knižného kovania sú datované do obdobia 15. až 16. storočia. Vystavené budú v priestoroch múzea od 2. do 30. novembra 2021.
Gemersko-malohontské múzeum v roku 2018 realizovalo v spolupráci s Katedrou archeológie Univerzity Eötvösa Loránda v Budapešti medzinárodný archeologický výskum na zaniknutom kláštore Pavlínov pri obci Slavec, v miestnej časti Gombasek. Kláštor bol založený v roku 1371 a zničený bol v roku 1566.
Počas archeologického výskumu bolo objavených niekoľko významných archeologických nálezov, medzi ktorými si pozornosť zasluhujú drobné železné nálezy – súčasti knižného kovania z obalu neskorostredovekého kódexu – rukopisu, ktoré boli objavené v priestore zaniknutého kláštorného kostola.
Prednáška Ing. Ervína Hapla z o. z. Živá planina o živote a praktickej ochrane sysľov
Napísal(a) RNDr. M. Gálffyová
Ervín Hapl je zoológ a ochranár venujúci sa ochrane prírody, biodiverzity a tiež sysľov. Bol pri založení sysľoviska Biele vody pri Muráni a patrí k najlepším znalcom života a potrieb týchto malých hlodavcov. 27. októbra 2021 o 16.00 hod. sa v priestoroch Gemersko-malohontského múzea uskutoční prednáška Ing. Ervína Hapla z o. z. Živá planina o živote a praktickej ochrane sysľov. Vstupné na prednášku je 2 €. Počas jeho prednášky si návštevníci vypočujú nielen detaily zo života sysľov pasienkových, ale aj mnohé zaujímavosti o tom, s kým zdieľajú svoj životný priestor, čo potrebujú k tomu, aby prosperovali, čo ich ohrozuje a čo sa v súčasnosti robí pre ich ochranu.
Viac...
Rimavská Sobota od praveku, cez stredovek a novovek až po 20. storočie
Napísal(a) PhDr. A. Botoš
Vernisáž výstavy Rimavská Sobota 1271 – 2021 sa uskutoční 26. októbra 2021 o 15.00 hod. v Gemersko-malohontskom múzeu. Výstava predstaví 750 rokov existencie mesta Rimavská Sobota od praveku, cez stredovek a novovek až po 20. storočie. Kurátormi výstavy sú archeológ PhDr. Alexander Botoš a etnologička Mgr. Ľudmila Pulišová. Výstava bude sprístupnená do 31. marca 2022.
Výstava Rimavská Sobota 1271 – 2021 je sprístupnená pri príležitosti 750. výročia prvej upresňujúcej písomnej zmienky o sídle Rimavská Sobota, ktorá pochádza z roku 1271 a uvádza sa v tvare Rymoa Zumbota (Rimavská Sobota). Najstaršia zachovaná písomná zmienka o sídle Rimavská Sobota pochádza z roku 1268, kedy sa uvádza v tvare Zumbothel (Sobota, Sobotište).
Ľudové šperky – predmet mesiaca október v Gemersko-malohontskom múzeu
Napísal(a) Mgr. Ľ. Pulišová
V rámci prezentačnej aktivity predmet mesiaca vystavuje v októbri Gemersko-malohontské múzeum ľudové šperky, ktorými si ľudia zdobili nielen telo, ale aj odev. Vystavené sú od 1. októbra do 31. októbra 2021.
V tradičnom prostredí Gemera-Malohontu rozoznávame tri typy ľudových šperkov – šperky, ktoré si vyrábali ľudia sami pre svoju vlastnú potrebu, šperky zhotovované špecializovanými remeselníkmi a bižutériu, teda ozdoby hromadne vyrábané továrensky z lacného materiálu. Ľudové šperky sa zhotovovali prevažne odlievaním, menej tepaním, pričom sa pri ich výrobe najviac používala mosadz, meď a olovo.
O živote a praktickej ochrane sysľov na Muránskej planine
Napísal(a) RNDr. M. Gálffyová
O živote a praktickej ochrane sysľov sa v priestoroch Gemersko-malohontského múzea uskutoční dňa 6. októbra a 27. októbra 2021 o 16.00 hod. prednáška Ing. Ervína Hapla z o. z. Živá planina. Ervín Hapl je zoológ a ochranár venujúci sa ochrane prírody, biodiverzity a tiež sysľov. Bol pri založení sysľoviska Biele vody pri Muráni a patrí k najlepším znalcom života a potrieb týchto malých hlodavcov.
Počas jeho prednášky si návštevníci vypočujú nielen detaily zo života sysľov pasienkových, ale aj mnohé zaujímavosti o tom, s kým zdieľajú svoj životný priestor, čo potrebujú k tomu, aby prosperovali, čo ich ohrozuje a čo sa v súčasnosti robí pre ich ochranu.
Svetový deň cestovného ruchu v Gemersko-malohontskom múzeu
Napísal(a) Mgr. M. Oštrom Mareková
Dňa 28. septembra 2021 (utorok), pri príležitosti Svetového dňa cestovného ruchu, ponúka Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote bezplatný vstup do výstavných a expozičných priestorov v čase od 8.00 do 18.00 hod. Okrem prehliadky múzea je pripravený aj tematický program určený školám aj verejnosti. Podujatie je realizované s finančnou podporou Banskobystrického samosprávneho kraja.
V doobedňajších hodinách je pripravený program pre školské skupiny. O 8.00, 9.30 a 11.00 hod. sa uskutoční prehliadka výstavy Syseľ. Výstavou bude sprevádzať biologička múzea a autorka výstavy RNDr. Monika Gálffyová. Výstava je zameraná na najfotogenickejšieho hlodavca - sysľa pasienkového, jeho život, prostredie, ohrozenia, ktorým čelí a opatrenia na jeho pomoc. Počas prehliadky môžu deti vstúpiť do syslieho tunela v nadživotnej veľkosti.
Pripomíname si - JÚN 2025
Fedor Kriška – 90. výročie narodenia
1. jún - Fedor Kriška (1.6.1935 Tisovec – 1.1.2011 Bratislava) – výtvarný teoretik, galerista a publicista.
V Tisovci získal základné vzdelanie a tu navštevoval aj gymnázium, študoval dejiny umenia a estetiku na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Vzhľadom na jeho odbornú činnosť pôsobil v rokoch 1963 – 2000 v Galérii mesta Bratislavy ako odborný pracovník, námestník pre hlavnú činnosť a v rokoch 1993 až 1996 bol poverený jej vedením. Kurátorsky pripravil desiatky výstav a katalógov slovenského umenia 20. storočia doma i v zahraničí a viaceré významné zahraničné výstavy na pôde GMB. Publikoval v rôznych časopisoch a jeho erudované texty vyústili do viacerých monografií o slovenských umelcoch. V roku 2005 sa za dovtedajšiu umenovednú činnosť v odbore dejín moderného umenia stal laureátom Ceny Mariana Várossa, v roku 2009 získal Cenu Andreja Kmeťa. -MM-
Jozef Kvetoslav Holub – 205. výročie narodenia
1. jún - Jozef Kvetoslav Holub (1.6.1820 Prietrž, okr. Senica – 12.7.1899 Revúca) – pedagóg, osvetový pracovník.
Pôsobil na viacerých miestach ako vychovávateľ, v rokoch 1865 – 1874 bol profesorom Prvého slovenského gymnázia v Revúcej. Potom sa živil doučovaním a liečiteľskou praxou v Revúcej, venoval sa aj homeopatii. V jeho rozsiahlej rukopisnej pozostalosti sa nachádzajú práce z oblasti biológie, medicíny, z rôznych prírodovedných disciplín a geometrie – zväčša rukopisy učebníc matematiky, prednášok, preklady a podrobné výpisky z iných diel, terminologické slovníky a pod., ktoré sa nachádzajú v Univerzitnej knižnici v Bratislave. Jeho práce boli medzi prvými matematickými dielami napísanými s vedeckou motiváciou a zameraním v slovenčine. Zaoberal sa aj botanikou, najmä zbieraniu materiálu na kľúč určovania rastlín. -MM-
Martin Kvetko – 30. výročie úmrtia
3. jún - Martin Kvetko (9. 9.1912 Muránska Dlhá Lúka – 3.6.1995 Bratislava, pochovaný v rodinnom hrobe v Muránskej Dlhej Lúke) – politik, pedagóg, rozhlasový redaktor, publicista, vydavateľ.
Spoluzakladateľ a významný predstaviteľ Demokratickej strany, pôvodne veterinár a poľnohospodár. Do r. 1948 povereník SNR pre poľnohospodárstvo. Po r. 1948 žil v emigrácii v Anglicku, Nemecku a USA. Bol členom exilovej Rady slobodného Československa, v r. 1954 – 1960 spoluriaditeľ Československého oddelenia Rádia Slobodná Európa v Mníchove. V r. 1989 sa vrátil na Slovensko, v r. 1990 bol zvolený za čestného predsedu Demokratickej strany. -MM-
Daniel Bachát - Dumný – 185. výročie narodenia
18. jún - Daniel Bachát (pseudonym Miloslav Dumný) (18.6.1840 Ratková – 13.4.1906 Budapešť) – ev. farár, učiteľ, spisovateľ, prekladateľ, publicista a organizátor divadelného ochotníctva.
Študoval na gymnáziách v Spišskej Novej Vsi, Rožňave a Prešove, teológiu na evanjelickej teologickej akadémii v Prešove a na viedenskej univerzite. Pôsobil ako farár v Pribyline a v Pešti, kde kráčal v šľapajach svojho predchodcu Jána Kollára, na sklonku života sa stal biskupom banského dištriktu. Bol dlhoročným členom Zpěvníkovej základiny, obstarával nové vydania a viedol korektúry náboženských kníh a spisov. Bol aj literárne činný. Písal poéziu, prózu, humoresky, venoval sa aj dramatike, literárnej kritike i publicistike, v ktorej dominovala národná problematika s národno-výchovným poslaním. -MM-
Jonáš Bubenka – 320. výročie úmrtia
18. jún - Jonáš Bubenka (okolo 1650 Ochtiná – 18.6.1705 Levoča) – učiteľ, výtvarník, drevorytec, hudobný skladateľ.
Pôsobil ako učiteľ a kantor evanjelickej cirkvi v Prešove, neskôr prešiel do Levoče, kde bol profesorom tamojšieho evanjelického gymnázia. Ilustrátor levočského vydania Komenského diela Orbis pictus (1685), podľa niektorých on preložil pôvodné latinské texty tejto učebnice do češtiny. Vydal aj učebnicu matematiky (Levoča 1689). Komponoval duchovné piesne a zhudobňoval príležitostné básne. V Ochtinej sa nachádza jeho Pamätný dom, ktorý je venovaný aj L. Bartholomeidesovi a D. Lichardovi. -MM-
Samuel Cyril Bancík – 100. výročie úmrtia
22. jún - Samuel Cyril Bancík (15.2.1857 Betliar – 22.6.1925 Kokava nad Rimavicou) – ev. farár, náboženský spisovateľ a básnik, regionálny kultúrny a osvetový pracovník.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej a v Bratislave, kde v roku 1879 ukončil aj teologické štúdium. Počas štúdia v Revúcej sa zapájal do divadelných aktivít a zúčastňoval sa na spoločenskom živote. Po skončení štúdia teológie bol farárom vo Zvolene a v Turíčkach, od roku 1890 v Kokave nad Rimavicou, v rokoch 1908 – 1918 vykonával funkciu konseniora malohontského seniorátu. Publikoval náboženské článkyv a básne v rôznych cirkevných časopisoch, Jeho zásluhou bola v Kokave obnovená ochotnícka divadelná činnosť, kde nacvičil 13 divadelných hier. -MM-
Július Tichy – 105. výročie úmrtia
23. jún - Július Tichy (28.8.1879 Rimavská Sobota – 23.6.1920 Krompachy, pochovaný je v Rožňave) – maliar, grafik, učiteľ.
Študoval na evanjelickom gymnáziu v Rožňave, na škole modelového maliarstva v Budapešti (L. Gyulai, B. Székely) a navštevoval maliarske kurzy v Baia Mare (S. Hollósy). Od r. 1905 žil v Rožňave, od r. 1909 bol profesorom kreslenia na tamojšom ev. gymnáziu. Venoval sa predovšetkým kresbe a grafike, kde aplikoval secesnú líniu. Prvýkrát sa preslávil ako grafický umelec v roku 1907. Ilustroval diela autorov, ktorí písali symbolickú a hlbokopsychologickú prózu. Súbornú výstavu však mal až v roku 1979 v Budapešti (spoločne s bratom Kolomanom). Jeho diela sa nachádzajú aj v zbierkach Baníckeho múzea v Rožňave. -MM-
Radek Roubal - 105. výročie narodenia
25. jún - Radek Roubal (25.6.1920 Bôrka – 1990 Bratislava) – publicista, turista, horolezec. Redaktor časopisu Horolezec.
Turistické průvodce, knihy o turistice a horolezectvípropagátor Vysokých Tatier. Výkonný redaktor horolezeckého časopisu Iamesák. Vydal niekoľko príručiek: Horolezectvo pre každého (1953), Tatranské doliny (1961), Vysoké a Belanské Tatry (1963), Pieniny a Spišská Magura (1965), Tatranskou magistrálou (1971), Vysoké Tatry, turistický sprievodca (1972), Autom po ČSSR : Slovensko (1976), Slovensko- sprievodca (1984) a ďalšie. -MM-
Matej Šulek – 210. výročie úmrtia
27. jún - Matej Šulek (28.7.1748 Veličná – 27.6.1815 Tisovec) – historiograf, básnik, evanjelický kňaz.
Študoval o. i. aj v Ožďanoch. Po teologických štúdiách pôsobil v Hybiach, Paludzi a od r. 1791 v Tisovci. Zaslúžil sa o rozvoj tisovskej evanjelickej cirkvi, o kostol a faru, usporiadal a obohatil cirkevnú knižnicu a archív. Podal opis mesta Tisovec a vyhotovil súpis tisovských rodín. Zbieral a odpisoval listiny týkajúce sa cirkevných dejín, spisovateľov, rechtorov, farárov a zanechal aj bohatú korešpondenciu a 2500 zväzkovú knižnicu. Písal latinské historické diela a náboženské piesne, ktoré prevzal Karol Kuzmány do Zpěvníka a Evanjelického koncionála. Bol aktívnym členom Učenej spoločnosti malohontskej. -MM-
Samuel Pellionis – 155. výročie narodenia
27. jún - Samuel Pellionis (27.6.1870 Dobšiná – 12.7.1953 Dobšiná) – ľudový básnik, povolaním obuvník.
Svojím rozsahom predstavuje jeho básnické dielo najmenej tisíc básní, dialógov a jednoaktoviek. Väčšinu z nich napísal v niekdajšom dobšinskom nárečí a sú významnou a nenahraditeľnou dokumentáciou dnes už odumierajúceho nárečia. Jeho dielo je aj príspevkom k histórii, etnografii a veľmi plastickým obrazom sociálnych pomerov v Dobšinej v prvej polovici 20. storočia. Jeho dielo sa zachovalo zväčša iba v rukopise, vyšlo iba niekoľko desiatok básní v roku 1993 pod názvom Topscher Gakrokel (Dobšinské čmáranie) na 126 stranách, kde sa však nachádza iba zlomok z jeho básnickej tvorby. -MM-