Múzeá (731)
Kameninová manufaktúra v Rožňave – krátky pohľad do histórie
Napísal(a) S. Holečková
Nová kniha riaditeľky múzea a etnologičky Oľgy Bodorovej: Hrnčiarstvo v Šiveticiach. Východný Gemer-Malohont
Napísal(a) O. Bodorová
Venované 190. výročiu založenia hrnčiarskeho spolku v Šiveticiach.
Na začiatku roku 2022 vydalo Gemersko-malohontské múzeum, kultúrna inštitúcia Banskobystrického samosprávneho kraja, obsahovo hodnotnú publikáciu Hrnčiarstvo v Šiveticiach. Východný Gemer-Malohont. Autorkou knihy je etnologička a riaditeľka Gemersko-malohontského múzea PhDr. Oľga Bodorová. Publikáciu z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia, ktorý je zároveň hlavným partnerom projektu. Hrnčiarstvo v Šiveticiach je vedecko-populárna publikácia, ktorá na 248 stranách podáva dôležité informácie o hrnčiarstve vo východnej časti historickej stolice Gemer-Malohont, konkrétne v obci Šivetice. „Prvé etnografické výskumy v teréne som uskutočnila v roku 1973 počas terénnej praxe ako študentka Univerzity Komenského v Bratislave. V neskorších rokoch 1974 – 1975 som sa téme venovala počas výskumu ku rovnomennej diplomovej práci a ďalších 46 rokov som sa venovala predovšetkým rozsiahlej akvizícii šivetickej či gemersko-malohontskej hrnčiny. Sledovať postupný zánik hrnčiarstva v Šiveticiach bol bolestivý pocit, keďže posledná elektrická pec keramikára Františka Szarku sa rozžeravila v roku 2016. Dnes sa už v obci nikto nevenuje hrnčiarstvu. Aj z tohto dôvodu, pri absencii tradičného ľudového hrnčiarstva v tomto regióne, ako významného nositeľa kultúrneho dedičstva, je kniha vhodná povšimnutia.“ Oľga Bodorová.
Predmet mesiaca február: Fajansa v etnologickom fonde Gemersko-malohontského múzea
Napísal(a) Mgr. Ľ. Pulišová
Súčasťou etnologického fondu Gemersko-malohontského múzea je aj kolekcia keramiky obsahujúca viac ako 3000 zbierkových predmetov. Jej súčasťou je i zbierka fajansy v počte 46 kusov. Termínom fajansa označujeme dva razy vypaľovanú keramiku, obliatu zvyčajne bielou, prípadne modrou či žltou glazúrou. Na naše územie priniesli znalosť tejto keramickej technológie členovia skupiny novokrstencov - habáni, prichádzajúci na západ Slovenska v 16. storočí zo Švajčiarska, Nemecka a Talianska. Usadili sa najmä v Sobotišti, Brodskom, vo Veľkých Levároch, Košolnej, Častej, Dobrej Vode... Tu žili v spoločných dvoroch pozostávajúcich niekedy z 30 – 50 rodín. Riadili sa podľa náboženských zásad, hlásali sociálnu rovnosť, všetky zisky ukladali do spoločnej pokladnice spravovanej radou starších. V 17. storočí boli tieto dvory vplyvom stavovských povstaní či tureckých nájazdov vyplienené, čo spôsobilo ich prechod na systém súkromného hospodárenia.
Banícke múzeum v Rožňave uvádza prvú tohtoročnú výstavu
Napísal(a) R. Šimko
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, pozýva všetkých priaznivcov výtvarného umenia na vernisáž výstavy Romana Škantára s názvom Figúra a priestor. Prvú tohtoročnú výstavu otvorí múzeum vo svojej galérii vernisážou už 3. februára 2022 o 16:00. Výstava je zároveň zaradená medzi sprievodné podujatia osláv výročia prvej písomnej zmienky o Rožňave.
Výstava predstaví výber z výtvarných prác košického architekta Romana Škantára, ktorý pôsobí na Gemeri od roku 2011, kedy založil v obci Brdárka občianske združenie s cieľom zachrániť miestnu národnú kultúrnu pamiatku – evanjelický kostol. Istý čas pracoval aj v Rožňave ako architekt v slobodnom povolaní. Občianske združenie pod jeho vedením pracuje na pamiatkovej obnove brdárského kostola už desať rokov.
Odborná preventívna ochrana regionálnych novín Gemera-Malohontu z knižnice múzea
Napísal(a) Mgr. I. Krnáčová
V roku 2021 získalo Gemersko-malohontské múzeum dotáciu z Fondu na podporu umenia na realizáciu odbornej preventívnej ochrany súčasných regionálnych novín Gemera-Malohontu. Odborná preventívna ochrana predstavovala odbornú kníhväzbu nasledovných 13 titulov súčasných regionálnych novín Gemera-Malohontu z knižnice múzea: Dobšinské noviny, Gemerské echo, Gemerské zvesti, Gemerské zvesti plus, Gemerské zvesti plus Soboťan, Hnúšťanský hlas, Jelšavan, Klenovské noviny, Muránske noviny, Naše novinky: Rimavská Sobota, Rimaviny: Mesačník Soboťanov, Tisovský mesačník, Tornaľa a okolie.
Ochrana bola realizovaná odborným knihárskym zviazaním 151 ročníkov týchto novín z rokov 1968 až 2020 do tvrdej väzby, v súlade s platnou knihovníckou legislatívou,
Banícke múzeum v Rožňave vydáva publikáciu o svojich zbierkach
Napísal(a) R. Šimko
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, pripravilo knižnú publikáciu s názvom Zo zbierok Baníckeho múzea v Rožňave.
Múzeum od svojho založenia vytvorilo zbierkový fond, ktorý obsahuje takmer 40 tisíc zbierkových predmetov spoločenskovedného, prírodovedného a technického charakteru. Kniha prináša komplexný pohľad na akvizičnú činnosť a predstavuje jedenásť zbierkových fondov múzea: Archeológia, História I a II, Numizmatika, Militária, Národopis, Výtvarné umenie, Baníctvo a hutníctvo, Geológia, Živá príroda a Speleológia. Každá kapitola prezentuje výber vzácnych a zaujímavých zbierkových predmetov uchovávaných v múzeu. Výber predmetov bol vytvorený na základe ich jedinečnosti a spätosti s regiónom Gemer. Mnohé z nich majú svojou kultúrnou a umeleckou hodnotou aj nadregionálny význam.
Galéria Baníckeho múzea v Rožňave predstaví diela z letných tvorivých táborov Rovás
Napísal(a) R. Šimko
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, obohatí kultúrny život v meste počas zimnej sezóny ďalšou unikátnou výstavou. V spolupráci s medzinárodným tvorivým spolkom Rovás uvedú výstavu eNRA 21 vrátane samostatnej autorskej výstavy umelca Otta Szabóa.
Diela si bude verejnosť môcť pozrieť od 24. novembra 2021 do 28. januára 2022 v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave. Vernisáž výstavy sa uskutoční deň predtým 23. novembra 2021 takisto v galérii o 16.00 hod. Vstup bude z dôvodu prísnych protipandemických opatrení možný len pre pozvaných a v súlade s aktuálnymi pandemickými opatreniami.
„Na výstave eNRA 21 si záujemcovia budú môcť pozrieť diela slovenských umelcov, ako aj tvorbu talentovaných umelcov z ďalších piatich krajín, ako Maďarsko, Poľsko, Anglicko, či dokonca Holandsko a Izrael,“ uviedla Eva Lázárová kurátorka fondu výtvarného umenia Baníckeho múzea v Rožňave.
Knižné kovania zo zaniknutého kláštora Pavlínov v Slavci-Gombaseku. Predmet mesiaca november
Napísal(a) PhDr. Alexander Botoš
Rimavská Sobota, 02. 11. 2021 – V rámci prezentačnej aktivity predmet mesiaca vystavuje Gemersko-malohontské múzeum súčasti knižného kovania z obalu neskorostredovekého kódexu – rukopisu, ktoré boli objavené v priestore zaniknutého kláštorného kostola v Slavci-Gombaseku. Súčasti knižného kovania sú datované do obdobia 15. až 16. storočia. Vystavené budú v priestoroch múzea od 2. do 30. novembra 2021.
Gemersko-malohontské múzeum v roku 2018 realizovalo v spolupráci s Katedrou archeológie Univerzity Eötvösa Loránda v Budapešti medzinárodný archeologický výskum na zaniknutom kláštore Pavlínov pri obci Slavec, v miestnej časti Gombasek. Kláštor bol založený v roku 1371 a zničený bol v roku 1566.
Počas archeologického výskumu bolo objavených niekoľko významných archeologických nálezov, medzi ktorými si pozornosť zasluhujú drobné železné nálezy – súčasti knižného kovania z obalu neskorostredovekého kódexu – rukopisu, ktoré boli objavené v priestore zaniknutého kláštorného kostola.
Prednáška Ing. Ervína Hapla z o. z. Živá planina o živote a praktickej ochrane sysľov
Napísal(a) RNDr. M. Gálffyová
Ervín Hapl je zoológ a ochranár venujúci sa ochrane prírody, biodiverzity a tiež sysľov. Bol pri založení sysľoviska Biele vody pri Muráni a patrí k najlepším znalcom života a potrieb týchto malých hlodavcov. 27. októbra 2021 o 16.00 hod. sa v priestoroch Gemersko-malohontského múzea uskutoční prednáška Ing. Ervína Hapla z o. z. Živá planina o živote a praktickej ochrane sysľov. Vstupné na prednášku je 2 €. Počas jeho prednášky si návštevníci vypočujú nielen detaily zo života sysľov pasienkových, ale aj mnohé zaujímavosti o tom, s kým zdieľajú svoj životný priestor, čo potrebujú k tomu, aby prosperovali, čo ich ohrozuje a čo sa v súčasnosti robí pre ich ochranu.
Rimavská Sobota od praveku, cez stredovek a novovek až po 20. storočie
Napísal(a) PhDr. A. Botoš
Vernisáž výstavy Rimavská Sobota 1271 – 2021 sa uskutoční 26. októbra 2021 o 15.00 hod. v Gemersko-malohontskom múzeu. Výstava predstaví 750 rokov existencie mesta Rimavská Sobota od praveku, cez stredovek a novovek až po 20. storočie. Kurátormi výstavy sú archeológ PhDr. Alexander Botoš a etnologička Mgr. Ľudmila Pulišová. Výstava bude sprístupnená do 31. marca 2022.
Výstava Rimavská Sobota 1271 – 2021 je sprístupnená pri príležitosti 750. výročia prvej upresňujúcej písomnej zmienky o sídle Rimavská Sobota, ktorá pochádza z roku 1271 a uvádza sa v tvare Rymoa Zumbota (Rimavská Sobota). Najstaršia zachovaná písomná zmienka o sídle Rimavská Sobota pochádza z roku 1268, kedy sa uvádza v tvare Zumbothel (Sobota, Sobotište).
Viac...
Ľudové šperky – predmet mesiaca október v Gemersko-malohontskom múzeu
Napísal(a) Mgr. Ľ. Pulišová
V rámci prezentačnej aktivity predmet mesiaca vystavuje v októbri Gemersko-malohontské múzeum ľudové šperky, ktorými si ľudia zdobili nielen telo, ale aj odev. Vystavené sú od 1. októbra do 31. októbra 2021.
V tradičnom prostredí Gemera-Malohontu rozoznávame tri typy ľudových šperkov – šperky, ktoré si vyrábali ľudia sami pre svoju vlastnú potrebu, šperky zhotovované špecializovanými remeselníkmi a bižutériu, teda ozdoby hromadne vyrábané továrensky z lacného materiálu. Ľudové šperky sa zhotovovali prevažne odlievaním, menej tepaním, pričom sa pri ich výrobe najviac používala mosadz, meď a olovo.
O živote a praktickej ochrane sysľov na Muránskej planine
Napísal(a) RNDr. M. Gálffyová
O živote a praktickej ochrane sysľov sa v priestoroch Gemersko-malohontského múzea uskutoční dňa 6. októbra a 27. októbra 2021 o 16.00 hod. prednáška Ing. Ervína Hapla z o. z. Živá planina. Ervín Hapl je zoológ a ochranár venujúci sa ochrane prírody, biodiverzity a tiež sysľov. Bol pri založení sysľoviska Biele vody pri Muráni a patrí k najlepším znalcom života a potrieb týchto malých hlodavcov.
Počas jeho prednášky si návštevníci vypočujú nielen detaily zo života sysľov pasienkových, ale aj mnohé zaujímavosti o tom, s kým zdieľajú svoj životný priestor, čo potrebujú k tomu, aby prosperovali, čo ich ohrozuje a čo sa v súčasnosti robí pre ich ochranu.
Svetový deň cestovného ruchu v Gemersko-malohontskom múzeu
Napísal(a) Mgr. M. Oštrom Mareková
Dňa 28. septembra 2021 (utorok), pri príležitosti Svetového dňa cestovného ruchu, ponúka Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote bezplatný vstup do výstavných a expozičných priestorov v čase od 8.00 do 18.00 hod. Okrem prehliadky múzea je pripravený aj tematický program určený školám aj verejnosti. Podujatie je realizované s finančnou podporou Banskobystrického samosprávneho kraja.
V doobedňajších hodinách je pripravený program pre školské skupiny. O 8.00, 9.30 a 11.00 hod. sa uskutoční prehliadka výstavy Syseľ. Výstavou bude sprevádzať biologička múzea a autorka výstavy RNDr. Monika Gálffyová. Výstava je zameraná na najfotogenickejšieho hlodavca - sysľa pasienkového, jeho život, prostredie, ohrozenia, ktorým čelí a opatrenia na jeho pomoc. Počas prehliadky môžu deti vstúpiť do syslieho tunela v nadživotnej veľkosti.
Krátke pozastavenie sa na Leto s Rožňavou v Baníckom múzeu
Napísal(a) G. Badin a J. Kelemenová
Letná kultúrna sezóna v Rožňave sa tento rok niesla v duchu 730. výročia prvej písomnej zmienky o Rožňave. Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, preto pokladalo za dôležité upriamiť pozornosť na pamätihodnosti a históriu mesta, ako aj banícku minulosť a pripravilo pre žiakov ZŠ a rodiny s deťmi letnú aktivitu s názvom „Leto s Rožňavou v Baníckom múzeu“. Podujatie sa uskutočnilo v spolupráci s Mestom Rožňava a Rímskokatolíckou cirkvou – Farnosťou Nanebovzatia Panny Márie v Rožňave.
Účastníci mali na našich aktivitách možnosť absolvovať komentované prehliadky mesta Rožňava. Pod naším vedením si pozreli vzácne historické pamiatky na Námestí baníkov, ako je Strážna veža, súsošie Františky Andrássyovej, historická radnica, františkánsky kostol a kláštor, Morový stĺp, Katedrála Nanebovzatia Panny Márie, kde sme si prezreli aj známy obraz Rožňavskú Meterciu.
V O K T Ó B R I 2026
SI PRIPOMÍNAME
František Ulrich – 85. výročie úmrtia
20. október - František Ulrich (11.9.1899 Boharyně – 20.10.1941 Praha) – geológ, univerzitný profesor.
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe. - MM-
Július Celder – 130. výročie narodenia
24. október - Július Celder (pseudonym Gemerský) (24.10.1896 Rákoš – 27.4.1967 Rimavská Sobota) – pedagóg.
Základnú školu navštevoval v Ratkovej, učiteľský ústav absolvoval v Prešove. Pôsobil ako učiteľ v Pači, Sirku, Teplom Vrchu, od 1928 v Rimavskej Sobote. Autor učebníc prírodopisu a slovenského jazyka, odborných článkov o pedagogických otázkach. V Rimavskej Sobote redigoval učiteľský časopis Snahy. Bol predseda Zemského učiteľského spolku v Gemeri, pedagogický referent Zemského učiteľského spolku na Slovensku, tajomník Slovenskej ligy v Rimavskej Sobote, viedol ľudovýchovné kurzy, divadelné predstavenia a rôzne osvetové podujatia. - MM-
Vladimír Mináč – 30. výročie úmrtia
25. október - Vladimír Mináč (10. 8.1922 v Klenovec – 25. 10.1996 Bratislava) – prozaik, redaktor, literárny kritik, publicista, esejista, kultúrny a politický činiteľ.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990. Známe sú jeho romány Dlhý čas čakania, Živí a mŕtvi, Zvony zvonia na deň, Nikdy nie si sama, kniha esejí Dúchanie do pahrieb a ďalšie. Na rodnom dome v Klenovci má od r. 1997 pamätnú tabuľu, jeho menom je pomenovaná Základná škola v Klenovci. - MM-
Eduard Kojnok – 15. výročie úmrtia
27. október - Eduard Kojnok (14.8.1933 Veľká Suchá – 27.10.2011 Rožňava) – rožňavský diecézny biskup.
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy Cesta k trvalému šťastiu. - MM-
Eugen Mátrai-Makovits – 130. výročie narodenia
27. október - Eugen (Jenő) Mátrai-Makovits (27.10.1896 Rimavská Sobota – 26. 9.1967 Budapešť) – maliar, krajinár.
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. Po štúdiách sa usadil v Rimavskej Sobote a bol aktívnou súčasťou spoločenského života mesta. Bol členom múzejného spolku a správcom umeleckých zbierok múzea, usporadúval výstavy, režíroval divadelné predstavenia, vytváral kulisy, pôsobil v oblasti športu a iné. V r. 1945 sa presťahoval do Budapešti. Maľoval najmä portréty, krajiny a ľudové žánrové maľby, napr. Krajina pri Rimavskej Sobote, Rimavská dolina, Kaplnka, Portrét muža v čiapke, Portrét Mikuláša Holéczyho. Venoval sa aj sochárskej tvorbe. Je autorom pamätníka padlým hrdinom v prvej svetovej vojne na Hlavnom námestí v Rimavskej Sobote a sochy básnika Michala Tompu v Chanave. Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote vlastní 105 kusov predmetov z jeho pozostalosti. - MM-
Štefan Prukner – 95. výročie narodenia
28. október - Štefan Prukner (28.10.1931 Stratená – 24.5.2011 Banská Bystrica ) – akad. maliar, pedagóg.
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov Šamanské piesne a tance, Rímske modelky, séria Totalitní inkvizítori a Parížska škola. Jeho obrazy sa dnes nachádzajú na všetkých kontinentoch a umelecká kritika ich vysoko hodnotí. - MM-
Ján Chalupka – 235. výročie narodenia
28. október - Ján Chalupka (28.10.1791 Horná Mičiná – 14.7.1871 Brezno) – dramatik, ev. farár.
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra Kocúrkovo, na ktorú nadviazali ďalšie veselohry Všetko je naopak, Trasorítka, Trinásta hodina, Starúš Plesnivec. Jeho veselohry tvorili základ repertoáru slovenského ochotníckeho divadla. V nemčine vydal román Bendeguz, s podtitulom Donkichotiáda podľa najnovšej módy. Autor anonymne vydaných politických brožúr, v ktorých podáva satirický rozbor uhorských pomerov. Z náučných spisov sú známe 3 knižočky o poisťujúcom ústave, napísal aj štúdie z dejín generálnych synod oboch evanjelických vyznaní v Uhorsku. - MM-
Michal Jakabčic – 25. výročie úmrtia
29. október - Michal Jakabčic (14.9.1930 Klenovec – 29. 10. 2001 Bratislava) – maliar.
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia Michal Jakabčic, ktorá predstavuje prierez umelcovou tvorbou a približuje diela, za ktoré získal medzinárodné uznania. - MM-
Vladimír Cirbes – 20. výročie úmrtia
29. október - Vladimír Cirbes (21. 9. 1926 Rybník, okr. Revúca – 29. 10. 2006) – filozof, sociológ, pedagóg.
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami. - MM-
Jozef Gode – 220. výročie úmrtia
31. október - Jozef Gode (17.10.1743 Bratislava – 31.10.1806 Rožňava) – neskorobarokovo-klasicistický sochár a rezbár.
Syn významného sochára Ľudovíta Godeho, vyučil sa v otcovej dielni v Bratislave, od roku 1763 študoval na AVU vo Viedni. V 70. rokoch 18. storočia pracoval v Rožňave, kde vytvoril vlastnú dielňu. Pre Rožňavu renovoval gotický farský kostol, vytvoril pre kostol nový hlavný oltár, kazateľnicu s reliéfnou výzdobou a lavice, pre františkánsky kostol bočný baldachýnový oltár a pre evanjelický kostol monumentálny stĺpový oltár z umelého mramoru a štuky s obrovskými vázami v duchu nastupujúceho klasicizmu. Vytvoril tiež hlavný oltár kaplnky na Krásnej Hôrke. Dva reliéfy sv. Františka a sv. Terézie z patinovaného olova sa nachádzajú v drevenom vyrezávanom ráme v SNG v Bratislave. - MM-