Múzeá (731)
V Galérii Baníckeho múzea bude vystavovať oceňovaný fotoreportér Milan Kapusta
Napísal(a) R. Šimko
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, otvorí unikátnu výstavu významného a oceňovaného fotografa Milana Kapustu – Krásy Tatier a Slovenského krasu. Vernisáž výstavy sa bude konať 26. apríla 2022 o 16.00 hod. v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave na Námestí baníkov 25.
Milan Kapusta sa narodil v Rožňave. Je absolventom Strednej priemyselnej školy geologicko-baníckej v Spišskej Novej Vsi. Bývalý banský technik sa k fotografovaniu dostal vďaka horolezectvu. Zdolávať hory začal v roku 1977 v Horolezeckom oddiele Telovýchovnej jednoty Tatran Spišská Nová Ves, neskôr vstúpil do HO TJ Metropol Košice. Okrem Vysokých Tatier má za sebou výstupy na Špicbergoch, Pamíre, v Yosemitskom národnom parku (USA), jeho kroky viedli aj do Álp i do iných pohorí Európy.
Z krátkeho pohľadu do histórie Baníckeho múzea v Rožňave je zrejmé, že v dejinách rožňavského múzejníctva sa množstvo zaujímavých faktov viaže k číslu 2. S týmto číslom, teda dvojkou, je spätých niekoľko skutočností, ktoré sa stali neodmysliteľnou súčasťou 120-ročnej histórie múzea.

Založenie Bansko-hutníckeho múzea v Rožňave.
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, pozýva širokú verejnosť na jedinečné podujatie s názvom Deň Zeme. Konať sa bude 22. apríla 2022 v Zážitkovom centre Sentinel na Šafárikovej č. 43.
Na podujatí sa návštevníci môžu tešiť na pútavú prednášku Lászlóa Gordona o faune a flóre Silickej planiny. Dozvedia sa viac o tom, ako vyzerala kedysi a ako vyzerá dnes a čo spôsobilo tak viditeľnú zmenu jej prostredia. Takisto ich čaká aj prehliadka Expozície prírody Slovenského krasu a priľahlých oblastí.
Podujatie bude prebiehať od 9.00 do 16.00 hod. a je určené pre žiakov základných škôl. Na podujatie je potrebné sa vopred nahlásiť.
Vlha hájová (Oriolus oriolus). Predmet mesiaca apríl
Napísal(a) RNDr. M. Gálffyová
Neoddeliteľnou súčasťou zbierkového fondu Gemersko-malohontského múzea sú aj zoologické zbierky. V rámci prezentačnej aktivity Predmet mesiaca vystaví múzeum dermoplastický preparát vlhy hájovej (Oriolus oriolus). Preparát bude vystavený v stálej expozícii múzea od 1. do 30. apríla 2022.
„V roku 2008 sa nám zbierkový fond obohatil o dermoplastický preparát vlhy hájovej, známej tiež ako vlha obyčajná. Len málo vtákov hniezdiacich na Slovensku je tak výrazne sfarbených ako práve vlha hájová. Napriek tomu je však veľmi ťažké zazrieť ju,“ uviedla ornitologička Monika Gálffyová.
Dospelé samce sú sfarbené kontrastne čierno-žlto, samice a mláďatá majú zelenkavožltú farbu kombinovanú so sivočiernou. Pohybujú sa však vysoko v korunách stromov medzi lístím a tak ľahko unikajú pozornosti. Ak však zapojíme ďalší zmysel – sluch, je takmer nemožné nespozorovať ich. Spev vĺh je výrazný, hlasný a charakteristický pískavými flautovitými tónmi.
Veľká noc v Gemersko-malohontskom múzeu
Napísal(a) Mgr. M. Oštrom Mareková
Kresťanstvo v Indii / Christianity in India – Výstava fotografií indického fotografa Benoy K. Behla
Napísal(a) I. Malek,
Vo výstavných priestoroch Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote bude od 6. apríla do 1. mája 2022 sprístupnená výstava popredného indického fotografa, filmového producenta a historika umenia Benoya K. Behla pod názvom Kresťanstvo v Indii / Christianity in India.
Autor fotografií Benoy K. Behl prináša pohľad cez objektív fotoaparátu na sakrálne pamiatky, udalosti, interiéry a exteriéry kostolov, akými sú napr. Bazilika sv. Tomáša v Chennai (patrí medzi tri výnimočné baziliky na svete postavené na pozostatkoch apoštolov), Kostol sv. Františka z Assisi, stojaci na hlavnom námestí Starej Goa.
Medzi lovcami perál žilo 20-tisíc kresťanov, ktorých učil Sv. František Xaverský, ktorý zomrel 3. decembra 1552. Jeho telesné pozostatky, dodnes zázračne nedotknuté, sú uložené v miestnej Bazilike Jezuliatka. Dňa 12. mája 1662 bol sv. František kanonizovaný ako svätý patrón Goa. V 16. storočí bola Goa kľúčovým centrom portugalského náboženského a politického impéria, ktoré sa rozprestieralo od brehov Afriky až k Číne a Japonsku.
Banícke múzeum v Rožňave sa rozrastie o nový prehliadkový okruh
Napísal(a) R. Šimko
Nový prehliadkový okruh s názvom Banská doprava otvára Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja. Slávnostné otvorenie sa uskutoční 7. apríla 2022 na nádvorí Zážitkového centra Sentinel o 10:00. Záštitu nad podujatím prevzal predseda Košického samosprávneho kraja, Rastislav Trnka.
Samostatný prehliadkový okruh Banská doprava bude obsahovať viaceré témy a prvky, ako sú visuté lanové dráhy na Gemeri, 3D mapa regiónu Gemer, obľúbená jazda banským vláčikom do štôlne Alexander s projekciou dobového filmu z prostredia bane alebo priestory banských pracovísk s ukážkou rôznych druhov výstuže, kde je spolu inštalovaná aj technika a banská doprava.
V rámci Mesiaca knihy beseda s Oľgou Bodorovou, autorkou knihy Hrnčiarstvo v Šiveticiach
Napísal(a) O. Bodorová
Vo štvrtok 24. marca 2022 sa v priestoroch Gemersko-malohontského múzea uskutoční beseda s Oľgou Bodorovou, autorkou knihy Hrnčiarstvo v Šiveticiach. O 9.00 hod. bude beseda pre žiakov škôl a o 16.00 hod. pre verejnosť. Vstupné je 2€.
Knižnica Gemersko-malohontského múzea každoročne prezentuje zaujímavé knižné tituly autorov z regiónu Gemer-Malohont. Činí tak v rámci podujatia Marec – mesiac knihy. Tentokrát verejnosti predstaví hodnotnú publikáciu Hrnčiarstvo v Šiveticiach. Autorkou knihy je PhDr. Oľga Bodorová, etnologička a riaditeľka Gemersko-malohontského múzea. Publikáciu vydalo Gemersko-malohontské múzeum začiatkom roka 2022. Vydanie publikácie z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia ako hlavný partner projektu.
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, si už tradične pripravilo obľúbené múzejno-pedagogické podujatie pre žiakov základných škôl s názvom Veľkonočné tvorivé dielne. Podujatie bude prebiehať v termíne od 24. marca až do 13. apríla 2022 v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave.
„Každoročne máme pripravených niekoľko zaujímavých tvorivých dielní pre školákov, v rámci ktorých budeme vyrábať rôzne veľkonočné ozdoby, kraslice a dekorácie využitím kombinovaných techník a porozprávame sa o veľkonočných a jarných zvykoch,“ uviedol Pavol Lackanič, riaditeľ Baníckeho múzea v Rožňave.
Ponuka veľkonočných tvorivých dielní platí počas pracovných dní pre vopred nahlásené skupiny a cena za žiaka je 2 €. Pre objednávku skupín kontaktujte zodpovednú osobu:
Viac...
Banícke múzeum v Rožňave otvára medzinárodnú výstavu Kultúrneho spolku Spoločnosti MAMŰ
Napísal(a) R. Šimko
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, Vás pozýva na kolektívnu výstavu Kultúrneho spolku Spoločnosti MAMŰ. Vernisáž výstavy sa uskutoční 14. marca 2022 o 16:00 v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave na Námestí baníkov 25. Výstavu otvorí výtvarník Hunor Pető, laureát ceny Munkácsyho.
„Sme veľmi radi, že v našej galérii budeme mať opäť možnosť privítať výnimočných zahraničných autorov. Kolektívne výstavy sú zaujímavé svojou rôznorodosťou, a tak si každý návštevník určite príde na svoje,“ uviedla Eva Lázárová, kurátorka fondu výtvarného umenia v Baníckom múzeu v Rožňave.
Kultúrny spolok Spoločnosti MAMŰ z Budapešti je už niekoľko desaťročí pravidelným účastníkom maďarského kultúrneho života a aj naďalej sa aktívne zúčastňuje na podujatiach súčasného umenia.
Prezentácia knihy autorky Oľgy Bodorovej Hrnčiarstvo v Šiveticiach
Napísal(a) O. Bodorová
Dňa 18. marca 2022 (piatok) o 16.30 hod. sa v priestoroch Gemersko-malohontského múzea uskutoční prezentácia knihy „Hrnčiarstvo v Šiveticiach“. Publikáciu vydalo Gemersko-malohontské múzeum začiatkom roka 2022. Vydanie publikácie z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia, ktorý je hlavným partnerom projektu. Knihu verejnosti predstaví samotná autorka – Oľga Bodorová, etnologička a riaditeľka Gemersko-malohontského múzea. Prezentácia je spojená s autogramiádou a predajom knihy. Vstup na prezentáciu je bezplatný.
Hrnčiarstvo v Šiveticiach je vedecko-populárna publikácia, ktorá na 248 stranách podáva dôležité informácie o hrnčiarstve vo východnej časti historickej stolici Gemer-Malohont, konkrétne v obci Šivetice.
Múzejno-pedagogické aktivity k výstave Jany Kušnierovej – Obrazy môjho života
Napísal(a) G. Badin
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, organizuje pre žiakov materských a základných škôl múzejno-pedagogické aktivity k jubilejnej výstave Jany Kušnierovej – Obrazy môjho života.
Počas týchto podujatí sú pripravené komentované prehliadky spojené s interaktívnymi hrami k výstave, v rámci ktorých sa účastníci oboznámia s najnovšou tvorbou Jany Kušnierovej – krajinomaľbami (zákutia betliarskeho parku a rožňavského námestia), zátišiami a figurálnymi maľbami. Súčasťou aktivít budú aj tvorivé dielne, v rámci ktorých si záujemcovia vyhotovia výtvarné dielo podľa vlastnej fantázie.
Predmet mesiaca marec 2022: Život zvierat Alfreda Edmunda Brehma
Napísal(a) I. Krnáčová
Knižnica Gemersko-malohontského múzea každoročne prezentuje v marci zaujímavé knižné tituly. V rámci podujatí Marec – mesiac knihy a Týždeň slovenských knižníc verejnosti predstaví Život zvierat od Alfreda Edmunda Brehma. Viac ako 100-ročnú historickú encyklopédiu zvieracej ríše. Kompletné 10-zväzkové diela z knižnice múzea prezentujeme v maďarskom, a taktiež v nemeckom originálnom vydaní. Encyklopédia je vystavená v priestoroch múzea od 1. marca do 31. marca 2022.
Vystavená 10-zväzková encyklopédia v nemeckom jazyku bola vydaná v rokoch 1876 - 1880 ako druhé, rozšírené vydanie. Vyšla pod názvom Brehms Thierleben (Brehmov život zvierat). Dielo vydal Bibliografický inštitút v Lipsku v reprezentatívnom koženom vydaní.
Prezentovaná encyklopédia v maďarčine vyšla v Budapešti v rokoch 1901 - 1907 prvýkrát. Rozsiahle 10-zväzkové dielo Alfreda Brehma pod názvom: Az álatok világa (Svet zvierat) zostavil Lajos Méhely s tímom spolupracovníkov. Dielo v reprezentatívnej koženej väzbe vydala korporácia Légrády Testvérek.
V O K T Ó B R I 2026
SI PRIPOMÍNAME
František Ulrich – 85. výročie úmrtia
20. október - František Ulrich (11.9.1899 Boharyně – 20.10.1941 Praha) – geológ, univerzitný profesor.
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe. - MM-
Július Celder – 130. výročie narodenia
24. október - Július Celder (pseudonym Gemerský) (24.10.1896 Rákoš – 27.4.1967 Rimavská Sobota) – pedagóg.
Základnú školu navštevoval v Ratkovej, učiteľský ústav absolvoval v Prešove. Pôsobil ako učiteľ v Pači, Sirku, Teplom Vrchu, od 1928 v Rimavskej Sobote. Autor učebníc prírodopisu a slovenského jazyka, odborných článkov o pedagogických otázkach. V Rimavskej Sobote redigoval učiteľský časopis Snahy. Bol predseda Zemského učiteľského spolku v Gemeri, pedagogický referent Zemského učiteľského spolku na Slovensku, tajomník Slovenskej ligy v Rimavskej Sobote, viedol ľudovýchovné kurzy, divadelné predstavenia a rôzne osvetové podujatia. - MM-
Vladimír Mináč – 30. výročie úmrtia
25. október - Vladimír Mináč (10. 8.1922 v Klenovec – 25. 10.1996 Bratislava) – prozaik, redaktor, literárny kritik, publicista, esejista, kultúrny a politický činiteľ.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990. Známe sú jeho romány Dlhý čas čakania, Živí a mŕtvi, Zvony zvonia na deň, Nikdy nie si sama, kniha esejí Dúchanie do pahrieb a ďalšie. Na rodnom dome v Klenovci má od r. 1997 pamätnú tabuľu, jeho menom je pomenovaná Základná škola v Klenovci. - MM-
Eduard Kojnok – 15. výročie úmrtia
27. október - Eduard Kojnok (14.8.1933 Veľká Suchá – 27.10.2011 Rožňava) – rožňavský diecézny biskup.
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy Cesta k trvalému šťastiu. - MM-
Eugen Mátrai-Makovits – 130. výročie narodenia
27. október - Eugen (Jenő) Mátrai-Makovits (27.10.1896 Rimavská Sobota – 26. 9.1967 Budapešť) – maliar, krajinár.
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. Po štúdiách sa usadil v Rimavskej Sobote a bol aktívnou súčasťou spoločenského života mesta. Bol členom múzejného spolku a správcom umeleckých zbierok múzea, usporadúval výstavy, režíroval divadelné predstavenia, vytváral kulisy, pôsobil v oblasti športu a iné. V r. 1945 sa presťahoval do Budapešti. Maľoval najmä portréty, krajiny a ľudové žánrové maľby, napr. Krajina pri Rimavskej Sobote, Rimavská dolina, Kaplnka, Portrét muža v čiapke, Portrét Mikuláša Holéczyho. Venoval sa aj sochárskej tvorbe. Je autorom pamätníka padlým hrdinom v prvej svetovej vojne na Hlavnom námestí v Rimavskej Sobote a sochy básnika Michala Tompu v Chanave. Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote vlastní 105 kusov predmetov z jeho pozostalosti. - MM-
Štefan Prukner – 95. výročie narodenia
28. október - Štefan Prukner (28.10.1931 Stratená – 24.5.2011 Banská Bystrica ) – akad. maliar, pedagóg.
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov Šamanské piesne a tance, Rímske modelky, séria Totalitní inkvizítori a Parížska škola. Jeho obrazy sa dnes nachádzajú na všetkých kontinentoch a umelecká kritika ich vysoko hodnotí. - MM-
Ján Chalupka – 235. výročie narodenia
28. október - Ján Chalupka (28.10.1791 Horná Mičiná – 14.7.1871 Brezno) – dramatik, ev. farár.
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra Kocúrkovo, na ktorú nadviazali ďalšie veselohry Všetko je naopak, Trasorítka, Trinásta hodina, Starúš Plesnivec. Jeho veselohry tvorili základ repertoáru slovenského ochotníckeho divadla. V nemčine vydal román Bendeguz, s podtitulom Donkichotiáda podľa najnovšej módy. Autor anonymne vydaných politických brožúr, v ktorých podáva satirický rozbor uhorských pomerov. Z náučných spisov sú známe 3 knižočky o poisťujúcom ústave, napísal aj štúdie z dejín generálnych synod oboch evanjelických vyznaní v Uhorsku. - MM-
Michal Jakabčic – 25. výročie úmrtia
29. október - Michal Jakabčic (14.9.1930 Klenovec – 29. 10. 2001 Bratislava) – maliar.
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia Michal Jakabčic, ktorá predstavuje prierez umelcovou tvorbou a približuje diela, za ktoré získal medzinárodné uznania. - MM-
Vladimír Cirbes – 20. výročie úmrtia
29. október - Vladimír Cirbes (21. 9. 1926 Rybník, okr. Revúca – 29. 10. 2006) – filozof, sociológ, pedagóg.
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami. - MM-
Jozef Gode – 220. výročie úmrtia
31. október - Jozef Gode (17.10.1743 Bratislava – 31.10.1806 Rožňava) – neskorobarokovo-klasicistický sochár a rezbár.
Syn významného sochára Ľudovíta Godeho, vyučil sa v otcovej dielni v Bratislave, od roku 1763 študoval na AVU vo Viedni. V 70. rokoch 18. storočia pracoval v Rožňave, kde vytvoril vlastnú dielňu. Pre Rožňavu renovoval gotický farský kostol, vytvoril pre kostol nový hlavný oltár, kazateľnicu s reliéfnou výzdobou a lavice, pre františkánsky kostol bočný baldachýnový oltár a pre evanjelický kostol monumentálny stĺpový oltár z umelého mramoru a štuky s obrovskými vázami v duchu nastupujúceho klasicizmu. Vytvoril tiež hlavný oltár kaplnky na Krásnej Hôrke. Dva reliéfy sv. Františka a sv. Terézie z patinovaného olova sa nachádzajú v drevenom vyrezávanom ráme v SNG v Bratislave. - MM-




























