Múzeá (707)
Ľudové šperky – predmet mesiaca október v Gemersko-malohontskom múzeu
Napísal(a) Mgr. Ľ. Pulišová
V rámci prezentačnej aktivity predmet mesiaca vystavuje v októbri Gemersko-malohontské múzeum ľudové šperky, ktorými si ľudia zdobili nielen telo, ale aj odev. Vystavené sú od 1. októbra do 31. októbra 2021.
V tradičnom prostredí Gemera-Malohontu rozoznávame tri typy ľudových šperkov – šperky, ktoré si vyrábali ľudia sami pre svoju vlastnú potrebu, šperky zhotovované špecializovanými remeselníkmi a bižutériu, teda ozdoby hromadne vyrábané továrensky z lacného materiálu. Ľudové šperky sa zhotovovali prevažne odlievaním, menej tepaním, pričom sa pri ich výrobe najviac používala mosadz, meď a olovo.
O živote a praktickej ochrane sysľov na Muránskej planine
Napísal(a) RNDr. M. Gálffyová
O živote a praktickej ochrane sysľov sa v priestoroch Gemersko-malohontského múzea uskutoční dňa 6. októbra a 27. októbra 2021 o 16.00 hod. prednáška Ing. Ervína Hapla z o. z. Živá planina. Ervín Hapl je zoológ a ochranár venujúci sa ochrane prírody, biodiverzity a tiež sysľov. Bol pri založení sysľoviska Biele vody pri Muráni a patrí k najlepším znalcom života a potrieb týchto malých hlodavcov.
Počas jeho prednášky si návštevníci vypočujú nielen detaily zo života sysľov pasienkových, ale aj mnohé zaujímavosti o tom, s kým zdieľajú svoj životný priestor, čo potrebujú k tomu, aby prosperovali, čo ich ohrozuje a čo sa v súčasnosti robí pre ich ochranu.
Svetový deň cestovného ruchu v Gemersko-malohontskom múzeu
Napísal(a) Mgr. M. Oštrom Mareková
Dňa 28. septembra 2021 (utorok), pri príležitosti Svetového dňa cestovného ruchu, ponúka Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote bezplatný vstup do výstavných a expozičných priestorov v čase od 8.00 do 18.00 hod. Okrem prehliadky múzea je pripravený aj tematický program určený školám aj verejnosti. Podujatie je realizované s finančnou podporou Banskobystrického samosprávneho kraja.
V doobedňajších hodinách je pripravený program pre školské skupiny. O 8.00, 9.30 a 11.00 hod. sa uskutoční prehliadka výstavy Syseľ. Výstavou bude sprevádzať biologička múzea a autorka výstavy RNDr. Monika Gálffyová. Výstava je zameraná na najfotogenickejšieho hlodavca - sysľa pasienkového, jeho život, prostredie, ohrozenia, ktorým čelí a opatrenia na jeho pomoc. Počas prehliadky môžu deti vstúpiť do syslieho tunela v nadživotnej veľkosti.
Krátke pozastavenie sa na Leto s Rožňavou v Baníckom múzeu
Napísal(a) G. Badin a J. Kelemenová
Letná kultúrna sezóna v Rožňave sa tento rok niesla v duchu 730. výročia prvej písomnej zmienky o Rožňave. Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, preto pokladalo za dôležité upriamiť pozornosť na pamätihodnosti a históriu mesta, ako aj banícku minulosť a pripravilo pre žiakov ZŠ a rodiny s deťmi letnú aktivitu s názvom „Leto s Rožňavou v Baníckom múzeu“. Podujatie sa uskutočnilo v spolupráci s Mestom Rožňava a Rímskokatolíckou cirkvou – Farnosťou Nanebovzatia Panny Márie v Rožňave.
Účastníci mali na našich aktivitách možnosť absolvovať komentované prehliadky mesta Rožňava. Pod naším vedením si pozreli vzácne historické pamiatky na Námestí baníkov, ako je Strážna veža, súsošie Františky Andrássyovej, historická radnica, františkánsky kostol a kláštor, Morový stĺp, Katedrála Nanebovzatia Panny Márie, kde sme si prezreli aj známy obraz Rožňavskú Meterciu.
Stilus zo zaniknutého kláštora Pavlínov v Slavci-Gombaseku – Predmet mesiaca september
Napísal(a) PhDr. A. Botoš
V rámci prezentačnej aktivity predmet mesiaca vystavuje Gemersko-malohontské múzeum nezvyčajný drobný železný predmet – stilus – najstaršia písacia potreba. Stilus bol objavený počas archeologického výskumu na zaniknutom kláštore Pavlínov pri obci Slavec, v miestnej časti Gombasek. Stilus bude vystavený v priestoroch múzea od 2. do 30. septembra 2021.
Gemersko-malohontské múzeum v roku 2018 realizovalo v spolupráci s Katedrou archeológie Univerzity Eötvösa Loránda v Budapešti medzinárodný archeologický výskum na zaniknutom kláštore Pavlínov pri obci Slavec, v miestnej časti Gombasek. Kláštor bol založený v roku 1371 a zničený bol v roku 1566. Počas archeologického výskumu bolo objavených niekoľko významných archeologických nálezov, medzi ktorými si pozornosť zasluhuje nezvyčajný drobný železný predmet – stilus, ktorý bol objavený v blízkosti zaniknutého kláštorného kostola.
Vydali katalóg k rovnomennej výstave Fábry János (1830 – 1907) v Gemersko-malohontskom múzeu dvojjazyčne
Napísal(a) É. Kerényi
Katalóg k rovnomennej výstave Fábry János (1830-1907) vydalo Gemersko-malohontské múzeum v roku 2021 z verejných zdrojov KULTMINOR – Fondu na podporu kultúry národnostných menšín.
Naším zámerom bolo vydanie dvojjazyčného slovensko-maďarského katalógu o živote a činnosti zakladateľa a prvého riaditeľa Gemersko-malohontského múzea, botanika a pedagóga Jánosa Fábryho (1830 Lučenec – 1907 Rimavská Sobota) pri príležitosti 190. výročia narodenia. Osoba tohto organizátora kultúrneho, spoločenského a verejného života v Rimavskej Sobote je, žiaľ, menej známa. Cieľom prezentácie je prostredníctvom publikácie podať informácie o živote, o činnosti a pôsobnosti Jánosa Fábryho, ktoré v takejto ucelenej podobe doposiaľ neboli publikované. Fábry v Rimavskej Sobote žil od 50. rokov 19. storočia, bol pedagógom a riaditeľom známeho Zjednoteného protestantského gymnázia v Rimavskej Sobote.
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, organizuje podujatie Deň baníkov v Zážitkovom centre Sentinel dňa 10. 9. 2021 od 9:00 do 16:00 hod. Hlavným cieľom podujatia je oboznámiť návštevníkov s vývojom banskej dopravy (od stredoveku až po súčasnosť) so špeciálnym dôrazom na spôsoby a formy prepravy nerastov. Počas celého dňa budú pripravené rôzne zážitkové aktivity, odborné prednášky a prehliadky expozícií Zážitkového centra Sentinel. Cieľovou skupinou sú hlavne deti a študenti materských, základných a stredných škôl.
„Plánované zážitkové aktivity priblížia návštevníkom jednotlivé druhy banskej dopravy, pričom si niektoré z nich budú môcť aj vyskúšať prostredníctvom autentických funkčných replík (dobový banský vozík, korýtko, kladkostroj).
Banícke múzeum sa aj v tomto roku zapája do Dní európskeho kultúrneho dedičstva
Napísal(a) R. Šimko
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, sa počas septembra 2021 opäť zapojí do každoročnej medzinárodnej aktivity Dni európskeho kultúrneho dedičstva (DEKD). Prvým podujatím bude vernisáž výstavy s názvom Banská doprava, ktorá sa uskutoční 9. septembra 2021 o 16:00 hod. v priestoroch Galérie Baníckeho múzea v Rožňave na Námestí baníkov 25. Táto výstava pútavou formou predstaví širokej verejnosti zaujímavú tému banskej dopravy Gemera z fondov baníctva a hutníctva Baníckeho múzea v Rožňave. Na výstave, okrem trojrozmerných predmetov a odborných textov, návštevníci uvidia jedinečné dobové fotografie z prostredia gemerských baní, kde bude možnosť vidieť skoro všetky druhy využívaných strojov pri práci. Výstava bude obsahovať aj interaktívny prvok – 3D mapu, ktorá pomôže návštevníkovi lepšie si predstaviť členitý reliéf Gemera, ktorý bol odjakživa veľkou prekážkou pri doprave suroviny.
Zafíry z Hajnáčky. Predmet mesiaca august
Napísal(a) RNDr. M. Gálffyová
V rámci prezentačnej aktivity predmet mesiaca môžu návštevníci Gemersko-malohontského múzea zblízka vidieť jedinečné drahokamy – zafíry z Hajnáčky, medzi nimi aj najväčší zafír nájdený na Slovensku a v celých Karpatoch. Zafíry budú vystavené v priestoroch múzea od 3. augusta do 31. augusta 2021.
Zafír je odrodou korundu. Je to vlastne oxid hlinitý so stopovými množstvami iných prvkov, napríklad, železa, titánu, chrómu, vanádu alebo horčíka, ktoré mu dodávajú farbu. Väčšinou je modrý, priehľadný až priesvitný, no môže byť aj bezfarebný, ružový, oranžový, hnedastý alebo sivý. Patrí medzi najtvrdšie minerály.
Výskyt zafíru v Kostnej doline pri Hajnáčke prvýkrát popísal Július (Gyula) Szádeczky v roku 1899. Išlo o vzorku, ktorú objavil Alexei (Elek) Pápay v Kostnej doline. Nález postupne takmer upadol do zabudnutia. V roku 1999 sa počas výskumu paleontologickej lokality opäť objavili malé kúsky tohto modrého minerálu. Zafíry z Hajnáčky sú s opálmi z Dubníka jedinými slovenskými drahokamami.
Múzeum ako ho (ne)poznáš – Detská letná aktivita
Napísal(a) PhDr. E. Lindisová
Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote usporiadalo v čase letnej sezóny detskú letnú aktivitu pod názvom „Múzeum ako ho (ne)poznáš“. Zúčastnilo sa jej 14 detí vo veku 9 – 12 rokov. Realizovala sa v termíne 12. – 16. júla 2021, denne od 8:00 ráno až do 12:00. Bohatý a zaujímavý program bol každý deň zameraný na inú tému. Prostredníctvom podujatia sa múzeum snažilo získať priaznivcov múzea z radov mladej generácie, tiež prehĺbiť vzťah mládeže k múzeu ako inštitúcii, k regionálnej histórii a jej hodnotám, ako aj ku kultúrnemu dedičstvu.
Podujatím „Múzeum ako ho (ne)poznáš“ sa pomyselne otvorila letná sezóna v Gemersko-malohontskom múzeu. Rodičia v hojnom počte využili túto príležitosť a prihlásili na aktivitu svoje ratolesti, čím bol zmysluplne vyplnený ich prázdninový čas. Pôvodne plánovaný maximálny počet 12 sme pre veľký záujem museli málinko rozšíriť, samozrejme s prihliadaním na protiepidemiologické opatrenia a aj na personálne a priestorové možnosti múzea. Počet sa nakoniec ustálil na 14. Deti vo veku 9 – 12 rokov sa jeden celý týždeň (12. – 16. júla) v čase od 8:00 do 12:00 schádzali na pôde múzea, kde múzejníci kvalitným programom vyplnili voľné chvíle mladých záujemcov o témy spojené s múzeom. Každý deň bol zameraný na inú tému, ktorú vždy doplnili aj rôznorodé aktivity, pripravené s cieľom nielen účastníkov zabaviť, ale ich takto aj niečo naučiť.
Viac...
Akvizícia knižničného fondu pre knižnicu Gemersko-malohontského múzea
Napísal(a) Mgr. I. Krnáčová
Knižnica Gemersko-malohontského múzea získala v rokoch 2020 – 2021 dotáciu na nákup literatúry. Dotáciu formou grantom podporeného projektu poskytol Fond na podporu umenia na nákup aktuálnej odbornej, vedeckej a regionálnej literatúry. Nákup literatúry bol realizovaný v súlade s odborným zameraním a špecializáciou knižnice múzea, prioritne z nasledovných vedných odborov: archeológia, história, etnológia, romológia, dejiny výtvarného umenia, muzeológia a regionálna literatúra Gemera a Malohontu. Pri absencii štátnej vedeckej knižnice v našom regióne knižnica múzea plní i funkciu vedeckej a akademickej knižnice. Nákup literatúry sme zrealizovali do príručnej knižnice múzea, hlavne prostredníctvom regionálnych kníhkupectiev v Rimavskej Sobote: Tatiana Kršková KnihArt Revúca – prevádzka Rimavská Sobota a Kníhkupectvo LIBRO, s. r. o. Rimavská Sobota.
Zrekonštruované historické jazdecké sedlo z konca 18. storočia má mimoriadnu hodnotu
Napísal(a) PhDr. É. Kerényi, PhD.
Gemersko-malohontskému múzeum sa vďaka finančnej podpore Fondu na podporu umenia podarilo komplexne zreštaurovať historické sedlo maďarského typu z konca 18. storočia. Odborným garantom a realizátorom projektu bola reštaurátorka Mgr. art. Eva Gáliková, ktorá sa špecializuje na reštaurovanie kože, kníh a pergamenu. Zreštaurované historické sedlo môžu návštevníci múzea obdivovať počas prehliadky Stálej vlastivednej expozície.
Jazdecké sedlo má mimoriadnu dokumentárnu hodnotu, je významným dokladom z hľadiska umeleckého remesla i dobovej cechovej produkcie. Sedlo bolo pred reštaurovaním na mnohých miestach poškodené, niektoré časti absentovali. Celkovo bol predmet povrchovo znečistený, drevené konštrukčné prvky boli uvoľnené, sekundárne nevhodne spojované, poškodené plesňami a už neaktívnym drevokazným hmyzom. Kostené dekory boli tiež mechanicky poškodené, časť dekorov chýbalo. Kožená časť bola na mnohých miestach deštruovaná, s veľkým rozsahom úbytkov, povrchovo silno znečistená a poškodená už neaktívnym hmyzom a plesňami. Technický stav celku jazdeckého sedla bolo možné hodnotiť ako podstatne narušený.
Zreštaurovali písací stôl a kreslo básnika Mihálya Tompu
Napísal(a) PhDr. É. Kerényi, PhD.
Rimavská Sobota, 21. 07. 2021 – Gemersko-malohontskému múzeu sa vďaka účelovým prostriedkom Banskobystrického samosprávneho kraja v rokoch 2020 – 2021 podarilo zreštaurovať pracovný stôl a kreslo popredného maďarského básnika 19. storočia a rodáka mesta Rimavská Sobota, Mihálya Tompu (1817 – 1868). Písací stôl s nadstavbou i kreslo predstavujú nábytok z obdobia biedermeieru druhej polovice 19. storočia. Oba nábytky tvoria súčasť stálej vlastivednej expozície múzea. Pôvodne sa nábytok používal v pracovnej izbe reformovaného kňaza Mihálya Tompu v Chanave. Cieľom reštaurovania bola snaha o prinavrátenie hmotnej podstaty a pôvodného vzhľadu historického nábytku. Za reštaurátorské práce vďačíme reštaurátorovi Tiborovi Kováčovi.
Celkový vzhľad stola sa vyznačuje jednoduchou, plynulou obrysovou líniou, tak na dyhovanom pláte, ako aj na podstoline s výsuvnou zásuvkou a nadstavbovou časťou s ohrádkou a výsuvnými zásuvkami. Stôl bol značne poznačený prirodzenou degradáciou materiálov, ale hlavne mechanickým poškodením dyhovania časti horného plátu, bočných častí.
V Galérii Baníckeho múzea v Rožňave to v lete ožije insitným umením z Vojvodiny
Napísal(a) G. Badin
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, pozýva všetkých záujemcov na výstavu insitného maliarstva s názvom Svet kovačického insitného umenia.
Vernisáž výstavy sa uskutoční v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave na Námestí baníkov 25, dňa 13. júla 2021 o 16:00 hod.
Tradícia insitného maliarstva Slovákov vo Vojvodine, sústredených najmä v okolí obce Kovačica, je dlhá a siaha až do konca tridsiatych rokov minulého storočia. Prví maliari začali maľovať zo záľuby a kopírovali najmä exotické námety z pohľadníc a fotografií. K maľbe pristupovali s čistým záujmom bez akéhokoľvek poznania zákonitosti. Neskôr si začali všímať život okolo seba. Roľnícky život a ľudové zvyky sa stali ústredným motívom kovačického insitného umenia.

































Študoval na gymnáziu v Brezne, divadelnú vedu a estetiku na Univerzite Komenského v Bratislave, divadelnú réžiu na VŠMU a na moskovskom divadelnom učilišti. Potom bol krátko rozhlasovým hlásateľom. Vlastnou réžiou začínal v divadle vo Zvolene a v Nitre a hosťoval vo všetkých mimobratislavských súboroch. V roku 1966 nastúpil ako režisér do Československej televízie v Bratislave do hlavnej redakcie literárno-dramatického vysielania, kde sa venoval najmä príprave mnohých adaptácií slovenských, ale aj svetových autorov. Patril k tvorcom slávnych a divácky obľúbených „bratislavských pondelkov“. V r. 1998 – 2003 bol vedúci katedry réžie Fakulty dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Bol členom Federálnej rady pre rozhlasové a federálne vysielanie a členom Rady STV (1992 – 1993). V roku 2006 dostal prémiu Literárneho fondu za celoživotné dielo v oblasti televíznej tvorby. -MM-
Študoval na viedenskej akadémii, špecializoval sa na romanticky poňaté krajinárstvo. V roku 1843 sa usadil v Sibini, kde pôsobil ako učiteľ kreslenia na ev. gymnáziu. Tu si otvoril fotografický ateliér s partnerom Karolom Kollerom a venovali sa najmä etnografickej fotografii. Z jeho práce zostalo približne 200 fotografií, ktoré boli očíslované a majú vysvetlivky v nemčine a rumunčine. Na všetkých je možné vidieť krásu ľudového kroja, ale aj niektoré aspekty tradičného transylvánskeho spoločenského života. Ako vášnivý cestovateľ namaľoval sériu krajiniek Karpát, v rokoch 1840 – 1842 počas jeho ciest navštívil horný Gemer, pobýval v Muráni a vytvoril tu dokumentárne a výtvarne pozoruhodné diela – Železné hámre na Muráni, Zrúcaniny hradu Muráň, veduta Revúcej s okolím, Silická jaskyňa a i. -MM-
Základné vzdelanie, i hudobné, získal v Ratkovej. Pokračoval na Učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, ako učiteľ začínal v Budinej, kde bol aj primášom vo vtedajšej miestnej ľudovej hudbe, neskôr učil v baníckom učilišti v Sirku, v Ratkovskom Bystrom, Ratkovej, v roku 1961 sa usadil s rodinou v Revúcej. Toto putovanie bolo vždy spojené s muzikou a zbieraním ľudových piesní. V roku 1973 bol jedným zo zakladateľov FS Lykovec v Revúcej. Vypomáhal FS Vlachovčan z Vlachova a spolupracoval aj s ľudovou hudbou FS Vepor z Klenovca a FS Kokavan z Kokavy nad Rimavicou. V októbri 1985 stál pri zrode FS Sinec v Hnúšti. Jeho hudobný odkaz zaznamenáva nahrávka hudby a piesní pod názvom Koj v tom Sirku bubnovali. Bol aj výrobcom ľudových hudobných nástrojov – píšťaliek, fujár, ale aj cimbalov. V roku 1998 mu bolo in memoriam udelené najvyššie vyznamenanie mesta Revúca – Zlatý Quirin. K jeho nedožitým 80. narodeninám sa v marci 2008 v Hnúšti, Revúcej a v Klenovci konal na jeho počesť významný slávnostný program pod názvom Život ako pieseň. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na Čs. štátnej pedagogickej akadémii v Bratislave. V rokoch 1933 – 1943 pôsobil ako učiteľ v Tisovci a v Hnúšti, bol pracovník Matice slovenskej, spoluzakladateľ Osvetového ústredia v Bratislave, kde bol vedúcim prednáškového oddelenia a vydával Osvetový zborník. Bol zakladateľom a prvým vedúcim Katedry knihovedy a vedeckých informácií FF UK v Bratislave (1960 – 1981) a prodekanom FF UK pre štúdium popri zamestnaní. Venoval sa dejinám knihovníctva, osvety a vzdelávania dospelých. Z tejto oblasti vydal niekoľko monografií, čo úspešne zavŕšil spoluúčasťou na tvorbe encyklopedických diel Encyklopédia Slovenska (1977 – 1982), Pedagogická encyklopédia Slovenska (1985). Bol aktívny ako divadelný ochotník, režisér, prednášateľ, publicista a propagátor Gemera-Malohontu. Rekonštruoval knižné fondy poškodené vojnou. V Hnúšti je po ňom pomenovaná miestna knižnica. -MM-
Študoval na gymnáziách v Spišskej Novej Vsi a Rožňave, teológiu na evanjelickej teologickej akadémii v Prešove a na viedenskej univerzite. Pôsobil ako farár v Pribyline a v Pešti, kde kráčal v šľapajach svojho predchodcu Jána Kollára, na sklonku života sa stal biskupom banského dištriktu. Pričinil sa o oživenie Slovenského spolku v Budapešti, spoluzakladal časopis Dunaj (1874). Bol dlhoročným členom Zpěvníkovej základiny, obstarával nové vydania a viedol korektúry náboženských kníh a spisov a prispieval do novín a časopisov. Písal poéziu, prózu, humoresky, venoval sa aj dramatike, literárnej kritike i publicistike, v ktorej dominovala národná problematika s národno-výchovným poslaním. Široký výber zo svojej poézie a prózy vydal v troch zväzkoch pod názvom Nevädze. V Ratkovej má v areáli ev. kostola pomník s pamätnou tabuľou. -MM-
Po absolvovaní lýcea v Levoči učil v Revúckej Lehote, v Potoku, Ozdíne, v Turom Poli. Súkromne vyštudoval teológiu a ako kňaz pôsobil v Hornom Tisovníku. Ako skladateľ sa orientoval na hymnické zbory a klavírne kompozície. Zhudobnil asi 600 duchovných piesní a zostavil z nich zbierku. Venoval sa aj publicistickej činnosti a teórii hudby. Napísal knihu Náuka súhlasu, ako praktický návod k poznaniu harmónie v hudbe, ktorá bola prvým slovenským pokusom o učebnicu harmónie s terminológiou v slovenčine. Prispieval do rôznych časopisov, v ktorých komentoval súčasné hudobné udalosti, zaoberal sa otázkami národnej hudby, školstva, sociálneho postavenia učiteľov. Bol recenzentom hudobnín a hudobných udalostí. -MM-
Po absolvovaní Lekárskej fakulty UK v Bratislave pôsobil v nemocnici v Banskej Bystrici, neskôr v Ústave experimentálnej onkológie Slovenskej akadémie vied, kde bol v rokoch 1983 –1991 jeho riaditeľom. Od začiatku svojej vedeckej činnosti sa venoval experimentálnej a klinickej onkológiii a epidemiológii zhubných nádorov. Výsledky svojho výskumu v oblasti získanej rezistencie nádorov voči cytostatikám aplikoval v klinickej praxi, poznatky publikoval v domácich i zahraničných vedeckých časopisoch. Významná bola aj jeho medzinárodná spolupráca pri výskume rakoviny, absolvoval študijné pobyty v USA a v Anglicku. Od roku 1984 bol hlavným redaktorom medzinárodného časopisu o nádoroch Neoplasma. Bol členom viacerých vedeckých organizácií. Publikoval aj populárno-náučné články o rakovine a spolu s Jánom Siráckym napísal knihu O rakovine stručne, užitočne a pravdivo (1996). -MM-
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. Podieľal sa na novelizáciách vodného a banského zákona. -MM-
Do školy chodil v Ožďanoch, od 1843 na ev. lýceum v Levoči, kde bol aktívnym členom Jednoty mládeže slovenskej, zememeračské inžinierstvo študoval v Pešti. Počas štúdií praxoval u krajinského zememerača v katastri Oždian a Husinej. V r. 1856 – 1858 pracoval v Tisovci. Zapájal sa do národno-kultúrnych podujatí, bol zakladajúcim členom Matice slovenskej, členom jej literárneho odboru, patrónom slovenského gymnázia v Revúcej. Bol najvýraznejší predstaviteľ slovenského literárneho romantizmu, oživovateľ ľudových tradícií ako zdroja básnickej tvorby. V svojej básnickej tvorbe čerpal z ľudovej poézie, jej námetov, obraznosti a symboliky. Prekladal zo slovanskej poézie. Najväčší úspech dosiahol básňou Smrť Jánošikova. O ňom vyšli publikácie: Július Bolfík: Ján Botto. Život a dielo (1983), Pavol Vongrej: Ján Botto (1989) a i. -MM-